Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209292
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514209292.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej : W. L., O..: XX. XX. XXXX,
Z. V. XXX XX V. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.: EX 11971/2014, pre vymoženie pohľadávky vo výške

881,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie
č. k. 12Er/2744/2014-16 zo dňa 22. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 11971/14
zamietol.

V odôvodnení uviedol, oprávnený návrhom doručeným dňa 08. 03. 2014 sa domáhal u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému

na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 02737/13 zo dňa 20. 06. 2013. Dňa
22. 05. 2014 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučného poriadku") v platnom znení, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až
5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 1 ods. 2, § 17 ods. 3, 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov,§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.

Súd uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 19. 09. 2011 uzatvorená Zmluva o úvere č.

900600471, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Ďalej súd zistil,
že podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úvere, v dohode o vyplnení zmenky, dlžník ako
vystaviteľ zmenky na zabezpečenie svojho peňažného záväzku vyplývajúceho z predmetnej úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa tejto dohody o vyplnení zmenky, zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň kedy sa celý dlh stane splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplneniazmenky. Predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe oprávneným predloženej zmenky,
zabezpečujúcej záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.

Ďalej súd zistil z kópie Rozhodcovskej doložky podpísanej povinným dňa 19. 09. 2011, že povinný sa s
oprávneným dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere č. 900600471 zo dňa 19. 09. 20011
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj sporov, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

Súd konštatoval, že podľa predloženej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá
bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ
(oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi
(povinnému),ktorýnekonávrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti,
úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok. Na základe vyššie uvedeného,

súd prvého stupňa posúdil predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda
dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom
práve a vzťahuje sa naň právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Preskúmal predloženú rozhodcovskú doložku a zistil, že táto nebola súčasťou formulárovej Zmluvu

o úvere. Rozhodcovská doložka bola koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, čo
znamená, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola osobitne dojednaná, nesplývala s ostatnými
štandardnými podmienkami. Nedošlo k situácii, že spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na
samostatnosťdojednaniamalzato,žetaktozaloženáprávomocrozhodcovskéhosúdunespĺňapojmové

znaky neprijateľnej podmienky, a preto ju súd považuje za platnú.

Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,
ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pri preskúmaní
exekučného titulu zaoberal ustanovením § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom

do 30.04.2014, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, preto dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmeniek je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie oprávnený a
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia §
44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný

súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Uviedol, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou

pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v

prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.
Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom,
ktorýhopozbavujeprávadomáhaťsaplneniazozmluvy.Postupompodľa§45zákonaorozhodcovskom
konaní exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje
účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom

konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného
v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka - článok 2.
V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú
pre zmluvné strany záväzné.

Poukázal na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a
tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor a ani povinný sa v zákonnej lehote k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu zákonný sudca podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p.
rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

oprávneného.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 19. 09. 2011 Zmluvu o
úvere č. 900600471, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400,00 eur, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 66,00 eur zvýšený o poplatok vo výške

322,00 eur, t.j. celkovú sumu 792,00 eur.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom ul. Karloveské rameno č. 8, Bratislava, zo dňa 20. 06. 2013,
č. SR 02737/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 07. 2013 a vykonateľnosť dňa 01. 08. 2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. 02. 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. 15. 2012, sp. zn. 6 Cdo

135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v

uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v
uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
oprávnený za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa v uznesení uviedol, že mu bola na základe

výzvy predložená rozhodcovská zmluva podpísaná povinným dňa 19. 09. 2011, v ktorej bol upravený
spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 900600471 uzatvorenej dňa 19. 09. 2011
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporov, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, a to pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred

príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa pritom túto zmluvu zhodnotil ako platne
uzavretú, nakoľko bola koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, t. j. nesplývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Žiadosť o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že za
neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj neplatnú podmienku považoval Dohodu
o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

So záverom súdu prvého stupňa o platnosti rozhodcovskej doložky sa však odvolací súd nemôže
stotožniť.V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa
19. 09. 2011. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 900600471
uzatvorenej dňa 19. 09. 2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom ul. Trnavská cesta č. 70, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd zastáva na rozdiel od súdu prvého stupňa názor, že rozhodcovská doložka nebola

platne dojednaná. Spôsob, akým bola v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednanírozhodcovskejdoložky,aleskôrozámernompredkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvu
o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez

podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky
v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská
zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť
alebo podpísať.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka

je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo
strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Aj keď súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z iného dôvodu ako to odôvodnil odvolací súd, tento uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Platnosťou dohody
o vyplnení zmenky sa už odvolací súd nezaoberal, keďže posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky
považoval za prvoradé, nakoľko od nej závisí určenie platnosti exekučného titulu.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.