Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111202866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111202866.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska
cesta11, IČO 35 704 713, zast. Jánský & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Nitre,
Štúrova 13, IČO 472 496 50 proti odporcovi O. T., trvale bytom H., U. XXXX/X, o zaplatenie 1.727,54 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/169/2011
- 100 zo dňa 29. apríla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.6.2014, č.k. 12C/169/2011-67 bol odporca zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi istinu 642,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.5.2010 do zaplatenia a v

tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2014. Vo zvyšnej časti (t.j. do žalovanej sumy
1.727,54 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.5.2010 do zaplatenia) bol návrh zamietnutý a
proti tomuto výroku podal navrhovateľ odvolanie. Na jeho základe bolo rozhodnutie v tejto časti zrušené
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/646/2014-76 zo dňa 11.2.2015 a vrátené na ďalšie
konanie pre nedostatok odôvodnenia.

Predmetom konania zostal návrh v časti prevyšujúci istinu 642,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 14.5.2010 do zaplatenia do žalovanej sumy 1.727,54 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
14.5.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia istiny 1.727,54 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 14.5.2010 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 8.7.2008 uzatvoril s pôvodným leasingovým nájomcom
leasingovú zmluvu č. LZF/08/10410, na základe ktorej umožnil pôvodnému navrhovateľovi ako

leasingovému nájomcovi užívať za úhradu štvorkolku DRESEL KVF 750-2 a pôvodný nájomca sa
zaviazal splácať nájomné v mesačných leasingových splátkach vo výške 5.924,20 Sk (196,65 eur). Dňa
28.3.2009 uzatvoril navrhovateľ, pôvodný nájomca a odporca Zmluvu o zmene subjektu leasingovej
zmluvy, na základe ktorej odporca nadobudol v plnom rozsahu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
leasingovej zmluvy pôvodného nájomcu. Z dôvodu, že odporca nesplácal dohodnuté leasingové splátky
riadne a včas, navrhovateľ podľa čl. 4.4.1 VZP vypovedal leasingovú zmluvu listom zo dňa 9.3.2010 a

vyčíslil svoje finančné nároky vo finančnom vyúčtovaní. Žalovaná suma 1.727,54 eur vznikla ako rozdiel
medzi celkovým nárokom navrhovateľa vo výške 4.668,72 eur a výťažkom z predaja vo výške 2.941,18
eur. Odporcu vyzval listom na zaplatenie žalovanej sumy do 13.5.2010. Odporca uhradil iba 15 splátok
a neuhradil v poradí 16. až 20. splátku a alikvotnú časť 21. splátky. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov
konania. Z výsluchu účastníkov ako aj z uvedených listín nebolo sporné, že dňa 8.7.2008 navrhovateľ
uzatvoril s pôvodným leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu č. LZF/08/10410, na základe ktorej

umožnil pôvodnému navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi užívať za úhradu štvorkolku DRESEL
KVF 750-2 a pôvodný nájomca sa zaviazal splácať nájomné v 44-mesačných leasingových splátkachvýške 5.924,20 Sk (196,65 eur). Dňa 28.3.2009 uzatvoril navrhovateľ, pôvodný nájomca a odporca
Zmluvu o zmene subjektu leasingovej zmluvy, na základe ktorej odporca nadobudol v plnom rozsahu
všetky práva a povinnosti vyplývajúce z leasingovej zmluvy pôvodného nájomcu a zaviazal sa platiť

leasingové splátky podľa aktualizovanej dohody o platbách počnúc splátkou č. 9 (zrejme pôvodnou)
vo výške 197,77 eur splatnou dňa 28.3.2009 a poplatok za uskutočnenie zmeny vo výške 296,25 eur.
Dňa 8.3.2010 (deň ukončenia leasingovej zmluvy) navrhovateľ s odporcom uzavreli Dohodu o platbách
nájomného k zmluve č. LZF/08/10410-2 (č.l. 6 spisu), v ktorej sú uvedené splátky vo výške po 197,77
eur od č. 1, splatnej dňa 28.7.2008 po splátku č. 21 v alikvotnej časti 63,42 eur, splatnej dňa 8.3.2010

s tým, že v stĺpci "úhrada poistného" je uvedené 0,00. Zo znenia pôvodnej leasingovej zmluvy a
zmluvy o zmene subjektu vyplýva, že odporca mal platiť leasingové splátky od splátky č. 9, splatnej dňa
28.3.2009, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o zmene subjektu, resp. vstúpenia odporcu do práv a povinnosti
pôvodného leasingového nájomcu až do poslednej 44. splátky po 197,77 eur aj s DPH. Podľa vyjadrenia
navrhovateľa odporca nezaplatil mesačné splátky č. 16. až 20. po 197,77 eur a alikvotnú splátku č. 21. vo
výške 63,57 eur (alikvotnú časť ku dňu ukončenia leasingovej zmluvy dňom 8.3.2010) v celkovej výške

1.052,42 eur. Listom zo dňa 9.3.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi ukončenie predmetnej leasingovej
zmluvy ku dňu 8.3.2010 podľa bodu 4.4.1 písm. a) VZP- z dôvodu omeškania s úhradou 7 splátok v
celkovej výške 1.030,71 eur a sumy 63,57 eur. Listom zo dňa 23.4.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi
finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy. V oznámení uviedol výšku výťažku z predaja vozidla
2.941,18 eur, výšku dlžného nájmu (nehradených splátok) do ukončenia zmluvy 1.051,88 eur, zmluvnú

pokutu a úroky z omeškania z dlžného nájomného 42,40 eur, nárok navrhovateľa podľa faktúry vo výške
3.574,44 eur. Celkový nedoplatok bol vyčíslený vo výške 1.727,54 eur a odporca bol zároveň vyzvaný
ho zaplatiť do 13.5.2010. Podľa uvedenej faktúry sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy
30,68 eur ako náhrady škody podľa 4.4.4. f VZP a sumy 3.543,46 eur ako škody vo výške zostatku istiny
podľa 4.4.4.e VZP. Odporca podľa poštovej doručenky prevzal list dňa 4.5.2010. Podľa bodov 4.4.4

Všeobecných zmluvných podmienok v prípade ukončenia leasingovej zmluvy je navrhovateľ oprávnený
okrem iného vyúčtovať leasingovému nájomcovi podľa písm. f) škodu z titulu finančných nákladov odo
dňa predčasného ukončenia LZ do dňa skutočnej realizácie PL - predaj, uzavretie novej zmluvy a podľa
písm. e) škodu vo výške rozdielu zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná
rozdielu medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa

ukončenia LZ. Z celkového finančného vyúčtovania vo výške 1.727,57 eur odporca nezaplatil žiadnu
sumu. Tento nárok navrhovateľa súd posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 6, § 269 ods. 2, § 301, § 373
Obchodného zákonníka. V danej veci účastníci uzatvorili zmluvu o zmene subjektu leasingovej zmluvy
č. LZF/08/10410 leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie hnuteľnej veci a následný prevod
vlastníctva. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu leasingovú, pričom ide o typ nepomenovanej

zmluvy, a to vo forme finančného leasingu. Podľa zmluvy, dohody o platbách nájomného pôvodným
nájomcom a Dohody o platbách zo dňa 8.3.2010 (č.l. 6 spisu) sa odporca zaviazal zaplatiť 20
splátok po 197,77 eur (t.j. 3.955,40 eur) a poslednú 21. splátku vo výške 63,57 eur do 8.3.2010,
celkom vo výške 4.018,97 eur. Odporca nezaplatil riadne a včas splátky č.16. až 21(t.j. 5x197,77
eur + 63,57 eur =) teda v celkovej výške 1.052,42 eur. Navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie

týchto dlžných splátok spolu s úrokom z omeškania. Odporca tento dlh nezaplatil. Ďalej sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody vo výške 3.574,44 eur. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
§ 373 Obchodného zákonníka sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Navrhovateľ odporcovi vyfakturoval uvedenú
škodu, ale v žalobe neuviedol v čom spočívala jeho škoda, o akú hodnotu sa zmenšil jeho majetok

(skutočná škoda) alebo či išlo o ušlý zisk a v akej výške. Nepreukázal ani, že by tvrdenú skutočnú
škodu niekomu zaplatil. Podľa znenia leasingovej zmluvy odporca nezaplatil riadne a včas posledných
6 splátok a pri následnom prevode vozidla do jeho vlastníctva už nemal povinnosť zaplatiť žiadnu
kúpnu zmluvu, ani prevodné poplatky (tie mu boli účtované pri uzatváraní leasingovej zmluvy). Podľa
finančného vyúčtovania vozidlo sa nestalo vlastníctvom odporcu, i keď ho súd zaviazal doplatiť dlžné

splátky, ale navrhovateľ vozidlo predal a vyúčtoval si vo svoj prospech výťažok z predaja vo výške
2.941,18 eur. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadny doklad o zaplatení nákladov na predaj vozidla,
nákladovnavrátenievozidla,uzavretiaďalšejzmluvy.Zdôvodunepreukázaniavznikuskutočnejškodya
ani ušlého zisku ako zákonného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného
zákonníka súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu škody uvedenej vo faktúre vo výške

3.574,44 eur. Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania splatných
mesačných zameškaných splátok vo výške 42,40 eur, ktoré mu súd priznal. Z uvedeného vyplýva,
že odporca mal zaplatiť na splatných splátkach sumu 1.052,42 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 14.5.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu a úroky z omeškania vo výške 42,40 eur. Pri plnení sipovinností odporcom, by zaplatením všetkých splátok získal vlastníctvo predmetného vozidlo. K tomu
však porušením zmluvných povinností odporcom nedošlo a vozidlo zostalo vlastníctvom navrhovateľa,
ktorý vozidlo speňažil za sumu 2.941,18 eur. Túto sumu súd odpočítal z dlžného nájomného a zostala

sumu (/1.052,42 +42,40/-2.941,18 eur=) t.j. 0,- eur dlh zo strany odporcu resp. navrhovateľ ešte získal
určitú sumu navyše, čo pokrylo určite náklady na odťah vozidla, uskladnenie vozidla a následný predaj
vozidla a navrhovateľovi preukázateľne nevznikla žiadna škoda. Navrhovateľ ani žiadnymi listinnými
dôkazmi nepreukázal vznik škody presahujúci uvedené sumy. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v časti
konania, ktorá bola predmetom tohto konania po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.6.2014.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd nepriznal pomerne úspešným/neúspešným účastníkom v celkovom
hodnotení žiadnu náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,

ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok a z náhrady trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní. Uviedol, že podané odvolanie odôvodňuje okrem iného aj tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len ako ,,OSP"), pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Je tiež presvedčený, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V konaní predložil súdu Leasingovú zmluvu zo dňa 08.07.2008 č.: LZF/08/1 0410 (ďalej aj len
ako ,,LZ") pôvodne uzatvorenú so spoločnosťou profi LEAS, s.r.o., ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili
okrem iného aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú

techniku 01/08 (ďalej aj len ako ,,VZP") a tiež dohoda o platbách nájomného. Zmluvou o zmene subjektu
leasingovej zmluvy Č.LZF/08/10410 zo dňa 28.03.2009 prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
pôvodného leasingového nájomcu na odporcu ako nového leasingového nájomcu a odporca nadobudol
namiesto pôvodného leasingového nájomcu v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce
z LZ, pričom odporca sa zaviazal platiť leasingové splátky podľa aktualizovanej dohody o platbách

nájomného, ktorá bola súdu predložená na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014. Z aktualizovanej
dohody o platbách nájomného vyplýva, že odporca sa zaviazal uhradiť leasingové splátky s poradovým
č. 9. až č. 44., každá vo výške 197,77 eur. Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté leasingové
splátky riadne a včas (odporca neuhradil leasingové splátky č. 16-20), navrhovateľ pristúpil k výpovedi
LZ, a to listom zo dňa 09.03.2010 a zároveň odporcovi vyúčtoval aj alikvotnú časť splátky č. 21 ku

dňu ukončenia leasingovej zmluvy. Následne v súlade s VZP vyhotovil finančné vyúčtovanie LZ, a to v
súlade so LZ, resp. VZP. Z predložených dôkazov ako aj vyjadrení navrhovateľa je zrejmé, že si voči
odporcovi (okrem neuhradených splátok, ktoré nadobudli splatnosť ku dňu výpovede LZ v celkovej výške
l.051,88eurazmluvnýchpokútvcelkovejvýške42,40eur)vyúčtovaltiežnárokvyplývajúcipriamozVZP,
konkrétne z ust. bodu 4.4.4. písm. e) VZP, podľa ktorého navrhovateľ bol výslovne oprávnený v prípade

ukončenia LZ výpoveďou okrem iného vyúčtovať odporcovi aj škodu vo výške zostatku istiny ku dňu
predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom
splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ. Súd mal v tomto prípade skúmať,
či tento nárok vypočítal. resp. určil v súlade s dohodu účastníkov leasingovej zmluvy, t. j. v zmysle ust.
4.4.4. písm. e) VZP, čo však súd v danom prípade neurobil, a to aj napriek tomu, že mu musela byť

známa skutočnosť, v zmysle ktorého ust. VZP bol tento nárok určený (uvedené vyplýva napr. z faktúry
č. 0810410802). Ak by sa súd dostatočne a riadne oboznámil so skutkovým stavom vyplývajúcim z
predložených dôkazov, musel by jednoznačne dospieť k záveru, že navrhovateľom deklarovaný výpočet
predmetnej položky je správny a nárok na jej zaplatenie navrhovateľovi vyplýva priamo z ust. LZ, resp.
VZP. V tejto súvislosti pre úplnosť dodal, že vstupná cena predmetu leasingu bez DPH bola 261.500,-

Sk (t. j. 8.680,21 eur po prepočte konverzným kurzom), pričom táto skutočnosť vyplýva z predloženej
LZ. V danom prípade je ďalej nesporné a jednoznačne preukázané, že k ukončeniu leasingovej zmluvy
výpoveďou došlo dňom 08.03.2010, a teda splatných sa pred týmto momentom stalo celkom 20 splátok
s poradovým č. 1-20. Z predloženej aktualizovanej dohody o platbách nájomného je ďalej zrejmé, že v
prípade každej splátky jej časť pripadajúca na istinu vyplýva z 3. stĺpca aktualizovanej dohody o platbách

nájomného označeného ako ,,Istina bez DPH“; v prípade splátok č. 1-20 predstavuje súčet splátok istiny
sumu2.488,95eur,ktorýpozostávaznasledovnýchsplátok,ktorýuviedolvprehľade.ZLZďalejvyplýva,
že okrem vyššie uvedených splátok istiny v celkovom súčte 2.488,95 eur, ktoré pripadajú na leasingové
splátky č. 1-20, t. j. splátky, ktoré nadobudli splatnosť pred ukončením LZ, bola na istinu uhradená aj l.zvýšená splátka v sume 78.450,40 Sk (t. j. 2 604,08 eur po prepočte konverzným kurzom), a preto nárok
vyplývajúcizust.bodu4.4.4.písm.e)VZPpredstavujerozdielmedzisumou8.680,21eur(vstupnácena)
asumou5.093,03eur(súčetsplátokistinyvrátane1.zvýšenejsplátky),t.j.položkaškodazostatokistiny

v danom prípade predstavu je 3.587,18 eur. Pre úplnosť veci dodal, že v prospech odporcu od výslednej
sumy 3.587,18 eur odpočítal naviac ešte alikvotnú časť splátky istiny 43,42 eur v prípade leasingovej
splátky č. 21 a výsledná suma nároku vyplývajúceho z ust. 4.4.4. písm. e) VZP, ktorý si uplatnil voči
odporcovi teda predstavu je sumu 3.543,76 eur. V prípade uvedenej položky sa nestotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že v danej súvislosti nepreukázal vznik nároku na zaplatenie tejto sumy. Má za

to, že daný nárok mu jednoznačne vyplýva z ust. bodu 4.4.4. písm. e) VZP v prípade ukončenia LZ
výpoveďou a preto súd nepostupoval správne, ak dospel k záveru, že daný nárok preukázaný nie je a
navrhovateľ v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno.
Odporca v písomnom podaní, ktoré nazval odvolanie a ktoré odvolací súd posúdil ako vyjadrenie k
odvolaniu, uviedol, že týmto žiada celý prípad prešetriť cestou vyšetrovateľa na Policajnom útvare
v Trenčíne, nakoľko sa už 5 rokov domáha spravodlivosti za neoprávnené odobratie a nevrátenie

štvorkolky, ktorú mal od spoločnosti ČSOB Leasing a.s.. Odkúpil uvedenú štvorkolku, ktorá bola na
leasing za 60.000,- Sk od známeho a následne bola prepísaná leasingová zmluva na jeho osobu, kde
bol daný splátkový kalendár, ktorý poctivo platil 9 mesiacov. Na štvorkolke jazdil asi 15 dní za celé 4
roky a dohromady im zaplatil cca 7000 eur. Nakoľko štvorkolka ostala nepojazdná (nastala mechanická
závada ), kontaktoval spoločnosť ČSOB Leasing a.s. a žiadal štvorkolku opraviť. Z počiatku nereagovali

na odstránenie závady a tak prestal štvorkolku platiť. Telefonicky viac krát urgoval opravu danej veci
a nakoniec sa s nimi dohodol že keď opravia štvorkolku tak im doplatí v hotovosti celú dlžnú sumu.
Štvorkolku im odovzdal, kde svedčí o tom aj preberací protokol. Štvorkolka bola opravená a následne
bola predaná bez jeho vedomia. Podáva sťažnosť na navrhovateľa za neadekvátny postup pri riešení
tohto sporu. Podotkol, že daný návrh o zaplatenie 1.727,54Eur za vec, ktorá mu mala byť vrátená

nezaplatí a bude túto vec súdnou cestou domáhať až pokiaľ ju nedostane späť, pretože zaplatil približne
10.000 eur a jednoducho mu vec bola odobratá na opravu a následne bez jeho vedomia predaná.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je z časti dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221

ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po preskúmaní veci zastáva odvolací súd názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol
návrh navrhovateľa, je nesprávny, teda i predčasný a zároveň z časti nepreskúmateľný.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.06.2014, č. k.
12C/169/2011-67,súdprvéhostupňauložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu642,10eur

s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.05.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti
uvedenému rozsudku a to proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, podal v zákonnej
lehoteodvolanienavrhovateľ,nazákladektoréhoodvolaniaodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňav
napadnutejčastizrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Zuvedenéhojetedazrejmé,žepredmetomkonania
zostal návrh v časti o zaplatenie prevyšujúcej istinu 642,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania

od 14.05.2010 do zaplatenia do žalovanej sumy 1.727,54 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
14.05.2010 do zaplatenia.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil navrhovateľom
uplatnený nárok podľa ustanovení § 261 ods. 6, § 269 ods. 2, § 373 a § 301 Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako ,,OBZ") a dospel k záveru, že v danej veci účastníci

uzavreli zmluvu o zmene subjektu leasingovej zmluvy č. LZF/08/10410, predmetom ktorej bolo užívanie
hnuteľnej veci a následný prevod vlastníctva, pričom súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako
zmluvu leasingovú, pričom ide o typ nepomenovanej zmluvy, a to vo forme finančného leasingu.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvého stupňa v prvom

rozsudku(č.k.12C/169/2011-67zodňa02.06.2014)predmetnývzťahmedzinavrhovateľomaodporcom
posudzoval podľa ustanovení § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a následne
po zrušení predmetného rozsudku v napadnutej časti odvolacím súdom, na predmetný vzťah aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že odporca nezaplatil riadne a včas splátky č. 16 až č.

