Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202616
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816202616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H., ul. X.apríla
č. XX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica,
Skuteckého č. 26, IČO 47 236 817, proti odporcovi: G. F., s.r.o. so sídlom G., I. č. XXX/A, IČO 36 432 105,
o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 23. marca 2016, č.k. 15C/41/2016-26, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil zamestnávateľovi navrhovateľa Štátnej opere so sídlom v
Banskej Bystrici povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu, na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Súčasne navrhovateľovi uložil podať návrh vo veci samej.

Okresný súd rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. a nepripustil ďalšie pokračovanie zrážok
zo mzdy preto, že v zmluve o úvere sa javí nedostatok náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a sú tu tiež
vážne pochybnosti o platnom uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalšie trvanie zrážok zo mzdy by
tak predstavovalo uspokojovanie práva odporcu z neplatného právneho úkonu, resp. z právneho úkonu
urobeného v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu. Súdu prvého stupňa vyčítal nedostatok pasívnej
legitimácie na strane odporcu, keď v konaní o neplatnosť právneho úkonu musí byť účastníkom konania
každý účastník dotknutého právneho úkonu. Odporca ďalej namietal nedostatok právomoci súdu,
pretože na vec sa vzťahuje rozhodcovská doložka uzavretá spolu s úverovou zmluvou ako aj nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80c O.s.p.). Odporca tiež poukázal na to, že
platnosť samotnej zmluvy navrhovateľ v návrhu nepopiera, uzatvoril ju dobrovoľne na základe slobodnej
vôle, t.j. nenamieta časť, z ktorej bral úžitok, ale len časť, na základe ktorej má povinnosť predmetný
záväzok splatiť. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko
ide o zabezpečovací inštitútu uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde
o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.

Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je v rozpore
so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve
jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Odporca poukázal na fakt, že zo znenia
ust. § 551 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom
práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, to znamená, že zabezpečuje pohľadávku
veriteľa. V žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Považoval za tendenčné správanie navrhovateľa, ktorý nespochybňuje
platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta časť, z ktorej bral úžitok, ale len časť, na základe ktorejmá svoj záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle §
551 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani nepreukázal, v čom
spočíva hrubý rozpor s dobrými mravmi, ako aj so zákonom. Naopak, práve on by mohol označiť

správanie navrhovateľa za rozporné s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že požiadal právneho predchodcu
odporcu, VÚB, a.s. o úver, ten mu ho v dobrej viere poskytol, avšak navrhovateľ už poskytnuté peňažné
prostriedky nevrátil. Odporca namietol tiež absenciu relevantného odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal
na to, že v návrhu absolútne absentuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
pričom zdôraznil, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ je spotrebiteľ, nespĺňa túto podmienku.

Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že toto uznesenie
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než

účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou nedostatku právomoci rozhodnúť vo veci z dôvodu
existencie rozhodcovskej doložky. V spotrebiteľskej veci je výlučná rozhodcovská doložka považovaná
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, od účinnosti ust. § 54 ods. 4 písm. r) OZ výslovne. To však

neznamená, že do účinnosti tohto ustanovenia nebolo možné dovodiť jej neprijateľnosť výkladom
a uvedený záver bolo možné prijať aj na výlučné rozhodcovské doložky uzavreté pred účinnosťou
uvedeného ustanovenia. Rozhodcovská doložka, ktorá by neumožňovala spotrebiteľovi obrátiť sa
na všeobecný súd s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v spotrebiteľskej veci, bola
neprijateľnou podmienkou už v čase uzavretie úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom odporcu

a navrhovateľom, a preto nemôže založiť nedostatok právomoci všeobecného súdu rozhodnúť na návrh
spotrebiteľa o predbežnom opatrení.

Čo sa týka samotného predbežného opatrenia, jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v
občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži k dočasnému

zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné

predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna
prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,

ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že
je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa citovaného ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. sa pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako
účastníkovi konania, a to za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo požadovať, pokiaľ účel
predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť inak, iným spôsobom.V tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok,
ktorý má byť uplatňovaný žalobou vo veci samej, a to určenie neplatnosti dohody o zrážkach, je
očividne nedôvodný. V štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení nie je možné hodnotiť danosť

naliehavého právneho záujmu na určení, ktoré ešte nebolo uplatnené návrhom vo veci samej. Tiež nie
je možné zaoberať sa otázkou vecnej legitimácie, keď pre účely predbežného opatrenia postačuje okruh
účastníkov dotknutý len predbežným opatrením. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba
dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovania a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť
takejto žaloby s poukazom na vyššie uvedené nie je v tomto štádiu dosiaľ zjavne vylúčená. Odvolací súd

je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to dostatočné
osvedčenie nároku navrhovateľky uplatňovaného žalobou, je daný.

Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu
predbežného opatrenia nedošlo. Pokračovanie v plnení relevantne spochybneného dlhu spotrebiteľa,

ktorého realizácia je výlučne na vôli dodávateľa, a ktoré je realizované zo základného zdroja príjmu
akým je mzda, hrozí na strane spotrebiteľa ujmou v podobe finančného nedostatku na uspokojovanie
životných potrieb, neraz aj základných.
Významné tu je aj porovnanie uvedeného možného zásahu do životných potrieb spotrebiteľa s
prípadnou ujmou vzniknutou na strane dodávateľa v dôsledku nedôvodného predbežného opatrenia.

Dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy, teda pozastavením plnenia na dlh sa nevytvorí nenávratný a
nenapraviteľný stav v majetkovej sfére dodávateľa a prípadný negatívny dopad je do istej miery dokonca
eliminovaný tým, že obdobie neplnenia dlhu je kryté úrokom z omeškania. Nariadením predbežného
opatrenia, tak ako o ňom rozhodol okresný súd, teda nevznikne odporcovi ako oprávnenej osobe z
úverovej zmluvy nenapraviteľná ujma, zatiaľ čo vystavenie spotrebiteľa riziku, že z príjmu určeného

primárne na uspokojovanie základných životných potrieb, teda zo mzdy, je mu časť strhávaná bez
existencie spôsobilého titulu, je podstatne vyššou hrozbou nenapraviteľnej ujmy.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne a krajský súd ho preto
potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .