Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224002
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113224002.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: 1)U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX

U., štátny občan SR, 2) L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX U., štátna občianka SR, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov: Občianske združenie „Ochrana spotrebiteľom
a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 42249708 právne
zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti odporcovi: Rapid
life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.07.2013 v spojení s jeho doplnením zo dňa
24.09.2013 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na
Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 3C/892/2012 zo dňa 19.1.2012 vo veci žalobcu Rapid life životná
poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanému U. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX X. V., o zaplatenie 51,45 eur a o návrhu na splátkový
kalendár, ako aj zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na

Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 3C/894/2012 zo dňa 19.1.2012 vo veci žalobcu Rapid life životná
poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej L. P., nar.
X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX X. V., o zaplatenie 41,16 eur a o návrhu na splátkový kalendár.

Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluvy
č.4451590002 uzavretej dňa 03.09.2007 medzi nimi a odporcom predmetnej poistnej zmluve nebola
osobitne dojednaná, ale bola už v nej vopred naformulovaná, tiež poukazoval na to, že zároveň

odporca vybral aj osobu konkrétneho rozhodcu. Ďalej poukazoval na neprijateľnosť takto dojednaných
rozhodcovských doložiek, odkazujúc na judikatúru tak všeobecných súdov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu prostredníctvom právnej zástupkyne a
oboznámením s listinnými dôkazmi, a to predmetnou poistnou zmluvou (č.l. 42) a rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 3C/892/2012
zo dňa 19.1.2012 vo veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71

Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanému U. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX X. V., o
zaplatenie51,45eurarozhodcovskýmrozsudkomArbitrážnehosúduvKošiciachsosídlomnaAlžbetinej
41 v Košiciach sp. zn. 3C/894/2012 zo dňa 19.1.2012 vo veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej L. P., nar. X.X.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, XXX XX X. V., o zaplatenie 41,16 eur a záznam o rokovaní.

Súd na deň 03.03.2016 nariadil vo veci pojednávanie, navrhovatelia a vedľajší účastník sa na
pojednávanie neustanovili hoci boli včas a riadne predvolaní. Navrhovatelia ospravedlnili svoju neúčasť,
vedľajší účastník svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho
dôvodu, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že poukazuje na podanie odporcu zo dňa 22.05.2015, v ktorom
odporca uvádza, že novelizáciou zákona č.233/1995 Z.z. za § 243c) vložil nový § 243 d), ktorý
spôsobil neúčinnosť a právnu nezáväznosť rozhodcovského rozsudku, o ktorý v tomto spore ide pre
jeho účastníkov. Kumulatívne totiž bola naplnená hypotéza uvedenej právnej normy o normy o tom,
že sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný pred 31.12.2014 a do 31.03.2015, pričom
nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie a síce z dôvodu existencie predbežného opatrenia, ktorým

súd odložil vykonateľnosť predmetných rozhodcovských rozsudkov, takže predmetný rozhodcovský
rozsudok prestal po 31.03.2015 účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Zdôraznila, že tento
spor je sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého už neplynie konkrétna povinnosť alebo
záväzok pre navrhovateľa, nakoľko rozhodcovské rozsudky boli zrušené ex lege zo zákona čiže
nie je potrebné ho duplicitne rušiť opätovne súdnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu žiadala žalobu

zamietnuť v celom rozsahu keďže účastníci konania sú toho času už bez právneho záujmu na rozhodnutí
sporu. Pre v prípade ak sa súd nestotožní s touto argumentáciou uviedla, že rozhodcovská doložka
v poistnej zmluve, o ktorú v tomto spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, rozhodcovská doložka obsahuje iba dohodu zmluvných strán o
tom, že spory sa budú prednostne resp. najskôr riešiť v rozhodcovskom konaní pričom v ničom nie

sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania
resp. so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu pokračovať ďalej v riešení sporu
na všeobecnom súde. Uvedená argumentácia je jednoznačne podporená aj v rozhodnutí Súdneho
dvora C-342/13 Sebešténi, kde sa uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky
podľa písm. q) anexu smernice 9313EHS dôsledne verifikovať, či je zámenou spornej klauzuly

vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná
ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského
konania práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. V podmienkach slovenského
vnútroštátneho právneho poriadku už na túto otázku odpovedal i ústavný súd a to v uznesení IV.

US394/2012, kde sťažovatelia namietali porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé
súdne konanie rozsudkom rozhodcovského súdu pričom sťažovatelia podali aj žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Ústavný súd sa v tejto veci vyjadril, že za daného
stavu majú sťažovatelia pred všeobecnými súdmi k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu
namietaného porušenia ich práv s tým, že v prípade ak by okresný súd ich žalobe o zrušenie

napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyhovel budú mať možnosť domáhať sa nápravy v opravnom
konaní v rámci riadneho inštančného postupu prípadne za splnenia zákonom stanovených podmienok
aj využitím mimoriadneho opravného prostriedku. Ústavný súd teda jasne deklaroval, že žiadne právo
na súdnu ochranu týmto účastníkom inštitútom rozhodcovského konania upreté nebolo. Odporca má
zato, že nedošlo k naplneniu predpokladov uvedených v § 2 a nasl. Občianskeho zákonníka nakoľko

rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok ako aj osobitných
zmluvných dojednaní neobsahuje ustanovenia, ktoré by sťažovali alebo vylučovali právo navrhovateľa
obrátiť sa po skončení jednoinštančného rozhodcovského konania na všeobecný súd. Rozhodcovská
doložka uvedená v časti 15 v bode 1 všeobecných poistných podmienok, bola teda nielenže platne
dojednaná,aleboladojednanáindividuálneatopráveprostredníctvomgrafickýchaprávnevšeobecných

poistnýchpodmienokoddelenýchosobitnýchzmluvnýchdojednaní. Osobitnézmluvnédojednaniasúod
všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom navrhovateľa
oddelené hrubým písmom typu bold. Sú opatrené podpismi navrhovateľa a sprostredkovateľa poistenia,
majú teda konštitutívny charakter. Zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom v zmysle
ustanovení uvedených osobitne v zmluvných dojednaniach. Súčasťou poistnej zmluvy sa osobitné

zmluvné dojednávania stávajú až momentom ich podpísania. Nepodpísaním osobitných zmluvných
dojednaní by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie
alebo charakter. Nota bene v čase uzavretia predmetných poistných v roku 2007 zákon individuálnosť
dojednania inak neprijateľnej zmluvnej podmienky nepoznal. Bolo teda nad rámec zákona i v prospechspotrebiteľa, že s ním odporca rozhodcovskú doložku dojednal práve prostredníctvom osobitných
zmluvných dojednaní. Ak by súd považoval uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú je potrebné,
aby s tým oboznámil účastníkov konania a podrobil túto podmienku skúmaniu podľa článku IV. smernice

9313 EHS a síce vykonaním testu primeranosti podmienky. Test primeranosti podmienky stanovuje tie
okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri prijatí záveru, že skúmaná podmienka je neprijateľná.
Tento článok teda od súdu vyžaduje, aby pri hodnotení dojednania vzal do úvahy povahu tovaru a
služieb teda to, že sa jedná o poistnú zmluvu, všetky okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy to
znamená, že skutkový dej treba subsumovať pod ustanovenia zákona 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní

poistenia a všetky ďalšie podmienky zmluvy alebo iné zmluvy napr. v tej dobe platný právny poriadok.
Predovšetkým si treba uvedomiť časový faktor zahrnutý do smernice, vždy sa jedná o posudzovanie
okolnosti, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy. Z tohto ustanovenia však tiež nepochybne vyplýva,
že pokiaľ sa spôsobí neprimeranosť podmienky až neskôr nie je možné túto pre spotrebiteľa síce
iste negatívnu okolnosť pri samotnom hodnotení neprimeranosti podmienky podľa článku IV. smernice
použiť.Natvrdenienavrhovateľov,ženevedeličojerozhodcovskékonanie,poukázalana listinnýdôkaz,

a to záznam o potrebách a požiadavkách klienta. Tento zákonom normovaný dokument nie je súčasťou
poistnejzmluvyjevýsledkompredzmluvnéhorokovaniamedzisprostredkovateľompoisteniaaobčanom
v tom čase ešte nie spotrebiteľom o tom, že predtým ako uzavrel poistnú zmluvu bol riadne informovaný
o všetkých aspektoch poistenia ako i o mimosúdnom riešení súdnych sporov.

V prvom rade súd ex offo skúmal, či je zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 41 ods.1 zákona
č. 244/2002 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2014, ktorá je prekluzívna a je 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku. Súd mal za preukázané, že táto lehota bola zachovaná a navyše táto
skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Ďalej súd ex offo skúmal, či je daný dôvod niektorý z taxatívne vymenovaných dôvodov podľa § 40
ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2014, pre ktorý sa možno domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku a konštatuje, že je daný dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c/ citovaného zákona,
nakoľko navrhovateľ popiera platnosť rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci ide výlučne o právne posúdenie sporu, konkrétne ide o právne posúdenie platnosti
resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky, teda zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je teda
otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v
čl. XV. VPP odporcu, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil odporca) a v negatívnom
prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka).

Na základe vykonané dokazovania má súd za preukázané, a to záznamom o potrebách a požiadavkách

klienta zo dňa 30.08.2007 (č.l.231), že tento dokument nie je súčasťou poistnej zmluvy, naopak je
výsledkom predzmluvného rokovania medzi sprostredkovateľom poistenia a občanom v tom čase ešte
nie spotrebiteľom, o tom, že predtým ako uzavrel poistnú zmluvu bol riadne informovaný o všetkých
aspektoch poistenia ako i o mimosúdnom riešení súdnych sporov. Navrhovatelia teda ako uzavreli
predmetnú poistnú zmluvu boli riadne informovaní o všetkých aspektoch poistenia ako i o mimosúdnom

riešení súdnych sporov, rozhodcovská doložka bola teda dojednaná individuálne a teda je platná a nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by sťažovali alebo vylučovali
právo navrhovateľa obrátiť sa po skončení jednoinštančného rozhodcovského konania na všeobecný
súd. rozhodcovská doložka obsahuje iba dohodu zmluvných strán o tom, že spory sa budú prednostne
resp. najskôr riešiť v rozhodcovskom konaní pričom v ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade

nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania resp. so skutkovými a právnymi závermi
rozhodcovského súdu pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Tiež z poistnej zmluvy
nevyplýva, že by navrhovatelia nemohli túto uzavrieť bez dohody o tom, že spory sa budú prednostne
resp. najskôr riešiť v rozhodcovskom konaní, mohli teda poistnú zmluvu uzavrieť aj bez dojednania o
rozhodcovskej doložke.

Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je platná, pričom
navrhovatelia odôvodňovali svoj návrh iba tým, že popierajú jej platnosť, súd žalobu v celo rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.Podľa § 243d ods.1 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.01.2015 exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

V súdenej veci sa jedná o prípad, na ktorý dopadá toto vyššie citované zákonné ustanovenie, čo fakticky
pre navrhovateľov znamená, že aj keď súd žalobu zamietol, na podklade rozhodcovských rozsudkov,
ktorýchzrušeniasanavrhovateliadomáhali,užnemožnozačaťexekučnékonaniearozsudkyúčastníkov
rozhodcovského rozsudku už nezaväzujú, proti navrhovateľom teda už na ich podklade nemožno začať
exekučné konanie.

Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku by mal odporca právo na náhradu trov konania
ako účastník úspešný, náhradu trov konania proti navrhovateľom si však neuplatnil, preto súd odporcovi
ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník podporoval v konaní navrhovateľov, avšak pre neúspech v konaní mu súd náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia