Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213660
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213660.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.

k. 6C/286/2012-61 zo dňa 24.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol, keď
navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o

ústavnej sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný.

Navrhovateľ návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie
základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne rozhodol o
nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodovania danej veci, a preto
je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti.

Prvostupňový súd konštatoval, že podanie sťažnosti na ústavný súd nie je dôvodom na prerušenie
konania, najmä ak o namietanej zaujatosti sudcov už bolo zákonným spôsobom právoplatne
rozhodnuté. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24NcC/407/2012 zo dňa 15.10.2012
nebola zákonná sudkyňa JUDr. Adriana Dulovičová vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto
veci. Vylúčený bol len sudca JUDr. Zoltán Boros, ktorý konal v dotknutej exekučnej veci. Poukázal na

právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/102/2013 z 11.03.2013
a sp. zn. 3Nc 14/2010 z 31.05.2010 a nadväzujúc na tieto názory konštatoval, že návrh navrhovateľa
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je dôvodný (dôvodom
nie je podanie ústavnej sťažnosti, ani subjektívny pocit navrhovateľa - jeho nespokojnosť s rozhodnutím
o námietke zaujatosti).

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O.s.p. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že
neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť
zrušené.

Doručil elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu
s prílohou - ústavnou sťažnosťou. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodovanie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno
vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého
mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci
nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)

aprávanaprerokovanievecinestrannýmsúdomatieždozákladnéhoprávanaspravodlivýsúdnyproces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.
j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že e-mailom dňa 19.02.2015 navrhovateľ zaslal návrh na zrušenie

pojednávania,pričomprílohoupodaniaboliprílohy-návrhnazrušeniepojednávaniaaústavnásťažnosť.

Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie
konania a pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podanie sťažnosti na ústavný súd navrhovateľom
nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na prerušenie konania, je správny tento záver ak nebolo

preukázané vedenie takého konania, ktoré by mohlo podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ovplyvniť
rozhodnutie súdu o náhrade škody a nemajetkovej ujmy. K námietkam navrhovateľa, že napriek
rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadeného, o tom, či je a ktorý sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej
do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici, dal prvostupňový súd dostačujúcu odpoveď. Odvolací súd poukazuje
navyše aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30 Cdo/727/2011, v ktorom dospel
k názoru, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je samotná skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom tohto
súdu v inej veci. Pomer sudcu k veci zakladajúci pochybnosť o jeho nestrannosti by mohol byť naplnený

len vtedy, ak by mal ten istý sudca prejednať žalobu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy,
ktorá mala byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní. Nie je dôvodná námietka
odvolateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k
zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, pretože tieto v rozhodnutí aj keď stručne, ale zrozumiteľne
uviedol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebomedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v konaní 6C/286/2012 rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 24NcC/407/2012 zo dňa 15.10.2012 tak, že zákonná sudkyňa JUDr. Adiana
Dulovičová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vylúčený bol len sudca JUDr.
Zoltán Boros, ktorý konal v dotknutej exekučnej veci.

V danej veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva aj z mnohých uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil
všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa, odmietol
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou neexistuje
dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože konanie pred Ústavným
súdom SR, nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto
veci. Podľa § 109 ods. 2 O. s. p., prerušenie konania nie je obligatórne, a teda súd môže konanie
prerušiť a tiež nemusí. Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., však

vždy musí byť tá skutočnosť, že prebieha konanie v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna)
otázka, pričom vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou. Konanie o námietke je
procesnou otázkou a nejde o otázku, ktorá by bola prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu na prerušenie konania by došlo len k prieťahom v konaní.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobcu za dôvodné
a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd poznamenáva, že okresný súd zatiaľ rozhodol len o jednom návrhu na prerušenie konania.
Zo spisu je zrejmé, že e-mailovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.02.2015 navrhol

navrhovateľ zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania. Navrhovateľ tento návrh na
prerušenie konania, uplatnený z dôvodov v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku, odôvodnil totožne, a to podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR, najmä jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keď podľa jeho názoru krajský súd

nesprávne rozhodol o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania danej veci, a
preto je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o jeho sťažnosti. O tomto návrhu okresný súd
rozhodol napadnutým rozhodnutím. Ďalším e-mailovým podaním doručeným okresnému súdu tiež dňa
19.02.2015 navrhol navrhovateľ prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď
týmto návrhom žiadal prerušiť konanie na čas do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych

otázkach, ktoré navrhol položiť odporca Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde
v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010. O tomto návrhu okresný súd zatiaľ nerozhodol, čo bolo dôvodom
pre zrušenie meritórneho rozhodnutia. Okresný súd teda o návrhu na prerušenie konania, o ktorom
rozhodoval, rozhodol správne a o druhom návrhu na prerušenie konania musí ešte rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.