Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/352/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210888
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.L

so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B 108306,
zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, Ul. Svornosti č. 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX S. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 1 844,08 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 1 844,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 19.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 09.09.2013
uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania
bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX. . Uvedenú zmluvu uzatvoril
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa 08.08.2008. Na
základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver/pôžičku vo výške 1
618,22 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom

pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a to dňa 23.10.2012. Medzi žalobcom a
žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1 962,58 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok
vo výške 1 962,58 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1 884,08 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť
čiastku 1 884,08 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal
uhradiť 2 459,20 eur a to formou 102 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil dlh,
tak ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v
dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 18.12.2013 splatným. Celková dlžná čiastka

predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 1 844,08 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní,
listom žalobcu zo dňa 19.12.2012-oznámnie o postúpení, zosplatnením dlhu zo dňa 11.08.2015,
zmluvouoposkytnutíúčelovejpôžičky,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamispol.ConsumerFinance

Holding, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 08.10.2015, písomným vyjadrením spol. Consumer
Finance Holding, a.s. zo dňa 31.12.2015, obratov na účte žalovaného a výpis z účtu žalovaného a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:Žalovaný a pôvodný veriteľ spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa 08.08.2008 uzatvorili Zmluvu
o poskytnutí účelovej pôžičky. Výška pôžičky bola 48 750,45 Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v
splátkach v počte 39 pri výške splátky 1 753,- Sk mesačne.

Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti
na predpísanom tlačive (čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok).

V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve

a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie ( čl. 6 bod

6.3 Všeobecných obchodných podmienok ).

Podľa čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky.
V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% dlžnej splátky.

V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.

Podľa čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou
jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške
stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky (čl. 12 bod. 12.4 Všeobecných obchodných podmienok).

V zmysle čl. 15 bod 15.7, 15.8 Všeobecných obchodných podmienok, právne vzťahy, ktoré vznikli na

základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva
obsahuje zmluvné typy: a) úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa
Obchodného zákonníka, a/alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

Z Výpisu prehľadov obratov na účte žalovaného vyplýva, že v prospech pôvodného veriteľa uhradil sumu

340,95 eur a poslednú úhradu žalovaný realizoval dňa 23.11.2009.

Z Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 09.09.2013 z časti A - Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spol. Consumer Finance Holding, a. s. a dlžník
dňa 20.08.2008 uzavreli zmluvu č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa

dlžníkovipeňažnéprostriedkyvovýške2269,37euradlžníksazaviazalposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23.10.2013 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k
postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX.

Podľa časti B Dohody o urovnaní - Konštatovanie sporných skutočnosti, dlžník záväzky vyplývajúce zo

zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej
výške 1 962,58 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z
istiny vo výške 1 55,24 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 377,76 eur, zmluvnej pokuty, poplatkov
a inkasných nákladov vo výške 31,60 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu
zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú

vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody.

Podľa časti C Dohody o urovnaní - Urovnanie, veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka
vočiveriteľovitak,žedoterajšízáväzokdlžníkavrátanejehopríslušenstvazanikáanahradzujesanovýmzáväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1 884,08 eur spolu s úrokovou sadzbou
6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 2 459,20 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho
príslušenstva a celkových nákladov). Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky

úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,17 %. Táto čiastka bude dlžníkom uhradená
prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený
uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na
náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok
stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť

spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek
platbysadlžníkstanovenejObč.zákonníkom.Dňomúhradysarozumiedeň,keďsúpeňažnéprostriedky
pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník
ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho
okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní
odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti

celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek
platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie
všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním.

Podľa časti D Dohody o urovnaní - Záverečné ustanovenia, dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch

z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté.

Žalobca písomným prípisom zo dňa 19.11.2012 žalovanému oznámil, že zmluvou o postúpení

pohľadávokzodňa23.10.2012spol.ConsumerFinanceHolding,a.s.pohľadávkuvyplývajúcuzozmluvy
č. XXXXXXX, postúpila na žalobcu.

