Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/254/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912209267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľkyX.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvU.O.,N.č.XX,zastúpenejprávnymzástupcomCentrum
právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody č. 12, Kancelária Rimavská
Sobota, so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska č. 20, proti odporcom: 1/ Finance4you, a.s., IČO:

43906915, so sídlom v Bratislave, Sekurisova č. 16, zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom,
so sídlom v Bratislave, Na vŕšku č. 12, 2/ AUCTION-PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r.o., IČO: 36058947,
so sídlom v Banskej Bystrici, Na troskách č. 3, zastúpenému Mgr. Martinom Vigašom, advokátom so
sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, a 3/ B.. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. O., I. č. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Hôrkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Gelnická č. 8 a súčasne
právnymzástupcomURBÁNI&Partnerss.r.o.,IČO:36646181,sosídlomvBanskejBystrici,Skuteckého
č. 17, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M, advokát a konateľ, o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní odporcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 16C/56/2012-68 zo dňa 27.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania v sume 208,04 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania proti odporkyni 3/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dražba osvedčená notárskou zápisnicou JUDr. Janky
Antalovej, notárky so sídlom v Rimavskej Sobote, Bélu Bartóka č. 16 zo dňa
11.04.2012, ktorá sa konala dňa 11.04.2012 o 10.00 hod. na Notárskom úrade JUDr.
Janky Antalovej, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v
S. S., Správa katastra U. O., pre obec U. O., k. ú. U. O., na liste vlastníctva č. XXXX vedené na

navrhovateľku v podiele 1/1 a to byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na Sídlisku U.,
súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, postavený na parcele KNC č. XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuvovýške7681/343430aspoluvlastníckypodielna
pozemku KNC č. XXXX/XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 641 m2 vo výške 7681/343430 je
neplatná (prvý výrok), odporcom 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť navrhovateľke
trovy právneho zastúpenia v sume 223,43 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok),

navrhovateľke náhradu trov konania proti odporkyni 3/ nepriznal (štvrtý výrok) a odporcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike súdny poplatok v sume 99,50 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že povykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Pri rozhodovaní vychádzal
zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 09.07.2009 uzavrela navrhovateľka a odporca 1/
zmluvu o úvere č. 1209000175, na základe ktorej poskytol odporca 1/ navrhovateľke úver v sume

6.500,- €; navrhovateľka sa zaviazala platiť odporcovi 1/ z poskytnutých peňažných prostriedkov úrok
vo výške 20 % ročne a dohodnutú celkovú odplatu v sume 2.340,- €, pričom úrok a odplata boli splatné
mesačne spolu s istinou; ročná percentuálna miera nákladov podľa zmluvy o úvere predstavovala 67,20
%, pričom priemerná ročná percentuálna miera nákladov je 22,17 %. V rovnaký deň 09.07.2009 bola
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ záložná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné

právo k sporným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky na zabezpečenie pohľadávky
s príslušenstvom a zmluvnými pokutami vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2009. Keďže
navrhovateľka sa dostala do omeškania so splácaním predmetného úveru, dňa 28.08.2011 jej bolo
zaslané oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti záväzku, v ktorom bolo uvedené, že k tomuto dňu
dlžná suma predstavuje 10.034,- €. Navrhovateľka predložila súdu ústrižky poštových
poukážok a písomný doklad banky o vklade hotovosti, z ktorých okresný súd zistil, že navrhovateľka

na splatenie predmetného úveru zaplatila 14 mesačných splátok po 292,- € a jedenkrát sumu 1.299,-
€, čiže do 24.03.2011 zaplatila navrhovateľka spolu sumu 5.387,- €. Ďalej okresný súd vychádzal zo
skutočnosti, že dňa 11.04.2012 prebehla na návrh odporcu 1/ dobrovoľná dražba, predmetom ktorej
boli sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky; dražobníkom bol odporca 2/ a nehnuteľnosti
vydražila za sumu 15.550,- € odporkyňa 3/. Pokiaľ navrhovateľka namietala formálny postup odporcu

2/ pri vykonávaní dobrovoľnej dražby v tom smere, že jej nebolo doručené oznámenie o dražbe a že
cena dosiahnutá pri dražbe nezodpovedala reálnej cene predmetu dražby, okresný súd po vykonanom
dokazovaní tieto námietky vyhodnotil tak, že oznámenie o dražbe bolo navrhovateľke riadne doručené,
o čom predložil odporca 2/ súdu dôkaz a to doručenku, z ktorej okresný súd zistil, že navrhovateľka
prevzala oznámenie o dražbe dňa 07.03.2012; ďalej okresný súd po oboznámení sa s celým spisovým

materiálom predmetnej dražby č. 2/2012 od odporcu 2/ mal preukázané, že na zistenie ceny predmetu
dražby bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností,osprávnostiktoréhonemalokresnýsúddôvodpochybovať.Tietonámietkynavrhovateľky
teda okresný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľky ohľadom
neprijateľných zmluvných podmienok v uzavretej zmluve o úvere, okresný súd dospel k záveru, že

tieto sú dôvodné. Okresný súd mal preukázané, že odporca 1/ poskytol navrhovateľke úver v skutočnej
sume 5.687,- €, pretože dňa 13.07.2009 navrhovateľka z poskytnutej sumy úveru zaplatila odporcovi
1/ sumu 520,- € ako poplatok za uzavretie zmluvy a prvú splátku úveru v sume 292,- € a do
dňa 24.03.2011 zaplatila už celkovú sumu 5.387,- €, čiže v čase uskutočnenia dobrovoľnej dražby
navrhovateľka dlhovala odporcovi 1/ len sumu 301,- €. Okresný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere

obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. V prvom rade okresný súd poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľke bolo namiesto dohodnutej sumy úveru 6.500,- € poskytnutá len suma 5.687,- €.
Započítanie splátky 292,- € v čase poskytnutia úveru okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluvy, pretože za stavu, keď si veriteľ pred poskytnutím úveru zinkasuje
určitú časť úveru toto predstavuje rozpor so zmyslom právnej úpravy úveru. Ďalej okresný súd poukázal

na skutočnosť, že podľa zmluvy o úvere úrok a odplata je ročná úroková sadzba stanovená na výšku 20
%, dohodnutá celková odplata je v sume 2.340,- €, ročná percentuálna miera nákladov (tzv. RPMN) je
67,20 % a priemerná RPMN je 22,17 %; aj táto zmluvná podmienka je podľa okresného súdu neurčitá,
nezrozumiteľná a je v rozpore so zákonom. Odporca 1/ stanovil RPMN na 67,20 %, teda v rozpore
so zákonom ho prevýšil o viac ako 100 %, keďže priemerná RPMN predstavovala 22,17 %. V bode 4

zmluvy o úvere nazvanej zmluvná pokuta a úrok z omeškania, zmluvná pokuta v rozsahu 0,2 % denne
predstavuje 73 % ročne, čo okresný súd rovnako považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre jej
neprimeranú výšku a obchádzanie zákonného inštitútu úrokov z omeškania v zmysle § 53 ods. 1, 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. Súčasne za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj jednorazovú
zmluvnú pokutu v sume 650,- €, t.j. 10 % z pôvodnej výšky úveru, ktorá sa mala stať splatnou v

prípade, ak omeškanie dlžníka so splácaním dlhu presiahne jeden mesiac; túto sankciu považoval za
neprimeranú z dôvodu, že nezohľadňuje výšku dlhu a preto ju možno považovať za neplatný právny
úkon. Okresný súd poukázal na bod V. Zmluvy o úvere, keďže v tejto časti bolo dohodnuté, že aj bez
súdnej kontroly môže vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných podmienok, keď uvedené sa
stalo aj skutočnosťou a odporca 1/ predal nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky. Okresný súd

vyjadril názor, že najmä odporca 1/ konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti
panujúci morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, keď pripravil vyššie uvedenú
zmluvuoúvereazáložnúzmluvuanáslednejuuzavrelokreminýchajsnavrhovateľkouatiežnazáklade
týchto zmlúv pristúpil k dražbe nehnuteľností, ktoré navrhovateľka používala na bývanie. Dobré mravy,ako jedna zo základných noriem spoločnosti, sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou
spoločnosti; ak sa prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to byť súdom v rozhodnom čase a
vo vzájomnom konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria

s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby a postavenia účastníkov. V
tomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okresný súd poukázal na skutočnosť,
že úprava výkonu záložného práva ako v prejednávanej veci by bez súdnej kontroly bola v kolízii s
princípom efektivity práva únie, pretože by umožňovala obísť jeho dôležitý prvok, ktorým je ex offo súdna
kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Okresný súd súčasne zdôraznil, že inštitút dobrovoľnej

dražby je inštitút, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 9 v spojení
s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Navrhovateľka
ako záložca bola počas celého trvania záložného práva vystavená jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu

záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva navrhovateľky.
Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že odporca 2/ ako dražobník bol povinný vykladať a aplikovať
ustanoveniazákonaodobrovoľnýchdražbáchasúvisiacichpredpisovtak,abynielenženeboliporušené,
ale ani ohrozené práva osôb pri výkone záložného práva, mal konať s odbornou starostlivosť, a to
zvlášť vo vzťahoch týkajúcich sa pomerne závažnej oblasti spoločenských vzťahov, t.j. obydlia ľudí. Na

základe uvedeného okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Okresný súd rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Plne úspešnej navrhovateľke, ktorá bola v konaní zastúpená
Centrom právnej pomoci priznal plnú náhradu trov konania v sume 223,43 €, t.j. odmena v sume 200,-
€ a režijný paušál 3 x po 7,81 €; náhradu trov konania priznal súd navrhovateľke proti odporcom 1/ a
2/, ktorí v konaní úspech nemali; proti odporkyni 3/ náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal a to

s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa videl okresný súd v tom, že počas celého konania nebolo preukázané,
že by odporkyňa 3/ nekonala dobromyseľne. Nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia
súdneho poplatku za podanie návrhu a v konaní bola úspešná, okresný súd uložil odporcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € za podanie návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 11.07.2013 (č.l. 80-82 spisu). Uviedla, že s rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí.
Poukázala na to, že dňa 11.04.2012 na notárskom úrade JUDr. Janky
Antalovej vydražila sporné nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe. V zmysle § 27 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zaplatením ceny dosiahnutej vydražením prešlo na ňu
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a zanikla pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa
z výťažku dražby. Vyjadrila názor, že okresný súd svojím rozhodnutím obmedzil jej základné právo
vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznila, že svojím konaním
neporušila žiadne ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a predmetnú

nehnuteľnosť nadobudla dobromyseľne. Poukázala na článok 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,
v zmysle ktorého iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok
nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a
slobôd iných. Okresný súd mal v tomto prípade jednoznačne prihliadať na ochranu dobromyseľného

nadobúdateľa. Považovala za neprijateľné, aby ako dobromyseľný nadobúdateľ bola postihovaná
eventuálnymi právnymi nedostatkami vyplývajúcimi z právneho vzťahu, ktorého nie je účastníkom.
Poukázala na súdnu prax v zmysle ktorej, ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých
podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty,
ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/311/2008 zo dňa 30.03.2010). Účelom zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je
záujem na rýchlom, finančne efektívnom a v neposlednom rade aj transparentnom uspokojení veriteľa;
takýto účel zákona je možné dosiahnuť len za predpokladu, že na účastníka dražby nebude alokované
neprimerané riziko; v opačnom prípade, t.j. pri nedostatočnej ochrane dobromyseľného vydražiteľa,
môže nastať situácia, že budúci účastníci dobrovoľných dražieb si budú takéto riziko premietať do

výšky svojich podaní, čo môže mať v konečnom dôsledku nepriaznivý dosah na inštitút dobrovoľných
dražieb ako takých. Rovnako alokácia neprimeraného rizika na dobromyseľného vydražiteľa má aj
etický rozmer; dobromyseľný nadobúdateľ v takomto prípade nemá absolútne žiadnu možnosť brániť
sa, zatiaľ čo pôvodný vlastník požíva neprimerane zvýšenú právnu ochranu aj v prípade, ak so svojímmajetkom nakladá nezodpovedne a ľahkovážne. Akceptovanie takéhoto právneho stavu by malo priam
katastrofálny dopad na zásadu právnej istoty a stability v právnych vzťahoch ako imperatívu právneho
štátu. Pre úplnosť dodala, že ako dobromyseľná nadobúdateľka vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti bola presvedčená o svojom vlastníctve a nakladala s ňou ako s vlastnou, o čom svedčí
aj skutočnosť, že do jej rekonštrukcie investovala značné finančné a časové prostriedky; v súčasnosti
predmetnú nehnuteľnosť obýva spolu so svojím novonarodeným dieťaťom a manželom. Poukázala na
skutočnosť, že v rozsudku okresného súdu nebolo konštatované žiadne porušenie zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a teda neboli splnené podmienky ustanovenia § 21 ods. 2 tohto zákona,

ktoré umožňuje súdu vyhlásiť neplatnosť dražby vtedy a len vtedy, ak boli porušené ustanovenia zákona
č. 527/2002 Z. z. a súčasne týmito porušeniami boli dotknuté práva osoby požadujúcej určiť neplatnosť
dražby. Naopak, v danom prípade zjavne k porušeniu zákona č. 527/2002 Z. z. nedošlo a preto
vyhlásenie dražby za neplatnú neobstojí. Na základe uvedeného vyjadrila názor, že rozsudok okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; pochybenie okresného súdu spočíva v tom,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia §

205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a súčasne rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Súbehom týchto pochybení došlo k poškodeniu
základného ústavného práva odporkyne 3/ vlastniť majetok, pretože porušenie zákona č. 527/2002 Z.
z. nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že návrh navrhovateľky zamieta alebo, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 15.07.2013 (č.l. 85-88 spisu). Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, ako aj nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol,ževrámcirozhodnutiaokresnéhosúdunamietatietoprávnezávery:(1)právnyzáverokresného
súdu, kde „poukazuje najmä na bod V. Zmluvy o úvere, keďže v tejto časti zmluvy je dohodnuté,
že aj bez súdnej kontroly možno vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných podmienok“, (2)
právny záver okresného súdu, podľa ktorého „inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej

podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej
republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 9 v spojení s článkom 20 ústavy a to
bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci“, (3) právny záver okresného súdu, podľa ktorého „zmluva o
úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky“ a (4) právny záver okresného súdu, podľa
ktorého „odporca 1/ konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcim

morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, keď pripravil vyššie uvedenú zmluvu
o úvere a záložnú zmluvu a následne ju uzavrel a taktiež keď na základe týchto zmlúv pristúpil k
dražbe nehnuteľností“, keď s týmito právnymi závermi okresného súdu sa nestotožňuje, rozsudok
okresného súdu v tejto časti považuje za zmätočný, nedostatočne odôvodnený, založený na riadne
neodôvodnených úvahách a z týchto dôvodov za nepreskúmateľný. K právnemu záveru okresného

súdu, že (1) v zmluve o úvere bolo dohodnuté, že aj bez súdnej kontroly možno vymôcť od spotrebiteľa aj
plnenie z neprijateľných podmienok“, čo predstavuje predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky
s poukazom na ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že zriadené záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečovalo pohľadávku zo zmluvy o úvere, bolo zriadené
podľa v tom čase platných zákonných ustanovení, pričom kategoricky odmieta, že by pri zriaďovaní

daného záložného práva postupoval protizákonne alebo by obchádzal právny poriadok Slovenskej
republiky; poukázal na ustanovenie § 151a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená; nakoľko navrhovateľka svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas neplnila podľa

dohodnutých zmluvných podmienok, pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky z predmetu záložného
práva, o čom informoval navrhovateľku oznámením o výkone záložného práva; celý čas postupoval
v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré sú rovnako záväzné pre okresný
súd, ktorý nie je kompetentný konať a rozhodovať nad rámec zákona; predmetné záložné právo bolo
zriadené samostatnou zmluvou, t.j. záložnou zmluvou zo dňa 09.07.2009, čím bola splnená základná

zákonná podmienka, ktorá požaduje pre takýto právny úkon písomnú formu; záložná zmluva rovnako
obsahovalaoznačeniepohľadávky,ktorásazáložnýmprávomzabezpečovala,čojeďalšiazozákonných
náležitostí pre zriadenie záložného práva; záložná zmluva taktiež obsahovala najvyššiu možnú hodnotu
istiny, t.j. sumu 14.560,- €, ktorá sa zabezpečovala záložným právom; predmet záložného práva (záloh),je v záložnej zmluve presne a jasne označený a definovaný, je určitý a odlíšený od ostatných vecí
a práv tak, aby nebola ohrozená právna istota strán, pokiaľ ide o predmet záložného práva; dané
záložné právo vzniklo registráciou v príslušnom registri, teda registráciou v katastri nehnuteľností na LV

č. 3614 vedenom bývalou Správou katastra Rimavská Sobota; zdôraznil, že navrhovateľka svoj záväzok
nesplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania a preto využil svoje zákonné právo na uspokojenie
svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 151j prvá veta Občianskeho zákonníka a pristúpil k výkonu
záložného práva, ktoré slúžilo ako zabezpečovací inštitút jeho pohľadávky; splnil si všetky zákonom
stanovené povinnosti, ktoré vyplývajú z výkonu záložného práva, čiže písomne oznámil navrhovateľke

ako aj príslušnej bývalej Správe katastra U. O., ktorá vedie kataster nehnuteľností pre danú územnú
oblasť Slovenskej republiky, že pristupuje k výkonu záložného práva; v rámci výkonu záložného práva
má záložný veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom, ktorý je určený v zmluve, ktorou sa
záložné právo k predmetu zriaďovalo, pričom so spôsobmi tu uvedenými navrhovateľka súhlasila bez
výhrady,čopotvrdilasvojímvlastnoručnýmpodpisomnazáložnejzmluve;nazákladeuvedenéhovyjadril
názor,žejednoznačnepriuzatváranípredmetnejzmluvypostupovalsodbornoustarostlivosťouasplnilsi

všetky zákonné povinnosti pri uzavieraní záložnej zmluvy, ako aj pri výkone záložného práva; preto sa pri
zriaďovaní,akoajprisamotnomvýkonezáložnéhoprávanemoholdostaťdokolíziesprincípomefektivity
práva únie, nakoľko postupoval na základe základných ustanovení, ktoré presne vymedzujú postup v
týchto situáciách a prípadoch, čiže sa nemôže jednať o neprijateľnú podmienku tak, ako uvádza okresný
súd v dôvodoch svojho rozsudku. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu o možnosti vymôcť

od spotrebiteľa aj plnenie z neprijateľných podmienok. Predmetné ustanovenia zmluvy obsahujú len
presnú špecifikáciu nehnuteľností, ktorou sa bude zabezpečovať pohľadávka vzniknutá danou zmluvou
o úvere, pričom samotné zabezpečenie bolo zriadené právnym úkonom a to záložnou zmluvou. Ďalej
predmetné ustanovenie zmluvy o úvere obsahuje právo odstúpiť od predmetnej zmluvy pre prípad, keď
nehnuteľnosti budú zaťažené ťarchami, ktoré neboli uvedené alebo neboli oznámené navrhovateľkou.

Rovnako v tomto ustanovení bola zakotvená povinnosť navrhovateľky na poskytnutie súčinnosti pri
zriaďovaní záložného práva k sporným nehnuteľnostiam ako zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedeného
vyplýva, že v predmetnom ustanovení zmluvy nie je zakotvená žiadna dohoda, že aj bez súdnej kontroly
možno vymôcť od navrhovateľa plnenie z neprijateľnej podmienky a preto kategoricky odmietol toto
odôvodnenie okresného súdu. Pokiaľ ide o právny záver okresného súdu, že (2) inštitút dobrovoľnej

dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok s dosahom na právo na obydlie a to
bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci uviedol, že postupoval v zákonom stanovených medziach pre
výkon záložného práva, podľa postupov, ktoré sa nepriečia žiadnej v súčasnosti platnej právnej norme,
pričom využil svoje právo na úhradu svojej pohľadávky výkonom záložného práva v zmysle článku 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Využil len svoje práva a právom chránené záujmy na uspokojenie

svojej pohľadávky v medziach platných právnych noriem, ktoré sú v súlade s ústavou a inými predpisy
nižšej právnej sily, pričom navrhovateľka mala povinnosť trpieť tento výkon, nakoľko jej takúto povinnosť
ukladá napríklad ustanovenie § 151m Občianskeho zákonníka. Vyjadril názor, že v prípade výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou sa nejedná o ingerenciu do ústavných práv, nakoľko zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je aj v súčasnej dobe platným a účinným zákonom, nebol

vyhlásený ani len v časti za neplatný z dôvodu, že by nebol v súlade s niektorým z platných zákonov,
niektorým z ústavných zákonov so samotnou ústavou alebo s niektorou medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná, ba dokonca ani s právnymi normami práva únie, čiže sa v
žiadnom prípade nemôže posudzovať jeho konanie ako protizákonné alebo sa nemôže jednať o postup
obchádzajúci zákon, nakoľko postupoval v súlade a v medziach zákonných ustanovení slovenského

právneho poriadku a z tohto dôvodu nie je možné vyhlásiť predmetnú dražbu za neplatnú. Poukázal
na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého súd
môže vysloviť neplatnosť dražby len ak došlo k porušeniu ustanovení uvedeného právneho predpisu. V
samotnom odôvodnení rozsudku okresný súd konštatuje, že navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu
a jej právny zástupca „počas konania namietal platnosť zmluvy o úvere, k priebehu dražby námietky

nemal“. Sám právny zástupca navrhovateľky sa v konaní vyjadril, že nenamieta porušenie zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, čo okresný súd vyhodnotil nesprávne a určil neplatnosť dražby,
aj keď toto svoje rozhodnutie nepodložil riadne preukázanými skutočnosťami. Naopak, z celého spisu
vyplýva, že boli zachované všetky ustanovenia zákona pri organizovaní dobrovoľnej dražby. Poukázal aj
na rozhodovaciu prax súdov, napríklad rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/32/2008

zo dňa 19.03.2008, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý návrh o určenie neplatnosti dražby
zamietol, nakoľko navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, ako aj z
dôvodu, že žiadne z navrhovateľmi tvrdeného porušenia zákona o dobrovoľných dražbách nebolo
preukázané.Vyjadrilnázor,ževzmysleustanovenia§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách okresný súd prekročil svoju právomoc a rozhodol nad rámec zákonných ustanovení, keď
vyhlásildražbuzaneplatnú;takétourčenieneplatnostidražbyzostranysúdupovažujezaúčelovývýklad
právnej normy sledujúc a radikálne presadzujúc ochranu spotrebiteľa bez ohľadu na práva a oprávnené

záujmy jeho ako veriteľa, ktorý podstúpil riziko a poskytol spotrebiteľovi finančné prostriedky na jeho
žiadosť. K právnemu záveru okresného súdu, že (3) zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky odporca uviedol, že ako jednu z nich okresný súd uvádza započítanie splátky 292,-
€ v čase poskytnutia úveru. K tomuto tvrdeniu uviedol, že v zmysle bodu 1 Zmluvy o úvere sa zmluvné
strany riadne dohodli, že proti pohľadávke dlžníka voči veriteľovi na vyplatenie úveru bude započítaná

pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie poplatkov a prvej splátky. Uviedol, že navrhovateľka
nemusela súhlasiť s uvedeným postupom a mohla sa s ním dohodnúť inak, resp. do záväzkového
vzťahu vôbec nevstupovať. Zmluva bola pripravovaná individuálne na konkrétny prípad navrhovateľky. Z
logiky povahy podnikania odporcu, procesu uzavierania zmlúv, počtu klientov zrejme vyplýva, že zmluva
obsahujeajniektorévšeobecnéanaprípadeobdobnéhocharakteruaplikovateľnéustanoveniatypickéa
bežne sa opakujúce v zmluvách odporcu. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

z ktorého podľa neho jasne vyplýva, že súd vyhlási za neplatné len tie zmluvné podmienky, ktoré sú
v neprospech spotrebiteľa alebo sú proti dobrým mravom alebo obchádzajú zákon, ale nevyhlási celú
zmluvu za neplatnú. Poukázal tiež na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, teda ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno

oddeliť od ostatného obsahu. Čiastočnú neplatnosť zmluvy potvrdil vo svojej judikatúre aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky a to napríklad vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/47/2010 zo dňa 20.04.2011, kde
spotrebiteľ tiež žiadal o určenie, že celá spotrebiteľská zmluva je neplatná, na čo najvyšší súd uviedol,
že v dôsledku ponechania platnosti časti zmluvy o úvere je zrejmé, že odporca ako veriteľ má právo
domáhať sa od navrhovateľky (dlžníčky) vrátenia nedoplatku istiny, poskytnutej pôžičky a tiež úroky z

omeškania, ale len v zákonnej výške; najvyšší súd tu tiež uviedol, že na jednotlivé ustanovenia, ktoré
prichádzajú do úvahy ako neplatné ustanovenia zmluvy majú byť posudzované samostatne. Poukázal aj
na ďalšie rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, ktorý rovnako zmluvu o úvere pri existencii nekalých
podmienokpovažovallenzačiastočneneplatnúanepovažovalzaneplatnúcelúzmluvu.Spoukazomna
zásadu zachovania a zabezpečenia právnej istoty v nadväznosti na zásadu jednotnosti v rozhodovacej

činnosti súdov poukázal ďalej aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 11C/62/2011 zo dňa
21.01.2013, kde súd správne uviedol svoje právne úvahy, keď dôkladne posudzoval právny úkon zmluvy
o úvere z pohľadu možnosti oddeliť neplatné ustanovenia právneho úkonu od jeho zvyšnej časti a to aj s
odkazom na ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Napriek tomu, že
uvedený súd v rámci rozhodovania sporu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ sa zaoberal aj ustanovením

§ 39 Občianskeho zákonníka, rozhodoval proporčne s dôrazom na ochranu práv a oprávnených
záujmov oboch účastníkov súdneho konania; okresný súd vec správne právne posúdil a vyslovil niektoré
zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné (čiastočnú neplatnosť zmluvy) a v súlade
s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. tieto zmluvné podmienky vo výroku rozhodnutia uviedol. Ďalej
odporca 1/ poukázal na to, že okresný súd v rozsudku uviedol, že uvedenie RPMN a priemernej RPMN

v článku 2 zmluvy je nezrozumiteľná a neurčitá podmienka v rozpore so zákonom a následne však
ďalej neuvádza, na základe akých úvah dospel k tejto skutočnosti. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje jednorazovú zmluvnú pokutu, s čím odporca 1/ nesúhlasil z dôvodu, že ak okresný
súd vyhlásil alebo označil niektoré zo zmluvných podmienok za neprijateľné, nie je to podľa právnej
praxe dôvod na určenie celej zmluvy za neplatnú. S uvedeným rozhodnutím, s poukazom na ustálenú

prax súdov a právnu teóriu, nesúhlasil, nakoľko okresný súd pri právnom posúdení veci pochybil a
nebral do úvahy relevantné právne normy a ich ustanovenia, keď vyhlásil alebo označil niektoré zo
zmluvných podmienok za nekalé, resp. neprijateľné a na základe takéhoto vyhodnotenia čiastkových
ustanovení právneho úkonu vyhlásil v rozpore so zákonom za neplatnú celú dražbu vykonávanú v
zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o právny záver okresného

súdu, že (4) mal konať v rozpore so základnými všeobecne uznávanými a v spoločnosti panujúcimi
morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, keď pripravil vyššie uvedenú zmluvu o
úvere a záložnú zmluvu a následne ju uzavrel a taktiež, keď na základe týchto zmlúv pristúpil k dražbe
nehnuteľností odporca uviedol, že považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ako podnikateľský
subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov poskytol navrhovateľke

ňou požadovaný úver na jej žiadosť. Je pochopiteľné, že znáša nepomerne vyššie riziko pri poskytovaní
úveru, aké je v bankovom sektore. Následne všetky podmienky boli riadne dohodnuté zmluvnými
stranami, navrhovateľka mala možnosť slobodne sa rozhodnúť nevstupovať do záväzkového vzťahu
s ním a pokiaľ mala akékoľvek výhrady voči uvedeným podmienkam. Nakoľko uvedené podmienkyzo zmluvy o úvere a z nej vyplývajúce povinnosti si navrhovateľka riadne neplnila, pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tým, že došlo k uskutočneniu uvedenej dražby nemožno
usudzovať, že boli dotknuté práva navrhovateľky v priamej súvislosti s porušením ustanovení zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Hoci navrhovateľka namietala, že pri vykonávaní dobrovoľnej
dražby jej nebolo doručené oznámenie o dražbe, okresný súd mal v rámci dokazovania za preukázané,
že toto bolo riadne doručené a že žiadne ustanovenia zákona porušené neboli. Vyjadril názor, že zo
strany navrhovateľky nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by nespochybniteľne preukazoval, že on
prípadne odporca 2/ ako dražobník, by pri organizovaní dražby a dražobnom postupe porušili zákon.

Dôkazná núdza tu zaťažuje navrhovateľku, ktorá musí riadne preukázať, že bola splnená podmienka
preukázania naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti dražby, ako aj preukázať, že bola
porušenímustanovenízákonadotknutánasvojichprávach,čomusíajriadnešpecifikovaťauviesť,akým
spôsobom bola dotknutá na svojich právach. Až po preukázaní týchto skutočností môže súd pokračovať
v konaní. S uvedeným sa okresný súd vôbec nezaoberal, vo svojom odôvodnení poukazuje len na
ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré považuje za neprijateľné, bez náležitého a precízneho odôvodnenia

na základe akých úvah konštatoval, že dražba je neplatný právny úkon. Vyjadril názor, že okresný súd
môže takúto neplatnosť dražby určiť len v prípade, ak dražba bola uskutočnená nezákonne, teda v
dôsledku porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a len vo výnimočných
prípadoch.Nakoľkonavrhovateľkanepreukázalanaliehavýprávnyzáujemnaurčenieneplatnostidražby
považoval za neprípustné, aby sa spotrebiteľ domáhal určenia neplatnosti dražby len pre finančnú

núdzu, do ktorej sa dostal vlastným zavineným konaním a tým sa vystavil riziku, v konečnom dôsledku
aj vydražiteľa predmetu dražby, teda odporkyňu 3/, na ktorú prešlo vlastnícke právo riadne udelením
príklepu licitátora. Navrhovateľka bola predsa o možnosti začatia výkonu záložného práva z jeho strany
riadne uzrozumená, aby sa predišlo dobrovoľnej dražbe, mala možnosť pravidelne splácať dlžnú sumu
aspoň čiastočne, čo však neuskutočnila a využívala finančné prostriedky v rozpore so zmluvou o úvere.

Okresný súd sa mal pri svojom rozhodovaní zaoberať neplatnosťou dražby, postupovať v zmysle zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a teda vyhodnotiť, či došlo k porušeniu ustanovení tohto
zákona a nie sa zaoberať neplatnosťou zmluvy o úvere. Na základe uvedeného vyjadril názor, že
predmetná zmluva o úvere je stále platná v celom rozsahu až do preukázania opaku, z čoho vyplýva, že
okresnýsúdprejudikovalneplatnosťzmluvyoúvere,ktorávsúčasnejdobenebolažiadnymrozhodnutím

súdu alebo iného orgánu vyhlásená za neplatnú. Pochybenie videl v tom, že celé napadnuté rozhodnutie
okresného súdu je postavené na neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyslovená, čím okresný
súd v tomto konaní prejudikoval rozhodnutie v inej právnej veci. S poukázaním na uvedené skutočnosti
sarozsudokokresnéhosúdujavíakoprejavbezprecedentnejaneprimeranejsnahysúduojednostrannú
ochranu spotrebiteľa bez adekvátnej opory postupu súdu v platných zákonoch Slovenskej republiky.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení
dôkazov, jeho zdôvodnenia sú nedostatočné, zmätočné, bez opory v zistenom skutkovom stave a
teda nepresvedčivé. Z týchto dôvodov považoval odporca 1/ napadnuté rozhodnutie okresného súdu
za nepreskúmateľné. Okresný súd svojím postupom nerešpektoval zásady stanovené v ustanovení §
157 ods. 2 O.s.p. a v § 132 O.s.p. Vzhľadom na uvedené považoval odporca 1/ napadnutý rozsudok

okresného súdu za zmätočný a nepreskúmateľný, bez náležitého a dostatočného odôvodnenia a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Proti rozsudku okresného súdu podal odporca 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 16.07.2013 (č.l. 97-99 spisu). Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.

d) O.s.p., nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozsudok okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že zákonnou podmienkou
podania návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách porušenie ustanovenia tohto zákona, na základe ktorého

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Z uvedeného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že osoba, ktorá sa rozhodne podať
na súd návrh na určenie neplatnosti dražby a má byť v takomto spore aj úspešná, musí v súdnom
konaní preukázať porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým bola dotknutá na
svojich právach. Navrhovateľka v návrhu namietala výlučne dve veci a to nedoručenie oznámenia

o dražbe a skutočnosť, že cena dosiahnutá pri dražbe nezodpovedá reálnej cene predmetu dražby.
Žiadne ďalšie tvrdenia o porušení niektorého z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách počas
dokazovania navrhovateľka neprodukovala. V ďalšom priebehu konania dokonca aj z týchto dvoch
namietaných skutočností uvedených v návrhu ustúpila, keď na pojednávaní dňa 29.05.2013 právnazástupkyňa navrhovateľky uviedla, že k priebehu dražby ani nemajú námietku, skôr majú námietky k
tomu, na základe čoho bola dražba vykonaná, čiže ku konkrétnej zmluve. Rovnako na pojednávaní
dňa 12.06.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky po skončení dokazovania v záverečnom návrhu

uviedla, že navrhuje návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovieť z dôvodu spornosti a protiprávnosti
predmetnej pohľadávky, na základe ktorej bola vykonaná predmetná dražba. Z uvedených vyjadrení
navrhovateľky, ako aj z jej ďalších tvrdení a námietok počas konania na okresnom súde podľa jeho
názoru nepochybne vyplýva pochybenie navrhovateľky, keď mala na súd podať návrh o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere a určenie neplatnosti záložnej zmluvy a nie podať návrh o určenie neplatnosti

dražby. Toto jeho tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu konania podala dňa
11.06.2013 na okresný súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o určení neplatnosti záložnej
zmluvy, o čom informovala okresný súd aj na pojednávaní dňa 12.06.2013. Poukázal na skutkové
zistenie okresného súdu, v zmysle ktorého mal tento za preukázané, že oznámenie o dražbe bolo
navrhovateľke riadne doručené a súčasne mal okresný súd preukázané, že na zistenie ceny predmetu
dražby bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctva, z odvetvia odhad hodnoty

nehnuteľností, o ktorého správnosti nemal okresný súd dôvod pochybovať. Napriek uvedenému, keď
je nepochybné, že navrhovateľka v predmetnom konaní nepreukázala jediné porušenie ustanovenia
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, t.j. absolútne neboli naplnené zákonné podmienky
pre úspešnosť navrhovateľky v danom spore v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, okresný súd nepochopiteľne určil predmetnú dražbu za neplatnú, pričom

pri svojom rozhodnutí sa stotožnil s namietanými skutočnosťami a tvrdeniami navrhovateľky týkajúcimi
sa výlučne úverovej a záložnej zmluvy, t.j. zo skutočnosťami a tvrdeniami v danom spore absolútne
právne irelevantnými a to aj napriek svojej vedomosti, že navrhovateľka podala dňa 11.06.2013 návrh
na určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, t.j. súdu v čase svojho rozhodnutia muselo byť
zrejmé, že všetky námietky navrhovateľky týkajúce sa predmetných zmlúv budú v tomto začatom

konaní predmetom dokazovania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia
§ 220 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietne a súčasne uloží navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania v plnom rozsahu,
ktoré súčasne vyčíslil.
Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 30.01.2014 (č.l. 110-113 spisu) k odvolaniam odporcov uviedla, že

rozsudok okresného súdu považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu
1/, pri posudzovaní jeho odvolania naďalej zastáva názor, že v predmetnej veci jednotlivé ustanovenia
zmluvy o úvere a záložnej zmluvy obsahujú dojednania v priamom rozpore so spotrebiteľským právom a
dobrými mravmi. Okresný súd sa s týmito zmluvnými dojednaniami vysporiadal pred vydaním rozsudku.
Jedná sa najmä o ustanovenia o neprimerane vysokých sankciách za omeškanie so splátkami úveru

a neprimerane vysokej RPMN, ktorá bola trojnásobne vyššia ako priemer; rovnako zmluvný výpočet
RPMN sa nestotožňuje s reálnou výškou pri prepočítaní a zahrnutí všetkých poplatkov a splátok tak,
ako tomu v skutočnosti došlo (je o niekoľko percentuálnych bodov vyšší). Rovnako dojednanie o
výške zmluvnej pokuty 0,2 % z pôvodnej výšky istiny denne je nepochybne neprimerane vysoká a
čo i len pri náhodnom a krátkom omeškaní sa suma zmluvnej pokuty zvyšuje v tomto konkrétnom

prípade o 13,- € denne aj pri relatívne nízkej dlžnej sume. V tomto prípade je teda možné poukázať
na vážnu disproporciu reálnej ujmy veriteľa vzhľadom k sankcii dlžníka. Je možné konštatovať, že
v tomto prípade nebola dodržaná proporcionalita záväzkov, resp. povinnosti spotrebiteľského vzťahu
právevneprospechnavrhovateľkyakospotrebiteľa.Vovyjadreníďalejpoukázalanaviacerérozhodnutia
súdov, najmä na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011, ako aj rozsudok sp. zn.

3Co/3/2011, v ktorom súd rozoberal výšku úrokov z omeškania 0,1 % denne, ktorú považoval za
rozpornúsdobrýmimravmi.VovyjadreníďalejnavrhovateľkapoukazovalanaustanoveniaObčianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej na ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS. Okresný súd vychádzal zo správneho
záveru, že vykonaná dobrovoľná dražba bola uskutočnená bez skúmania existencie neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluvách, v dôsledku ktorej navrhovateľka stratila vlastnícke právo k bytu, v
ktorom bývala, preto je daný jej naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
nakoľko bez tohto určenia by jej právo bolo ohrozené a jej právne postavenie by sa stalo neistým.
Predmetné spotrebiteľské zmluvy sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok pre rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko obsahujú množstvo neprijateľných podmienok a teda konanie veriteľa je

možné považovať za šikanózny výkon práva v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. V
dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere je neplatná aj zmluva záložná, nakoľko má táto zmluva akcesorickú
povahu vo vzťahu k zmluve o úvere. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu 2/ uviedla, že jeho tvrdenia, že
nedošlo k porušeniu zákona, resp. že absolútne neboli naplnené zákonné podmienky pre úspešnosťnavrhovateľkyvdanomsporevzmysle§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,sú
tvrdeniami účelovými neberúc do úvahy širšie právne súvislosti, a kladú otázku, či dražobník postupoval
v súlade s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní možnosti dražby. Poukázala na rozsudok Krajského

súdu Prešov sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011, v ktorom sa uvádza, že v konaní o neplatnosť
dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť
neplatnosť dražby aj na základe takej skutočnosti, ktorú síce navrhovateľ v návrhu uviedol, hoci výslovne
nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. S týmto
názorom sa navrhovateľka stotožnila a konštatovala, že dražobník ako súkromná osoba je povinná

predpisy vykladať a aplikovať tak, aby neboli ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva
negatívne dotknuté; dražobník nemá v rámci svojej pôsobnosti len sledovať jeho evidentný záujem na
rýchlom výkone záložného práva a následnom speňažení. Podľa rozsudku Krajského súdu Prešov sp.
zn. 14Co/16/2011 zo dňa 30.09.2011 súd konajúci o návrhu o neplatnosť dražby musí mať na zreteli
nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na
ustanovenie zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých

istých práv vlastníka nehnuteľností, t.j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomne
posudzované práva veriteľa a dlžníka musia byť posudzované proporcionálne. Preto naďalej trvala
na zrušení spornej dražby. Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne 3/ poukázala na to, že aj táto mala byť
uzrozumená s dikciou zákonného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Podaný návrh z jej strany je plne v súlade s právnymi normami. Zdôraznila, že predmetná

dobrovoľná dražba predstavuje zásah do jej ústavných práv, najmä do práva vlastniť majetok v zmysle
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného navrhla rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatnila trovy právneho zastúpenia.

Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu doručil odvolací súd odporcom na vedomie (č.l. 115 spisu).

Následne odporca 1/ vo vyjadrení zo dňa 20.10.2015 (č.l. 129-130 spisu) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že predmetná dobrovoľná dražba prebehla
na základe jeho vyhlásenia o výške pohľadávky, ktoré vychádzalo z neplatného ustanovenia zmluvy
o úvere. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že takáto úprava výkonu

záložného práva by bez súdnej kontroly bola v kolízii s princípom efektivity práva únie, pretože by
umožňovala obísť dôležitý prvok tohto práva, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľných podmienok
asúčasneuplatňovanietakejvnútroštátnejprávnejúpravyakojeustanovenie§151jods.1Občianskeho
zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami, umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam

spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok zo strany súdu. Vyjadril názor, že argumenty
uvedené navrhovateľkou v návrhu nie sú dôvodom na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby
a súčasne argumentácia okresného súdu v napadnutom rozsudku nie je v súlade s rozhodovacou
činnosťou súdneho dvora únie (ďalej aj „ESD“), preto táto argumentácia navrhovateľky a okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je neudržateľná. Pokiaľ ide o tvrdenie o

neplatnosti jeho vyhlásenia o pravosti a výške pohľadávky poukázal na to, že ak mala navrhovateľka
pochybnosťoplatnostiúverovejzmluvyalebozáložnejzmluvy,mohlavyužiťinštitútnávrhunanariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by mu súd zabránil vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby,
keď navrhovateľka túto možnosť nevyužila a preto vykonaniu spornej dobrovoľnej dražby nebránila
žiadna okolnosť. Navrhovateľka pred vykonaním dobrovoľnej dražby žiadnym spôsobom nespochybnila

výšku dlhu, najmä sa vôbec osobitným návrhom nedomáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere ani
záložnej zmluvy a teda nevyužila prostriedky právnej ochrany do času udelenia príklepu; preto v čase
udelenia príklepu bol dlh navrhovateľky stanovený v jeho písomnom vyhlásení tak, ako vyplýval zo
zmluvy o úvere po zohľadnení plnení navrhovateľky; jeho písomné vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách bolo v súlade so zákonom a skutkovým stavom. Vyjadril názor,

že návrh na určenie neplatnosti dražby a na jeho základe začaté súdne konanie nemôže nahrádzať
dovtedajšiu pasivitu subjektu, ktorý nebol dostatočne bdelý a o svoje práva nedbal a neuplatnil včas
účinné prostriedky právnej ochrany zabezpečujúce jednak nemožnosť výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby a jednak právnu istotu ohľadom výšky dlhu. Ak navrhovateľka zistí, že dražba
prebehla na základe zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú z tohto titulu neplatné,

môže sa domáhať neplatnosti týchto ustanovení v spojení s náhradou škody v prípade, ak bola v
dôsledku neplatnosti týchto ustanovení ukrátená na svojich právach (napr. ak z výťažku dražby dostala
menej, než podľa práva mala dostať); návrh na určenie neplatnosti dražby je ale v takejto situácii už
nepatričným prostriedkom ochrany. Pokiaľ ide o tvrdenie o neplatnosti záložnej zmluvy a nemožnostivýkonu záložného práva vyjadril odporca 1/ názor, že záložnú zmluvu nie je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože vychádza z kogentného vnútroštátneho ustanovenia, ktoré
je vylúčené spod aplikovateľnosti smernice 93/13/EHS (v tomto smere poukázal na rozsudok ESD vo

veci zn. C-92/11 zo dňa 21.03.2013), nakoľko možno legitímne predpokladať, že v prípade ustanovení,
na ktoré sa vzťahuje výnimka aplikovateľnosti uvedenej smernice, vnútroštátny zákonodarca našiel
rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán, t.j. skúmanie charakteru zmluvnej
podmienky, ktorá odráža platné zákonné ustanovenie, by sa minulo akémukoľvek účinku; preto v
prípade, že si zmluvné strany v rámci svojho zmluvného vzťahu dojednajú zabezpečenie pohľadávky

veriteľa záložným právom, ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa uplatnilo, aj keby
si zmluvné strany v rámci svojho zmluvného vzťahu nedohodli nič iné; toto ustanovenie pritom platí na
všetky kategórie zmlúv zabezpečených záložným právom vrátane spotrebiteľských zmlúv; správnosť
tejto argumentácie potvrdzuje aj rozsudok ESD vo veci zn. C-34/13 zo dňa 10.09.2014, v zmysle
ktorého ustanoveniam smernice 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na nekalých zmluvných podmienkach mimosúdnym výkonom záložného práva

na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva
uvedená smernica, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Poukázal na skutočnosť, že judikatúra
ESD je jedným z prameňov práva únie a orgány aplikácie práva musia pri svojom rozhodovaní z jej
obsahu vychádzať, keďže má tvoriť základný podklad pri ich rozhodovaní; ak ESD významnú právnu

otázku posúdil určitým spôsobom, vnútroštátny súd sa nesmie odchýliť od interpretácie, ktorú v rámci
prejudiciálneho konania poskytol ESD a musí rozhodnúť vždy v jej medziach. Na základe uvedeného
odporca 1/ navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolaní účastníkov konania napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
po vykonanom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolania odporcov 1/, 2/ a 3/ nie sú dôvodné.

Odvolací súd na prejednanie odvolaní odporcov nariadil odvolacie pojednávanie na deň 21.10.2015, na
ktoré riadne a včas (okrem právneho zástupcu odporcu 2/) predvolal právneho zástupcu navrhovateľky a

právnych zástupcov odporcov 1/, 2/ a 3/ (č.l. 121 spisu); odvolacie pojednávanie uskutočnil odvolací súd
v prítomnosti právnych zástupcov odporcov 2/ a 3/, keď právny zástupca odporcu 2/ výslovne súhlasil
s prejednaním veci na uvedenom pojednávaní napriek skutočnosti, že predvolanie na pojednávaní
mu bolo doručené až dňa 20.10.2015, t.j. menej ako päť dní pred dňom pojednávania (§ 115 ods. 2
O.s.p.) a v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu 1/, ktorým boli

predvolania na pojednávanie doručené riadne a včas, na pojednávanie sa neustanovili, svoju neúčasť
však ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti (č.l. 126 spisu; č.l. 129-130 spisu).
Na odvolacom pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise okresného súdu, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 213 ods. 5 prvá veta O.s.p.) a
to za účelom odstránenia procesných pochybení okresného súdu, ktorý dokazovanie listinnými dôkazmi

nevykonal v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p., pretože dokazovanie neprípustne vykonal tzv. súhrnným
spôsobom, t.j. obsahom spisu (č.l. 51 spisu).

Po doplnení dokazovania dospel odvolací súd k rovnakým skutkovým zisteniam ako ich okresný súd
popísal v napadnutom rozsudku. Z vykonaného dokazovania tak zo skutkovej stránky vyplynulo, že

navrhovateľka a odporca 1/ uzavreli zmluvu o úvere č. 1209000175 zo dňa 09.07.2009, na základe ktorej
poskytol odporca 1/ navrhovateľke úver v sume 6.500,- €; navrhovateľka sa zaviazala platiť odporcovi
1/ z poskytnutých peňažných prostriedkov úrok vo výške 20 % ročne a dohodnutú celkovú odplatu v
sume 2.340,- €; navrhovateľka sa zaviazala vrátiť odporcovi 1/ celkom sumu 14.560,- € z toho poplatok
za uzavretie zmluvy v sume 520,- € splatný ku dňu vyplatenia úveru a sumu 14.040,- € v 47 splátkach v

sume 292,- € mesačne a poslednej splátke v sume 316,- € s tým, že prvá splátka splatná dňa 13.07.2009
a ostatné splátky splatné vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom august 2009; navrhovateľka a
odporca 1/ sa dohodli, že v prípade omeškania so splácaním dlhu je navrhovateľka povinná uhradiť
odporcovi 1/ zákonný úrok z omeškania; ďalej sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % dennez pôvodnej výšky istiny a na jednorazovej zmluvnej pokute v sume 650,- €, ktorá sa stáva splatnou
v prípade, ak omeškanie so splácaním dlhu presiahne jeden mesiac (článok IV zmluvy); v rovnaký
deň 09.07.2009 bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ záložná zmluva, na základe ktorej

bolo zriadené záložné právo k sporným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky na
zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere zo
dňa 09.07.2009; v dôsledku omeškania navrhovateľky so splácaním úveru jej bolo zo strany odporcu 1/
dňa 28.08.2011 zaslané oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti záväzku, v ktorom bolo uvedené,
že k tomuto dňu dlžná suma predstavuje 10.034,- €; odporca 1/ vyplatil navrhovateľke úver v skutočnej

sume 5.687,- €, pretože dňa 13.07.2009 na dohodnutú sumu úveru 6.500,- € započítal sumu 520,- €
ako poplatok za uzavretie zmluvy a prvú splátku úveru v sume 292,- €; do dňa 24.03.2011 zaplatila
navrhovateľka odporcovi 1/ spolu sumu 5.387,- €, pretože na splatenie predmetného úveru zaplatila
navrhovateľka 14 mesačných splátok po 292,- € a jedenkrát sumu 1.299,- €; dňa 11.04.2012 prebehla
na návrh odporcu 1/ dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve
navrhovateľky, dražobníkom bol odporca 2/ a nehnuteľnosti vydražila za sumu 15.550,- € odporkyňa

3/; dražba prebehla okrem iného na základe vyhlásenia odporcu 1/ o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky zo dňa 25.01.2012, podľa ktorého stav pohľadávky proti navrhovateľke ku dňu 20.01.2012
predstavoval spolu sumu 12.026,56 €, ktorá pozostáva z istiny v sume 6.500,- €, úroku vo výške 20
%, úrokov z omeškania, dohodnutej odplaty, poplatkov a zmluvných pokút; oznámenie o dražbe bolo
navrhovateľke doručené dňa 07.03.2012; na zistenie ceny predmetu dražby bol vypracovaný znalecký

posudok znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.

Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcov viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcov uvedenými v odvolaní a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal
všetky podstatné odvolacie námietky odporcov ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok
okresného súdu a po doplnení dokazovania udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom
okresného súdu o neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené
dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci.

Zmluva o úvere zo dňa 09.07.2009 ako aj záložná zmluva zo dňa 09.07.2009 sú spotrebiteľskými
zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože navrhovateľka pri ich uzavieraní nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; z tohto dôvodu bolo potrebné na
tieto zmluvy aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa, pretože bolo nevyhnutné

posúdiť, či obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či plnenia na základe týchto neprijateľných
podmienok boli uplatnené (a vymožené) v rámci spornej dobrovoľnej dražby. Odvolací súd preto
nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky, ktoré poukazovali na to, že okresný súd sa v konaní
neprimerane zaoberal zmluvou o úvere a záložnou zmluvou; tento postup okresného súdu bol
nepochybne správny, pretože len tak bolo možné posúdiť, či pohľadávka uplatnená v rámci spornej

dobrovoľnej dražby, nemá základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve; súčasne
nemohli byť dôvodné ani odvolacie námietky, ktoré poukazovali na skutočnosť, že navrhovateľka
neuskutočnila žiadne právne kroky na zabránenie vykonania spornej dobrovoľnej dražby (najmä
nepodala návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zamedzenie vykonania dobrovoľnej dražby),
resp. nespochybnila výšku dlhu (najmä podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere alebo

záložnej zmluvy), pretože ustálená súdna prax (vrátane relevantnej judikatúry ESD) ukladá súdu v
spotrebiteľskej veci skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok bez ohľadu na konkrétnu
fázu alebo typ konania (nevynímajúc ani vykonávacie, resp. exekučné konanie) alebo prípadnú
pasivitu spotrebiteľa s cieľom zamedziť, aby sa od spotrebiteľa vymohli plnenia, ktoré majú základ v
neprijateľných zmluvných podmienkach, keď na neprijateľnosť zmluvných podmienok je súd povinný

prihliadať z úradnej povinnosti (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zodňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veciach zn. C-76/10 Pohotovosť, s.r.o. proti Y. I. zo dňa 16.11.2010, zn. C-240/98 až 244/98
Océano Grupo Editorial SA a iní proti Rocío Murciano Quintero a iní zo dňa 27.06.2000, zn. C-473/00
Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout zo dňa 21.11.2002 alebo zn. C-426/05 Max Rampion a iní proti
Franfinance SA a iní zo dňa 04.10.2007).

Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.
možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z
rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 Monika Kušionová
proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri
uznesenie sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány

dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie
ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014
posudzoval ústavný súd súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky, keď návrh okresného súdu síce odmietol
z procesných dôvodov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je úlohou

všeobecnéhosúdu,abyposúdilvplyvpravdivostivyhláseniaveriteľapodľa§7ods.2zákonač.527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (z hľadiska posúdenia, či bol porušený
zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).

Pri rozhodovaní v prejednávanej veci preto odvolací súd vychádzal z právneho názoru, že pokiaľ veriteľ

vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatnil
aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza
k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať
sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,

pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

Zo skutkových okolností prejednávanej veci pritom vyplýva, že navrhovateľke bol zo strany odporcu 1/
poskytnutýúvervsume6.500,-€(istina)anavrhovateľkasamuzaviazalavrátiťcelkomsumu14.560,-€,

keďkudňu24.03.2011zaplatilaspolusumu5.387,-€;nazákladevyhláseniaodporcu1/opravosti,výške
a splatnosti pohľadávky zo dňa 25.01.2012 stav pohľadávky proti navrhovateľke ku dňu 20.01.2012
mal predstavovať spolu sumu 12.026,56 €, ktorá mala pozostávať z istiny v sume 6.500,- €, úroku vo
výške 20 %, úrokov z omeškania, dohodnutej odplaty, poplatkov a zmluvných pokút; uvedená zmluvná
pokuta mala základ v článku IV zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2009, v ktorom sa navrhovateľka a odporca

1/ dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % denne z pôvodnej výšky istiny a ďalej na jednorazovej
zmluvnej pokute v sume 650,- €, ktorá sa stáva splatnou v prípade, ak omeškanie so splácaním dlhu
presiahne jeden mesiac.

Odvolací súd dospel preskúmaním veci k záveru, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (z tohto dôvodu je absolútne
neplatné) a súčasne neplatné dojednanie pre rozpor so zákonom. Uvedené dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo dojednané individuálne, pretože bolo súčasťou formulárovej zmluvy vypracovanej
odporcom 1/, ktorej obsah nemohla navrhovateľka vopred ovplyvniť. Predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože zakotvuje

výpočet zmluvnej pokuty „vo výške 0,2 % denne z pôvodnej výšky istiny“, t.j. neustále zo sumy 6.500,-
€ bez ohľadu na aktuálnu výšku dlžnej sumy, čo podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), pretože bez ohľadu na splácanie poskytnutého úveru a
znižovanie dlžnej sumy neustále viažu zmluvnú pokutu na pôvodnú istinu, čo možno súčasne považovať

za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Neprijateľnosti tohto ustanovenia sa zjavne nebránil ani samotný odporca 1/ (a bol si ho
vedomý), pretože sám v konaní na podporu svojej argumentácie predložil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č.k. 11C/62/2011-127 zo dňa 21.01.2013, ktorým bola zmluvná pokuta v obdobnom znení avýške vyhlásená za neplatnú. Súčasne vyhodnotil odvolací súd uvedené dojednanie o zmluvnej pokute
za neplatné pre neurčitosť; podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o
zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty

alebo určený spôsob jej určenia; výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou,
prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať;
jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť
špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003); v prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody
o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej
pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa názoru
odvolacieho súdu vyššie uvedené dojednanie o zmluvnej pokute (článok IV druhá veta zmluvy o úvere
zo dňa 09.07.2009) neobsahuje žiadne konkrétne porušenie zmluvných povinností, ktoré má zmluvná

pokuta zabezpečovať (nie je v nej výslovne a konkrétne uvedené, za omeškanie s akým plnením má
nastúpiť povinnosť navrhovateľky platiť zmluvnú pokutu); posudzované dojednanie preto neobsahuje
presnúšpecifikáciuvšetkýchzmluvnýchdojednaní,ktorézmluvnápokutazabezpečuje;ajztohtodôvodu
považuje odvolací súd toto dojednanie o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatné.
Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke nevznikla povinnosť platiť odporcovi 1/ zmluvnú

pokutu podľa článku IV druhá veta zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2009.

Napriek uvedenému však odporca 1/ v rámci spornej dobrovoľnej dražby uplatnil aj pohľadávku zo
zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala nezanedbateľnú časť uplatnenej pohľadávky, pretože z pôvodne
dohodnutej dlžnej sumy 14.560,- € navrhovateľka ku dňu 24.03.2011 zaplatila spolu sumu 5.387,-

€ (t.j. dlžná suma mala predstavovať maximálne sumu 9.173,- €), napriek tomu odporca 1/ v rámci
dobrovoľnej dražby uplatnil pohľadávku v sume 12.026,56 € (v rámci ktorej napriek čiastkovým platbám
uplatnil nezníženú istinu 6.500,- € a nezanedbateľnú časť pripadajúcu na zmluvnú pokutu). Uplatnenie
pohľadávky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a súčasne na základe
absolútne neplatného ustanovenia, t.j. uplatnenie neexistujúcej pohľadávky, predstavuje na základe

vyššie uvedeného porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,
ktoré zakladá dôvodnosť návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby podľa
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Odvolacie námietky odporcov, že v
posudzovanej veci nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách preto nie sú správne. Okresný súd preto správne určil neplatnosť spornej dobrovoľnej dražby,

pretože jej prostredníctvom vymohol odporca 1/ od navrhovateľky v nezanedbateľnom rozsahu aj
pohľadávku, ktorá v skutočnosti neexistovala. Z tohto dôvodu už nebolo potrebné skúmať predmetné
zmluvy z hľadiska existencie ďalších neprijateľných zmluvných podmienok.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporkyne 3/ odvolací súd uvádza, že skúmanie jej dobromyseľnosti

nemalo právnu relevanciu pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Podľa súdnej praxe skúmanie dobrej
viery nadobúdateľa prichádza do úvahy v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. V prejednávanej veci skúmanie dobromyseľnosti odporkyne
3/ neprichádzalo do úvahy, pretože v jej prípade nešlo o nadobudnutie vlastníckeho práva na
základe právneho úkonu, ale v procese dobrovoľnej dražby, keď právne následky porušenia

príslušných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ustanovuje priamo zákon;
prípadná dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť odporkyne 3/ je preto v prejednávanej veci bez
právneho významu. Navyše podľa ustálenej súdnej praxe si proces nadobudnutia vlastníckeho práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby zachováva charakter prevodu vlastníckeho práva na základe
právneho úkonu a nadobúdateľ nepožíva rovnakú ochranu ako v prípade nadobudnutia vlastníckeho

práva príklepom na dražbe v rámci exekúcie. Bez ohľadu na uvedené ani prípadné nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu v dobrej viere neprelamuje
zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.02.2010) a to ani prostredníctvom dobrovoľnej
dražby (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa

18.12.2012) a dobromyseľný nadobúdateľ získava maximálne postavenie dobromyseľného držiteľa
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2011 zo dňa
29.04.2014). Na tom nič nemení ani poukaz odporkyne 3/ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/311/2008 zo dňa 30.03.2010, pretože tento vychádzal z rozdielnej skutkovejsituácie, kedy nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy od prevodcu, ktorého
predchádzajúci nadobúdací titul (kúpna zmluva) neskôr zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, t.j. v
čase prevodu ešte boli všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva splnené a situácia sa

zmenila až spätne; v prejednávanej veci naopak vyššie popísané nedostatky existovali počas celého
priebehu spornej dobrovoľnej dražby.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o poplatkovej povinnosti odporcov 1/ a 2/ a o trovách

konania, ktoré boli tiež vecne správne a odôvodnené prechodom poplatkovej povinnosti na odporcov,
pretože okresný súd vyhovel návrhu od súdnych poplatkov oslobodenej navrhovateľky (§ 138 ods. 4
O.s.p. v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov) ako aj plným úspechom navrhovateľky v konaní (§ 142 ods. 1
O.s.p.); proti výške súdneho poplatku a výške priznanej náhrady trov konania odporcovia v podaných
odvolaniach nenamietali, preto v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka

bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešným odporcom právo
na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniam v sume 200,- € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €,
spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky v sume 208,04 €, ktoré sú odporcovia 1/ a 2/ povinní
spoločne a nerozdielne v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania proti odporkyni 3/ nepriznal, pretože v
zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako ako okresný súd dôvod hodný osobitného zreteľa videl v skutkových
okolnostiach prejednávanej veci, kedy odporkyňa 3/ nemala žiadny priamy podiel na vzniknutej situácii
a len realizovala svoje práva v rámci dobrovoľnej dražby.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.