Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113231306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
Ing. S. O., bytom M. E. X, Z., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. M.R., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. E. XXXX/X, Z., proti odporcom v rade: 1/ W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O., K. XXX/X, 2/ V. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom O., K. XXX/X, o zaplatenie 603,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/7/2014-96 zo dňa 8.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 2C/7/2014-96 zo dňa 8.10.2015 zamietol návrh navrhovateľky.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala zaplatenia istiny
v sume 603,- eur spolu so 16 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.1.2011 až do zaplatenia
na tom skutkovom a právnom základe, že v roku 2011 na základe dedičského konania získala do
vlastníctva parcelu č. 2036/3 v k.ú. O.. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v rade 1/ a 2/ a ich predkovia

nezákonne časť uvedeného pozemku užívajú viac ako 50 rokov a odmietli pozemok uvoľniť, prípadne
platiť nájom za jeho užívanie, domáhajú sa zaplatenia nájmu za užívanie tohto pozemku v rozlohe cca
201 m2 od roku 2011. Vzhľadom na cenové podmienky v danom regióne považujú za dôvodné ročné
nájomné vo výške 201,- eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 603,- eur. Odporcovia v 1/ a 2/ rade žiadali
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že uvedenú nehnuteľnosť nikdy v
minulosti ani v súčasnosti neužívali, preto nie sú ochotní platiť nájomné. Samotnú navrhovateľku na
pojednávaní videli prvýkrát. Práve táto sa o nehnuteľnosť vôbec nestará. Po celý rok je nehnuteľnosť

zarastená vysokou trávou, čo im spôsobuje značené problémy na ich pozemkoch, pretože tieto sú
pravidelne zanášané burinou. Na spornej nehnuteľnosti nikdy nemali nič nasadené, túto pôdu vôbec
neobrábali. Čo sa týka fotografií predložených navrhovateľkou na pojednávaní, z ktorých vyplýva, že na
jej nehnuteľnosti stojí karavan, tak k tomuto uviedli, že tento karavan im nepatrí.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané a to z LV č.XXXX kataster nehnuteľnosti okres Žilina,
obec O., k. ú. O., že navrhovateľka na základe osvedčenia o dedičstve č. 2D/343/2009, Dnot 35/2009

sa stala okrem iného spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcely 2036/3 o výmere 663 m2, zastavané
plochy a nádvoria, spôsob využitia 22, a to v podiele 1/6-iny. Okrem listinného dôkazu predložila
súdu fotodokumentáciu a z jej vyjadrenia vyplynulo, že sú to odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí túto
nehnuteľnosť viac ako 50 rokov užívajú, resp. ich právni predchodcovia, a preto sa domáhajú vydaniabezdôvodného obohatenia. Každým rokom sa zaujímali o svoje vlastníctvo a zakaždým, pokým navštívili
túto nehnuteľnosť, tak odporcovia túto užívali. Preto sa domáhajú platiť nájomné vo výške 201,- eur, za
3 roky to je 603,- eur. Odporkyne namietali návrh navrhovateľky a uvádzali, že je to práve navrhovateľka,

ktorá im spôsobuje nemalé starosti tým, že predmetnú parcelu neudržiava v poriadku, rastú tam vysoké
trávy, nie je to pokosené a ich susedné parcely sú zanášané od tejto parcely burinou.

Súd vec správne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
navrhovateľka nepreukázala, že by s odporcami mala podpísanú nájomnú zmluvu na užívanie tejto

nehnuteľnosti ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že sú to odporkyne v 1/ a 2/ rade, ktoré
bezdôvodne užívajú bez nájomnej zmluvy túto jej nehnuteľnosť. Fotky, ktoré predložila súdu a na ktorých
je vidno, že časť spornej nehnuteľnosti je pooraná, resp. že na druhej časti nehnuteľnosti je karavan,
ešte nesvedčia o tom, že túto nehnuteľnosť poorali odporkyne v 1/ a 2/ rade, resp. že by tento karavan
bol v ich vlastníctve. Keďže navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by presvedčil súd, že sú
to odporkyne, ktoré prakticky 3 roky podľa návrhu navrhovateľky bezodplatne užívajú jej nehnuteľnosť.

Pre neunesenie dôkazného bremena návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď bolo nepochybné, že v konaní mali úspech
odporcoviav1/a2/rade,notítosineuplatniližiadnenárokynanáhradutrovkonania,pretosúdrozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkala
prvostupňovému súdu, že rozhodol nesprávne, a preto nepovažujú rozsudok okresného súdu za
spravodlivý. Aj keď súd opiera svoj rozsudok o neexistenciu nájomnej zmluvy, bolo pre riešenie veci
skúmať, prečo odporcovia v 1/ a 2/ rade užívajú cudzí majetok bez zmluvy. Súd sa nemal pri svojom
rozhodovaníoprieťibaolživétvrdeniaodporcovv1/a2/rade,ženavrhovateľkinevlastníctvoneokupujú,

keď do domu vstupujú cez pozemok navrhovateľky a vzadu majú postavené rôzne čierne stavby. Ďalej
vytýkala prvostupňovému súdu, že nepripravil pojednávanie a nepripravené pojednávania sú späté s
opakovanými šikanóznymi úplne iracionálnymi a nezmyselnými snahami súdu predvolávkami, tortúrovať
navrhovateľku, pozrieť na 450 km vzdialený pozemok (225 km od navrhovateľkinho trvalého bydliska
- t.j. tam a späť) len tak na výlet bez zabezpečenia jej ochrany pred úplne aktuálnym potenciálnym

agresívnym atakom od „neznámych osôb“. Obzerať pozemok bez odborného geodeta oprávneného
určovať lomové body medzi jednotlivými parcelami, ktoré navrhovateľka pozná už vyše 70 rokov iba
pod zámienkou tzv. ohliadky na mieste bez splnenia zákonom uvažovaných zmysluplných podmienok,
je iba predstieraním oprávnenosti úkonov súdu. Aj preto nebolo procesne možné, aby sa navrhovateľka
na takejto laickej ohliadke smerujúcej k niečomu celkom inému v rozpore so zákonom zúčastnila.

Ďalej uviedla, že treba považovať za porušenie práva na spravodlivé konanie aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozsudku, čo sa v prejednávanej veci na konajúcom súde v
navrhovateľkinejveciudialo.Svojimrozsudkomsúdpraktickyupieranavrhovateľkaslobodnénakladanie
s jej vlastníctvom v prospech odporcov na ďalšie roky. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil a návrhu

v celom rozsahu vyhovel.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa v 2/ rade, ktorá uviedla, že žiada, aby odvolací
súd ponechal v platnosti v celom rozsahu napadnutý rozsudok. Zdôraznila, že pani navrhovateľka
nedokázala, že ona používala jej parcelu č. 2036/3. Čestne prehlasuje, že ona na parc. č. 2036/3

nikdy nesiala, neorala, ani nemala hospodárske budovy. Časť parcely, ktorú bola nútená určitú dobu
kosiť na vlastné náklady len preto, lebo sa tam rozmnožili vretenice, náletové dreviny, burina, je podľa
navrhovateľky považované za užívanie. Stav v časti parcele č. 2036/3, ktorú vlastní pani navrhovateľka
a ktorá susedí s jej pozemkom, je stále neudržiavaná, nekosená a rastie tam vysoká tráva a burina.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení toho, čo uviedla odvolateľka, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.

§ 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd vysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Z argumentácie
odvolateľky v podanom odvolaní vyplýva, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Keďže
prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní,
odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie,
pretoodvolaciedôvodynepovažovalzadôvodnéarozsudokokresnéhosúdupotvrdilakovecnesprávny.

Navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej postupom podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešné
boli odporkyne v 1/ a 2/ rade, ktorým v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.