Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/65/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110207849
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110207849.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľov: 1) N. Š., nar.XX.XX.XXXX, bytom B.. M. XX/XXX, Z., 2) T. Š., nar.XX.XX.XXXX, bytom
B.. M. XX/XXX, Z., 3) N. Š., nar.XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, Z., 4) Q. L., nar.XX.XX. XXXX, bytom
C. XXX, všetci navrhovatelia práv. zast.: JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 11,
Žilina, proti odporcom: 1) B. C., nar.XX.XX. XXXX, bytom K. G. K., Č. K. XX, 2) U. O., nar.XX.XX. XXXX,
bytom K. G. K., Č. K. XXX, 3) M. R., nar.XX.XX. XXXX, bytom K. G. K., K. XXX, 4) K. R., nar.XX.XX.
XXXX, bytom K. G. K., K. XXX, 5) Q. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, 6) Š. R., nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, K. G. K., 7) P. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K. G. K., 8) Ľ. R., nar. XX. XX. XXXX,

bytom K. XXX, K. G. K., 9) V. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K. G. K.,10) V. R., nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, K.Á. G. K., 11) M. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K. G. K., odporcovia v rade 1/,
2/, 3/, 4/, 5/ ,6/, 7/, 9/, 10/, 11/ práv. zast.: JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou, so sídlom Andreja Hlinku
21, Bánovce nad Bebravou, o určenie majetku patriaceho do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania r o z h o d n e samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa písomným návrhom na začatie konania domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre okres Ž., obec L., k.ú.
L. ako pozemok parc.č. KN - C XXXX o výmere XXXXm2 - trvalé trávne porasty, parc.č. KN - C 1824
o výmere XXXX m2 - orná pôda a parc. č. KN - C XXXX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty,
patria do dedičstva po poručiteľovi Q. Š., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom B.. M. Č.. XX/XXX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že sú dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine po poručiteľovi
Q. Š., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom B.. M. Č.. XX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po
ktorom sa viedlo dedičské konanie pod č. D 1757/99, Dnot 245/99. Odporcovia v rade 1/,2/,3/,4/ sú
podieloví spoluvlastníci predmetných pozemkov, odporcovia v rade 5/,6,/7/,8/ sú právni nástupcovia
po pôvodnom odporcovi v rade 3/ neb. B. R. a odporcovia v rade 9/,10/,11/ sú právni nástupcovia po
pôvodnom odporcovi v rade 4/ neb. M. R., pričom sporné pozemky sú zap. na LV č. XXX pre okres Ž.,
obec L., C..Ú.. L..

Ďalej návrh na začatie konania odôvodnili tým, že na základe neformálnej kúpnej zmluvy neb. Q.
Š. zaplatil v roku 1952 M. R. za predaj sporných pozemkov kúpnu cenu vo výške 9.500 korún. Od
uvedeného okamihu, teda od roku 1952 Q. Š. dotknuté nehnuteľnosti obrábal, užíval nepretržite,nerušeneadobromyseľne.Zacelétotoobdobiesiniktoneuplatnilnárokkpredmetnýmnehnuteľnostiam.
Poukazovali pritom na Čestné prehlásenie B. R. - manželky M. R. zo 18.08.1994. ďalej navrhovatelia
svoj návrh odôvodňovali tým, že neb. Q. Š. teda sporné nehnuteľnosti riadne, nepretržite, nerušene a

dobromyseľne užíval od roku 1952 do svojej smrti v roku 1999 a teda neb. Q. Š. nadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Tieto nehnuteľnosti však neboli prejednané ako dedičstvo
po neb. Q. Š., a preto sa domáhajú súdnou cestou, že patria do dedičstva po ňom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov konania a oboznámením s listinnými dôkazmi,

a to osvedčením o dedičstve po neb. Q. Š. D1757/99, Dnot 245/99 zo dňa 23.3.2000 z č.l. 5, rozsudkom
Okresného súdu Žilina 12C/483/94 - 18 zo dňa 27.06.1995, právoplatným dňa 03.08.1995 z č.l. 7,
čestným prehlásením B. R. zo dňa 15.08.1994 z č.l. 11, potvrdenia o platbách z č.l. 111, potvrdením
Roľníckeho družstva E. zo dňa 27.08.2012 z č.l. 121, zmluvou o nájme pôdy 47593 z č.l. 125, čestným
prehlásením B. R. z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 12C/493/94 z č.l. 5 spisu
12C/493/94.

Navrhovatelia zotrvali na návrhu na začatie konania tak, ako ho vymedzili skutkovo v jeho písomnom
vyhotovení, nad rámec písomného vyhotovenia poukazovali na to, že dôkazom toho, že neb. Q. Š.
zaplatil v roku 1952 M. R. za predaj sporných pozemkov kúpnu cenu vo výške 9.500 korún sú predložené

poštové poukážky.

Odporcovia prostredníctvom právnej zástupkyne navrhli žalobu zamietnuť, právna zástupkyňa odporcov
poukázala najmä na to, že navrhovatelia nepreukázali, že by neb. Q. Š. bol splnil ako ich právny
predchodca podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Tiež poukazovala na

to, že tak ako to vyplýva z predloženého potvrdenia Roľníckeho družstva E. zo dňa 27.08.2012 sporné
pozemky užíva toto družstvo a to na základe nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené s vlastníkmi
pozemkov ešte v roku 1993. Právna zástupkyňa spochybnila dôveryhodnosť čestných prehlásení.
Poukázala aj na to, že zákon ( novela zákona č. 131/1982 Zb. vylučovala nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním k pozemkom, ktoré boli v užívaní socialistickej organizácie, nakoľko predmetom

vydržania mohli byť iba pozemky, ktoré boli predmetom osobného vlastníctva, pričom v prejednávanej
veci tomu tak nebolo. Je tak jednoznačné, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
vydržania predmetných nehnuteľností ich právnym predchodcom, ako i nimi samotnými.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.13C/65/2010 - 134 zo dňa 18.12.2012 tak, že žalobu zamietol a
navrhovateľov zaviazal na náhradu trov konania.

Skutkové tvrdenia navrhovateľov právne posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 141/1950
Zb. tzv. Stredného Občianskeho zákonníka, a to odvíjajúc od tvrdenia navrhovateľov, že ich právny

predchodca ne. Q. Š. mal nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe ústnej
kúpnej zmluvy z roku 1952.

Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na svojho

tvrdenia, že ich právny predchodca neb. Q. Š. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v roku 1952. Nepreukázali v konaní právny
titul hoc i domnelý, na základe ktorého by neb. Q. Š. ako právny predchodca navrhovateľov mohol
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením č.k. 8Co/235/2013
- 171 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa 16.01.2014, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd pritom vyslovil, že :- v danom prípade sa jednalo o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a preto sa mal
prvostupňový súd dôsledne zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu,

- prvostupňový súd dôsledne nevyhodnotil v konaní dôkazy, na ktoré poukazovali navrhovatelia, najmä
nevysvetlil, z akého dôvodu nevykonal navrhovateľmi navrhnutý dôkaz - ohliadku na mieste samom, čo
v konaní o určenie vlastníckeho práva, resp. že nehnuteľnosť patrí do dedičstva je závažným dôkazom
na preukázanie skutkových okolností,

- okresný súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil predložené čestné prehlásenie B. R. zo dňa 15.08.1994
s tým, že sa jedná o dôkaz vo fotokópii, pričom podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dôkaz nachádza
v origináli v pripojenom spise Okresného súdu Žilina sp. zn.: 12C/493/1994 a bolo ho tak možné
oboznámiť a porovnať s predloženou fotokópiou,

- okresný súd nevyhodnotil tvrdenia účastníkov ohľadne dokladov o zaplatení sumy 13.500,- Sk s

čestným prehlásením B. R. v tomto konaní v sume 9.500,- Sk a nevyhodnotil prečo na týchto dokladoch
o úhrade nie je uvedený nebohý právny predchodca navrhovateľov Q. Š..

Odvolací súd uložil okresnému súdu :

- opätovne dôsledne vypočuť účastníkov konania,

- vykonať ohliadku na mieste samom,

- zistiť či tvrdenia účastníkov ohľadne spornej nehnuteľnosti sú pravdivé a zároveň na mieste samom

bude potrebné prípadne za účasti znalca - geodeta označiť spornú nehnuteľnosť, či táto je v skutočnosti
užívaná navrhovateľmi alebo je užívaná JRD C..

V ďalšom konaní okresný súd postupoval v zmysle povinností uložených mu odvolacím súdom.

Opätovne sa v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom
určení.

Žaloba o určenie, že majetok patrí do dedičstva je vo svojej podstate žalobou o určenie vlastníckeho
práva, t.j. tzv. určovacou žalobou podľa § 80 c/ Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust.§ 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie,

je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne

prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby.

Súd opätovne dospel k rovnakému záveru ako v pôvodnom konaní, a to, že naliehavý právny záujem na

žalobou požadovanom určení je daný, nakoľko prípadnú zmenu zápisu vlastníckych práv v príslušnom
katastri nehnuteľností vo všeobecnosti nemožno dosiahnuť inak, než určovacou žalobu, či už žalobou o
určenie vlastníckeho práva, resp. či nehnuteľnosti patria do dedičstva, s tým, že pokiaľ by tak súd žalobevyhovel, mohlo by následne dôjsť k dodatočnému prejednaniu dedičstva po ich právnom predchodcovi
Q. Š. postupom podľa ust. § 175x O.s.p. .,a preto pristúpil k vecnému prejednaniu veci.

V ďalšom konaní tiež súd v zmysle uloženej povinnosti opätovne vypočul účastníkov konania s tým, že
tak navrhovatelia, ako i odporcovia zotrvali na svojim skutkových tvrdeniach i právnej argumentácii.

Medzi účastníkmi konania ani v ďalšom konaní nebolo sporným, že odporcovia v rade 1/,2/,3/,4/ sú
podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, odporcovia v rade 5/,6/7/,8/ sú právni nástupcovia po

pôvodnom odporcovi v rade 3/ neb. B. R. a odporcovia v rade 9/,10/,11/ sú právni nástupcovia po
pôvodnom odporcovi v rade 4/ neb. M. R., pričom sporné nehnuteľnosti sú zap. na LV č. XXX pre okres
Ž., obec L., k.ú. L.. Tieto skutočnosti má súd navyše preukázané aj z LV č. XXX pre okres Ž., obec L.,
k.ú. L., ako i z predložených dedičských rozhodnutí po neb. M. R. a o neb. B. R. (č.l. 51 a 53), a preto ich
s poukazom na ust.§ 120 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nebolo potrebné osobitne dokazovať.

Z výpisu z LV č. XXX pre okres Ž., obec L., k.ú. L. má súd za preukázané, že odporkyňa v rade 1/ je
podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 3/15, odporkyňa v rade 2/ v podiele 3/15,
odporca v rade 3/ v podiele 1/15, odporca v rade 4/ v podiele 2/15 a odporkyňa v rade 11 v podiele
3/15 , a tiež má súd z tohto výpisu z LV preukázané, že neb. B. R. je zapísaný na LV č. XXX pre okres
Ž., obec L., k.ú. L. ako podielový spoluvlastník sporných pozemkov v podiele 3/15, pričom jeho právni

nástupcovia sú odporcovia v rade 9/,10/,11/ ako jeho dedičia, čo má súd za nesporne preukázané aj z
dedičského rozhodnutia po ňom č.k. 3D 377/00, D not 168/00 ( č.l. 51) s tým, že ako je už uvedené, tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

