Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202562
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava proti odporcovi: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX/X, U. J. o
zaplatenie 582,66 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 92,20 € spolu s 8,75% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 36,20 € od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 56 € od 18.04.2013 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.02.2016 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 582,66 € s
príslušenstvom.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000€, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a to
zmluvou o poskytovaní verejných služieb ako na č.l. 4, kúpnou zmluvou ako na č.l. 11, dodatkom ako na
č.l. 12, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby ako na č.l. 13, faktúrami
ako na čl. 29-33, zmluvou o postúpení pohľadávok ako na č.l. 34, pokusom o zmier ako a č.l. 46 a ustálil
nasledovný skutkový stav veci :
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 13.11.2012 zmluvu
č. 9905331011, predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe ktorej

postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 postupca Slovak Telekom postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a to s faktúrami č.
8746904077 na sumu 33,69 € s dátumom splatnosti 18.01.2013, č. 4747868109 na sumu 34,94 € s
dátumom splatnosti 18.02.2013, č. 4748851847 na sumu 36,20 € s dátumom splatnosti 17.03.2013,
č. 749833181 na sumu 56 € s dátumom splatnosti 17.04.2013, č. 4750796048 na sumu 421,83
€ s dátumom splatnosti 18.05.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a navrhovateľ

uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014 predmetné pohľadávky sa stali
vlastníctvom navrhovateľa. Žiadal priznať úroky z omeškania zo spornej istiny. Žiadal návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) . To neplatí ak
ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané .

Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok ,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku .
Súd je toho názoru , že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie , alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.

Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené sa
konštatuje preto , že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane .
Vdanejvecizmluvnúpokututak,akoboladojednanávzmluveopripojenípovažujesúdakoneprimeranú
sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,

keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti , teda na jeho
začiatku .
Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to , akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí , t.j. či nezaplatí
napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku , alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto

sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 01.05.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z obsahu výpisu z obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne
dostupný ( www.orsr.sk ) vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust.
§ 52 ods. 3/ Obč. zák. bol veriteľom - dodávateľom.
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa

ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto
postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil.Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. §
52ods.1/Obč.zák.atobezohľadunajehoprávnuformu.Pretosamusíriadiťzákonnýmiustanoveniami
Obč. zák.

Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu
individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a
vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporca ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom
ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval

ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu
postúpenia pohľadávok, len sa menili odporcovia.
Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu
o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej právny predchodca
navrhovateľa na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb nezaplatila. Preto je návrh navrhovateľa
dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 92,20 Eur. Odporkyňa žalovaný dlh na službách v

lehotách stanovených vo faktúrach neuhradila. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry sa
tak s plnením tam uvedených súm dostal do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do
zaplatenia úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 36,20 Eur od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy
56 € od 18.04.2013 do zaplatenia. Z týchto dôvodov bolo v časti návrhu vyhovené ako dôvodnému, lebo
dlh na poskytnutých službách je preukázaný a omeškanie taktiež.

Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 421,83 Eur a úrokov z omeškania 8,5 % ročne od 19.05.2013
do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný.
Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval právny
predchodca navrhovateľa bez toho, aby odporca ako spotrebiteľ mohol nejakým podstatným spôsobom
docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred

pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporcom. Navrhovateľ ako
jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní o
zmluvných pokutách. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené
ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty.

Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu
odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ v
tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednania o zmluvných pokutách sú totiž absolútne
neplatné. Všetky zmluvy musia byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby
tak bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak

nie je. Právny predchodca navrhovateľa do zmluvy, ktorú zmluvu predložil súdu ( č.l. 4) nezapracoval
žiadny zmluvné pokuty okrem jednorázovej zmluvnej pokuty vo výške 110 € v tabuľke č. 2 ( č.l. 6),
ďalej pri osobitných ustanoveniach v bode b3 v tabuľke č. 2 sumu vo výške 60,-€. Na druhej strane
nezapracoval do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu
pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie,

alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej
pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom
dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne
a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech
a v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných pokutách je

absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje obdobie,
resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej pokuty
síce zapracoval rôzne sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká
pri porušení povinností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti.
Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak

je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa
ust. § 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Je pravdou, že navrhovateľ predložil súdu
faktúru spolu na sumu 421,83 €. Z predmetnej faktúry súd zistil, že táto suma je zmluvná pokuta za
DSL Wifi vo výške 5,-€, za Magio Internet Solo vo výške 116,11 €, za notebook Asus X 55U vo výške
300,-€ t. j. spolu s DPH plus odpisom elektronickej faktúry vo výške 0,60 € je spolu suma 421,83 €.

Dojednania o každej zmluvnej pokute sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné,
čo je dôvodom absolútnej neplatnosti aj podľa zák. ust. § 37 Obč. zák. Na dôvod absolútnej neplatnosti
právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie.
Dojednanie o zmluvnej pokute majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania vtom smere, aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer
alebo aj tarifa. Nemožno sa však stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o
zmluvných pokutách. Už len samotný názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny ( napr.

služieb, poplatkov a pod. ) alebo nejaké cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za
cenu, ani za tarifu a tak nemá miesto v cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu
účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa
zák. ust. Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva,
že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom

predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou
zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať
úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V tomto smere je potrebné poukázať aj
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že
dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy ( listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis ).

Dojednania o zmluvných pokutách sú však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej
dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných pokút v celkovej sume
421,83 Eur je nedôvodný. S plnením žiadaných zmluvných pokút sa preto odporca nemohol dostať do
omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh
navrhovateľa zamietnutý.

Čo sa týka predložených faktúr zo strany navrhovateľa na sumu 33,69 € a 34,94 € s dátumami splatnosti
18.01.2013 a 18.02.2013 súd dospel k názoru, že tieto faktúry sú premlčané, nakoľko neboli uplatnené
v zákonom stanovenej trojročnej lehote, nakoľko návrh bol podaný 26.02.2016 a trojročná lehota čo do
faktúry splatnej dňa 18.01.2013 znejúcej na sumu 33,69 € uplynula dňa 19.01.2016 a faktúry splatné
dňa 18.02.2013 znejúcej na sumu 34,94 € uplynula dňa 19.02.2016. Preto súd návrh navrhovateľa aj

v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ mal v konaní pomerný úspech a neúspech, keďže jeho návrhu bolo vyhovené len čiastočne.
Odporkyňa tak mala tiež pomerný úspech a neúspech, lebo čiastočne bola zaviazaná na úhradu a
čiastočne bol návrh voči nej zamietnutý. Navrhovateľ bol vo väčšom rozsahu neúspešný. Odporkyňa
mala vo väčšom rozsahu zasa úspech, ale trovy konania neuplatnila. Preto o trovách konania bolo

rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).