Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/889/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215186
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215186.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Z. D. W., a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom I. XXXX/
XXX, V., zastúpený Advokátska kancelária F. F. s.r.o., adresa na doručovanie: I. XXXX/XXX, V. proti
odporkyni: Z. H., narodená XX.X.XXXX, bytom Y. XX/X, V. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:
42 176 778, obaja zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec,

o zaplatenie 1.088,33 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27. apríla 2015, č.k. 8C/148/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania mení tak, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia 330,19 eur k
rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo vzťahu navrhovateľ - vedľajší účastník, nemá žiadny z uvedených účastníkov právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh vo veci samej a rozhodol o trovách konania tak,
že odporcovi náhradu trov nepriznal a ďalším samostatným výrokom zaviazal navrhovateľa zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 464,40 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka odôvodnil
konštatovaním, že odporca bol v konaní plne úspešný a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho
strane priznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktoré na výzvu krajského súdu upresnil
tak, že odvolanie podáva len do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Považoval za

nesprávne priznanie náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie, keď sa na pojednávaní
nezúčastnil advokát osobne, ale jeho advokátsky koncipient. Zároveň považoval trovy vedľajšieho
účastníka za neúčelne vynaložené a uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o
aktualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo
bránenie práva. Navrhovateľ poukázal tiež na dotácie poskytované spotrebiteľským združeniam a na

to, že ochrana práv spotrebiteľa je poslaním združenia, a preto by malo byť samo schopné hájiť práva
spotrebiteľov.

Vedľajší účastník a odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j.
vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudokokresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania

Ohľadom namietanej neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka krajský súd zistil,
že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na
uplatňovanie alebo bránenie práva spotrebiteľa. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako
vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od

15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci
v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastenstva, na rozdiel od prvej skupiny
vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho
účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to
aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného
ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba
sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou

ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že
združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu
trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli
zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie

spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Za neúčelné nemožno trovy právneho zastúpenia považovať z dôvodu, že právne zastúpený účastník
(aj vedľajší), je sám odborne spôsobilý právne kvalifikovane vystupovať v konaní. Obdobne bola táto
problematika v rozhodovacej praxi riešená v prípade existencie právnych oddelení na strane účastníka,

či v prípadoch zastúpenia fyzických osôb s právnickým vzdelaním a profesiou, kde uvedené skutočnosti
neboli dôvodom pre záver o neúčelnosti trov vynaložených na zastúpenie advokátom. Okrem iných
dôvodov tu totiž môže byť právne zastúpenie opodstatnené aj z kapacitných dôvodov samotného
účastníka vystupovať vo väčšom množstve sporov súčasne.

Neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia tiež nemožno bez ďalšieho dovodzovať z typových
podaní zo strany právneho zástupcu, pretože v typových sporoch sa jedná o štandardnú techniku danú
povahou veci, a to na oboch stranách sporu.

Dôvodne však odvolanie smerovalo do rozsahu priznaných trov konania v časti náhrady straty času

stráveného cestou na pojednávanie, pretože na pojednávaní sa nezúčastnil advokát osobne, ale
advokátsky koncipient, kedy náhrada za stratu času nepatrí.

Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z.
o advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák.

č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere
a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto
priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho
sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v
pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka, náhradu za stratu času

za pojednávanie advokátovi nepatrí. Odvolací súd má za to, že náhrada za stratu času je finančná
kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť,
pričom v prípade zastúpenia v účasti na pojednávaní pred súdom mu žiadna strata času nevznikne,
nakoľko si môže plniť iné povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej činnosti plynú.

O náhradu za stratu času priznanú okresným súdom vo výške 111,84 + 20 % DPH, teda celkom o 134,21
eur preto krajský súd priznanú náhradu trov znížil, v čom spočíva zmena napadnutého rozhodnutia.Vzhľadom na uvedenú zmenu napadnutého rozhodnutia mali v odvolacom konaní úspech tak
navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník, a keďže sa jednalo o nemeritórne rozhodnutie nepriznal krajský
súd náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z nich ani pri pomere úspech vyplývajúcom z tohto

rozhodnutia (§ 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia jeho doručením, určil krajský súd lehotu
na plneniu dlhšiu ako len zákonom stanovené tri dni od právoplatnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .