Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209654
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615209654.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom D.-G., F. XXXX/XX,
2. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja v konaní zastúpení advokátkou: JUDr. Lucia Anovčinová,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 5, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o návrhu navrhovateľov na
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č.k.
5C/481/2015-23 zo dňa 21.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e , s výnimkou posledného výroku, ktorým súd
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania,
v ktorej časti napadnuté uznesenie r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľov a uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa v 1. rade vyplývajúce z
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.3.2007 uzavretej medzi účastníkmi konania. Druhou výrokovou
vetou zamestnávateľovi navrhovateľa v 1. rade NAJPI, a.s., so sídlom Kaplinské pole 20, Senica, IČO:
35 825 472, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v 1. rade podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.3.2007 uzavretej medzi účastníkmi konania. Treťou výrokovou
vetou súd uložil navrhovateľom 1 a 2, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podali na súd návrh o
určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.3.2007 uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná.
Predposlednou štvrtou výrokovou vetou súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- Eur do 5 dní od právoplatnosti uznesenia. Napokon
ostatnou piatou výrokovou vetou uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1 a 2 náhradu trov
konania na trovách právneho zastúpenia v sume 145,84 Eur právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. a 2.
rade JUDr. Lucii Anovčinovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 75 ods.
6, § 76 ods. 1 písm. e), f), ods. 2, 3, 4, § 77 ods. 1a, § 171 ods. 2 O.s.p. Súd v odôvodnení popísal
obsah návrhu navrhovateľov, ktorí uviedli, že účastníci dňa 1.3.2007 uzavreli dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá je obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 1.3.2007. Išlo o formulárovú typovú
spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej sú okrem iného neprijateľné podmienky ustanovenie v rozpore s § 54 ods.
1 a inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako napríklad aj neplatná rozhodcovská
doložka, zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne. Súčasťou tejto spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá bola zo strany odporcu ako veriteľa vopred pripravená, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Odporca napriek spornosti požiadal zamestnávateľa navrhovateľa 1 o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Podľa navrhovateľov dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého zrážky zo mzdy možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky a teda nie je
možné zabezpečiť budúcu pohľadávku. Zabezpečenie záväzku dlžníka vopred podpísanou dohodou o

zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje
neprijateľnú podmienku zmluvy. Takto by mohol odporca od navrhovateľov vymáhať aj dlh, ktorý
neexistuje. Bez akéhokoľvek obmedzenia stavia dlžníkov do pozície, kedy strácajú právo disponovať so
svojím príjmom a vlastným majetkom, bez právneho základu. Navrhovatelia odôvodnili potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov tým, že odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľa 1, aby vykonával
zrážky zo mzdy. Ako dôkazy predložili predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a list zo dňa 20.10.2015
adresovaný zamestnávateľovi navrhovateľa 1, ktorým splnomocnenec odporcu žiada zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok.

Následne sa prvostupňový súd stotožňil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a preto v súlade so zákonom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel, považujúc ho za dôvodný. S poukazom na § 171 ods. 2 O.s.p.
uzavrel, že predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Potom s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 2 a Sadzobník súdnych poplatkov položka 1 písm.
c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení, s odôvodnením, že navrhovatelia mali
v konaní plný úspech a ide o konanie, v ktorom sú oslobodení od súdnych poplatkov, zaviazal odporcu,
ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
sume 33,- Eur s poukazom na § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným navrhovateľom
priznal náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi a to na trovách právneho zastúpenia v
celkovej výške 145,84 Eur podľa špecifikácie v odôvodnení, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a výroky o povinnosti zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia a súdny poplatok z návrhu zruší. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania na
trovách právneho zastúpenia vyčíslenú podľa špecifikácie súhrnnou sumou 152,60 Eur. Ako dôvody
uviedol dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a), že v konaní došlo k vadám, podľa § 221
ods. 1 písm. h), podľa § 205 ods. 2 písm. d), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo 48/01 z ktorého
zdôraznil, že predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia žalobcu bez toho,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci
samej. Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Ohľadne skutkového
hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný
predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti z
právneho hľadiska je, že možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení
alebo bránení práva toho, kto vydanie opatrenia žiada. Súd sa teda musí zaoberať aj otázkou práva a
povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Podporne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 257/2010 s tým, že súdne
rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť aj
náležite odôvodnené. V rozpore s tým podľa odvolateľa súd nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k
predbežnému záveru o osvedčení ohrozenia práva žalobcu a existencii bezprostrednej ujmy, nepristúpil
k hodnoteniu predložených dôkazov. Súd musí vždy rešpektovať požiadavku primeraného súdneho
odôvodnenia svojich rozhodnutí aj keď sa jedná povahou o predbežné opatrenia a samotné zákonné
znenie ďalšie odôvodnenie nevyžaduje. Súd neodôvodnil prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu
predbežného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky a prečo je potrebné nariadiť predbežné
opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Zároveň z návrhu, ani z predložených listín nevyplýva
osvedčenie tvrdenia o zabezpečení budúcej pohľadávky, nariadenie predbežného opatrenia je preto
predčasné.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu predloženom
prostredníctvom ich advokátky uviedli, že sa stotožňujú s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj
s jeho odôvodnením, odvolanie považujú za nedôvodné. Uznesenie zodpovedá požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť
nariadenia predbežného opatrenia, predložili doklady, zdôraznili, že predbežné opatrenie je legitímnym
prostriedkom ochrany. Súd postupoval správne tiež ak zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o povinnosti
odporcu zaplatiť trovy konania, čo taktiež riadne odôvodnil. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom náhradu trov
právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 74,58 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
odporcu v podstatnom nie je možné priznať úspech, keďže spôsob rozhodnutia prvostupňovým súdom
napadnutým uznesením je správny, s výnimkou časti o náhrade trov konania.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odporcu
a odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, bolo posúdiť, či boli v danom prípade splnené zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a či bolo tiež dôvodným zaviazať odporcu na
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
navrhovateľom.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovatelia sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa
25.1.2015 domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie v rozsahu v akom mu bolo preskúmavaným
rozsudkom vyhovené. K návrhu navrhovatelia pripojili kópiu žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8000054035 zo dňa 1.3.2007 uzavretej medzi oboma navrhovateľmi ako dlžníkmi a spoločnosťou
PROFI REAL SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, na základe ktorej bola
navrhovateľom schválená výška revolvingového úveru 70.020,- Sk (predstavuje aj celkovú sumu splátok
úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy), splatnosť úveru bola 36 mesiacov, poskytnutá
čiastka 35.010,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 1.945,- Sk, RPMN za úver 68,76%, poplatok za
uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk. Súčasťou prvej strany tejto zmluvy v závere je aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, v ktorej dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu
predložiť zamestnávateľovi/plátcovi mzdy dlžníka či spoludlžníka kedykoľvek v priebehu platnosti tejto
zmluvy o revolvingovom úvere. Na druhej strane drobným takmer nečitateľným písmom sa nachádzajú
zmluvné dojednania zmluvy. K žalobe je tiež pripojené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, v ktorom okrem iného je uvedená schválená výška úveru
je 70.020,- SKK, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 1.945,- Sk, RPMN 68,76%,
schválená výška revolvingu 46.680,- Sk. Podľa stavu splátok a karty klienta je zrejmé, že navrhovatelia
spočiatku splátky uhrádzali, neskôr so splácaním úveru prestali.

Z listu odporcu adresovaného spoločnosti NAJPI, a.s., Senica (zamestnávateľovi navrhovateľa 1) zo
dňa 29.9.2015 je zrejmé, že spoločnosť ANACO, s.r.o., Bratislava, Miletičova 20, ktorá bola podľa
pripojenej plnej moci splnomocnená na tento postup navrhovateľom, sa v mene veriteľa obrátila na
zamestnávateľa navrhovateľa 1 s tým, aby v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky na
uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.023,65 Eur k 29.9.2015 na označený účet
veriteľa. Z pripojenej pracovnej zmluvy zo dňa 26.8.2015 vyplýva, že navrhovateľ 1 je zamestnancom
spoločnosti NAJPI, a.s., Senica. K návrhu bolo pripojené tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 4.12.2014 podľa ktorej navrhovateľka 2 je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 144,40,-
Eur. Prípisom z obchodného registra boli potvrdené údaje o zamestnávateľovi navrhovateľa 1.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 8 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

V zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde, alebo na rozhodcovskom súde...

V danom prípade prvostupňový súd treťou výrokovou vetou uložil navrhovateľom, aby v lehote 30 dní
od doručenia uznesenia podali na súd návrh na určenie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná. Odvolací súd zistil, že navrhovatelia tejto požiadavke súdu vyhoveli a podaním doručeným
súdu dňa 13.1.2016 (teda v súdom stanovenej lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia,
ktoré im bolo doručené dňa 29.12.2015) podali na Okresný súd Senica žalobu o určenie neplatnosti
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. K zániku predbežného opatrenia v zmysle § 77 ods. 1 písm.
a) O.s.p. teda nedošlo.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna
prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania
vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie,
samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje
súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne
a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

Osobitné ustanovenie o neprípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom
záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva,
že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného
(zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného
záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zrážkach
zo mzdy. Dojednanie o zrážkach zo mzdy je teda neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie
má byť dohodou zabezpečené.
Navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia a to osvedčenie už podanou žalobou uplatňovaného nároku navrhovateľov a
teda, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.3.2007 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná,
ktorá zmluva je akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere z toho istého dátumu, vzhľadom
na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo a vyplýva z obsahu spisu, je aj podľa názoru odvolacieho súdu
naplnené. Už na prvý pohľad je zrejmé, že výška úveru je uvedená v zmluve nezrozumiteľne a zmätočne,
keď na jednej strane je uvedená ako schválená výška úveru 70.020,- Eur a nie je zrejmé, prečo má
predstavovať okrem celkovej sumy splátok úveru aj úroky a poplatky za uzatvorenie zmluvy, pričom na
druhej strane sa uvádza poskytnutá čiastka úveru 35.010,- Eur, teda polovica; z čitateľnej časti zmluvy
nevyplýva aká je úroková sadzba úveru, pričom z nečitateľnej časti úverovej zmluvy zatiaľ nie je možné
zistiť či neobsahuje i ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli z dôvodu neprijateľnosti
neplatné, čo nadväzne môže mať za následok aj neplatnosť závislej dohody o zrážkach zo mzdy.
Vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu
tvrdiť, že žalobou uplatnený návrh navrhovateľov je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo
vyvrátenie skutočnosti, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorická súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je neplatná, bude nevyhnutné vykonať podrobnejšie dokazovanie a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť tejto žaloby ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu
konania dosiaľ očividne vylúčená, naopak je pravdeodobná. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie nároku navrhovateľov uplatneného
žalobou je daný.

Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi založenými v spise,
žiadosťou odporcu adresovanou zamestnávateľovi navrhovateľa 1 zo dňa 29.9.2015 na vykonanie
zrážok zo mzdy navrhovateľa 1, bolo osvedčené, že navrhovateľ sa na základe predmetnej dohody
vykonávania zrážok zo mzdy už reálne domáha. Pokiaľ by boli navrhovatelia vo veci samej úspešní a súd
by dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, na strane odporcu by vznikalo
bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka)
na úkor navrhovateľa 1, ktorý by bezdôvodne prichádzal o zdroje na živobytie. Aby nedochádzalo
k nedôvodnému navyšovaniu tohto možného bezdôvodného obohatenia i odvolací súd zhodne s
prvostupňovým považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým bude nariadené odporcovi zdržať sa u zamestnávateľa navrhovateľa 1 výkonu práva na zrážky
zo mzdy, a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi navrhovateľa 1 ako tretej osobe v súlade s § 76 ods.

2 O.s.p., od ktorej to možno spravodlivo požadovať, nariadené zdržať sa vykonania zrážok zo mzdy
navrhovateľa 1 na základe predmetného úveru v prospech odporcu.

Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, na ktorú týmto odvolací poukazuje, a ktorá
umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach
zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok
(R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto predbežného opatrenia sa zároveň
nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov
a na strane odporcu, ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery, nemôže ďalším
nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že dosiaľ mu už
bola uhradená väčšia časť dlhu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu boli potom splnené podmienky, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prvých troch výrokoch podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Odvolací súd je tiež toho názoru, že prvostupňový súd správne, v súlade ním aplikovanými
ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch v aktuálnom znení, uložil neúspešnému odporcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (§ 2 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch), keďže navrhovatelia boli od poplatku oslobodení (§ 4 ods. 2 písm.
za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Výsledkom tohto osobitného konania o nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo začaté pred začatím konania vo veci samej, bol totiž plný úspech
navrhovateľov. Preto bolo dôvodným podľa výsledku tohto konania zaviazať na zaplatenie predmetného
súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neúspešného odporcu.

Prvostupňový súd nepochybil, ani keď predmetným uznesením rozhodol o náhrade trov konania
ostatnou výrokovou vetou tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1 a 2 náhradu
trov na trovách právneho zastúpenia v sume 145,84 Eur. V priebehu odvolacieho konania ale došlo
k zmene okolností tým, že po rozhodnutí prvostupňového súdu ku dňu 13.1.2016 podaním žaloby
navrhovateľmi proti odporcovi došlo k začatiu konania vo veci samej. V dôsledku toho s poukazom na §
145 O.s.p. už nebolo potrebným, aby bolo o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodované osobitne
v predbežnom opatrení, ale o náhrade trov tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia bude
rozhodnuté podľa výsledku konania spolu s rozhodnutím o náhrade trov konania vo veci samej. Odvolací
súd preto napadnuté uznesenie v časti o náhrade trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm. i)
analogicky, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie v tejto časti
vydané dodatočne zanikli, zrušil s tým, že o náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia
bude rozhodnuté v už prebiehajúcom konaní o veci samej.

Obdobne o náhrade trov tohto odvolacieho konania bude, v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p,. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.