Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512204409
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512204409.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava,
IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ M. H., bytom G. XX, N. Y., t. č. I. XX, K. X, P. V., 2/ S. H., bytom
Q. S. X, N. Y., v konaní o zaplatenie 2 729,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/196/2012-62 zo dňa 18.04.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v
1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.118,43 Eur s ročným úrokom z
omeškania vo výške 7,7 % zo sumy 2 118,43 Eur od 28. 04. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 163,50 Eur. Ďalším výrokom súd konanie v časti istiny
396,90 Eur zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať

dlh na istine, úrokov z omeškania a trovách konania v pravidelných mesačných splátkach po 65 Eur
s účinnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku so splatnosťou splátky
vždy do 30. dňa mesiaca a určil poradie splátok: na istine, trovách konania a úrokoch z omeškania až do
úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškaníe s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť
celého dlhu.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa so žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovanou v 2.
rade ako ručiteľkou uzatvorila zmluvu o stavebnom úvere dňa 28.04.2008, na základe ktorej žalobkyňa
poskytla žalovanej v 1. rade stavebný úver vo výške 5.068,52 Eur, a tá sa zaviazala predmetný úver
splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,30 Eur vrátane úrokov 4,7 % p. a.. Žalované
tento záväzok porušili, preto žalobkyňa odstúpila od uzatvorenej zmluvy a vyzvala ich na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalovaná v 1. rade aj po podaní žaloby plnila dlh len čiastočne

a nepravidelne. Mal za preukázané, že žalovaná v 2. rade prevzala ručiteľský záväzok za splnenie
pohľadávok žalobkyne voči žalovanej v 1. rade v zmysle uzatvorenej zmluvy, ak nebude splnená
žalovanou v 1. rade, avšak žalovaná v 2. rade ani na základe výzvy zo strany žalobkyne ručiteľský
záväzok neuhradila.

S poukazom na ustanovenie § 303, § 304 ods. 2, § 306 ods. 1, § 311 ods. 1, § 344, § 351 ods. 2,
§ 365, § 369 ods. 1, § 497 ods. 1, § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa
uzavrel, že žalobkyňa v rámci žalovanej istiny požadovala zaplatenie sumy 2.729,89 Eur. Táto suma
však zahŕňala aj sumu 185,90 Eur, ktorá predstavovala poplatok za zmenku (16,60 Eur), poplatky za

upomienky (3x 16,50 Eur, 3x 3,00 Eur, 2x 18,00 Eur) a poplatky za predžalobné upomienky (24,80 Eur,
2x 25,00 Eur). Keďže žalobkyňa v celom konaní nepreukázala oprávnenosť požadovaných poplatkova nepredložila jedinú upomienku s dokladom o jej doručovaní a doručení, súd nemohol akceptovať
náklady vo výške 185,90 eur z dôvodu, že ide o neprijateľné navyšovanie nákladov voči žalovaným.
Považoval za neprijateľné v spotrebiteľských zmluvách účtovať poplatky za upomienky vo výške podľa

rozhodnutia žalobkyne v zmysle sadzobníka jej poplatkov. V časti sumy poplatok za zmenku, žalobkyňa
v konaní nepredložila ani jeden dôkaz o tom, že zo strany žalovaných 1. a 2. bola vystavená bianco
zmenka. Pretože sa v prejednávanej veci jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, bol súd toho názoru, že
dohoda o poplatku za vystavenie bianco zmenky, je pre jej neprijateľnosť neplatná. Ku dňu odstúpenia
od zmluvy súd prvého stupňa zistil, že žalovaná istina predstavovala sumu 2.845,83 Eur. Po odčítaní

súdom nepriznaných nárokov vo výške 185,90 Eur (poplatkov za upomienky, poplatkov za predžalobné
upomienky a poplatku za zmenku) a po odčítaní úhrad zo strany žalovanej v 1. rade, po podaní žaloby
na súde vo výške 541,50 Eur, dlžná suma predstavuje istinu 2.118,43 Eur (2.845,83 Eur - 185,90 Eur
- 541,50 Eur). Keďže žalobkyňa podľa predloženého čiastočného späťvzatia žaloby započítala úhrady
vo výške 99,19 Eur a 16,55 Eur na úroky z omeškania a nie na istinu, súd mal za to, že porušila § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov zaviazal žalované v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni

spoločne a nerozdielne sumu 2.118,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,7 % p.a. odo dňa
nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, t.j. od 28.04.2012. Zároveň súd konanie v časti istiny 396,60
Eur z dôvodu späťvzatia žaloby s poukazom na návrh žalobkyne zastavil, keď túto sumu aj započítal na
istinu podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobkyni trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 163,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť dlžnú sumu 2 421,52 Eur s ročným

úrokom z omeškania 7,7 % za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 05. 2013 vo výške 15,86 Eur a s ročným
úrokom z omeškania 7,7 % zo sumy 2 421,52 Eur do 01. 05. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaným zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaná v 2. rade ako ručiteľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaná v 1. rade ako dlžníčka
súhlasila so zaplatením dlhu prostredníctvom splátkového kalendára po 72 Eur mesačne.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na
spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorým je Slovenská republika viazaná.

Zprocesnéhohľadiskajesúdpovinnýsvojoučinnosťouzabezpečiťvýkonspravodlivostitak,abynedošlo
k jej odopretiu (§§ 1, 3 O. s. p.).

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné práve ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157

ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo
pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a
zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sazabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Len
odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zákon súdu zakazuje, aby pri vyhotovení odôvodnenia
rozsudku opisoval zo spisu skutkové prednesy účastníkov konania a vykonané dôkazy. Súd musí
potrebné údaje, výklady a závery formulovať v odôvodnení rozhodnutia vlastnými slovami, lebo jedine
tak môže byť odôvodnenie rozhodnutia stručné, jasné a v odvolacom konaní preskúmateľné a nie ako

je to pri opisovaní zo spisu - dlhé, nejasné a obtiažne zrozumiteľné. Písomné vyhotovenie rozsudku
v posudzovanej veci, v ktorom súd opísal zo spisu skutkové prednesy účastníkov a vykonané dôkazy
je postihnuté vadou konania. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je preto možné zistiť dôvody, pre ktoré
súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu veci neuviedol
vlastnými slovami opísaný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ani výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,

neuviedol vlastnými slovami bližší výklad o tom ako skutkový stav veci zistil. Aj právne posúdenie
veci musí byť z odôvodnenia rozhodnutia taktiež zrejmé, a preto súd musí uviesť, z akých právnych
ustanovení pri rozhodovaní veci vychádza.

Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivéhosúdnehoprocesujednoznačnevyplývazustálenejjudikatúryEurópskehosúdupreľudské
práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Ako vyplýva zo spisu žalovanej v 1.rade ako dlžníčke bol poskytnutý zo strany žalobkyne úver 153
380 Sk s dojednanou úrokovou sadzbou 4,70 p.a., ktorý žalovaná v 1.rade mala splácať v mesačných
splátkach po 2 178 Sk. Pre nesplnenie splátok žalobkyňa odstúpila od zmluvy. Ku dňu odstúpenia od
zmluvy o stavebnom úvere, ktorá nepochybne je zmluvou spotrebiteľskou, dlžná suma k 27. 04. 2012
predstavovala 2 845,83 Eur (č. l. 6 spisu). Žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 27. 07. 2012

žiadala, aby súd zaviazal žalované v 1.a 2.rade zaplatiť žalobkyni 2 729,89 Eur s príslušenstvom s
tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. Žalovaná
suma 2 729,89 Eur s prísl. však obsahovala aj žalobkyňou započítané poplatky, t. j. poplatok za zmenku
(16,60 Eur), poplatky za upomienky (3 x 16,50 Eur, 3 x 3 Eur, 2 x 18 Eur) a poplatky za predžalobné
upomienky (24,80 Eur a 2 x 25 Eur), t. j. v celkovej výške 185,90 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s

názorom súdu prvého stupňa, že navyšovanie nákladov o poplatok za zmenku, poplatok za upomienky
a za predžalobné upomienky treba hodnotiť ako neprijateľné navyšovanie nákladov voči žalovaným.
Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že žalovanou v 1.rade uhrádzané vklady boli započítané v dohodnutom
poradí: poplatky, úroky a istina podľa čl. II.bod 2 zmluvy o úvere. Takýto postup žalobkyne je však v
rozpore s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008. Naviac žalobkyňa v

konaní nepredložila súdu žiaden dôkaz, že upomienky zasielané žalovanej v 1.rade ako dlžníčke, resp.
žalovanej v 2.rade ako ručiteľke boli zo strany žalobkyne doručované.

V predmetnom konaní pri uplatnenom nároku veriteľa proti dlžníčke a ručiteľke žalobný petit bol
formulovaný tak, že povinnosť splniť dlh plne zodpovedá vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto

dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Žalobkyňa nielen v žalobe uplatnenej na súde, ale aj v priebehu
celého konania žiadala, aby výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi bol v znení, že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že „plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného“. Napriek uvedenej
formulácií petitu súd prvého stupňa v rozpore s hmotnoprávnym základom žaloby rozhodol o povinnosti

dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Naviac výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
2 118,43 Eur, ročný úrok z omeškania 7,7 % zo sumy 2 118,43 Eur od 28. 04. 2012 do zaplatenia je
nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nijako nedá zistiť, ako súd prvého stupňa dospel k
vypočítanej sume, tiež nie je zistiteľné, prečo súd prvého stupňa zastavil konanie v časti istiny 396,90

Eur, pokiaľ žalobkyňa podaním zo dňa 15. 03. 2013 vzala žalobu späť v časti istiny 281,16 Eur a v časti
kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie júl 2012 - december 2012 vo výške 99,19 Eur a za
obdobie jún 2012 vo výške 16,55 Eur. Tiež sa javí, že súd prvého stupňa sumu 281,16 Eur predstavujúcučiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny, duplicitne započítal do súčtu úhrad vykonaných žalovanou v
1.rade po odstúpení od zmluvy (27. 04. 2012) v celkovej výške 541,50 Eur.

V prejednávanej veci sa nevenovala zo strany súdu náležitá pozornosť, že predmetom konania je právny
vzťah vyplývajúci z osobitnej úpravy, t. j. že ide o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a
ručiteľom a že žalobca ako veriteľ proti dlžníkovi a ručiteľovi žiadal, aby boli povinní zaplatiť žalobcovi
istinu s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného. Len takýto výrok v rozsudku bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté plnenie

dvakrát a zároveň odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia, lebo takto
už v základnom konaní o veci samej sa rieši hmotnoprávna otázka základu nároku.

Po vrátení veci súd prvého stupňa sa vyporiada so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami,
ktoré sú relevantné pre posudzovanie a rozhodnutie vo veci samej. Vlastnými slovami súd vyhodnotí
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri

zistení skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa nové rozhodnutie odôvodní tak, aby jeho štruktúra
zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého
stupňa stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvého stupňa bude dbať aj na
to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zrozumiteľné, lebo len odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje

účastníkom konania, aby posúdili ako súd ich vec vyložil, aké právne predpisy aplikoval a akými úvahami
sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie
postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p..

Podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa ust. § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.