Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/742/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210617
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912210617.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ I. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, štátny
občan SR a 2/ N. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42
176 778, odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 240,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/117/2012-147 zo dňa 26. 11.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania odporcovi 1/ vo výške 16,30 Eur,
odporkyni 2/ vo výške 16,30 Eur a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcom 1/ a
2/ vo výške 16,30 Eur, všetko v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatnosti tohto rozhodnutia na

účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcov,
vedeného v Y. G., a. s., X., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX..

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia istiny 240,80 Eur spolu s príslušenstvom, a to ročným úrokom z omeškania vo výške 13
% zo sumy 121,34 Eur od 30. 05. 2006 do zaplatenia a ročným úrokom z omeškania vo výške 13
% zo sumy 119,50 Eur od 30. 05. 2006 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade sumu 94,86 Eur, odporkyni v 2. rade
sumu 94,86 Eur a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov v 1. a 2. rade sumu

124,25 Eur na účet ich právneho zástupcu. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa s odporcom v 1. rade uzavreli dňa 12. 02. 2005 zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty I., a. s. Na základe tejto zmluvy I., a. s. poskytla odporcovi v
1. rade úverový rámec pôvodne v sume 6.000,- Sk s tým, že bola schválená minimálna mesačná
splátka pôvodne 600,- Sk. Odporca v 1. rade dňa 31. 10. 2010 podpísal dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznanie záväzku vo vzťahu k celkovej dlžnej sume 240,80 Eur. Odporkyňa v 2. rade ako
osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka podpísala toho

istého dňa dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku vo vzťahu k sume 240,84
Eur. Mal preukázané, že navrhovateľ ako postupca sa stal novým veriteľom pohľadávok, súd mal
preukázané, že došlo k vyhláseniu o predčasnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy uzatvorenej medzi
pôvodným veriteľom, t. j. I., a. s. a odporcom v 1. rade, a to dňom 29. 05. 2006. Súd zmluvu o vydanía používaní kreditnej platobnej karty vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka, avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy napriek

povahe takzvaného absolútneho obchodu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, preto s prihliadnutím na
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv právne posúdil v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka vrátane právneho posúdenia premlčania, keďže
odporcovia, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov, v priebehu prvostupňového konania
vzniesli námietku premlčania. Keďže k vyhláseniu splatnosti pohľadávky došlo dňa 29. 05. 2006, k

premlčaniu uplatnenej pohľadávky došlo najneskôr dňa 29. 05. 2009. Súd sa ďalej zaoberal otázkou
uznania dlhu, ktoré obsahovali dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, pričom na
základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že čo sa týka uzavretých dohôd, ide o formulárový,
vopred pripravený dokument, ktorý mal navonok pôsobiť ako ústupok odporcom vo forme povolenia
splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenia žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z rozhodovacej

činnosti súdu, ako aj z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používal vo viacerých
prípadoch so spotrebiteľmi; ak spotrebiteľ podpisoval takúto dohodu, neurobil to z toho dôvodu, aby
uznal dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Dlžník pri uzatváraní tejto dohody nemohol jej
obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť, poukázal na to, že prehlásenie o vedomosti premlčania je skryté
v 3. bode tejto dohody, poukázal na to, že v tomto prípade to bol práve navrhovateľ, ktorý si vynútil

u odporcov 1/, 2/ návštevu (navrhovateľ iné netvrdil), dal im podpísať ním vopred pripravený formulár,
kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne
prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na
rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Dlžník podpísaním dohody nič nezískal, ale
naopak „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil. Podľa názoru

súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký
je hrubo rozporný s dobrými mravmi; v súdenej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci
zo strany dlžníka nedošlo, naopak navrhovateľ sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich
obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá
má dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom.

Vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu
svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným
profesionálom znalým práva a technik moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý zvolil navrhovateľ
poskytnúť ochranu. Dohody, z ktorých navrhovateľ odvodzuje nepremlčateľnosť svojho nároku súd
považoval podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Vzhľadom na vznesenú námietku

premlčacej lehoty (podľa právneho záveru súdu trojročnej), ktorá začala plynúť najneskôr 29. 05. 2006
a uplynula dňa 29. 05. 2009, súd žalobe vyhovieť nemohol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným odporcom v 1. a 2. rade
a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania titulom trov právneho

zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odporcovi v 1. rade 94,86 Eur, ktorá suma pozostáva
z 1/3 odmeny za úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie k odvolaniu a
doplnenie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 10,79 Eur a 1/3 režijného paušálu prináležajúceho k týmto
úkonom vo výške 2,6 Eur, 1/3 odmeny a režijného paušálu za účasť na pojednávaní dňa 03. 04. 2013 a
dňa 26. 11. 2014 v sume 10,79 Eur a 1/3 režijného paušálu 2,6 Eur, 1/3 náhrady cestovného súvisiaceho

s účasťou na týchto pojednávaniach a 1/3 náhrady za stratu času, všetko zvýšené o 20 % DPH. V
rovnakom rozsahu súd priznal náhradu trov konania odporkyni v 2. rade. Náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, okrem už hore uvedených úkonov priznal aj za úkon
právnej služby, ktorý právny zástupca vykonal výlučne ako právny zástupca vedľajšieho účastníka, a to
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12. 02. 2013, vrátane režijného paušálu a DPH, celkovo trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 124,25 Eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd ustálil
podľa § 10 ods. 1 a §13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie navrhovateľ. V
odvolaní poukázal na to, že v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je uvedené,

že osoby uvedené v bode 1.2a, alebo 1.3 v dohode vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch. Poukázal na to, že uznaním dlhu začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba
priamo zo zákona, podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k
naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, pričom zákon nevyžaduje,aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal na rozdielnosť účinkov, ako aj
rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení podľa § 110 ods. 1 druhá
veta OZ a ust. § 558 OZ, keď pri ust. § 558 OZ má uznanie premlčaného dlhu právny následok (že

dlh v čase uznania trval) len vtedy, ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Tvrdil, že odporca
podpísaním dohody prejavil vôľu svoj záväzok plniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho
splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani
zavádzajúce právne formulácie, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť
oboznámiť. Okrem toho odporca dohodu podpísal vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si dohodu

v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou
svoj súhlas podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a
v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane
spotrebiteľa. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň
premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných

praktík. Odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol. Konanie odporcu nemožno
považovať za morálne a čestné, je absurdné, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá
ochrana. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový
vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka, aj účinky dohody by bolo potrebné vyhodnotiť v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V ďalšom nesúhlasil s priznaním trov konania a právneho

zastúpenia odporcom a vedľajšiemu účastníkovi, s poukazom na to, že odporcovia si zvolili svojho
právneho zástupcu až po tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym
zástupcom, vyjadrenia v mene odporcov alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo podobné, nespĺňajú
požiadavku účelnosti. Nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby -
prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko právny zástupca už bol oboznámený s daným prípadom, s jeho

skutkovým a právnym základom z pozície právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Vo vzťahu k účasti
na pojednávaní navrhovateľ má za to, že nakoľko sa predmetného pojednávania zúčastnil aj vedľajší
účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom, ide o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za
ktorýbynemalabyťodporcompriznanáodmenavpodobetrovprávnehozastúpenia.Združenievstupuje
do konania ako vedľajší účastník v záujme ochrany práv spotrebiteľa, musí byť spôsobilé poskytnúť

spotrebiteľom ako účastníkom dostatočnú právnu ochranu, navrhovateľ nespochybňuje právo odporcov
zvoliť si v konaní svojho právneho zástupcu, avšak nevidí účelnosť v podobných, v podstate opakujúcich
sa úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom, raz ako zástupcom vedľajšieho
účastníka, raz ako zástupcom odporcu. Úkony vykonané právnym zástupcom odporcu považuje len za
účelové, avšak neúčelné navyšovanie trov konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Má za

to, že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a je namieste
aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p.; keďže ide o drobný spor, aj aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p.
Má za to, že pomoc vedľajšieho účastníka v danom spore nebola účelná, ani žiaduca, keď súd zamietol
žalobný návrh z dôvodu premlčania, pričom súd ex offo na premlčanie uplatneného nároku prihliada.
V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie

alebo bránenie práva. Poukázal na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v
ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod s tým, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade, iba zbytočne navyšuje trovy konania, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom

rozsahu vyhovie, resp. aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil voči odporcom a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia
v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy odvolacieho konania vyčíslil vo výške 35,97 Eur.

Odporca v 1. rade, odporkyňa v 2. rade, ako aj vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu

v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu považujú
za správne po stránke právnej i skutkovej, keď súd dostatočne zistil skutkový stav a náležite aplikoval
relevantné právne predpisy na predmetnú spotrebiteľskú vec. Predmetnú zmluvu považujú jednoznačne
zaspotrebiteľskúzmluvu.Poukázalinato,ženavrhovateľjeobchodnouspoločnosťou,ktorejpredmetom
činnosti je faktoring a forfaiting - mimosúdne vymáhanie pohľadávok. Navrhovateľ pri uzatváraní dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je v postavení dodávateľa. Súd musí podrobiť každú
spotrebiteľskú zmluvu kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p., pri náležitej aplikácii spotrebiteľských
predpisov. Zdôraznil postavenie účastníkov sporu, keď žalobcom je spoločnosť, ktorá je členom
nadnárodnej finančnej skupiny, pozostávajúcej zo 49 spoločností v takmer 30 krajinách a len samotnýžalobca zamestnáva 210 zamestnancov, pričom žalobca je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou.
Žalovaným je fyzická osoba, ktorá ako priemerný spotrebiteľ je spravidla nedostatočne informovaná o
obsahu spotrebiteľskej zmluvy, resp. podstate zmluvných dojednaní nerozumie, disponuje minimálnymi,

resp. žiadnymi právnymi znalosťami. Prvostupňový súd správne posúdil nárok žalobcu pri aplikácii
trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako premlčaný a dohodu zo
dňa 31. 10. 2010 správne posúdil ak absolútne neplatný právny úkon, a teda nemohlo dôjsť k platnému
uznaniu dlhu zo stany žalovaných. Žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznanie dlhu je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym

spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná „dohoda“ predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Ich právny význam a dôsledok sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné
sú obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 4 zákon č. 250/2007 Z. z., pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti,čestnostiažalobcombolivyužitéomylalesť,vsnahedosiahnuťpredĺženiepremlčacej

doby. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej
praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca pri uzatváraní formulárovej „dohody“ zjavne ignoruje a
porušujepredpisyspotrebiteľskéhoprávaapokiaľsaajpokúšazakaždýcenudaťsvojmuprotiprávnemu
konaniu pláštik vo forme uznania práva, resp. dohody o uznaní dlhu, je to iba snaha o zahmlievanie
skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a

nekalé obchodné praktiky.

Vo vzťahu k námietkam voči výroku prvostupňovému súdu, ktorým priznal náhradu trov žalovaným a
vedľajšiemu účastníkovi, poukázal na to, že žalovaní po konzultácii s pôvodne len právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka udelili tomuto všeobecnú plnú moc na svoje vlastné právne zastupovanie v

predmetnom konaní. Argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní považujú za účelové, ktorými sa snaží
zbaviť svojej povinnosti nahradiť účelne vynaložené trovy konania úspešným žalovaným a vedľajšiemu
účastníkovi. Náhrada trov konania bola súdom priznaná a vyčíslená podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 za spoločné úkony viacerým účastníkom, čím nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k neúčelnému
navyšovaniu trov. Pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné

dôvody, ani žiadne zákonné dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalobcom navrhovanej
aplikácii § 150 ods. 2 O. s. p. Majú za to, že súd rozhodol správne, keď predmetné ustanovenie
neaplikoval na prejednávanú vec. Argument žalobcu, že „pomoc vedľajšieho účastníka v spore vôbec
nebola účelná ani žiaduca, keď súd ex offo prihliada na premlčanie, považuje za účelový, v snahe vyhnúť
sa svojej povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Poukázal na to, že podania vedľajšieho

účastníka, týkajúceho sa súdneho konania, nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je potrebné hodnotiť ako dôvodné a účelné a sledujúce si
legitímny cieľ. Navrhol rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť z
dôvodu jeho vecnej správnosti. Odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na strane
odporcov uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške po 16,30, Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný v zmysle § 212 ods. 1
O. s. p., pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odporcu, ako aj predchádzajúce konania
prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
a v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd zistil, že prvostupňovýsúd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery.
Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom prvostupňového
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do

úvahy skutočnosti z vykonaného dokazovania vrátane výpovede účastníkov konania, predložených
listinných dôkazov a vec správne právne posúdil. Odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd správne
posúdil zmluvu uzavretú medzi odporcom v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľa ako zmluvu
spotrebiteľskú, pričom pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia

dodávateľa, ako tzv. silnej zmluvnej strany. Navrhovateľ svoj nárok v návrhu odvodzoval od zmluvy
uzavretej medzi odporcom v 1. rade a jeho právnym predchodcom dňa 12. 12. 2005 a z dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade
ako dlžníkom a dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi navrhovateľom
a odporkyňou v 2. rade ako osoby pristupujúcej k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Odporcovia, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov vzniesli námietku premlčania,

pričom súd správne vyhodnotil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu vo vzťahu
k obidvom odporcom ako nekalú obchodnú praktiku zo strany navrhovateľa, pretože boli naplnené
znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa, ako
aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súd považoval uznanie dlhu za
právne neúčinné, pretože v konaní bolo preukázané, že odporcovia nemali vedomosť o premlčaní dlhu

tak, ako to vyžaduje ust. § 558 OZ, čo súd nepochybne mal preukázané z výpovedí obidvoch odporcov.
Uznaťmožnoajpremlčanýdlh,aleuznávacíprejavbudemaťprávneúčinkyuznaniadlhuvtedy,akdlžník
vedel, že dlh bol v čase uznávacieho prejavu premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal.
Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o
premlčaní a jeho následkoch bola zakomponovaná v bode 3 tejto dohody, ktorý je označený ako forma

splatenia záväzku. Aj odvolaciemu súdu sa javí zavádzajúce, aby formula o vedomosti o premlčaní
dlhu bola zakomponovaná do bodu 3, ktorý sa týka formy splatenia dlhu, keď vedomosť o premlčaní
dlhu má význam len pre uznanie záväzku, ktoré je upravené v bode 2 dohody a nie v bode 3. Postup
navrhovateľa správne vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a z tohto dôvodu je v rozpore s dobrými
mravmi, čo spôsobuje neplatnosť obidvoch dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a

s prihliadnutím na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, správne prvostupňový súd považoval tieto dohody
za neplatné. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Odvolacie
námietky navrhovateľa v podanom odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Rovnako odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že prvostupňový súd v súlade s ust. § 142

ods. 1 O. s. p. a aplikáciou ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. správne rozhodol aj o trovách
konania. Odporcovia v 1. a 2. rade a vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov boli v konaní v
plnom rozsahu úspešní, vznikol im nárok na náhradu trov konania, pričom súd ustálil výšku náhrady trov
konania v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Právny zástupca
JUDr. Andrej Cifra v konaní zastupoval troch účastníkov. Z týchto dôvodov každému účastníkovi pri

náhrade nákladov titulom odmeny za služby advokáta sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50
%, keďže ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súd dôsledne postupoval
pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny a priznal náhradu trov konania tomu-ktorému účastníkovi
podľa skutočne vykonaných jednotlivých úkonov právnej služby. Námietky navrhovateľa preto z týchto
dôvodov nemožno považovať za dôvodné, a to ani vo vzťahu k namietanej účelnosti trov právneho

zastúpenia, keď preskúmaním veci odvolací súd zistil, že trovy vzniknuté účastníkom konania na strane
odporcov a vedľajšieho účastníka sú trovami, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol žiaden zákonný
podklad pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 v súdenej veci a rovnako, s prihliadnutím na počet úkonov,
ani na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O. s. p., ako to v odvolaní uvádzal navrhovateľ. Z dôvodu vecnej

správnosti rozsudku prvostupňového súdu aj v časti náhrady trov konania potom odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods.
1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na

strane odporcov boli v odvolacom konaní plne úspešní, každý si uplatnil náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH, spolu po 13,60
Eur pre každého z účastníkov, pričom odvolací súd pri náhrade trov odvolacieho konania postupoval
v súlade s ust. § 13 ods. 2 a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a každému z účastníkov priznalnáhradu za poskytnuté právne služby zníženú o 50 % vrátane režijného paušálu a DPH vo výške 20
%. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcov v
1. rade a 2. rade a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu v súlade s ust. § 149 ods.

1 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.