21 (t. j. 5 x 197,77 eur + 63,57 eur) v celkovej výške 1.052,42 eur, navrhovateľovi preto vznikol nárok
na zaplatenie týchto splátok spolu s úrokom z omeškania.
Teda súd prvého stupňa sa správne v tejto časti zaoberal nárokom navrhovateľa, ktorý zostal predmetom
konania po zrušení rozsudku prvého stupňa odvolacím súdom.Avšak vzápätí súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody
vo výške 3.574,44 eur, pričom predmetný nárok posudzoval podľa § 373 Obchodného zákonníka a
dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik skutočnej škody a ani ušlého zisku ako zákonného

predpokladu vzniku nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, preto mu súd
nepriznal uplatnený nárok na náhradu škody uvedenej vo faktúre vo výške 3.574,44 eur.
V tejto časti odvolací súd uvádza, že navrhovateľ sa síce tejto sumy domáhal v podanom návrhu
s poukazom na bod 4.4.4 písm. e) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého v prípade
ukončenia leasingovej zmluvy je navrhovateľ oprávnený okrem iného vyúčtovať leasingovému

nájomcovi škodu vo výške rozdielu zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná
rozdielu medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa
ukončenia LZ, avšak v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 12C/169/2011-67 zo
dňa 02.06.2014, túto čiastku nenamietal a taktiež odvolací súd poukazuje na to, že vo vyššie uvedenom
rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal splátkami č. 21. až 44. v celkovej výške 3.543,78 eur, teda
splátkami po odstúpení zmluvy, ktoré navrhovateľ nežiadal, ale ich žiadal ako škodu podľa bodu 4.4.4

písm. e) Všeobecných zmluvných podmienok, teda súd prvého stupňa, keď tak mal v tejto časti zohľadniť
sumu priznanú právoplatným rozsudkom a to sumu 3.543,70 eur za nezaplatené splátky č.21 až 44 pri
rozhodovaní nároku navrhovateľa o zaplatenie 3.574,44 eur.
Súd prvého stupňa následne uviedol, že odporca mal zaplatiť na splatných splátkach sumu 1.052,42 eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.5.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu a úroky z omeškania

vo výške 42,40 eur, pričom pri plnení si povinností odporcom, by zaplatením všetkých splátok získal
vlastníctvo predmetného vozidla, k tomu však porušením zmluvných povinností odporcom nedošlo a
vozidlo zostalo vlastníctvom navrhovateľa, ktorý vozidlo speňažil za sumu 2.941,18 eur, pričom túto
sumu súd prvého stupňa odpočítal z dlžného nájomného a zostala suma (/1.052,42 +42,40/-2.941,18
eur=) t.j. 0,- eur dlh zo strany odporcu resp. navrhovateľ ešte získal určitú sumu navyše, čo pokrylo určite

náklady na odťah vozidla, uskladnenie vozidla a následný predaj vozidla a navrhovateľovi preukázateľne
nevznikla žiadna škoda. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobu zamietol v časti konania, ktorá bola
predmetom tohto konania po zrušení rozsudku súdu zo dňa 2.6.2014.
V tejto časti odvolací súd uvádza, že nie zrejmé z akého dôvodu súd prvého stupňa odpočítal z dlžného
nájomného opätovne sumu 2.941,18 eur, za ktorú sa vozidlo speňažilo, keď túto sumu už odpočítal v

rozsudku č.k. 12C/169/2011-67 zo dňa 02.06.2014, a to v právoplatnej časti, kedy zaviazal odporcu k
zaplateniu zvyšných nezaplatených lízingových mesačných splátok 21. až 44. vo výške 3.543,78 eur
po odpočítaní výťažku z predaja štvorkolky vo výške 2.941,18 eur, t.j. 602,60 eur + poplatok za prevod
vozidla 39,50 eur, celkom spolu 642,10 eur.

Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a účastníkom nebola odňatá
možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu a jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, a to o časti, v ktorej bol jeho návrh
zamietnutý, teda v časti o zaplatenie prevyšujúcej istinu 642,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 14.05.2010 do zaplatenia do žalovanej sumy 1.727,54 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
14.05.2010 do zaplatenia, s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvého stupňa odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne

zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodnúť o nich je v zmysle ust. §
224 ods. 3 O.s.p. povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zároveň vysporiadal aj
splnomocenstvom doručeným súdu prvého stupňa mailom dňa 27.04.2015 ( č.l. 103-105).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .