Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202950
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214202950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej: D. K.,
J. D. XXX/XX, XXX XX J., P. Č. D.. I. XX, XXX XX J., o zaplatenie 1.609,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7C 60/2014-47 zo dňa 9.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06 % denne, v tejto časti r
u š í rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu konanie z a s t a v u j e .

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBardejovnapadnutýmrozsudkomžalobnýnávrhzamietolažalovanejnáhradutrovkonania
nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi: zmenkovú sumu vo výške 1.609,48 €, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.609,83 € od 08.05.2011 do 31.01.2012 vo výške 1.082,61 €, zo
sumy 1.609,48 € od 01.02.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1.609,83 € od 06.06.2011 do
31.01.2012 vo výške 63,78 €, zo sumy 1.609,48 € od 01.02.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo

výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 5,37 €, náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 96,50 €
a trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 €. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná 25.06.2010 na zmenkovú sumu 1.609,83 €, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 08.05.2011. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol
poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 08.05.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,35
€ na zmenkovú sumu 0,- € na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa
článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uložížalovanému do troch dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť
pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky
vystavenej žalovanou zo dňa 25.06.2010 na zmenkovú sumu 1.609,83 €. Žalovaný v súlade s článkom

5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej len nariadenia č. 861/2007, nedoručil súdu odpoveď na
tlačivo C a pripojenú žalobu. Súd vykonal dôkazy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s
článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia č. 861/2007 a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 25.06.2010
ako aj so zmluvou o úvere zo dňa 25.06.2010 a s ďalšími listinnými dôkazmi. Zo zmenky predloženej

žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená v Bardejove dňa 25.06.2010 s textom:
„Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. IČO:35807598, Pribinova 25, 81109
Bratislava, zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č. 23636/B“. Do zmenky
bola vpísaná suma 1.609,83 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 08.05.2011. Zo zmenky ďalej vyplýva,
že je splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v
lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy XXXXXXXXX. Na rube

zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 030
00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705, Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný
podpis. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a
preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou

hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a
žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je
cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a
3 citovaného nariadenia č. 861/2007. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená
podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou
zmenkou, ktorá je upravená v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb. Súd preskúmal predloženú
zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť

dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neurčitý údaj zročnosti zmenky
je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“ je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý

údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v ustanovení § 33 ods. 2 zákona 191/1950
Sb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010 zo dňa
26.1.2011). Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a nasledujúce zákona 191/1950 Sb., kde sú
taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti
zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu

v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie - vistazmenky.
Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní (napr. za 30 dní po videní) nazývané lehotové
vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas po vystavení (napr. za 30 dní po vystavení)
nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná zmenka, ktorá má uvedený konkrétny
dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má

platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a to jednak na videnie a jednak fixná
zmenkaspovinnosťouplateniavlehoteštyrochrokovodvystavenia.Súddospelkzáveru,žepredložená
zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona 191/1950 Sb. a preto je v zmysle odseku
2 citovaného paragrafu neplatná. Preto súd žalobu zamietol. Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v
súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola

vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov

a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu
a RPMN. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak
táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môže mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály (IV. ÚS 457/10 Ústavného súdu

CZ). Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej
strany. Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o
úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa
jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. Súd v danom prípade postupoval podľa

Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
Mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom
v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s.

proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia
napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohoda o
vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a

ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl. 17
VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým
úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru

splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej
súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných
záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,
ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/
EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za

neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový
úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie,
ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od
spotrebiteľaneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímjehozáväzku.Takétozmluvné
dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5

Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na
základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej
v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania
stanovenejnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.Zuvedenéhovyplýva,žeprivystaveníneúplnejzmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať
v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Súd dospel

k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť
zmenky. Preto žalobu v
celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému

žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Keď súd uvádza, že vykonal dokazovanie,
oboznámil sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, tak takéto dokazovanie listinami navrhovateľ nenavrhol. Dokazovanie

v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, tak súd mal vychádzať len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonávať len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom prípade súd mal
vychádzať len zo zmenky, ktorej originál bol doložený. Odporca mohol vzniesť len námietky vo vzťahu k
zmenke aj z dôvodu platnej koncentračnej zásady. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu, vykonalďalšie dokazovanie. Súd ako nesporné považoval uzavretie zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a dlžníkom a vyplnenie zabezpečovacej zmenky. To nebolo tvrdené ani jedným
z účastníkov konania. Súd dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej

právnej interpretácii právnych predpisov a práva EÚ.

Súd posudzoval platnosť dohody o vyplnení zmenky. Žalobca poukazuje na to, že uplatňuje právo
zo zmenky, pričom zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nemožno
ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd ignoroval aplikáciu

príslušných ustanovení zákona o zmenkách č. 191/1950 Zb., pričom podľa ustanovenia § 17
zmenkovéhozákona,ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúna
jehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebopredošlýmmajiteľomokremtoho,akmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým
menej tak môže činiť súd. Kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovým nárokom určité
námietky, avšak oprávnenosť týchto námietok musí preukázať. Dôkazné bremeno je na povinnom, nie

na navrhovateľovi. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenášať dôkazné bremeno z odporcu na
navrhovateľa. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zmenka je v právnej
teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorý za predpokladu splnenia prísne
formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby
zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. Zmenkový záväzok je

pritom celkom samostatne oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že
je zmenka zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Uplatnená
zmenka v konaní má zákonom predpísané náležitosti a jedná sa o platnú zmenku. Nárok žalobcu je v
celom rozsahu dôvodný.

Keďsúdposudzovalzmenkovýúrok0,25%,vychádzalztoho,žejevrozporesdobrýmimravmi.Žalobca
opätovne poukazuje na to, že zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný
záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky, teda zmenkový záväzok je nesporný. Zmenkový nárok
má byť priznaný o to viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke vôbec neformuloval.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť
v celom rozsahu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Podaním doručeným súdu 22.12.2015 žalobca čiastočne zobral žalobu späť v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne a žiadal len zmenkový úrok 0,06 % denne. V ostatnom ponechal žalobný
petit bez zmeny.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby odvolací súd s poukazom na § 208 O.s.p. pripustil čiastočné

späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tomto rozsahu zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu späťvzatia konanie zastavil.
Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho
zvyšujúcej zamietavej časti, ako aj vo výroku o trovách konania. Pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vychádza z toho, že v konaní je uplatnené právo
zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 25.6.2010 na sumu 1609,83 eur s dohodnutým úrokom 0,25
% denne od 8.5.2011, ktorá zmenka bola vystavená žalovanou ako vlastná zmenka. Súd zamietol
návrh žalobcu napriek tomu, že zmenka je cenným papierom a nie je potrebné skúmať hospodársky
dôvod (kauzu) vystavenia zmenky. Súd ale musel pri hodnotení nároku poskytnúť ochranu žalovanému

ako spotrebiteľovi z predchádzajúcej úverovej zmluvy uzavretej medzi pôvodným majiteľom zmenky
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovanou. Malo ísť o zabezpečovaciu zmenku k úverovému
vzťahu.Zmenkamáodkaznačísloúverovejzmluvy:800500678abolavystavenápriúverovejzmluvezo
dňa 25.6.2010. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, pričom v úverovej zmluve a jej Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 je tzv. Dohoda o vyplnení zmenky. Blankozmenka je druh

zmenky, ktorá nie je v celom rozsahu vyplnená. Ide o listinu, ktorá je zámerne vydaná v nehotovej forme,
pričom je udelené právo nadobúdateľovi zmenky na vyplnenie zmenky. Podstata tohto vyplňovacieho
práva spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojimi úkonmi, t.j. doplnením chýbajúcej časti
premeniť nehotový zmenkový záväzok na skutočný cenný papier, t.j. na úplnú zmenku. Vyplňovaciezmenkovéprávoniejevecnýmprávomvyplývajúcimzvlastníctvazmenky,aleideozvláštnesozmenkou
tesne súvisiace právo, ktoré prislúcha majiteľovi zmenky. Nie je to právo obligačné, ale je to špeciálne
majetkové právo. Toto právo sa zakladá na dohode medzi osobou, ktorá zmenku podpísala a osobou,

ktorá zmenku preberá. Osoba, ktorá je zo zmenky zaviazaná môže prípadne činiť námietky, že zmenka
bola vyplnená odlišne od dohody o jej vyplnení. Ak zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou,
je potrebné preukázať majiteľovi, že nadobudol zmenku v zlej viere alebo že sa pri jej nadobúdaní
previnil hrubou nedbanlivosťou. Okresný súd spochybnil platnosť uzavretia dohody o vyplnení zmenky
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Obsah takejto dohody nemohol dlžník žiadnym

spôsobom ovplyvniť. Samotná dohoda vykazuje znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti z hľadiska
vyplnenia zmenkovej sumy. Naviac, zmenková suma bola zvyšovaná o 91,25 % úroky ročne zo sumy z
hľadiska dojednaného zmenkového úroku 0,25 % denne + 6 % postihový úrok z tejto zmenky podľa § 48
ods. 1 bodu 2 zmenkového zákona č. 191/1950 Zb., kde majiteľ môže postihom žiadať 6 % úrok odo dňa
zročnosti. Keď žalobca zobral žalobu späť v časti dohodnutého zmenkového úroku nad 0,06 % denne,
tak stále je potrebné vychádzať z toho, že pôvodne bol dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne, čo pri

91,25 % ročne znamená úžeru. Takémuto úroku nie je možné priznať ochranu, preto možno povedať, že
dojednanie o platení zmenkového úroku vo vlastnej zmenke je neplatné a v rozpore s dobrými mravmi (§
3ods.1Občianskehozákonníka).Potomvystavenázmenkajebezplatnejdohodyoplatenízmenkového
úroku. Preto žalobcovi nie je možné priznať uplatnený 6 % úrok vyplývajúci zo zmenky, ak vôbec nedošlo
k platnému dojednaniu zmenkového úroku priamo vo vystavenej zmenke.

Odvolací súd sa priklonil k záverom súdu prvého stupňa, že z hľadiska doterajšej praxe a vedomostí
odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pri poskytovaní úveru dala
dlžníkom podpisovať blankozmenku, pričom výška zmenkovej sumy a dátum úročenia bol vyplnený
veriteľom. Dohoda o vyplnení zmenky nemôže byť uzavretá len odkazom na Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru. Ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. umožňuje časť
obsahu zmluvy určiť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim
zmluvy známe alebo k návrhu priložené. Časť obsahu úverovej zmluvy môže byť urobená odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky, ale tie sa týkajú výlučne úverového vzťahu a nemôžu vytvárať

nové zmluvné vzťahy ako v danom prípade. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru by znamenali
uzavrieť podľa bodu 13 Dohodu o vyplnení zmenky, dohodu o zrážkach zo mzdy podľa bodu 05, či
dohadovať zmluvnú pokutu ako v bode 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všetky tieto
uvedené dohody - zmluvy vyžadujú osobitnú formu dojednania a nemajú byť súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok. Naviac, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli žalovanou podpísané.

Odvolací súd je toho názoru, že nedošlo k uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky len odkazom na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasti úverovej zmluvy. Preto prvý majiteľ zmenky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nebol oprávnený dopĺňať blankozmenku o údaje zmenkovej sumy či dátumu
začiatku úročenia. Naviac, zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne by znamenal úžeru.

Žalobca poukazuje na to, že zmenka ako cenný papier nemá kauzu (hospodársky dôvod vystavenia
zmenky), že súd má skúmať len formálne náležitosti, či zmenka spĺňa náležitosti platnej zmenky.
Odvolací súd v zhode s okresným súdom prihliadol na doterajšiu prax spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá rubopisovaním zmenky sťažila dlžníkovi vznášať kauzálne námietky s poukazom na § 17

zmenkového zákona, že dlžník už nemôže vykonávať námietky majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlému majiteľovi zmenky. Dochádza tak k
porušovaniu práv spotrebiteľa brániť sa záväzkom zo spotrebiteľských zmlúv. Ak sa vystaví zmenka a
táto zmenka sa potom rubopisuje, tým sa zamedzuje zmenkovo zaviazaným podľa § 17 zmenkového
zákona robiť tzv. kauzálne námietky novým majiteľom zmenky.

Keď vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sú inkorporované ďalšie zmluvné dojednania, o
ktorých dojednaniach dlžník ani nemusel mať predstavu, napr. dohodu o zmluvnej pokute, či vyplnení
blankozmenky, potom sú tu chýbajúce náležitosti vôle podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
nemôže byť ani platný úkon dojednania

dohody o vyplňovacom práve k vystavenej blankozmenke dlžníka - žalovaného. Vzhľadom na vyššie
uvedené krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ súd návrh
žalobcu zamietol.Keď prvý majiteľ zmenky vyplňuje zmenku v rozpore so zákonom, pretože nedošlo k platnému uzavretiu
dohody o vyplnení blankozmenky a túto nie je možné uzavrieť len odkazom na Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a rubopisovaním zmenky sa sťažila spotrebiteľovi možnosť činiť námietky - kauzálne

námietky podľa § 17 zmenkového zákona, potom nie je možné návrhu žalobcu vyhovieť. Krajský súd
preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ bol návrh žalobcu ako taký
zamietnutý.

Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný

žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej v konaní trovy nevznikli, preto správne
žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli. Preto odvolací súd pri aplikácii ust. Čl. 16 Nariadenia i ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.