Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208396
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316208396.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcov: 1./ V.. V. C., T.. XX.X.XXXX, H. I.. I.. R. XXX/X, Š., 2./
V.. C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XXXX/XX, Š.Z., obaja zast. advokátskou kanceláriou POTOMA & Co.,
s.r.o., so sídlom Palisády 56, Bratislava, IČO: 36 861 898 proti žalovanému: Z. Y., T.. XX.X.XXXX, H.
I.B. XXX/XX, Š., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu návrhom zo dňa 19.4.2016 sa domáhali, aby súd
zakázal žalovanému vykonať osadenie/opravu oplotenia na pozemku parcelné č. XXXX (parcela reg.
„C“ evidovaná na katastrálnej mape) - záhrady o výmere XXX I. tak, aby nad mieru primeranú
pomerom obťažoval žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade tienením, a to najmä aby zakázal vykonať
osadenie/opravuoplotenianapozemkuparcelnéč.XXXX(parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnej

mape) - záhrady o výmere XXX I. plným/neprehľadným plechovým plotom (prípadne plotom z iného
materiálu), ktorý by po prípadnom nainštalovaní/postavení neprimerane zasiahol do nerušeného výkonu
vlastníckeho práva žalobcov v 1. a 2. rade a do riadneho a nerušeného užívania dotknutého pozemku
(t.j.pozemkuparcelnéč.XXXX(parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape)-záhradyovýmere
370 m2.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Šaľa, obec Š., okres Š., evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu
Š. na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku parcelné č. XXXX/X (parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape) - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I., pozemku parcelné č. XXXX/X
(parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2,
pozemku parcelné č. XXXX/X (parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape) - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX I., pozemku parcelné č. XXXX (parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape) - záhrady o výmere XXX I., stavby so súpisným číslom XXXX (rodinný dom) stojacej na pozemku
parcelné č. XXXX/X (parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape) - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX I., stavby (garáže) stojacej na pozemku parcelné číslo XXXX/X (parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape)-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXI.(ďalejako„nehnuteľnosť).
Žalovaný je výlučným vlastníkom susedských nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

Š., obec Š., okres Š., evidovaných odborom Okresného úradu Š. na liste vlastníctva č. XXXX, a to
pozemku parcelné č. XXXX (parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape) - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX I., pozemku parcelné č. XXXX (parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape) - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I., stavby so súpisným číslom XXX (rodinný dom)
stojacejnapozemkuparcelnéč.XXXX(parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape)-zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX I. (ďalej ako „susediaca nehnuteľnosť“). Uviedli, že žalovaný dlhodobo

na svojich nehnuteľnostiach neudržiaval resp. nedostatočne udržiaval plot, ktorý tvorí hranicu medzi
nehnuteľnosťami/pozemkami žalobcov v 1. a 2 rade a nehnuteľnosťou/pozemkom žalovaného. Po ichupozornení, žalovaný síce začal s úpravou, resp. sanáciou predmetného oplotenia, avšak v rozpore
so zvyklosťami v danej oblasti, v rozpore so zaužívaným a obvyklým spôsobom oplotenia pozemkov,
ktoré sa v celej dotknutej oblasti dlhodobo používajú (t.j. pozinkované pletivo do výšky 1,8 m) a zároveň

absolútne nevhodným spôsobom, keď má žalovaný v úmysle nahradiť tradičné oplotenie v danej oblasti
plným/neprehľadným plechovým plotom, ktorý by po prípadnom nainštalovaní/postavení neprimerane
zasiahol do nerušeného výkonu vlastníckeho práva žalobcov v 1. a v 2. rade a riadneho a nerušeného
užívania dotknutého pozemku, nakoľko v takom prípade by došlo k úplnému zatieneniu pásu pozemku
žalobcov v 1. a 2. rade v šírke cca 2 m po celej dĺžke pozemku parcelné č. XXXX. Podľa žalobcov je

nepochybné, že opravou/úpravou oplotenia pozemkov predmetným spôsobom, t.j. osadením plného/
neprehľadného plechového plota, dôjde k pomerne významnému a zásadnému zásahu do vlastníckeho
práva žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá bude nad mieru primeranú pomerom obťažovať žalobcov v 1.
a 2. rade a vážne ohrozovať výkon práv žalobcov v 1. a 2. rade. Potrebu dočasnej úpravy pomerov
preukazujú žalobcovia poukazom na konanie žalovaného, ktorý už začal s úpravou, resp. sanáciou
oplotenia na hranici nehnuteľnosti/pozemku žalobcov, ktorá je podľa žalobcov v rozpore so zvyklosťami

