Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/624/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224634
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813224634.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: E. L., naposledy bytom T., Ľ. I. 7, t. č. na neznámom mieste, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: U. ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v

Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 4.418,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.12C/155/2014-146zodňa23.februára2015,jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov
konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

navrhovateľovi sumu 2.989,18 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 11.9.2013
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením odporkyne Adriany
Szentkirályiovej alebo pôvodne žalovaného odporcu Romana Homolu, zaviazaného k plneniu na
základe Platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.8.2013 č. k. 17Ro/296/2013-42,
zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého v návrhu na začatie konania
uvedeného odporcu. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak,

že navrhovateľovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 a 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, podľa čl. 3 ods. 1 až
3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 a uviedol, že navrhovateľ sa návrhom
podaným proti odporkyni a aj pôvodnému odporcovi Romanovi Homolovi domáhal zaplatenia sumy

4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12. 2010 do 10.9. 2013 vo
výške 297,42 eur a spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.418,44 eur od 11.9.
2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením
jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov. Tunajší súd vo
veci vydal dňa 14.3.2014 platobný rozkaz č. k. 4Ro/488/2013-64, ktorým odporcom v 1. a 2. rade uložil
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 297,42 eur, úrokom z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.418,44 eur od 11.9.2013 do zaplatenia a na účet právneho
zástupcu navrhovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 405,16 eur a ostatné trovy konania
vo výške 265 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči Romanovi Homolovi (pôvodný odporca
v 2. rade) dňa 5.8.2014. Odporkyni sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol
voči nej platobný rozkaz uznesením zo dňa 23.9.2014 č. k. 4Ro/488/2013-64 zrušený. Súd preto ďalej
konal len s odporkyňou (pôvodný odporca v 1. rade). Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania

súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Bolo nepochybne
preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa bola uzavretá zmluva oúvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch.Zvykonanéhodokazovaniatiežbolozistené,žeodporkyňapodmienkyzmluvy
nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok

je zrejmé, že odporkyňa neuhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa pohľadávku v celkovej výške
8.286,58 eur a táto pohľadávka v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie posledných 58 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období
od 20.12. 2010 do 20.9. 2015, resp. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 10.9. 2013 v celkovej
sume 4.418,44 eur, nárok ktorý premlčaný nebol v trojročnej premlčacej dobe a na ktorý by navrhovateľ

mal nárok v prípade, ak by úverová zmluva bola platná a ak by obsahovala ročnú percentuálnu mieru
nákladov (ďalej len „RPMN“). V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni z úveru
sumu 150.000 Sk (4.979,09 eur), pričom odporkyňa mala vrátiť navrhovateľovi úver aj s navýšením vo
výške 270.810 Sk (8.989,24 eur). Vyššie uvedená suma nie je v Zmluve o splátkovom úvere vôbec
uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej splátky úveru (2.295 Sk) a počtu splátok (118).
Zohľadniac výšku poskytnutého úveru a sumu, ktorú mala odporkyňa navrhovateľovi vrátiť, mala byť v

Zmluve o splátkovom úvere uvedená ročná úroková miera vo výške 6,19 % a RPMN vo výške 14,27
%. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva síce obsahuje údaj
o RPMN, avšak ide o údaj, ktorý nezodpovedá reálnej RPMN predmetného spotrebiteľského úveru.
Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové ročné náklady na pôžičku. RPMN zahrňuje úroky,
poplatky aj prípadné poistenie. RPMN má vyjadrovať číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie

vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. RPMN udáva percentuálny podiel z
dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou
a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Avšak RPMN uvedená v predmetnej zmluve v zmysle
vnútroštátnej úpravy nevyjadruje percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za
obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru.

RPMN je vzhľadom na poplatky a ostatné náklady spotrebiteľa súvisiace so spotrebiteľským úverom
vždyvyššiaakoúrokovásadzbaúverudohodnutávzmluveospotrebiteľskomúvere.Akjeročnáúroková
sadzba úveru dohodnutá v Zmluve vo výške 12,60 %, nemôže byť RPMN, vzhľadom na dohodnuté
poplatky za správu úverového účtu, v nižšej výške ako je 12,60 %, no v Zmluve bola dohodnutá RPMN
vo výške 6,20 %, čo nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS vyhodnotil

súd,žeuvedenieRPMN,sícevovýške,ktorájevsúladesvnútroštátnouúpravou,alektoránezodpovedá
skutočnosti a požiadavkám komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa, je nekalou podmienkou.
Keďže ide o nekalú podmienku, je neplatná, a preto ako keby ani nebola v predmetnej zmluve o
splátkovom úvere uvedená. Súd mal za to, že ak aj je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená RPMN,
ktorá nezodpovedá podmienkam poskytnutého úveru, ako keby tam ani nebola uvedená, nakoľko ide

o klamlivý, nesprávny a zavádzajúci údaj. Neuvedenie RPMN, resp. jej neuvedenie v skutočnej výške
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006 znamená, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z platobnej histórie k úverovému účtu mal
súd preukázané, že odporkyňa vyčerpala od navrhovateľa sumu 150.000 Sk, t. j. sumu 4.979,09 eur.
Ku dňu podania návrhu na súd odporkyňa vrátila navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi

spolu sumu 1.989,91 eur, rozdiel predstavuje sumu 2.989,18 eur (4.979,09 - 1989,91), sumu ktorú uložil
súd odporkyni navrhovateľovi zaplatiť, s tým, že plnením odporkyne Adriany Szentkirályiovej alebo
pôvodne žalovaného odporcu Romana Homolu, zaviazaného k plneniu na základe Platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.8.2013 č.k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v rozsahu plnenia jedného
z nich povinnosť plnenia druhého v návrhu na začatie konania uvedeného odporcu. V prevyšujúcej časti

žalovanej istiny (1989,91 eur) súd návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa
dostala s plnením do omeškania, vznikol navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ si tento úrok
vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých splátok v sume po 76,18 eur vyčíslil odo dňa nasledujúceho po ich
splatnosti až do dňa 10.9. 2013 a od 11.9. 2013 z celej žalovanej istiny 4.418,44 eur až do zaplatenia.

Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ním v konaní uplatnený 8,5 % - ný ročný úrok
z omeškania zo súdom priznanej istiny 2.989,18 eur dňom nasledujúcim po splatnosti celého dlhu,
teda dňom 11.9. 2013 až do zaplatenia s tým, že plnením odporkyne Adriany Szentkirályiovej alebo
pôvodne žalovaného odporcu Romana Homolu, zaviazaného k plneniu na základe Platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.8.2013 č. k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v rozsahu plnenia jedného

z nich povinnosť plnenia druhého v návrhu na začatie konania uvedeného odporcu. V prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa zamietol (v celom rozsahu za obdobie od 21.12.
2010 do 10.9. 2013 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1989,91 eur od 11.9. 2013 do zaplatenia). Vedľajší
účastník na strane odporkyne v konaní namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa vzhľadom k tomu,že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8
(správne § 92 ods.7) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa uvedeného ustanovenia môže banka
svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe - aj osobe, ktorá nie je bankou - aj bez súhlasu

klienta v prípade, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Citované ustanovenie
ďalej uvádza, že toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden

rok. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že poslednú úhradu odporkyňa právnemu
predchodcovi navrhovateľa zaplatila 2.3. 2010 (teda viac než rok pred postúpením pohľadávky) a
celkový počet dní omeškania odporkyne s plnením záväzku bol ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j.
k 24.3. 2011, 1190. Z toho je teda zrejmé, že súčet všetkých omeškaní odporkyne so splanením čo
len časti tohto istého peňažného záväzku presiahol jeden rok, preto neplatia obmedzenia v súvislosti
s možnosťou postúpenia pohľadávky vyplývajúce z prvej vety ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách.

Súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011 uzavretú medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s. a navrhovateľom za platný právny úkon. V dôsledku toho je teda navrhovateľ aktívne
legitimovaný na podanie návrhu voči odporkyni. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je
treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku nie je možné postúpiť, ak
bypostúpenieodporovalodohodeveriteľasdlžníkom.Dlžníkmávzmysleust.§525ods.2Občianskeho

zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému,
resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto
dohodou vylúčil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnil len

navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý v spore mali čiastočný úspech a preto im
súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby podal včas odvolanie
navrhovateľ.Podľanehosúdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdilanedostatočnezistilskutkový

stav veci. V danom prípade nemožno spochybniť, že výška RPMN je vypočítaná správne v súlade so
zákonom platným v čase uzavretia zmluvy a v zmluve o splátkovom úvere je teda uvedená v súlade s
daným zákonným výpočtom. Z uvedeného vyplýva, že súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu
úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná. Vzhľadom na uvedené výška
RPMN je v zmluve uvedená a vypočítaná správne v súlade s prílohou zákona platného v čase uzavretia

zmluvy. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej právnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, keď
záväzkový vzťah medzi účastníkmi, z ktorého plnenia sa voči odporcovi domáha, bol založený zmluvou o
úvere a spravuje sa tak bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Predmetná zmluva
bola uzatvorená 15.11.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníkavzťahovalilennakúpnuzmluvu,zmluvuodieloainézmluvyupravenév8.ČastiObčianskeho

zákonníka,akoajnazmluvuuzatvorenúpodľa§55Občianskehozákonníka.Vychádzalztoho,žekeďže
zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, na účastníkov takejto zmluvy sa nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že
novelizovaným ust. § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa
ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Dospel tak k záveru, že právne vzťahy

zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu tohto názoru poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.02.2014. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho
zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľ v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p.
ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si voči odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi uplatnil náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedol, že právny vzťah
medzi účastníkmi je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca
bol v čase uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah
medzi účastníkmi tak nie je vyradený z režimu spotrebiteľského práva a nie je žiadny dôvod, prečoby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z
§ 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne na daný vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Podľa názoru vedľajšieho účastníka však súd prvého stupňa

nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčania, pretože úver mohol žalobca zosplatniť už pri prvom
omeškaní s prvými splátkami, a od tejto doby sa premlčuje celý nárok. V zmysle všeobecných
obchodných podmienok totiž mala banka právo zosplatniť celý úver ak je klient v omeškaní so splatením
jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
potom premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto má vedľajší

účastník za to, že v čase podania bol už celý nárok žalobcu premlčaný a súd mal celú žalobu zamietnuť.
Vedľajší účastník ďalej poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vedľajší účastník má za to,
že si žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená a nedisponuje
tak aktívnou vecnou legitimáciou. Vzhľadom na uvedené navrhol vedľajší účastník, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a celú žalobu žalobcu zamietol, keď podľa neho nie je odvolací

súd viazaný rozsahom odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Zároveň si uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
v týchto častiach podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa svoj rozsudok v napadnutej zamietavej časti odôvodnil tým, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou síce
obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), avšak ide o údaj, ktorý
nezodpovedá reálnej RPMN predmetného spotrebiteľského úveru. RPMN je vzhľadom na poplatky a
ostatné náklady spotrebiteľa súvisiace so spotrebiteľským úverom vždy vyššia ako úroková sadzba

úveru dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade je ročná úroková sadzba úveru
dohodnutá v predmetnej zmluve vo výške 12,60% a preto nemôže byť RPMN vzhľadom na dohodnuté
poplatky za správu úverového účtu v nižšej výške ako je 12,60%, no v danej zmluve bola dohodnutá
RPMN vo výške 6,20%, čo teda nezodpovedá skutočnosti. Neuvedenie RPMN, resp. jej neuvedenie v
skutočnej výške v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006

znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedené dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k zamietnutiu zvyšnej časti návrhu navrhovateľa
na začatie konania, sú podľa odvolacieho súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci
následkom čoho súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávneho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, teda v znení účinnom do 30.06.2006. Zo správnych skutkových záverov však vyvodil nesprávne
právne závery.

V danom prípade bola podľa zistení súdu prvého stupňa ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v
predmetnej zmluve vo výške 12,60% a RPMN úveru bola v zmluve uvedená vo výške 6,20%. V zásade
platí ako uviedol súd prvého stupňa, že vzhľadom na poplatky a ostatné náklady odporkyne súvisiace
s predmetným spotrebiteľským úverom, by RPMN úveru poskytnutého odporkyni mala byť vyššia ako
dojednaná úroková sadzba z tohto úveru, a ak tomu tak nie je, možno údaj o RPMN považovať za

nesprávny. V tomto prípade, však nemožno nechať bez povšimnutia, že uvedený nesprávny údaj o
RPMN úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou bol spôsobený použitím nesprávneho vzorca pre výpočet RPMN, ktorý bol určený v
prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch až do 30.6.2006 /teda aj v čase uzatvoreniapredmetnej zmluvy/. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006 v ustanovení § 4 ods. 2 písm.
g) stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.Zároveňv§2písm.d)stanovil,žeročnoupercentuálnoumierounákladovsarozumiesadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ mal
teda zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj RPMN vypočítaný podľa vzorca
stanoveného v prílohe uvedeného zákona. Ak tak postupoval, teda do zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uviedol RPMN vypočítanú podľa vzorca určeného v prílohe zákona, konal tak plne v súlade so zákonom
a jeho konaniu nemožno nič vytknúť a to napriek zrejmej skutočnosti, že v zmluve uvedená RPMN
nezodpovedá skutočnosti.

Je všeobecne známou skutočnosťou, minimálne medzi právnickou verejnosťou, že vzorec na výpočet
RPMN uvedený v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch až do 30.6.2006 bol

chybný a táto chyba bola spôsobená zo strany štátu zlou transpozíciou smernice Rady č. 87/102/
EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru z 22. decembra 1986 v znení smernica Rady č. 90/88 z 22. februára
1990. Chybná transpozícia smernice nemôže mať za následok priamy účinok smernice vo vzťahu
medzi jednotlivcami /bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby/ ale len vo vzťahu medzi

jednotlivcomaštátom/vertikálnypriamyúčinok/.Vtomtoprípadejerovnakovylúčenýajnepriamyúčinok
smernice, teda výklad a aplikácia vnútroštátnych predpisov spôsobom, aby boli dosiahnuté požiadavky
stanovené touto smernicou. Takémuto účinku bráni zásada contra legem, v zmysle ktorej nie je súd
povinný použiť taký výklad právnej normy, ktorý by bol v protiklade so znením vykladaného predpisu.
Ak teda zákon č. 258/2001 Z.z. stanovil určitý matematický vzorec pre výpočet RPMN, nemožno ani

eurokomformným výkladom tohto zákona dospieť k tomu, že výpočet RPMN má byť prevedený inak.

Podľa odvolacieho súdu teda uvedenie nesprávneho údaju o skutočnej RPMN v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve, ktoré bolo spôsobené výlučne použitím nesprávneho ale v zákona č. 258/2001
Z.z. stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, nemožno sankcionovať podľa § 4 ods. 2 písm. g)

uvedeného zákona bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou daného úveru.

Na základe uvedených záverov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v napadnutej zamietavej
časti ako aj v na nej závislom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť zmluvu

o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ako
zmluvu obsahujúcu správny údaj o RPMN. Následne súd prvého stupňa opätovne posúdi dôvodnosť
zostávajúcej časti uplatňovaných nárokov navrhovateľ podľa na vec vzťahujúcich sa právnych predpisov
s dôrazom na ochranu práv odporkyne ako spotrebiteľa.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .