Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200772
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8012200772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: C. X., bytom U. O., C. ul.
č. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/1098851/2012/CI zo dňa 17. septembra
2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/34/2012-66 zo dňa
06. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/34/2012-66 zo dňa 06.

marca 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1030502/1098851/2012/CI zo dňa 17. septembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 9006291/1/995973/2012 zo dňa 30. mája 2012. Zároveň nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.

Rozhodnutím žalovaného č. 1030502/1098851/2012/CI zo dňa 17. septembra 2012, žalovaný podľa §
48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 9006291/1/995973/2012
zo dňa 30. mája 2012, ktorým podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol o prepadnutí tabaku
uloženého v 20-tich igelitových vreciach a 4 kartónových papierových krabiciach o celkovej hmotnosti
628,8 kg z dôvodu, že odvolateľ neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného
tabaku.

Krajský súd odôvodnil rozsudok tým, že žalobca nevyužil možnosť v zákonom stanovenej lehote
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru vydaného Colným
úradom Prešov odstrániť pochybnosti, ktoré viedli colný úrad k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení,
pričom prevedené dokazovanie - znalecká expertíza potvrdila, že nejde o tabak určený na priemyselné
spracovanie (ako bol označený na faktúrach), ako z dôvodu, že už v roku 2007 začal Okresný súd
Košice I. konanie č. 33Cbr/82/2007 - 33 o zrušenie a výmaz spoločnosti podľa ustanovenia § 68 ods.

3 písm. c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) a § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, teda na základe nespĺňania zákonných
predpokladov jej formálno-právnej existencie. Faktúry vystavané spoločnosťou AZETO SERVICE, s.r.o.
sú pritom datované ešte aj mesiacmi september až december 2007 a v kauzálnej súvislosti u častimnožstva tabaku zistenie, že Y. P. ako subjekt uvádzaný žalobcom na faktúrach, ktorý mal dodať tabak
žalobcovi, neexistuje, v spojení s ust. § 29 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.
decembra 2011, podľa ktorého „na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa

v daňovom konaní neprihliada“, a taktiež ako aj vyjadrenie zástupcov spoločnosti GG TABAK, a.s. o
neobchodovaní s tabakom v daných obaloch, považoval krajský súd za dostatočné pre rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového orgánu o zabezpečení tovaru, ako aj pre rozhodnutie o prepadnutí
veci v prospech štátu.

Pokiaľ išlo o ostatné námietky žalobcu v súvislosti s tým, že sa nezúčastnil miestneho zisťovania krajský
súd poukázal na to, že v čase odoberania vzoriek z tabaku nebol známym. Preskúmaním veci mal súd
za preukázané, že v čase, kedy došlo k miestnemu zisťovaniu a odoberaniu vzoriek, toto bolo vykonané
za účasti majiteľky garáže I. P., ktorá colníkom umožnila vstup do garáže. Až v odvolaní proti rozhodnutiu
o zabezpečení tovaru táto uviedla, že vlastníkom tovaru zisteného v garáži, súp. č. XXXX je C. X..
O odobratí vzoriek boli vypracované colníkmi príslušné protokoly, ktoré boli odoslané na expertízu do

colného laboratória CR SR. Všetky dôkazy, ktoré boli vykonané Colným úradom Prešov, boli vykonané
ešte pred vydaním rozhodnutia o zabezpečení predmetného tabaku žalobcovi dňa 25. decembra 2011,
teda najneskôr z tohto rozhodnutia sa žalobca dozvedel o prevedenom dokazovaní. Žalobné námietky,
ako aj odvolacie námietky, ktorými sa zaoberal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sú totožné
s námietkami žalobcu proti rozhodnutiu o zabezpečení tabaku, a týmito námietkami sa zaoberalo

Finančné riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. apríla 2012, č. 1030502/321041/2012/CI.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Od právoplatnosti rozhodnutí žalovaného a Colného úradu
Prešov o zabezpečení tovaru žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy na preukázanie pôvodu a spôsobu
nadobudnutia predmetného tabaku. Žalobca teda neodstránil pochybnosti, ktoré boli dôvodom pre
zabezpečenie predmetného tabaku. Z toho dôvodu boli splnené podmienky pre postup podľa § 14a ods.

3 zákona o správe daní, teda na vydanie rozhodnutia o prepadnutí zabezpečeného tovaru v prospech
štátu.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zmení rozsudok Krajského

súdu v Prešove č. k. 4S/34/2012-66 zo dňa 06. marca 2014 a zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva
SR č. 1030502/1098851/2012/CI zo dňa 17. septembra 2012, ako aj rozhodnutie Colného úradu Prešov
č. 9006291/1/995973/2012 zo dňa 30. mája 2012 a vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže žalovaného
zaplatiť trovy konania na účet advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa žalobcu sú rozhodnutia správnych orgánov nezákonné z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe,
a s ktorými sa súd nevysporiadal dostatočne, resp. sa s nimi nevysporiadal vôbec. Súd prebral
argumentáciusprávnychorgánov,ktorýchrozhodnutianiesúzaloženénaobjektívnomskutkovomstave,
ale sú založené na situácií, ktorú správne orgány vykonštruovali a túto konštrukciu si zdôvodňovali.
Zo skutkového stavu vyplýva, že colné orgány zabezpečili tabak, ktorý bol uskladnený v garáži I.

P.. Následne sa preukázalo, že vlastníkom tabaku je žalobca. Colný úrad následne predmetný tabak
zabezpečil opakovane. Žalobca predložil colnému úradu listiny, ktorými preukázal pôvod a spôsob
nadobudnutia tabaku, t.j. preukázal pôvod aj spôsob nadobudnutia. Žalovaný ani prvostupňový orgán
žiadnym právne relevantným dôkazom, nepreukázali, že predložené listinné dôkazy - doklady o kúpe
nepreukazujú uskutočnenie obchodnej transakcie medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcimi. Oba

správne orgány vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedli, že žalobca nepreukázal pôvod ani spôsob
nadobudnutia tabaku a nevyvrátil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu a tento záver, prevzal aj súd.

Podľa žalobcu nie je zrejmé, aký spôsobom má byť preukázaný pôvod a spôsob tovaru, ak doklady o
kúpe týmito listinami nie sú. Colné orgány v rozhodnutí o zabezpečení, v rozhodnutí o prepadnutí, ani

súd vo svojom rozsudku neuvádzajú ani formu listín ani obsah listín, ktoré podľa nich sú relevantnými
dokladmi spôsobilými preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia. Žalobca má však za to, že súd by mu
mal poskytnúť dostatočnú ochranu voči svojvôli správnych orgánov, čo sa v danom prípade nestalo.
To, že si colné orgány z procesného inštitútu uvedeného v § 14a /zabezpečenia tovaru/, urobili
hmotnoprávny dôvod pre vydanie rozhodnutia o prepadnutí je z ich postupu zrejme.

K zabezpečeniu tovaru colnými orgánmi dochádza (v danom prípade to tak bolo) v čase, keď
kontrolovaný subjekt nemohol predložiť doklady preukazujúce pôvod a spôsob nadobudnutia. Ako bolo
uvedené, zákon ani na preukázanie pôvodu ani na preukázanie spôsobu nadobudnutia nepožadujepredloženie špeciálnej listiny. Zo zákona logický vyplýva, že daňový subjekt môže predložiť len takú
listinu, ktorá preukazuje uskutočnenie obchodnej operácie, resp. darovanie a pod.. Ak žalobca predložil
tieto listiny, preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia. Ak colný úrad v rozhodnutí neuviedol iné

listiny, tak nie je možné prijať záver, že nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia, pretože žalobca
predložil listiny, ktorými preukazoval uskutočnenie obchodnej transakcie medzi ním a predávajúcim.
Teda v čase vykonávania zabezpečovacieho úkonu, nepredloženie týchto listín bolo dôvodom na
zabezpečenie. Predložením týchto listín bola splnená zo strany žalobcu zákonná požiadavka. Tieto
listiny preukazovali skutočnosti potrebné pre správu dane, t.j. nadobudnutie tovaru, jeho množstvo,

cenu, kvalitu a riadne usporiadanie finančných povinností. Z listín bol jednoznačne identifikovateľný
predávajúci, druh, množstvo tovaru atď..

Žalobca v súlade so zákonom splnil svoju dôkaznú povinnosť, a teda tvrdenie colného úradu vyvrátil.
Dôkazné bremeno nebolo na žalobcovi, ale na colnom úrade. Bolo povinnosťou colného úradu
preukázať, že listina, ktorú žalobca predložil, nepreukazuje skutočnosti rozhodujúce pre správu dane.

Dôkazom, ktorým mala byť spochybnená hodnovernosť listiny, ktorá preukazovala nadobudnutie tovaru
od AZETO SERVICE, s.r.o., bolo vyjadrenie obchodnej spoločnosti GG TABAK, a.s.. Podľa žalobcu
vyjadrenie tejto obchodnej spoločnosti nemôže byť použité ani ako nepriamy dôkaz, pričom toto
vyjadrenie nespochybňuje predložený doklad. Tvrdenie, že ide o falzifikát je založené výlučne na tvrdení

firmy a ničím nebolo preukázané. Toto tvrdenie, aj keby bolo pravdivé, nevyvracia pravosť dokladu, ktorý
žalobca predložil na preukázanie pôvodu. Žalobca bol v právnom vzťahu s firmou AZETO SERVICE,
s.r.o., od ktorej na základe kúpnej zmluvy tovar zakúpil. Žalobca nebol povinný skúmať, či predávaný
tovar je falzifikát, ani to, odkiaľ ho táto obchodná spoločnosť nadobudla. Pre správnosť určenia dane sú
tieto údaje právne irelevantné. Nemôže byť preto sporné, že týmto dokladom žalobca preukázal pôvod

aj spôsob nadobudnutia.

Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru dokladom o kúpe, a preto záver súdu, že žalobca do 15 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení ani v žalobe nepreukázal zákonný pôvod
a spôsob nadobudnutia tovaru, považuje žalobca za právne nepodložený. Žalobca nemohol vyvracať

žiadne neidentifikovateľné pochybnosti colných orgánov. Vyvrátiť je možné konkrétny argument, nie
všeobecne nepodložené tvrdenia.

Colné orgány tým, že sa dostali do dôkaznej núdze (obchodná spoločnosť AZETO SERVICE, s.r.o.
zanikla) právne neudržateľným spôsobom, požadujú preukázanie pôvodu tovaru a tvrdením, že ide

o falzifikát, odôvodňujú svoj záver, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia, aj keď z
hľadiska § 14a, pôvod žalobca nebol povinný preukazovať. Spôsob nadobudnutia preukázal zákonným
spôsobom, pričom colné orgány nevyvrátili právne relevantným spôsobom, že doklad predložený
žalobcom, nie je dostatočným dôkazom o spôsobe nadobudnutia. Ako bolo uvedené, žalobca nie je a
ani nebol povinný preukazovať, odkiaľ pochádza tovar, ktorý mu spoločnosť AZETO SERVICE, s.r.o.

odpredala. Právne bezvýznamné, z hľadiska zákonných povinností, žalobcu je aj neoverené tvrdenie
obchodnej spoločnosti GG TABAK, a.s., pretože žalobca nebol s ňou v žiadnom právnom vzťahu, z
ktorého by mu vyplývali nejaké zákonné povinnosti vo vzťahu k colným orgánom.

Podľa žalobcu je tiež právne irelevantný záver súdu, vo vzťahu k odoberaným vzorkám, či tovar bol

najprv zabezpečený p. P. a následne žalobcovi. Ak colné orgány odoberali vzorky a vypracovali posudok
a posudok sa používa ako dôkaz o tom, že nejde o denaturovaný tabak (ide o zásadnú skutočnosť,
pre správne určenie dane), boli povinné určeným postupom odobrať vzorky a zabezpečiť doručenie
jednej vzorky žalobcovi, pre jeho účely. Nezabezpečenie objektívnosti vykonaného dôkazu nemôže
byť vyhodnocované v neprospech žalobcu. Ide o pochybenie na strane správneho orgánu so všetkými

právnymi dôsledkami. Tieto listiny nemôžu byť hodnoverným dôkazom o tom, že tabak je predmetom
spotrebnej dane a nemôžu byť dôkazom o tom, že ide o rozpor medzi dokladmi a tabakom. V tejto
súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžf/85/2011.

Žalobca nemal pochybnosti o nezákonnosti rozhodnutia a dôvody, o ktoré opieral súd svoj rozsudok

považuje nedostatočné na to, aby bola žaloba zamietnutá. Podľa názoru žalobcu súd prevzal
argumentáciu žalovaného v plnom rozsahu, bez toho, aby jeho závery boli akceptovateľné a
presvedčivé.Podľažalobcusúdsanedostatočnevysporiadalsnámietkamižalobcuuvedenýmivžalobe,
ani v jeho písomných podaniach. Súd rovnako ako žalovaný, postavil svoje rozhodnutie na dôkazoch,ktoré ako bolo uvedené, nepreukazujú závery žalovaného, sú účelové a dôkazná núdza žalovaného je
vyhodnocovanáakoneuneseniedôkaznéhobremenažalobcom.Odžalobcusúd,rovnakoakožalovaný,
žiada preukazovanie skutočnosti, ktoré žalobca nie je povinný preukazovať, a o ktorých nemá, ani

nemôže mať vedomosť. Ak je Slovenská republika právnym štátom, nie je možné pripustiť taký stav, aby
finančné orgány vyvodzovali právne dôsledky, za nesplnenie si svojich povinnosti, iné daňové subjekty
len z toho dôvodu, že boli v obchodnom vzťahu s daňovým subjektom, ktorý nekonal v súlade s právnymi
predpismi, a ktorý medzičasom zanikol.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že sa pridržiava svojich doterajších podaní a považuje
rozsudok krajského súdu za zákonný a vecne správny. Navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. mája 2016 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ust. § 244 ods. 1 OSP).

Z dôvodu, že krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite a podrobne aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP
v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za vlastné, ako aj z dôvodu, že skutočnosti účastníkom sú

známe nebude zbytočne opakovať, len na doplnenie a zdôraznenie správnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky dodáva:

Colný úrad Prešov ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 30. mája 2012 rozhodnutie č.
9006291/1/995973/2012 o prepadnutí tovaru v prospech štátu - spotrebiteľského tabaku uloženého

v 20-tich igelitových vreciach a 4 kartónových papierových krabiciach o celkovej hmotnosti 628,8 kg
z dôvodu, že odvolateľ neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tabaku, a
ktorý bol zabezpečený rozhodnutím Colného úradu Prešov č. 33377/2011-6291 zo dňa 25. decembra
2011 (nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2009), fyzickej osobe - C. X., bytom C. XXX/XX, U. O.
ako vlastníkovi predmetného tovaru, pretože v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k

zabezpečeniu tovaru vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob
nadobudnutia tovaru.

Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1030502/1098851/2012/CI zo
dňa 17. septembra 2012, podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Colného úradu

Prešov č. 9006291/1/995973/2012 zo dňa 30. mája 2012.

Colné orgány zistili tieto skutočnosti: Dňa 15. februára 2008 Colný úrad Prešov, vykonal prehliadku
garáže č. 5580 stojacej na parc. č. XXXX, k.ú. U. O., ktorú mal žalobca zapožičanú od vlastníčky I.
P., a v ktorej sa nachádzali okrem iného aj zaistený tovar - uložený v 20-tich igelitových vreciach a 7

kartónových papierových krabiciach o celkovej hmotnosti 628,8 kg.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z odvolania žalobcu zistil, že tento správne namieta nesprávnosť
postupu krajského súdu, ktorý skúmal aj rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 33377/2011-6291 zo dňa25. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012, a ktorým bol zaistený tabak o
celkovej hmotnosti 628,8 kg.. Krajský súd túto skutočnosť, zákonnosť a vecnú správnosť právoplatného
rozhodnutia o zaistení tovaru však už v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o prepadnutí

tovaru preskúmavať nemohol. O takýto prieskum rozhodnutia o zaistení tovaru mohol požiadať žalobca
v prekluzívnej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o zaistení tovaru, t.j. do 28. júna 2012,
čo však v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepadnutí tovaru nebolo preukázané.

V danej veci je rozhodujúce, či žalobca preukázal alebo nepreukázal právne relevantným spôsobom

pôvod a spôsob nadobudnutia zaisteného tabaku. Ak nepreukázal reálnosť jeho nadobudnutia nemohol
správny orgán prvého stupňa v danej veci postupovať inak, než tak, že predmetný tabak prepadne v
prospech štátu.

V rámci dokazovania vykonávaného správne orgány oboch stupňov neopreli svoje rozhodnutie na
nepodložených domnienkach, ale právne závery rozhodnutia podložili konkrétnymi dôkazmi. Výpovedná

hodnota dokladov predložených žalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné
bremeno (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane,
ani na žalovanom, ale na žalobcovi. Colné orgány spochybnili dodanie tovaru daňovými subjektmi
AZETO SERVICE, s.r.o. a Y. P.. Na preukázanie tvrdení žalobcu nestačí len preukázanie samotného
daňového dokladu ako takého, ale aj reálne dodanie parametricky zhodného tabaku. Dokazovanie zo

strany colného úradu slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom.

Podľa § 14a ods. 3 veta prvá, veta tretia zákona č. 511/1992 Zb., ak majiteľ, alebo držiteľ tovaru,
alebo veci, v lehote do 15 od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia
o zabezpečení tovaru alebo veci. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od
právoplatnostirozhodnutiaoichzabezpečeníneodstránipochybnosti,ktoréviedlikzabezpečeniutovaru
a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu.

Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania,
dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, v
zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Vierohodnosť, správnosť a
úplnosť dokladov predložených žalobcom bola spochybnená a vyvrátená, pretože subjekty uvedené na

dokladoch predmetný zaistený tabak nedodali.

S poukazom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutia
správcu dane a žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 14a ods. 3 zákona

č. 511/1992 Zb.. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu
a Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP
musel prihliadnuť.

Vzhľadomnauvedené,NajvyššísúdSlovenskejrepublikynapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa

ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 druhá veta OSP potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods.
1, § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.