V zmysle uloženej povinnosti odvolacím súdom súd vykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľmi, a to
ohliadku na mieste samom, na ktorej boli zároveň vypočutí svedkovia B. R., C. R., B. M., Q. Ž.,

Pokiaľ išlo o uloženú povinnosť v súvislosti s vykonaním ohliadky na mieste samom prípadne i za účasti
znalca - geodeta označiť spornú nehnuteľnosť, a zistiť, či táto je v skutočnosti užívaná navrhovateľmi

alebo je užívaná JRD C., súd uvádza, že predmetom konania sú tri sporné nehnuteľnosti, a to pozemok
parc.č. KN - C XXXX o výmere XXXXm2 - trvalé trávne porasty, parc.č. KN - C XXXX o výmere XXXX
m2 - orná pôda a parc. č. KN - c 1825 o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, zap. na LV č. XXX
pre okres Ž., obec L., k.ú. L., pričom všetky tri sporné nehnuteľnosti boli zhodne účastníkmi konania
označené -identifikovanépriamonamiestesamomtedabolinesporneoznačenéichhranicesamotnými

účastníkmi konania, súd tak považoval za nadbytočné priberať do konania znalca geodeta.

Pokiaľ ide o povinnosť zistiť, či sporné pozemky užívajú navrhovatelia alebo sú v užívaní JRD,
navrhovatelia zotrvali na svojom tvrdení, že sporné pozemky užívajú oni.
Toto svoje tvrdenie relevantným dôkazom však nepreukázali, naopak zo zmluvy o prenájme pôdy č.

475/1993 zo dňa 08.12.1993 ( č.l. 125) má súd za preukázané, že sporné pozemky súd od roku 1993
v nájme Roľníckeho družstva E., so sídlom Nová Farma , C., pričom z Potvrdenia tohto družstva zo dňa
29.01.2015 ( č.l. 231), že toto družstvo platí za pozemok parc.č. KN - C XXXX o výmere 5929 m2 - orná
pôda aj daň z nehnuteľností. Aj z potvrdenia JRD E., so sídlom Nová Farma, C. zo dňa 27.08.2012 (č.l.
121) má súd za nesporne preukázané, že toto družstvo užíva všetky tri sporné pozemky a s vlastníkmi

má uzatvorené nájomné zmluvy, ktorá skutočnosť bola preukázaná už v pôvodnom konaní. Súd teda
skutočnosť, že všetky tri sporné nehnuteľnosti užíva JRD E., so sídlom Nová Farma, C. považuje za
preukázanú listinnými dôkazmi, a to :

- zmluvou o prenájme pôdy č. 475/1993 zo dňa 08.12.1993 ( č.l. 125),

- potvrdením JRD E., so sídlom Nová Farma, C. zo dňa 27.08.2012 (č.l. 121),

- a tiež potvrdením so sídlom Nová Farma, C. zo dňa 29.01.2015 (č.l. 231).

Pokiaľ ide o vadu vytýkanú odvolacím súdom, že okresný súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil
predložené čestné prehlásenie B. R. zo dňa 15.08.1994 s tým, že sa jedná o dôkaz vo fotokópii, pričom
podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dôkaz nachádza v origináli v pripojenom spise Okresného súduŽilina sp. zn.: 12C/493/1994 a bolo ho tak možné oboznámiť a porovnať s predloženou fotokópiou, súd
v ďalšom konaní v zmysle uloženej povinnosti opätovne vyhodnotil tento dôkaz.

Základnou normou upravujúcou dôkaznú povinnosť účastníkov konania v sporovom konaní je
ustanovenie § 120 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Účastník ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Podľa rozhodnutia NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Obo 61/2009) pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či
fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je

spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok
v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od
spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou
súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v
rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí
súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O. s. p. V prípade vykonania dôkazu
fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu.

Čestné prehlásenie B. R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994 na dôkaz tohto, že mala byť v roku
1952 uzatvorená ústna kúpna zmluva na sporné pozemky medzi neb. Q. Š. a neb. M. R., ktoré je v
súdnom spise pripojené na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii, nie je to isté Čestné prehlásenie B.
R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je pripojené v origináli na č.l. 5 pripojeného spisu

Okresného súdu Žilina sp. zn.: 12C/493/1994.

Tieto dve čestné prehlásenia sú datované toho istého dňa, ale majú rozdielny obsah.

V Čestnom prehlásení B. R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je v súdnom spise pripojené

na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii, B. R. vyhlásila, že jej manžel neb. M. R. odpredal Q. Š. sporné
pozemky, teda pozemky parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX za kúpnu cenu 9.500,- Sk .

V Čestnom prehlásení B. R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je pripojené v origináli na
č.l. 5 pripojeného pisu Okresného súdu Žilina sp. zn.: 12C/493/1994 B. R. vyhlásila, že jej manžel neb.

M. R. odpredal Q. Š. pozemky, parc.č. XXXX/X Q. XXXX/X za kúpnu cenu 4.000- Sk.

Ide teda o dve odlišné listiny, ktoré majú povahu súkromnej listiny.

V prejednávanej veci odporcovia namietli pravosť i pravdivosť čestného prehlásenia B. R., manželky
neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je v súdnom spise pripojené na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii
a v ktorom B. R. vyhlásila, že jej manžel neb. M. R. odpredal Q. Š. sporné pozemky, teda pozemky
parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX za kúpnu cenu 9.500,- Sk .

Svedkyňa Q. Ž., ktorá je dcérou B. R. pred súdom uviedla, že jej mama teda B. R. podpísala v roku 1994
iba jedno čestné prehlásenie, čoho bolo svedkom, osobne to videla na matrike. Svedkyňa tiež potvrdila,
že jej mama prevzala za pozemky iba sumu 4.000,- Sk s tým, že následne prevzala ešte nejaké finančné
prostriedky, ktoré však boli poskytnuté za poľnohospodárske náradie a pluhy.

Pravosť a pravdivosť čestného prehlásenia B. R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je v
súdnom spise pripojené na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii, v ktorom B. R. vyhlásila, že jej manžel
neb. M. R. odpredal Q. Š. sporné pozemky, teda pozemky parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX za
kúpnu cenu 9.500,- Sk, resp. jeho dôkaznú silu spochybňuje aj skutočnosť, že na oboch čestnýchprehláseniach je uvedené rovnaké číslo - 4342/1994 pod ktorým mal byť overovaný podpis B. R., čo je
tiež nehodnoverné a neobvyklé, nakoľko obvykle sa na každej listine, ktorá podlieha úradnému overeniu
prideľuje samostatné číslo a je neobvyklé a nehodnoverné, že by dve rozdielne listiny boli overené pod

tým istým číslom.

Tiež je pre súd nehodnoverná i skutočnosť, že v jeden a ten istý deň by pani B. R. podpisovala dve čestné
prehlásenia, a to vzhľadom na to, že okrem parcelných čísiel pozemkov a kúpnej ceny, je v ostatnom
text týchto prehlásení rovnaký, a to doslovne.

Súd teda hodnotiac vykonané dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel
k záveru, že čestné prehlásenie B. R., manželky neb. M. R. zo dňa 15.08.1994, ktoré je v súdnom
spise pripojené na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii a v ktorom B. R. vyhlásila, že jej manžel neb. M.
R. odpredal Q. Š. sporné pozemky, teda pozemky parc.č. KN - C XXXX, 1824 a 1825 za kúpnu cenu
9.500,- Sk vo vzájomnej súvislosti so svedeckou výpoveďou Q. Ž. a ostatnými vykonanými dôkazmi

nepreukazuje hodnoverným spôsobom tvrdenia navrhovateľov o tom, že Q. Š. ako právny predchodca
navrhovateľov nadobudol svoje vlastnícke právo aj k sporným nehnuteľnostiam na základe ústnej kúpnej
zmluvy z roku 1952, nemá silu listinného dôkazu, ktorý by mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu
vo veci samej.

