Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/516/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234415
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234415.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/308/2012-119 zo dňa 1. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/308/2012-119 zo dňa 1. apríla 2014, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného
sudcu a na nestranný súd zamietol (výrok I.). Vo veci samej žalobu zamietol (výrok II.) a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol
na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, tiež v neprítomnosti odporcu,
ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd
oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojené spisu Okresného súdu Žilina
č. k. 12Er/1783/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ (v postavení oprávneného) podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I. I. a S.
I., na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.05.2011 sp. zn. SR
02963/11 na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 394,64 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 294,87 Eur od 13.01.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z
dlžnej sumy 294,87 Eur od 13.01.2011 do zaplatenia, ako aj trov konania. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdnym exekútorom Okresnému súdu Žilina dňa 24.08.2011.
Uznesením č. k. 12Er/1783/2011-19 zo dňa 20.08.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a exekučné konanie zastavil.
V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 125,00 Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 785,54 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Okresný súd citujúc ustanovenie § 27 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9
ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012) konštatoval, že návrh

navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť
žalobného návrhu.
Navrhovateľ nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť
tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 292 dní. Toto
tvrdenie navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé a okresný súd mal za
to, že k nesprávnemu úradnému postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo. V predmetnej veci
exekučným titulom bol rozsudok Rozhodcovského súdu a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia
v danom prípade nevzťahovala. Navyše z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota
15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo
exekučného titulu zo zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonania exekúcie uznesením
zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá
(uvedené platilo aj pred 01.06.2010). Tento názor súd opieral aj o dôvodovú správu k zákonu č. 102/2011
Z. z., kde podľa článku II., bodu 2, rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhlo sa výslovne upraviť predmetnou
novelou, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi
schválené. Okresný súd ďalej poukázal na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konštatoval výkon práv oprávneného podľa posudzovanej
rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval
za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne návrhom, ale aj skutkovými a žalobnými tvrdeniami o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie na ním tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad,
a to nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup, ani nezákonné rozhodnutie. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia
byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky, súd považoval
za nadbytočné dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to vzniku škody ako
majetkovej, či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto
neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané, preto súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. okresný súd zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ podal
návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, ktorý odôvodnil najmä
tým, že navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu
Žilina nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak navrhovateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil. Tvrdil,
že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Žilina. Okresný súd
konštatoval, že uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 5NcC/405/2013-49 zo dňa 14.05.2013, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.07.2013, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, že zákonná sudkyňa
JUDr. Beáta Svediaková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súdu Žilina pod sp. zn. 13C/308/2012. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že neboli
splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko
otázka zákonného sudcu je vyriešená rozhodnutím krajského súdu ako súdu nadriadeného. Taktiež nie
je daný dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko otázka zákonného
sudcu je vyriešená zákonným spôsobom, z ktorého dôvodu nebol dôvod na prerušenie konania podľa
dotknutého zákonného ustanovenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovi, ktorý bol v
konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v konaní neúspešnému. Z

dôvodu, že odporca náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu mu trovy nevyplývali, súd rozhodol
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie,
v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ tiež namietal, že
pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Namietal, že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k
žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup
nepredstavuje len porušenie základného práva na kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie
ust. § 114 ods. 2 O.s.p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie
s prítomnými účastníkmi konania, keď navyše vo vyjadrení k žalobe, odporca vzniesol námietku
premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku
reagovať. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
a to za situácie, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe. Navyše
v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými
v exekučnom spise, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj
právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na
základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje
okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať
účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili.
Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosti, že krajský súd nevzhliadol v označených
okolnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na to, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo
podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkových
a právne totožných veciach boli zároveň i v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ zdôraznil, že podal
ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu.
Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach
navrhovateľ poukázal na to, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup bol
v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o návrhu v zákonom
stanovenej lehote. Konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho
úradného postupu, a teda jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O. s. p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z
dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) hmotnoprávne
odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) vo

vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd nie
je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v
odvolaní vznesených námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením sp. zn.
5NcC/405/2013-49 zo dňa 14.05.2013, že zákonná sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
13C/308/2012. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre
ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska,
nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je
argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Právny zástupca navrhovateľa
prevzal rozhodnutie Krajského súdu v Žiline dňa 18.07.2013, čo vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa
v súdnom spise na č. l. 51 p. v.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri
zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere
prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny
prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je
nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k
veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc 14/2010 z 03.05.2010,
1Nc 86/2011 z 24.11.2011). Je nesporné, že zákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej
veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie
zákonnej sudkyne JUDr. Beáty Svediakovej z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Následne
možno konštatovať, že námietka z odvolania, že vo veci nerozhodoval nezaujatý sudca, nie je dôvodná.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,
pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom
pojednávaní.

Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 01.04.2014, pričom právny zástupca navrhovateľa
prevzal predvolanie na súdne pojednávanie dňa 04.03.2014 a odporca dňa 04.03.2014. Súčasne
s predvolaním na súdne pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené vyjadrenie
odporcu vo veci samej zo dňa 26.08.2013. Podaním zo dňa 28.03.2014 navrhovateľ žiadal zrušiť
nariadené pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s
návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.
V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň
nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje
súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania.

Dôvodom žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania bola námietka zaujatosti sudkyne, ktorá
vec prejednáva, z dôvodu absencie jej nestrannosti. Ak sudkyňa takémuto návrhu na odročenie
pojednávania nevyhovela a vec následne prejednala a rozhodla v neprítomnosti účastníkov a právneho
zástupcu navrhovateľa, postupovala v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže o jej nevylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci z tých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným
súdom. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho
právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní,
ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného
navrhovateľom v žalobe. Je zrejmé, že v nadväznosti na uvedené sa navrhovateľ domáhal, aby
súd konanie prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd. Pokiaľ okresný súd takému procesnému návrhu nevyhovel a návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
okresného súdu, v celom rozsahu na ne poukazuje a v nadväznosti na uvedené odvolací súd
potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku I, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.
Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval v
intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení (sp. zn. Krajského súdu v Žiline
5NcC/405/2013-49 zo dňa 14.05.2013). Odvolateľ v návrhu na prerušenie konania, ani v posudzovanom
odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré
už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013)
v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. S poukazom na nepochybnú možnosť
uplatnenia námietky rozhodovania veci vylúčeným sudcom, ako odvolacieho, resp. dovolacieho dôvodu,
vhodne okresný súd uprednostnil požiadavku hospodárnosti/rýchlosti konania. Práve na jej (údajnom)
nedodržaní je pri tom založený aj meritórny nárok navrhovateľa. V kontexte týchto okolností by sa opačné
rozhodnutie okresného súdu (t. j. prerušenie konania) javilo ako ťažko argumentačne udržateľné. Aj
keď okresný súd rozhodoval o návrhu na prerušenie konania (jeho zamietnutí na pojednávaní), na
ktorom zároveň rozhodol vo veci samej, vzhľadom na nedôvodnosť tohto návrhu a vecnú správnosť
tohto rozhodnutia nezakladá postup okresného súdu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám
okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo
vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo
rámca akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané oboznámením podstatného
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 12Er/1783/2011 - ktorý dôkaz výslovne (strana
2 pôvodného návrhu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Písomné vyjadrenie odporcu k veci samej zo dňa 26.08.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľa dňa 04.03.2014, o čom svedčí doručenka na č. l. 68 spisu. Odvolací súd z uvedených
dôvodov na tvrdenú vadu konania neprihliadol, pretože bola naplnená požiadavka v zmysle § 114 ods.
2 veta posledná O.s.p.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol. Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva a nie je na ňom
ani založené zamietavé rozhodnutie vo veci samej.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj správne a
presvedčivo odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.