Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213457
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215213457.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného
PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi:
U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, O., o zaplatenie 348,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 99,48 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 18,54 € od 26.7.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 18,54 € od 26.8.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 62,40 € od 26.9.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 20.7.2015 domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 348,43 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že odporca neuhradil cenu za služby poskytnuté mu jeho právnym predchodcom, preto
sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok

z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú
pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie
napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok, zmluvy o pripojení,
dodatku k zmluve, tlačiva na fotodokumentáciu, faktúr, oznámenia o postúpení pohľadávky, cenníka,
výpisu, špecifikácie, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, všeobecných podmienok poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a
na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola pohľadávka voči
odporcovi celkove vo výške 348,43 €, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené právnym predchodcom navrhovateľa

listom zo dňa 1.7.2014.

Dňa 18.11.2011 uzatvoril odporca so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie služby -program DATA SIM MI NEOB1 s viazanosťou na 24 mesiacov. Vrovnaký deň uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom i dodatok k zmluve o pripojení, v
ktorom bolo okrem iného dojednanie o zmluvnej pokute pri 24 - mesačnej viazanosti pri programe
DATA SIM MI NEOB1 vo výške 248,95 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a dodatku boli všeobecné

podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom
navrhovateľ, a cenník. Zároveň bola vyhotovená fotokópia občianskeho preukazu odporcu, ktorá tvorí
obsah tlačiva na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu/Účastníka.

Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov jún 2012 až september 2012 vyúčtoval

odporcovi poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:
- faktúrou č. 7207124109 sumu vo výške 18,54 €, splatnou dňa 25.7.2012,
- faktúrou č. 7208187272 sumu vo výške 18,54 €, splatnou dňa 25.8.2012,
- faktúrou č. 7209246411 sumu vo výške 62,40 €, splatnou dňa 25.9.2012.

Vyúčtovanú sumu odporca v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na

výzvu navrhovateľa.

Dňa 8.8.2013 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru č. 7308060988 znejúcu na
sumu 248,95 € s dátumom splatnosti dňa 25.8.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta.

Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve
súdu nevyjadril.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od

1.11.2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a) a b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobyalebopoužívaslužbypreosobnúpotrebu,alebopre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo

predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu

určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na začatie

konania v časti o zaplatenie sumy 99,48 € s príslušenstvom titulom vyúčtovanej sumy za poskytnuté
služby bol uplatnený dôvodne, keď odporca dôvodnosť návrhu v tejto časti ani nenamietal. Preto súd
návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy spolu s uplatneným úrokom
z omeškania, nakoľko tento bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti
vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom
navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom

občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je
nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom
postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť
zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že
v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto
skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako

sankcionovanývsúvislostisprípadnýmnesplnenímpovinností.Významnéjepritomposúdeniezmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho iporušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o
takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok

so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplneniapovinnostínastraneobochúčastníkovzmluvy.Právnypredchodcanavrhovateľaprizmluvnej
pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu
zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po

uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne,
pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve.
Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných
zmluvách. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť,

preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo
poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej
pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti.
Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a
rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri

takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu
vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže
žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie
predstavujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkovpredmetnéhozmluvnéhovzťahu
v neprospech spotrebiteľa.

Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo
strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná
individuálne.Neprijateľnázmluvnápodmienkajeneplatná,najejzákladenevznikádodávateľovi(vtomto
prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty

súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto,
že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo
zmluvyaniinýmhľadiskomneodstupňujevýškuzmluvnejpokuty(napr.výškounedoplatkuzaposkytnuté
služby), ale od odporcu, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností v
období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom použitý štandardný formulár s vopred určenými
podmienkami a obsahom, ktoré odporca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať,
inak by s ním právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež
poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na
predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru

súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného

dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre čiastočný úspech oboch

účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.