Existenciu ústnej kúpnej zmluvy z roku 1952 nepreukazujú ani predložené doklady o platbách, nakoľko
z týchto dokladov o zaplatení peňažných súm nie je zrejmé akým titulom boli uvedené sumy platené,
navyše ako platiteľ nie je uvedený neb. Q. Š., ale iná osoba, a to pán B. Š. a tieto doklady ani nemôžu
byť nadobúdacím titulom.

Pokiaľ odvolací súd vytkol okresnému súdu, že okresný súd nevyhodnotili prečo na týchto dokladoch je
ako platiteľ uvedený B. Š., a nie Q. Š., tak súd sa touto otázkou v pôvodnom konaní zaoberal s tým, že
právny zástupca navrhovateľov ešte na pojednávaní nariadenom na deň 04.12.2012 ( č.l. 114) uviedol,
že vyhodnotenie tejto skutočnosti navrhovatelia ponechávajú na súd s tým, že B. Š. bol otcom Q. Š..

Súd tak naďalej zotrváva na svojom závere, že predložené doklady o platbách v celkovej sume 13.500
Sk (č.l. 111) nepreukazujú existenciu ústnej kúpnej zmluvy z roku 1952, na základe ktorej mal Q. Š. ako
právny predchodca navrhovateľov nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko
z týchto dokladov nie je zrejmé akým titulom boli uvedené sumy platené a ako platiteľ nie je uvedený

neb. Q. Š., ale iná osoba teda otec Q. Š. pán B. Š..

Podstatným je i to, že tieto platby boli realizované v roku 1957 ako to vyplýva z obsahu týchto dokladov,
konkrétne platba v sume 3.500,- Sk bola realizovaná dňa 14.03.1957 a platba na sumu 2.000,- Sk bola
realizovaná dňa 30.05.1957, pri platbe 8.000,- Sk navyše ani žiadny dátum uvedený nie je, pričom k

uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľov v roku 1952.

Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá sa posudzuje najmä z hľadiska
existencie právneho titulu, hoc i domnelého, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa. Navrhovatelia však
existenciu právneho titulu hoc i domnelého, na základe ktorého by prípadne neb. Q. Š. ako právny

predchodca navrhovateľov mohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním
nepreukázali.

Súd tak zotrváva na svojom závere, že v prejednávanej veci navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno
na svoje tvrdenia, že ich právny predchodca neb. Q. Š. nadobudol vlastnícke právo od M. R. k sporným

nehnuteľnostiam na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byt uzavretá v roku 1952. Nepreukázali
tak v konaní existenciu právneho titulu, hoc i domnelého, na základe ktorého by prípadne neb. Q. Š.
ako právny predchodca navrhovateľov mohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, nakoľko nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom jej existenciu, resp. jej uzatvorenie v
ústnej forme.

Navrhovatelia nepreukázali ani na svoje tvrdenie, že od roku 1952 neb. Q. Š. až do svojej smrti teda
až do roku 1999 sporné nehnuteľnosti dobromyseľne, nepretržite a nerušene užíval, t.j. toto tvrdenie
nebolo preukázané bezpečne ani svedeckými výpoveďami svedkov, ktorých v konaní navrhli vypočuťnavrhovatelia, teda svedeckými výpoveďami svedkov B. R. Q. C. R., ktorí svedkovia síce uviedli, že si
pamätajú, že Q. Š. vysádzal na pozemku parc.č. KN - C XXXX poľnohospodárske plodiny, zároveň
však potvrdili, že tento pozemok užíva v súčasnosti JRD Terchová so sídlom v C. A. tým, svedok B. R.

uviedol, že podľa jeho vedomostí tento pozemok užíva družstvo od roku 1965. Svedok B. M.Q. uviedol,
že o pozemok parc.č. KN - C XXXX A.a podľa jeho vedomostí staral pán B. Š. s manželkou, k užívaniu
ostatných dvoch sporných nehnuteľností sa vyjadriť nevedel.

Naopak, odporcovia preukázali, že sporné nehnuteľnosti sú od roku 1993 predmetom nájomných zmlúv

uzavretých medzi vlastníkmi sporných nehnuteľností a Roľníckym družstvom Terchová so sídlom Nová
Farma C., ako je už uvedené vyššie.

Čo sa týka rozsudku Okresného súdu Žilina vydaného v konaní sp. zn.: 12C/493/1994, na ktorý tiež
navrhovateliapoukazovali,tentosajednak týkainýchnehnuteľnostíajednaksúdniejetýmtorozsudkom
a závermi súdu vo veci sp. zn.: 12C/493/1994 viazaný, napriek tomu súd v tejto súvislosti uvádza, že

navrhovateľom v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 12C/493/1994 bol neb.
Q. Š., právny predchodca navrhovateľov, pričom svoje tvrdené vlastnícke právo k pozemkom parc.č. KN
- C XXXX/X Q. XXXX/X v k.ú. L. odvodzoval tiež od ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1952 s M.
R. a od čestného prehlásenia B. R. pripojeného v origináli v spise sp. zn.: 12C/496/1994. Podľa úvahy
súdu, ak by pán Q. Š. naozaj disponoval i druhým originálnym čestným prehlásením B. R. týkajúcim sa

pozemkov parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX a ak by naozaj bol uzavrel ústnu kúpnu zmluvu v roku
1952 s M. R. nielen na pozemky parc. č. XXXX/X Q. XXXX/X, ktoré boli predmetom konania sp. zn.:
12C/493/1994, ale i na sporné pozemky parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX je logické, že by sa bol
domáhal určenia vlastníckeho práva v konaní 12C/493/1994 i k pozemkom parc.č. KN - C 1823, 1824
a 1825, a nielen k pozemkom parc.č. KN - C XXXX/X Q. XXXX/X.

Inými slovami: Niet racionálneho a vierohodného vysvetlenia, prečo sa pán Q. Š. za svojho života
nedomáhal určenia vlastníckeho práva aj k pozemkom parc.č. KN - C XXXX,XXXX Q. XXXX, keď ich
mal nadobudnúť na základe tej istej ústnej kúpnej zmluvy z roku 1952 na základe ktorej mal nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemkom parc.č. KN - C XXXX/X Q. XXXX/X, tak ako domáhal určenia vlastníckeho

práva k pozemkom parc.č. KN - C XXXX/X Q. XXXX/X.

Skutkové tvrdenia navrhovateľov súd aj v ďalšom konaní právne posudzoval podľa príslušných
ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného Občianskeho zákonníka, a to odvíjajúc od tvrdenia
navrhovateľov, že ich právny predchodca neb. Q. Š. mal nadobudnúť vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 1952.

Podľa § 40 ods.1 zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná pri právnych úkonoch o právach k
nehnuteľnostiam, okrem ak išlo o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti
budovy, písomná forma.

V čase účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka, t. j. v čase od 01.01.1951 do 31.03.1964, došlo k
zrušeniu konštitutívnosti zápisov do pozemkovej knihy a vlastnícke práva vznikali samotnou zmluvou,
ktorá podliehala len administratívnemu schváleniu, ako predpokladu platnosti zmluvy (zákon č. 65/1951
Zb., § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 26/1957 Zb.). Pritom bolo ponechané na vôli vlastníkov nehnuteľností,

či zápis zmeny právneho vzťahu do pozemkové knihy sami navrhnú a povinnosť knihovať zostala len
u organizácií.

Do nadobudnutia účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka mali totiž zápisy do pozemkovej knihy
v zásade konštitutívny charakter, t. j. k vzniku napr. vlastníckeho práva k pozemku sa vyžadoval zápis

do pozemkovej knihy.

Je pravdou, že bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to mimo pozemkovej knihy, a to viacerými
spôsobmi, napr. dedením a vydržaním.

Pokiaľ však ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním oprávneným držiteľom
je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí. )Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby (jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd
SR vo svojej súčasnej rozhodovacej praxi zaujal nasledovné právne závery:

Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ
je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného

práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.( uznesenie NS SR spis. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie

NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 M Cdo 5/2010
zo dňa 20.04.2011).

Zhrnúc teda :

Predmetom dedenia môžu byť iba veci (hnuteľné a nehnuteľné ) a majetkové práva, ktoré v okamihu
smrti vlastnícky patrili poručiteľovi,pričom navrhovatelia v konaní nepreukázali, že ich právny
predchodca neb. Q. Š. ku dňu svojej smrti sporné pozemky vlastnil, resp. nadobudol na zmluvnom
základe, súd nemohol určiť, že tieto patria do dedičstva po neb. Q. Š., nakoľko ako jediný dôkaz,
ktorý mal preukazovať existenciu kúpnej zmluvy z roku 1952, na základe ktorej mal Q. Š. kúpiť sporné

pozemky od M. R., navrhovatelia označili čestné prehlásenie B.G. R., manželky neb. M. R. zo dňa
15.08.1994, ktoré je v súdnom spise pripojené na č.l. 11 a je predložené vo fotokópii a v ktorom B. R.
vyhlásila,žejejmanželneb.M.R. odpredalQ.Š.F.spornépozemky,tedapozemkyparc.č.KN-CXXXX,
XXXX Q. XXXX za kúpnu cenu 9.500,- Sk. Toto čestné prehlásenie však z dôvodov podrobne uvedených
vyššie, podľa záveru súdu nemá silu listinného dôkazu, ktorý by mohol byť podkladom pre rozhodnutie

súdu vo veci samej teda nemá dôkaznú silu. Najmä však, čestné prehlásenie B. R. manželky neb.
M. R. zo dňa 15.08.1994, v ktorom B. R. vyhlásila, že jej manžel neb. M. R. odpredal Q. Š. sporné
pozemky, teda pozemky parc.č. KN - C XXXX, XXXX Q. XXXX za kúpnu cenu 9.500,- Sk, ani nemožno
považovať za titul, na ktorého základe by mohol niekto založiť oprávnenú držbu ako jednu zo zákonných
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Ani prípadná skutková okolnosť, že právny predchodca navrhovateľov Q. Š. vstúpil do úžitku sporných
nehnuteľností v roku 1952, však z dôvodu už konštatovanej absencie právneho hoc i domnelého titulu,
na základe ktorého mohol byť v ospravedlniteľnom právnom omyle a dobromyseľne z neho vyvodzovať
svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, ako jednej zo zákonných podmienok nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním, nemá právny význam, nakoľko v zmysle rozsiahlej a ustálenej judikatúry
platí, že : „ Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti na základe
ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani
v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Držba nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť

k vydržaniu.“

V konaní teda nebolo preukázané, že neb. Q. Š., právny predchodca navrhovateľov bol vlastníkom ku
dňu svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, resp., v konaní nebolo preukázané, že Q. Š. ako
právny predchodca navrhovateľov nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním

ako tvrdili navrhovatelia.
Na základe uvedených dôvodov súd žalobu opätovne v celom rozsahu zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 151 ods.3 O.s.p. v zmysle ktorého súd môže
rozhodnúťonáhradetrovkonaniasamostatnýmuznesenímvlehotedo30odprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).