Dňa 11.8.2015 žalobca písomne žalovanému oznámil, že dlh bol zosplatnený a vyzval ho na neodkladné
uhradenie dlžnej sumy 1 844,08 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 19.12.2013 a to najneskôr

do 22.08.2015.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2015 uviedol,
že z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, súdu zmluvu o postúpení pohľadávky nepredloží. Prílohou
žaloby je oznámenie o postúpení pohľadávky odoslané žalovanému a preto je toho názoru, že

nemá povinnosť preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení. Ďalej uviedol, že
nedisponuje históriou splátok žalovaného od uzavretia pôvodnej zmluvy. Ďalej uviedol, že po uzavretí
dohody o urovnaní mu žalovaný zaplatil sumu 40,- eur formou splátok vo výške splátky 20,- eur.

Právny predchodca žalobcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. v písomnom vyjadrení zo dňa

31.12.2015, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 04.01.2016, uviedol, že z jeho strany došlo k
zosplatneniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX dňa 20.06.2009.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje

vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sarozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa

netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania.

Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú

uzatváral pôvodný veriteľ ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
Všeobecných podmienok bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Nepochybne predmetná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Na základe vykonané dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že k 20.06.2009 bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť celej pohľadávky voči žalovanému. Dňom 21.07.2009 si teda pôvodný veriteľ voči
žalovanému mohol uplatniť nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy, pričom z jeho strany k takémuto
úkonu nedošlo. Naopak pohľadávka voči žalovanému mala byť pôvodným veriteľom postúpená na
žalobcu zmluvou zo dňa 23.10.2012, pričom zo strany žalobcu aj napriek výzve súdu, nebola táto zmluva

predložená Následne si žalobca nárok voči žalovanému uplatnil súdnou cestou podaním žaloby dňa
03.09.2015.

Na základe vykonané dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie
je opodstatnený z viacerých dôvodov.

Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní odvodzuje v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.10.2012, pričom samotná zmluva o postúpení pohľadávok nebola súdu predložená. Z listinných
dokladov predložených žalobcom vyplýva, tak ako súd vyššie uviedol, že dňa 08.08.2008 uzatvorili
Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky a spol. Consumer Finance Holding, a.s. Písomným prípisom
zo dňa 19.11.2012 malo byť žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX na

žalobcu. Z tohto oznámenia však nie je zrejmé, či tento úkon vykonal pôvodný veriteľ, resp. samotný
žalobca. Súdu zo strany žalobcu nebolo ani preukázané, že toto písomné oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo žalovanému doručené.

V zmysle § 524 a nasl. a § 580 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky spočíva v tom,

že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupca) a treťou osobou (postupník)
postúpi pôvodný veriteľ pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi buď za odplatu alebo bezodplatne.
Postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok. K platnosti tejto zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka
a Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, musí však byť o tejto skutočnosti vyrozumený, inak by
moholplniťpôvodnémuveriteľoviatýmsazáväzkuzbaviť.Oznámeniedlžníkoviopostúpenípohľadávky

je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, ktorý vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie
pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu.

Relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza

bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, teda, ak
nie je preukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníka, súd musí ako prejudiciálnu otázku skúmať
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Súd zistil, že v konaní nebolo preukázané relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky

žalovanej, preto bolo potrebné skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej nadobudol vymáhanú pohľadávku.

Žalobca na výzvu súdu reagoval odmietavým postojom, svoje konanie odôvodňoval ochranou

obchodného tajomstva, nie je však zrejmé, aké tajomstvo by bolo predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky ohrozené, resp. porušené, pričom súd poukazuje, že zmluvu o postúpení pohľadávky
požadoval na účely vedeného súdneho konania a to ako nezávislá, nestranná a zákon chrániaca
inštitúcia.

Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Aj keby súdu žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, existujú ďalšie dôvody pre ktoré by
súd žalobe nevyhovel.

Kudňu20.06.2009bolavyhlásenázostranypôvodnéhoveriteľamimoriadnasplatnosťcelejpohľadávky.
Dňom 21.06.2009 si mohol veriteľ celý nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, pričom v danom
prípade ako súd vyššie uviedol, zmluva, na základe ktorej vznikol záväzok žalovanému zaplatiť dlžnú
sumu, je zmluvou spotrebiteľskou.Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčacia všeobecná trojročná doba v danej právnej veci začala plynúť dňa 21.06.2009 a uplynula
dňa 21.06.2012. Súdnou cestou bol nárok voči žalovanému uplatnený dňa 03.09.2015. Nakoľko v

spotrebiteľských veciach súd ex offo prihliada na premlčanie, nemohol by súd ani z uvedeného dôvodu
priznať žalobcovi uplatnený premlčaný nárok.

Súd ešte poznamenáva, že už v čase prípadného relevantného postúpenia pohľadávky na žalobcu
zmluvou zo dňa 23.10.2012, bol celý nárok voči žalovanému premlčaný, pričom zmena v osobe veriteľa

nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzuje od Dohody o urovnaní, ktorú účastníci konania
podpísali. Súd však ani z tohto dôvodu by žalobe žalobcu nevyhovel

Je nesporné, že dňa 09.09.2013 bola táto dohoda medzi účastníkmi konania uzavretá. Vzhľadom na
povahu pôvodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy,
je potrebné spotrebiteľské právo aplikovať aj na právne úkony, ktoré nadväzujú bezprostredne na
spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi účastníkmi konania. Dohoda
o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä

musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Je v
nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky. Podľa ust. § 570 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom , doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok
zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté

platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia pôvodný
záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v ktorej
časti, by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

V danom prípade zo strany žalovaného bola podpísaná dohoda o urovnaní, pričom jej obsah bol

vopred daný žalobcom, jedná sa totiž o formulárovú zmluvu, pričom obsah tejto zmluvy nebolo možné
zo strany žalovaného pozmeniť. Navyše táto dohoda je spojená s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaný, si bol vedomý dôsledkov
dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je tiež otázne, či pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť si ju prečítať, či mu žalobca vysvetlil

obsah dohody. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna
situácia im vo väčšine prípadov nedovoľuje vysoké dlžné sumy uhradiť jednorázovo. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, či ide o skutočný prejav
vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o jej vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný ako spotrebiteľ aj jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o urovnaní, jej
uzavretie, bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže u bežného občana - spotrebiteľa s
minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho

nástupca, či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až
zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohoduvsnahedosiahnuťsplátkovýkalendár,očoideajvtomtoprípade,nakoľkododohodyourovnaní
je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach. Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaný sazaviazal aj k úhrade mnohých sankcií, zmluvných pokutá, úrokov a poplatkov, ako to z nej vyplýva, čo
si zrejme žalovaný ako spotrebiteľ neuvedomil. Text dohody ako taký žalovaný neiniciovala.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

Postup žalobcu taký ako je v tomto konaní, je z jeho strany rovnaký v mnohých iných veciach, čo súd

zistil zo svojej vlastnej činnosti, nakoľko aj na tunajšom súde sa vedie viacero konaní, kde je postup
žalobcu obdobný. Súd má za to, že takýto jeho postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o
použitie nekalej obchodnej praktiky.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne

narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o
ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení
vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že
nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré
mravy nie je definovaný v zákone. Jeho obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva ,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa

stáva, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.

V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené, sa žalobca snažil vyhnúť
posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch. Jej uzavretím sa žalobca snažil zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky voči
žalovanému, ktorá bola už premlčaná. Takýto postup žalobcu je výslovne špekulatívny v snahe obísťzákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže
požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bol teda úspešný v celom rozsahu
žalovaný a vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov
neuplatnil, zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.