v danej oblasti a v rozpore so zaužívaným a obvyklým spôsobom oplotenia pozemkov, ktoré sa v celej
dotknutej oblasti dlhodobo používajú (t.j. pozinkované pletivo do výšky 1,8 m), a zároveň absolútne
nevhodným spôsobom, keď má žalovaný v úmysle nahradiť tradičné oplotenie v danej oblasti plným/
neprehľadným plechovým plotom, ktorý by po prípadnom nainštalovaní/postavení neprimerane zasiahol
do nerušeného výkon vlastníckeho práva žalobcov a do riadneho a nerušeného užívania dotknutého

pozemku, nakoľko v takom prípade by došlo k úplnému zatieneniu pásu pozemku žalobcov v šírke cca
2 m po celej dĺžke pozemku parc.č. XXXX. Žalobcovia majú za to, že konanie žalovaného vyvoláva
odôvodnenú obavu, že žalovaný bude pokračovať a následne dokončí úpravu predmetného oplotenia
spôsobom, ktorý je nepochybne v rozpore so zvyklosťami v danej oblasti a v rozpore so zaužívaným
a obvyklým spôsobom oplotenia pozemkov zaužívaným v dotknutej oblasti (t.j. pozinkované pletivo do

výšky1,8m),vdôsledkučohodôjdekzásadnémuobmedzeniuvlastníckehoprávažalobcovkdotknutým
nehnuteľnostiam, a to nepochybne nad mieru primeranú pomerom a zároveň v dôsledku čoho dôjde k
vážnemu ohrozeniu výkonu práv žalobcov. Zároveň uviedli, že sa domnievajú, že ujma, ktorá vznikne
žalovanému nariadením predbežného opatrenia bude primeraná, nakoľko sa ním zakáže iba nesprávna
resp. netradičná úprava oplotenia predmetného pozemku, bez akéhokoľvek znemožnenia riadneho

využitia nehnuteľností žalovaného. K podanému návrhu žalobcovia pripojili list vlastníctva č. XXXX, list
vlastníctva č. XXXX, fotografie a fotokópiu katastrálnej mapy.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods.2 O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia, má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a

odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.Predbežné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné
a nespochybňované. Účelom a zmyslom využívania inštitútu predbežného opatrenia je poskytnutie

dočasnej právnej ochrany právu účastníka právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Dočasná právna
ochrana je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho
vzťahu alebo z dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia.
Dočasnosť právnej ochrany vyplýva zo skutočnosti, že právna ochrana poskytovaná konkrétnemu
subjektívnemu právu sa prevažne skončí rozhodnutím súdu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že

predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, ale príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného
procesu, ktoré je realizované prostredníctvom „dočasného" súdneho rozhodnutia, ktorého účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pod potrebou
dočasnejúpravypomerovúčastníkovsarozumiestavvzťahovúčastníkov,ktorýneznesieodklad,pričom
pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania
o návrhu na predbežné opatrenie.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Musí sa osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Už v návrhu na jeho nariadenie musia byť osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Súd
poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými

zákonmi).

Žalobca predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť
potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje

predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní.
Predbežným opatrením sa ale nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný
(nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie
predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže,

že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to konštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Súd z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a taktiež ani z pripojených listinných
dôkazov nevidí dôvody, prečo by mal nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko, nemal za dostatočne
osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko oplotenie upravuje niekoľko

osobitných predpisov: vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb., vyhláška č. 376/1992 Zb. a vyhláška č. 204/1996 Z.z. V § 46 ods. 1
Vyhlášky č. 83/1976 sa hovorí, že stavebné pozemky rodinných domčekov sa majú oplotiť. Oplotenie
sa podľa zákona považuje za drobnú stavbu. To, že sa majú stavebné pozemky oplotiť nevyznieva ako
príkaz, ale skôr ako odporúčanie. O oplotení Občiansky zákonník hovorí v § 127 ods. 2, kde sa uvádza:

ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po
zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť. Vlastník pozemku je oprávnený svoj pozemok oplotiť. Musí to však ako drobnú stavbu ohlásiť
stavebnému úradu. Oplotenie si môže urobiť aj bez súhlasu suseda, ale výlučne na svojom pozemku.Susedia sa však môžu dohodnúť na druhu a umiestnení plota i o tom, že bude spoločnou investíciou.
Sused nemá právo zabrániť stavbe plota a to ani vtedy, ak je plot podľa jeho názoru „neestetický“ alebo
ho ohrozuje. Má však právo ochrany a teda právo aj povinnosť obrátiť sa na stavebný úrad a žiadať, aby

o náprave rozhodoval stavebný úrad. (viď publikácia JUDr. Korec, Ing. Práznovský: Stavebný zákon v
praxi).Stavebný zákon pri drobných stavbách zjednodušil povoľovanie. Na umiestnenie drobnej stavby
nie je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby a na povolenie vykonania stavby stačí iba ohlásenie
stavebnému úradu. Len vo výnimočných prípadoch musí stavebný úrad stanoviť, že aj na drobnú stavbu
musí byť vydané stavebné povolenie. K ohláseniu sa prikladá ako dokumentácia jednoduchý situačný

náčrt, ktorý nemusí byť spracovaný oprávnenou osobou. Ak stavebný úrad písomne oznámi, že proti
uskutočneniu stavby nemá námietky, pripojí k oznámeniu ním overený jednoduchý situačný náčrt.

Pre posúdenie naplnenia predpokladov pre poskytnutie ochrany je nutné, aby uviedli :
1/ nad mieru primeranú pomerom obťažovať iného
2/ vážne ohrozoval výkon práv iného.

Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi
dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad
prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu
k objektívne žiaducim pomerom (5Cdo 117/93, R 72/1994).

Pojem „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vyložiť objektívne nie
subjektívne. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania, smerujúcom proti vlastníkovi sa
žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená
povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr.
odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva . (Cpj 51/1984, R

45/1986).
Rozhodnutie o námietkach účastníkov územného či stavebného konania, týkajúcich sa budúceho
obťažovania výhľadom, dymom, hlučnosťou, prašnosťou, zápachom, zatienením pozemkov a stavieb,
patrí do právomoci stavebného úradu, nie súdu- (22Cdo 1902/2001, NS ČR). O námietkach, ktoré
vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a ktoré sú teda občianskoprávneho

charakteru, musí rozhodnúť stavebný úrad, ak ich riešenie patrí do jeho právomocí.
Žalobcovia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedli, v akých svetových stranách
je orientovaný plot, po akú dobu dňa má plot tieniť ich pozemok. Žalobcovia uviedli, že stavbou -
rekonštrukciou susedovho plotu bude tienený ich pozemok cca v šírke 2m. K tomu treba uviesť, že
v každý jeden okamih bude v dôsledku slnečného žiarenia vrhať plot na pozemok žalobcov iný tieň

v inej šírke pozemku a podľa orientácie pozemku počas časti dňa na pozemok nebude vrhať žiaden
tieň. Žalobcovia v návrhu nevysvetlili, akým spôsobom budú obťažovaní vo výkone svojho vlastníckeho
práva, keď pripadne po určitú časť dňa bude časť ich pozemku tienená plotom. Žalobcovia v návrhu
neuviedli, či možné tienenie bude mať nepriaznivé následky na možnú poľnohospodársku produkciu,
alebo nejako inak sa možný tieň z plotu prejaví na možnosti užívať pozemok. Súd nepovažuje stavbu

plného plota (či už z betónových tvárnic, z plechu alebo iného materiálu) za niečo, čo by nad mieru
primeranú pomerom obťažovalo iného alebo vážne by ohrozovalo výkon jeho práv.
Z bežného života je zrejmé a ľahko overiteľné, že v súčasnosti si občania v obytných lokalitách, kde sa
stavajú rodinné domy v prevažnej miere stavajú ploty z betónových tvárnic alebo dielcov. Z toho možno
vyvodiť, že prípadné vyhotovenie plotu žalovaným tak ako to zamýšľa by bolo v súlade s pomermi, ktoré

v súčasnosti existujú pri výstavbe plotov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.