Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/108/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108211733
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5108211733.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľov: J.. H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. X.. R.. M. XXX/XX, J., 2/ H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. X..
R.. M. XXX/XX, J., X.XX.XXXX, proti odporkyni: F. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX/XX, G. A., Č. K., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v rade 1/, navrhovateľa v rade 2/ a odporkyne
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. Č., a to parc. KNC č. XX - zast. plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a dom s.č. XX postavený na parcele KNC č. XX a vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva navrhovateľke v

rade 1/ v podiele 3/9 a navrhovateľovi v rade 2/ v podiele 6/9.

Navrhovateľka v rade 1/ je povinná vyplatiť odporkyni titulom vyporiadania jej podielu sumu 782,67 Eur,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ v rade 2/ je povinný vyplatiť odporkyni titulom vyporiadania jej podielu sumu 1.565,33 Eur,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu 44,- Eur titulom súdneho poplatku za
návrh a sumu 93,75 Eur titulom iných trov konania a navrhovateľovi v rade 2/ sumu 93,75 Eur titulom
iných trov konania, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2008 sa právny predchodca navrhovateľov -
pôvodne označený navrhovateľ H. J., domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. Č., a to parc. KNC č. XX - zast. plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a dom s.č. XX postavený na parcele KNC č. XX tak, že by boli prikázané do jeho

výlučného vlastníctva, keďže k dohode medzi vlastníkmi nedošlo a odporcovia nereagujú na jeho výzvy,
pričom on predmetné nehnuteľnosti užíval a nikto okrem neho sa o nehnuteľnosti nestaral a neprispieval
ani na údržbu a ani tam nechodili.
Pôvodne označený navrhovateľ ako spoluvlastník v podiele 1/3, však v priebehu konania zomrel dňa
XX.XX.XXXX a do konania vstúpili jeho právni nástupcovia - súčasne označení navrhovatelia 1/ a 2/
- dedičia H..J., pričom navrhovateľka v rade 1/ sa stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9 na
základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 14.09.2009 a navrhovateľ v rade 2/ v podiele

2/9.

Súd mal preukázané, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľov.V priebehu konania však bolo zistené, že na liste vlastníctva je v podiele 2/3 evidovaná ako vlastníčka Y.
Š. - stará mama odporkyne, ktorá však zomrela XX.XX.XXXX, pričom bolo zistené, že zanechala dcéru
C. Š., ktorá zomrela v roku XXXX, pričom ohľadom predmetného podielu sa nekonalo žiadne dedičské

konanie.
Až na podnet navrhovateľov bolo začaté dedičské konanie na daný podiel po Y..Š., preto konanie bolo
prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. XXD/
XX/XXXX, a to uznesením zo dňa 01.08.2012.
Osvedčením o dedičstve po Y. Š. (XXD/XX/XXXX) zo dňa 04.03.2013 nadobudla predmetný podiel

o veľkosti 2/3 odporkyňa. (l.č. 274 obsahu spisu) Následne navrhovatelia zobrali návrh voči pôvodne
označenému odporcovi v rade 2/ späť a uznesením zo dňa 06.02.2014 bolo konanie voči odporcovi v
rade 2/ zastavené.
Po ustálení účastníkov konania a po skonštatovaní, že je daná vecná legitimácia účastníkov konania,
súd pokračoval v konaní a nariadil pojednávania, na ktorých vykonal rozsiahle dokazovanie - výsluch
účastníkov konania, výsluch svedkov, písomné vyjadrenia účastníkov konania, fotodokumentácia,

znalecké dokazovanie a oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, na základe čoho
súd zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ppôvodne označený navrhovateľ - H. J. svoj podiel zdedil po svojich rodičoch spolu so súrodencami,
každý v podiele 1/3. Po smrti jeho sestry C. jej podiel zdedila jeho druhá sestra Y. Š., ktorá sa na základe

toho stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/3.
Po Y. Š. zomr. XX.XX.XXXX mala dediť jej jediná dedička - dcéra C. Š., ktorá však bez prejednania
dedičstva po Y..Š.A., zomrela a zanechala dve deti F. Š. C. H. B.. Avšak do podania žalobného návrhu
neprebehlo dedičské konanie ani po C. Š., ani po Y. Š. ohľadom predmetných nehnuteľností, resp.
podielov.

Pôvodne označený navrhovateľ uviedol, že kontaktoval ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva C. Š., kým žila, ako aj dedičov C. Š., a to viackrát, avšak nikto z nich nereagoval. Chcel
sa s nimi dohodnúť, avšak nikto z nich nereagoval a ani neprejavil záujem.
- uvedené vyplýva aj z predložených listín - výziev zo dňa 23.05.2001, 09.07.2001, 17.08.2001,
14.03.2003, 16.09.2003, 17.07.2006.

Je nepochybné, že k žiadnej dohode nedošlo.

Navrhovatelia uviedli, že nie je možné reálne rozdelenie nehnuteľnosti, na čo odporkyňa uviedla,
že si myslí, že reálne rozdelenie je možné. (pojednávanie 29.01.2015) Preto súd nariadil znalecké

dokazovanie, na základe čoho bol súdom ustanoveným znalcom vyhotovený znalecký posudok č. XX/
XXXX, v zmysle ktorého reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné z dôvodov viacerých prekážok,
pričom znalec podotkol, že ide o stavbu označenú druhom chránenej nehnuteľnosti č.XXX - nehnuteľná
kultúrna pamiatka (národná kultúrna pamiatka).

Navrhovatelia zhodne žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností s tým, že
nie je možná dohoda medzi nimi. Navrhli vyporiadanie tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do ich
spoluvlastníctva a odporkyňu vyplatia.

Odporkyňa súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak trvala na vyporiadaní tak, že celá

nehnuteľnosť bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva.
Takéto vyporiadanie odôvodnila tým, že má v pláne presťahovať sa na Slovensko do predmetnej
nehnuteľnosti v Č. a dokonca má už nájdenú aj prácu po skončení školy.Súd mal zistené, že odporkyňa má trvalý pobyt v Českej republike, kde aj pracuje a zároveň popri
zamestnaní študuje 3-ročnú strednú školu (v roku 2014 bola v prvom ročníku). V čase rozhodnutia mala
ešte cca 2-3 roky do skončenia štúdia. Dokonca počas konania uviedla, že má v ČR aj priateľa, s ktorým

by sa tiež presťahovala do predmetnej nehnuteľnosti.
Odporkyňa uviedla, že o nehnuteľnosť sa stará, keďže dala urobiť vodu, vymenila okná a chodí tam
niekoľkokrát do roka, kedy sa nikdy nestretla s navrhovateľmi, preto má za to, že oni nemajú záujem
o nehnuteľnosti.

Účastníci zhodne uviedli, že nehnuteľnosť vyžaduje rozsiahlu dôkladnú opravu. Toto medzi účastníkmi
konania nebolo sporné.
Na otázku súdu voči odporkyni, či má finančné prostriedky na opravu domu, keďže sama potvrdila, že
nehnuteľnosť je v havarijnom stave, uviedla, že má našetrené, keďže je vyučená predavačka a od roku
1991 pracuje a zarobí cca 15.000,- Kč mesačne.
- súd poukazuje na to, že daná skutočnosť nepreukazuje dostatok finančných prostriedkov, iné

skutočnosti ohľadom financií neuviedla.

Navrhovatelia zhodne tvrdili, že odporkyňa nemá skutočný záujem o nehnuteľnosti, nakoľko tam chodila
iba občas, kedy nechala po sebe iba dlhy, keďže nezaplatila vodu a elektrinu za čas jej pobytu v danom
dome, keď tam bývala.

Čo sa týka odporkyňou tvrdených opráv, tieto navrhovatelia spochybnili s tým, že predmetné
nehnuteľnosti podliehajú osobitnému režimu, keďže ide o kultúrnu pamiatku a teda o nehnuteľnosti
určitej hodnoty a každú opravu je potrebné konzultovať s príslušnými orgánmi, či úradmi a nehnuteľnosti
sú v takom stave, že potrebuje dôkladnú celkovú rekonštrukciu tak, že celkom ju bude potrebné rozobrať
a postupne všetko opraviť. Odporkyňa vymenila okná, avšak bez odbornej starostlivosti, hoci vie, že

ide o kultúrnu pamiatku. Do nehnuteľnosti vniesla vaňu a všetko prispôsobila tomu tak, že voda tečie
spôsobom, že nehnuteľnosť, ktorá je drevená, vlhne. Zároveň bez akéhokoľvek povolenia, ako aj bez
súhlasu podielových spoluvlastníkov, zbúrala priľahlú budovu, hoci odporkyňa je názoru, že tak urobila
preto, aby nespadla a nepoškodila aj hlavnú budovu. Odporkyňa však svoje presvedčenie o tom ničím
nepreukázala. Je nepochybné, že postupovala bez odbornej starostlivosti, hoci ide o kultúrnu pamiatku.

Navrhovatelia trvali na tom, že odporkyňa sa o predmetné nehnuteľnosti vážne nikdy nezaujímala a
nestarala sa o ne tak, ako by mala a ani ju často nenavštevovala.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa nehnuteľnosť občas navštívi, neznamená to, že tým prejavuje
o nehnuteľnosť záujem.

Súd zdôrazňuje, že vlastník má nielen práva, ale aj povinnosti, teda nie je postačujúce iba prísť do
nehnuteľnosti, bývať tam cca 2 týždne a následne odísť bez zaplatenia nákladov za spotrebovanú
vodu,..., zanechať dom v neporiadku, ako aj vykonať závažnejšie úpravy ako odrezať strechu,..., bez
súhlasu, či vyrozumenia spoluvlastníkov, či bez konzultácie s pamiatkovým ústavom.

Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa má síce záujem o nehnuteľnosť, ale len do miery ako-takého
dovolenkovaniabezvykonanianevyhnutnýchopráv,ktorénehnuteľnosťakokultúrnapamiatkavyžaduje.
Vzhľadom na jej správanie k nehnuteľnosti nie je možné konštatovať vážny záujem so záujmom
zachovať nehnuteľnosť v čo najlepšom stave, teda tak, ako majú navrhovatelia záujem, keďže ide o
kultúrnu pamiatku a tento záujem by mal mať prednosť.

Súd mal zistené, že predmetné nehnuteľnosti užíval právny predchodca navrhovateľov - H. J. od
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu výlučne on. Jeho sestra Y. ho tam navštevovala, ale po jej
smrti (XXXX) ho ani raz nenavštívila jeho druhá sestra C., ako ani jej deti (t.j. odporkyňa s bratom),
pričom nikto z nich neprispieval na údržbu domu, či opravy, nepodieľali sa ani na ostatných nákladoch

na dom, neplatili daň z nehnuteľností vo výške zodpovedajúcej ich podielu. Všetky náklady na údržbu
zabezpečovalvýlučneH.J.,pričomvúdržbe,čivopraváchbolobmedzenýprávetým,ženebolvýlučným
vlastníkom a ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavili žiadny záujem, a to ani na jeho výzvy. Keďže
v danej nehnuteľnosti býval, snažil sa o ňu starať v rámci svojich možností. Z daných dôvodov žiadal
prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva - len on nehnuteľnosť užíval, len on sa staral a

len on mal záujem na vypriadaní podielového spoluvlastníctva.

Hoci navrhovateľ po podaní návrhu zomrel, na návrhu trvali jeho právni nástupcovia, ktorí zotrvali na
jeho návrhu s tým, že žiadali prikázať nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva v podiele 3/9 vprospech navrhovateľky 1/ a v podiele 6/9 v prospech navrhovateľa v rade 2/. Tento svoj návrh odôvodnili
tým, že v danom dome sa narodila a žila navrhovateľka v rade 1/, ktorá má citový vzťah k predmetným
nehnuteľnostiam. Ovláda Č. čipku a ornamenty, dokonca predmetný dom maľovala. Chce sa podieľať

na rekonštrukcii predmetných nehnuteľností, má úprimný záujem o opravu domu a pokračovať v údržbe
a zároveň sa chce podieľať na rozvoji Č. kultúry práve aj tými znalosťami, ktoré má a zároveň chce
pomáhaťnavrhovateľovivrade2/,ktorýbysatiežstaralonehnuteľnostiadokoncabysaaktívnepodieľal
na rozvoji Č. tradíciách, na ktorých sa podieľal aj doteraz, avšak ako vyučený rezbár by sa chcel tomu
venovať práve v predmetnej nehnuteľnosti, čím sa podieľal na rozvoji tradícii, či turizmu a pokračovaní

v ľudových tradíciách, aby sa to zachovalo pre ďalšie generácie.
Obidvaja navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci majú záujem spoločne sa aj finančne podieľať na
rozsiahlej rekonštrukcii predmetných nehnuteľností, pričom obidvaja sú príbuzní - teta a synovec a
na rozdelení podielov sa spolu dohodli, keďže navrhovateľka 1/ tam vyrastala, pozná tradície a chce
sa podieľať aj finančne na rekonštrukcii a navrhovateľ 2/ chce sa finančne podieľať a aj pôsobiť ako
umelecký rezbár. Dokonca len oni dvaja po smrti H..J. udržiavajú nehnuteľnosť, platia dane, platia

náklady - a to aj spôsobené odporkyňou.
Súd má za to, že záujem navrhovateľov o nehnuteľnosť vyplýva aj z ich samotnej dohody ohľadom
rozdelenia podielov, keďže nechceli nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva iba niektorého z nich, ale
obidvom s cieľom spoločne sa podieľať či už na rozvoji tradícií alebo finančne.
Uviedli, že odporkyňa ich nikdy riadne nekontaktovala. Poukázali na to, že ani nejavila záujem o

nehnuteľnosti, keďže ani sa nepričinila o dedičské konanie. Dedičské konanie museli „otvoriť“ až
navrhovatelia. Teda odporkyňa žiadnym spôsobom neprejavila žiadny vážny záujem.
Súd poukazuje na to, že navrhovatelia boli tí, ktorí iniciovali dedičské konanie po starej matke odporkyne
- po Y. Š. a jej matke C. Š., na základe čoho sa odporkyňa stala dedičkou.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa tvrdila, že vlastníčkou sa stala až osvedčením o dedičstve,
súd poukazuje na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa. Teda odporkyňa nadobudla dedičstvo smrťou poručiteľky, napriek tomu ani predtým a
ani potom sa riadne nestarala o nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na vykonané opravy, keďže boli vykonané
bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, či pamiatkového ústavu a len za účelom nevyhnutného využitia

nehnuteľnosti bez záujmu zachovať nehnuteľnosť ako kultúrnu pamiatku čo najviac v pôvodnom stave.
Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania, keď navrhovateľ 2/ vyslovil komunikáciu s odporkyňou,
ktorá sa ho spýtala, či nemôžu nehnuteľnosť nechať len tak bez opráv. Uvedené tvrdenie odporkyňa
nepoprela a z vykonaného dokazovania bez ďalšieho dokazovania vyplýva havarijný stav predmetných
nehnuteľností.

Súd mal zistené, že odporkyňa občas išla do predmetnej nehnuteľnosti, aj keď to nie je možné
posúdiť ako pravidelnosť, avšak podľa vykonaného dokazovania išlo z jej strany len o určitú dovolenku,
rekreáciu, čo nevylučuje vykonanie nejakej opravy, či údržby. Následne z domu vždy odišla bez toho, aby
uhradila vzniknuté dlhy, či už na spotrebovanej vode, energii,... Dokonca podľa uvedenia navrhovateľov

v nehnuteľnosti zanechala po svojom odchode neporiadok, ako napr. neodložený riad, rozložené
nedohorené sviečky a pod.
Pokiaľpočassvojhopobyturobilanejakéopravy,tietorobilabezodbornéhoprístupuabezkontaktovania
ostatných spoluvlastníkov.
Síce odporkyňa vymenila zvislú časť ríne, ale tú nasmerovala podľa navrhovateľov pod základy domu,

v dôsledku čoho sa dom podmýva do takej miery, že vznikli diery, voda prenikla do domu, čím podmyla
podlahy, ktoré sú vlhké, plesnivé, omietka stien je odutá, plesnivá, opadáva, taktiež odporkyňa odrezala
strechu z humna bez akéhokoľvek povolenia, či súhlasu spoluvlastníkov a vo vytvorenom priestore
vytvorila skládku na odpad. Dokonca odporkyňa vymenila zámky na dome, čím zabránila vstupu do
domu a o jej pobyte nikoho zo spoluvlastníkov neinformovala. Navrhovatelia zámky vymenili, ale

odporkyňa ďalší rok ich vylomila a opäť vymenila bez toho, aby navrhovateľov informovala, hoci tvrdila,
že keby bola výlučnou vlastníčkou, tak by navrhovateľom umožňovala užívať nehnuteľnosti, avšak ani
vyššie popísané konanie ohľadom zámkov tomu tak nenasvedčuje.

Uvedené neodborné opravy vykonané odporkyňou vyplývajú z priloženej fotodokumentácie, ktorá

nebola spochybnená.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odporkyňa tvrdila, že pokiaľ bude výlučnou vlastníčkou, ona
nebude brániť v užívaní nehnuteľnosti aj navrhovateľom, takémuto tvrdeniu je ťažko uveriť, keďže anipočas trvania podielového spoluvlastníctva ich o ničom neinformovala, nekontaktovala navrhovateľov,
vykonávala úpravy na nehnuteľnostiach bez ich vedomia, dokonca svojvoľne vymenila zámky a
neinformovala o tom spoluvlastníkov.

Dokonca dedičské konanie po predchodcoch odporkyne iniciovala nie odporkyňa, ale navrhovatelia.
Taktiež z potvrdenia Obce Č. bolo preukázané, že daň z nehnuteľnosti platil právny predchodca
navrhovateľov a následne iba navrhovateľ v rade 2/. Odporkyňa sa ani o to nezaujímala.

Nebolo síce riadne preukázané (iba tvrdenia navrhovateľov a fotodokumentácia, ktorú odporkyňa

nespochybňovala), že odporkyňa skutočne vykonala úpravy, či opravy nesprávne, avšak je nepochybné,
že ich vykonala bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov, ako aj bez akéhokoľvek odborného povolenia
príslušného orgánu, hoci vedela, že ide o kultúrnu pamiatku, preto nehnuteľnosť podlieha osobitnému
režimu.

Súd poukazuje, že predmetný dom je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok rozhodnutím bývalej Š.

C. F. F. S. Y. Ž. č. XXX/XXXX zo dňa 25.05.1967.
Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosť požíva osobitný status a je nutné k nej pristupovať v osobitnom
režime. To znamená, že minimálne je opravy nutné konzultovať s príslušnými orgánmi, a nie je možné
do nich svojvoľne zasahovať.

Odporkyňa popierala tvrdenia navrhovateľov o tom, že o nehnuteľnosť nemá záujem a že sa nestará,
avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosti navštevovala iba niekoľkokrát ročne bez
kontaktovania ostatných spoluvlastníkov, bez ich súhlasu vykonával opravy na nehnuteľnostiach a bez
odborného odsúhlasenia, hoci ide o kultúrnu pamiatku, pre ktorú sa vyžaduje zvláštna starostlivosť.
Napriek tomu svojvoľne vykonávala závažné zásahy (odstrihnutie strechy,...). Nezaujímala sa o úhrady

dani z nehnuteľnosti. Dokonca ani dedičské konanie ohľadom predmetných nehnuteľností neriešila,
to iniciovali až navrhovatelia. Na žiadne výzvy navrhovateľov ohľadom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nereagovala. Pokiaľ v nehnuteľnostiach aj bola, nezaujímala sa ohľadom
úhrad za spotrebovanú vodu, či energiu, ktorú boli nútení uhradiť navrhovatelia.

Odporkyňa napriek tomu trvala na tom, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva,
lebo sa tam chce nasťahovať, pričom už má aj zabezpečené zamestnanie, k čomu by malo dôjsť cca
o 2-3 roky.

Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že odporkyňa pochádza z Českej republiky, kde aj žije,

má tam trvalý pobyt. Zároveň je tam zamestnaná. V súčasnosti popri zamestnaní v Českej republike
študuje, pričom podľa jej slov by mala ešte študovať 3 roky a následne by sa chcela presťahovať do Č.
do predmetných nehnuteľností.
Je však len s ťažkosťami predpokladať a veriť jej tvrdeniu, že má zabezpečené zamestnanie v SR po
ukončení štúdia a po presťahovaní, keďže študovať má ešte 2-3 roky. V dnešnej dobe nie je možné

alebo len s ťažkosťami veriť, že by niekto 3 roky vopred sľúbil niekomu poskytnutie zamestnanie.
Súdpoukazuje,žeodporkyňanepreukázalasvojetvrdenieasúdtoposúdillenzaúčelovúašpekulatívnu
obranu s cieľom nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa žije celý svoj život v ČR, kde aj pracuje, má tam trvalé
bydlisko, známych, dokonca počas konania bolo preukázané, že aj priateľa, a zrazu v tomto konaní

s cieľom nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva tvrdí, že sa tohto všetkého chce vzdať
a presťahovať sa do Č.H., kde chodila maximálne na 2-3 týždne na prázdniny, či dovolenku. Pričom
presťahovanie plánuje v čase vyhlásenia rozhodnutia až o 3 roky.
Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti vyžadujú stálu údržbu a „opateru“, teda je vhodné, aby
vlastník takej nehnuteľnosti bol v stálom, či trvalejšom kontakte. Je nutné ju zrekonštruovať, na čo

však odporkyňa nepreukázala ani finančné prostriedky. V ČR pracuje ako predavačka, takže nie je ani
predpoklad, že zo svojho príjmu dokáže zvládnuť náročnú rekonštrukciu, či nevyhnutné opravy aj po
finančnej stránke. Odporkyňa nepreukázala nielen finančné prostriedky, ale ani skutočný záujem o
nehnuteľnosti.
Na rozdiel od odporkyne, navrhovatelia preukázali úprimný záujem o nehnuteľnosti, ako aj citový vzťah.

Nepreukázali síce riadne svoju finančnú situáciu na plánovanú rekonštrukciu, avšak z ich prejavov a
postoja k nehnuteľnosti je evidentný ich úprimný záujem, pričom nehnuteľnosti chcú do ich podielového
spoluvlastníctva, teda budú dvaja na financovaní rekonštrukcie, dostatočne si uvedomujú, že ide o
kultúrnu pamiatku a sú si vedomý osobitného prístupu k danej nehnuteľnosti ohľadom rekonštrukcie,ktorá je nevyhnutná. Zároveň navrhovatelia bývajú v J., teda bližšie k nehnuteľnosti než odporkyňa a
teda majú kratšiu vzdialenosť na údržbu, či dohliadanie pri rekonštrukcii, počas ktorej je pravdepodobné,
že bude rozsiahla (rozobratie celého domu) a teda počas rekonštrukcie nebude sa môcť dom užívať.

Preto pokiaľ odporkyňa by sa chcela po skončení školy (cca po 2-3 rokoch) presťahovať do predmetnej
nehnuteľnosti, hoci má zabezpečené bývanie v ČR, počas rekonštrukcie, ktorá pravdepodobne nebude
trvať len niekoľko dní, by nemohla bývať v danom dome.
Navrhovatelia po rekonštrukcii chcú pôsobiť v danom dome, a to navrhovateľ v rade 2/ ako umelecký
rezbár a venovať sa čičmianskym tradíciám, k rozvoju, k čomu prispievajú aj v súčasnosti. Teda súd

nemal dôvod spochybňovať ich plány a ich záujem.
Navrhovatelia odmietali zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou, nakoľko jej nedôverujú
vzhľadom na jej prístup k nehnuteľnosti a zavádzaniu ich osôb zo strany odporkyne, keďže nie je
schopná ani len dlhy vyplatiť a bez jej záujmu o rekonštrukciu kultúrnej pamiatky.

V danom prípade však odporkyňa je väčšinový spoluvlastník, keďže vlastní podiel 2/3.

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí prihliadať okrem iného aj na veľkosti podielov.
Súd však poukazuje na to, že nie je to jediná okolnosť, na ktorú má prihliadať, ale ani prioritná.

Súd zobral do úvahy skutočnosť, že hoci navrhovatelia sú spoluvlastníkmi v podiele 1/9 v prospech

navrhovateľky v rade 1/ a v podiele 2/9 v prospech navrhovateľa 2/, preukázali úprimný záujem o danú
nehnuteľnosť.
Keďže ide o kultúrnu pamiatku, podlieha osobitnému režimu vyžadujúcemu zvláštnu starostlivosť.
Zároveň by malo byť v záujme každého, aby sa kultúrne pamiatky zachovali aj pre ďalšie generácie,
ako aj s tým spojené tradície, o čom je Č. tradícia a jej známe ornamenty vymaľované na dreveniciach,

či výšivky a pod.
Navrhovateľka 1/ vyrastala v danom dome, dokonca ona vymaľovala ornamenty na ňom, pozná
tradície a chce sa podieľať na rozvoji tejto kultúry a pomáhať navrhovateľovi 2/ ako umeleckému
rezbárovi. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že sa skutočne aj v súčasnosti podieľajú na týchto
tradíciách, ktoré by chceli naďalej rozvíjať aj s predmetnou nehnuteľnosťou. Obaja prejavili záujem na

spolupodieľanísanarekonštrukcii,samozrejmesodbornýmdohľadom,čoajdodržiavajúanevykonávali
svojvoľne opravy ako odporkyňa.
Navrhovateľka 1/ uviedla, že tá kultúra je v nej a bola aj v jej sestre - matke navrhovateľa 2/. Uviedla, že
má dostatok financií, aby vyplatila odporkyňu, ako aj na opravu a má záujem o obnovu v rámci všetkých
podmienok pamiatkového ústavu.

Dodala, že dom sa rozpadáva, bude sa musieť celý rozobrať, teda nejde o opravu - len niečo natĺcť. Ona
má k domu vzťah a keby odporkyňa mala k nemu vzťah, tak nevykoná opravy tak, ako ich vykonala.
Poukázala na to, že dom je kultúrnou pamiatkou, je pod UNESCO a to práve preto, lebo vymierajú ľudia,
ktorí poznajú tradície a túto kultúru a preto chce spolupracovať a udržať tieto tradície. Nechce síce v tom
dome bývať, ale chce sa podieľať a to aj finančne na opravách, ktoré si budú vyžadovať veľké investície.

Navrhovateľ 2/ uviedol, že chce v danom dome bývať a pôsobiť ako umelecký rezbár, chce sa
tam presťahovať, aby sa mohol venovať výučbe tradičných remesiel, čomu sa už venuje, chodí po
výstavách,..., pričom dom chce zrekonštruovať do pôvodnej podoby a ako to vyžaduje pamiatkový ústav.
Uviedol, že má dostatok financií aj na opravu, aj na vyplatenie podielu. Do domu chodí pravidelne, aby

skontroloval, či je v poriadku a pod.
Uviedol, že chce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve iba so svojou tetou - navrhovateľkou 1/, lebo
mu pomôže na tom dome aj finančne, aj vzhľadom na jej znalosti. Chce jej skúsenosti použiť pri dome,
keďže vie, ako ten dom pôvodne vyzeral. Jeho mama sa v tom dome narodila.

Z predložených listín mal súd preukázané, že navrhovatelia sa zapájajú aj do kultúrnych podujatí v Č..
Chcú byť prínosom obce Č..
Navrhovatelia nespochybnili vykonané opravy odporkyňou, avšak považujú ich za neodborné, keďže
diery na streche pribila doskami, ríňu nechala zloženú pod dom na základy, v dôsledku čoho voda
podmýva základy domu, humno nechala zbúrať, odpílila strechu a na nič navrhovateľom neprispievala

- ani daň, ani za odvoz smetí, ani za energiu, vodu,...

Navrhovateľ 2/ uviedol, že odporkyňa mu povedala v súvislosti s opravou podľa pamiatkového ústavu,
že prečo to nemôžu nechať len tak, a užívať.Navrhovateľka 1/ uviedla, že odporkyňu videla v roku 2013 a predtým, keď mala 4 roky.

Odporkyňa síce tvrdila, že má záujem na oprave domu, dokonca volala vodárov, lebo bolo treba
urobiť prípojku a že chce mať dobrý vzťah s rodinou. Napriek tomu ich nikdy nekontaktovala,
opravy vykonávala svojvoľne, neodborne, nepodieľala sa na údržbe, hoci bola väčšinový spoluvlastník,
nezaujímala sa o platenie dane,..., dokonca neuhradila ani za vodu, či energiu, ktorú spotrebovala počas
svojho pobytu.

Odporkyňa uviedla, že sa chcela odsťahovať už predtým do Č., lebo s mamou sa nedalo dohodnúť po
smrti jej starkej, avšak jej mama zomrela v roku 2006 a odvtedy nikdy nič neurobila pre to, dokonca
ani neiniciovala dedičské konanie ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Ohľadom dlžôb uviedla, že sa ich
snažila riešiť tak, že išla do elektrárne,...avšak za spoluvlastníkmi, ktorí to hradili, nešla.

Odporkyňa dokonca prejavila svoj záujem o zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve všetkých, s čím

navrhovatelia nesúhlasili, nakoľko jej nedôverujú vzhľadom na jej doterajšie správanie k nehnuteľnosti
a k nim a vzhľadom na jej postoj k dlžobám voči nim, ktoré neuhradila ani do vyhlásenia rozhodnutia,
hoci tvrdila, že všetky dlžoby chce zaplatiť a chce mať dobré vzťahy s rodinou.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať rozpor medzi tvrdeniami odporkyne
a jej skutočným správaním sa, nakoľko aj pred súdom tvrdila, že dlhy chce vyplatiť a po pojednávaní že

to aj zrealizuje, ako aj daň z nehnuteľnosti, avšak nič z toho nezrealizovala, nič nevyplatila..
- Z uvedeného vyplýva, že konanie odporkyne je iba v štádiu „niečo chce“, však nič pre to neurobí, žiadna
snaha z jej strany, žiadna realizácia jej sľubov vyslovených aj pred súdom.

Podiel na predmetnej nehnuteľnosti bol v prospech odporkyne síce „prededený“ v roku 2013, avšak

matka odporkyne zomrela už v roku XXXX a odporkyňa žiadnym spôsobom neprejavila záujem o
predmetnú nehnuteľnosť. Navrhovatelia správne poukázali na to, že odporkyňa vlastne prejavila záujem
až v priebehu tohto konania.
Odporkyňa mala vedomosť, o akú nehnuteľnosť ide, že ide o kultúrnu pamiatku, napriek tomu sa o ňu
riadnenestarala.Akvykonalanejakéopravy,vykonalaichneodborneasvojvoľneanielenžebezsúhlasu

ostatných spoluvlastníkov, ale aj bez súhlasu, či konzultácie s pamiatkovým ústavom.

Navrhovatelia sa nielen starajú o údržbu danej nehnuteľnosti, ale chcú investovať do jej nevyhnutnej
opravy a využiť ju na rozvoj tradícíi, pričom majú v úmysle investovať svoje finančné prostriedky. Na
rozdiel od nich odporkyňa, ktorá síce tvrdí, že sa tam chce nasťahovať, hoci žije v ČR od narodenia, kde

dokonca v súčasnosti aj študuje, má trvalý pobyt a zamestnanie na dobu neurčitú, zatiaľ nehnuteľnosti
využívala len na akúsi rekreáciu, či dovolenku bez toho, aby sa podieľala na spoločných nákladoch,
dokonca neplatila ani daň z nehnuteľnosti, hoci dokonca aj pred súdom tvrdila, že ju ide akurát zaplatiť,
napriek tomu sa tak nestalo ani do momentu vyhlásenia rozhodnutia. Rozhodnutie nemá vplyv na
povinnosť platiť daň do vyhlásenia rozhodnutia.

Teda odporkyňa zavádzala aj súd, keď tvrdila, že chce zaplatiť dlžoby, či daň z nehnuteľností, avšak
zostalo to iba pri slove „chcem“. Nič pre to neurobila.

SvedkyňaH..C..J.uviedla,žeH..J.,jejstarký,chcelnehnuteľnosťdovýlučnéhovlastníctva,nakoľkojeho
sestra Y. Š. žila v ČR. Nechodila do danej nehnuteľnosti a nestarala sa o ňu. Potvrdila, že navrhovatelia

chodia do nehnuteľností a starajú sa o ne.

Svedok F..P. - priateľ odporkyne (5 rokov) uviedol, že chodí s odporkyňou do Č. 2-krát do roka. Uviedol,
že odporkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov na opravu nehnuteľností. potvrdil, že iba niektoré
opravy na nehnuteľnostiach boli konzultované s pamiatkovým ústavom, ale aj to až po daných opravách.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,
žepodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonaniazrušil,keďženedošlokdohodespoluvlastníkov,reálne
rozdelenie nehnuteľností nie je možné ani podľa súdom ustanoveného znalca a nie sú ani dôvody, pre
ktoré by podielové spoluvlastníctvo súd nezrušil.

Súd zároveň zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že navrhovateľov ponechal v
podielovom spoluvlastníctve v podieloch podľa ich vzájomnej dohody a podiel odporkyne im prikázal
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. K takému záveru dospel napriek tomu, že
odporkyňa je väčšinovým spoluvlastníkom, avšak súd prihliadol predovšetkým na účel, keďže súd máza to, že navrhovatelia majú predovšetkým citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, zároveň ju chcú
využiť na uchovanie tradícií, keďže ide o kultúrnu pamiatku v obci Č. známej svojimi ornamentmi na
dreveniciach,... Navrhovatelia preukázali, že o nehnuteľnosti sa starali, podieľali sa na jej údržbe a

pristupovaliknejzodpovedneasostarostlivosťou,akúsivyžadujekultúrnapamiatka.Navrhovateľka1/v
domevyrastala,akoajmatkanavrhovateľavrade2/,poznajútradícieakultúru,navrhovateľka1/sachce
podieľať na rekonštrukcii a pomáhať navrhovateľovi v rade 2/, ktorý má záujem ako umelecký rezbár
rozvíjať kultúru a tradície v tejto nehnuteľnosti a prispieť k zachovaniu kultúrnych hodnôt. Odporkyňa
začala prejavovať záujem až v tomto konaní, keď zdedila podiel v dedičskom konaní vyvolanom

práve navrhovateľmi a nehnuteľnosti využívala len na prázdniny, či akési rekreácie. Nepodieľala sa
na spoločnej údržbe, neplatila dane, či iné poplatky, dokonca neuhradila ani dlhy ňou spôsobené
a zaplatené navrhovateľmi. Vykonané opravy, či zásahy vykonala svojvoľne bez predchádzajúceho
posúdenia pamiatkového ústavu, či spoluvlastníkov. Tvrdenie o jej presťahovaní do predmetných
nehnuteľností po rokoch jej života v ČR, pri trvalom pobyte v ČR, jej zamestnaní v ČR a dokonca
súčasného štúdia v ČR, súd jej tvrdenia posúdil za účelové a špekulatívne. Zároveň nepreukázala

ani dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu s odvolaním sa na eurofondy, pričom aj svedok
F..P. potvrdil, že nemá toľko finančných prostriedkov. Podporne súd poukazuje aj na to, že odporkyňa
nezaplatila ani preddavky na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené vzhľadom na jej tvrdenia o
možnosti reálneho rozdelenia, teda bolo nariadené na jej podnet, pričom do vyhlásenia rozhodnutia
nesplatila ani dlžné sumy za spotrebovanú energiu, či vodu, či daň, všetko uhradené navrhovateľmi.

Z jej konania je možné konštatovať iba špekuláciu, účelovosť, nakoľko na jednej strane tvrdila, že
má finančné prostriedky, čo však nepreukázala, dokonca aj svedok - jej priateľ F..P. to poprel, a
zároveň tvrdila možnosť reálneho rozdelenia, v dôsledku čoho na jej podnet bolo nariadené znalecké
dokazovanie, ale ani preddavky, ktorých zaplatenie jej bolo súdom uložené, neuhradila. A čo sa týka jej
záväzku voči navrhovateľom - zaplatenie dane z nehnuteľností, uvádzala viackrát v priebehu konania,

že to po pojednávaní pôjde zaplatiť, avšak do vyhlásenia rozhodnutia k tomu nedošlo z jej strany, hoci
konanie trvalo niekoľko rokov.
Súd má za to, že s poukazom na uvedené skutočnosti by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi prikázať
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyni, hoci je väčšinový spoluvlastník.

V priebehu konania navrhovatelia žiadali započítanie do primeranej náhrady, pokiaľ im bude prikázaná
nehnuteľnosť, náklady, ktoré museli vynaložiť v súvislosti s údržbou domu, ako aj dlhy odporkyne a jej
právnej predchodkyne. Následne však od toho upustili a požadovali, aby súd ich zaviazal k náhrade
primeranej náhrady za vyporiadaný podiel odporkyne, a to bez započítania akýchkoľvek pohľadávok
voči odporkyni, vo výške podľa určenia hodnoty v dedičskom konaní v zmysle znaleckého posudku pre

dedičské konanie č.k. XXD/XX/XXXX.

Odporkyňa hoci požadovala prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, ohľadom výšky
primeranej náhrady súhlasila s hodnotou nehnuteľností uvedenou v dedičskom konaní, č.k. XXD/XX/
XXXX.

Aj keď je nutné podotknúť, že pôvodne s hodnotou súhlasila len v tom rozsahu, pokiaľ by ju mala ona
vyplatiť navrhovateľom, ale pokiaľ by jej mali vyplatiť, tak s ňou nesúhlasila, čo nevedela vysvetliť a
následne už súhlasila s vyššie uvedenou hodnotou.

Účastní konania zhodne výslovne uviedli, že trvajú na určení výšky primeranej náhrady podľa hodnoty

vyplývajúcej z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XX/XXXX, (za podiel 2/3 je hodnota 2.348,- Eur), a to
aj napriek dotazom súdu po upozornení účastníkov konania ohľadom hodnoty, keďže ide o kultúrnu
pamiatku. Účastníci nežiadali, a ani nesúhlasili so znaleckým dokazovaním ohľadom určenia hodnoty
nehnuteľností s tým, že zotrvali na hodnote vyplývajúcej z osvedčenia o dedičstve XXD/XX/XXXX.
Vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa zhodli na hodnote nehnuteľnosti bez ďalšieho dokazovania,

súd od ďalšieho dokazovania upustil z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania.
Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XX/XXXX zo dňa 04.03.2013 vyplýva, že dedičstvo pozostávajúce z
nehnuteľnosti - 2/3 domu č. XX na CKN p.č. XX je v cene 1.328,- Eur a podiel 2/3 CKN p.č. XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je v cene 1.020,- Eur, teda spolu v hodnote 2.348,- Eur za podiel 2/3
na predmetných nehnuteľnostiach. Z uvedeného vyplýva, že hodnota daných nehnuteľností je 3.522,-

Eur.
Keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že navrhovateľka v rade 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou 3/9 a navrhovateľ v rade 2/ v podiele 6/9, teda tak, ako navrhovatelia navrhovali aako sa vzájomne dohodli, navrhovateľka v rade 1/ je povinná vyplatiť odporkyni primeranú náhradu za
prikázaný podiel v rozsahu 2/9, t.j. 782,67 Eur a navrhovateľ v rade 2/ v rozsahu 4/9, t.j. 1.565,33 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní boli
navrhovatelia, ktorým na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. voči odporkyni.
Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľom ako úspešným účastníkom

nepriznal náhradu trov konania voči odporkyni ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovatelia si uplatnili trovy konania. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ si trovy konania v zákonom
stanovenej lehote nevyčíslili, preto im súd priznal náhradu trov konania vyplývajúcu z obsahu súdneho
spisu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v rade 1/ zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške

44,- eur (navrhovateľovi v rade 2/ bolo uznesením č.k. 18C/108/2008-164 zo dňa 12.09.2011 priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov). V danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, uznesením č.k.
18C/108/2008-496 zo dňa 06.07.2015 bolo priznané znalcovi znalečné v sume 187,50 eur, z toho suma
93,75 eur z preddavku zloženého navrhovateľom v rade 1/ a suma 93,75 eur z preddavku zloženého
navrhovateľom v rade 2/.

Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu 44,- eur titulom
súdneho poplatku za návrh a sumu 93,75 eur titulom iných trov konania a navrhovateľovi v rade 2/ sumu
93,75 eur titulom iných trov konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého

stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.