Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217147
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115217147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanému: Y. U., nar. XX.X.XXXX, S. XX, V., v konaní o zaplatenie 225,26 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 42,84 EUR s 5,25 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 24.1.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa3.7.2015sažalobcadomáhalodžalovanéhozaplatenia225,26
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 24.1.2014 do zaplatenia. Súčasne
požadoval náhradu trov konania.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. E. zo dňa 25.7.2013 a Dodatok k
nej zo dňa 25.7.2013, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať telekomunikačné služby,

poskytol mu SIM kartu a zriadil účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca odpredal žalovanému
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Daytona za akciovú cenu 1,-EURO.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón vo výške
182,42 EUR ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 200 EUR a jeho akciovou cenou 1,-
EURO. Pri výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného.

Žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby vo výške 42,84 EUR vyfakturovaných v
období 09/2013 - 10/2013.Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9.2.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. E. zo dňa 25.7.2013 a Dodatok k nej zo dňa 25.7.2013,
na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať telekomunikačné služby, poskytol mu SIM kartu
a zriadil účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/
telekomunikačnézariadenieOrangeDaytonazaakciovúcenu1,-EURO.Žalovanýsazaviazalzotrvať24

mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi
dôvod na odstúpenie od zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššie oboznámených (ďalej tiež „predmetných“) zmlúv o pripojení boli
Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s..

Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyfakturoval žalovanému celkovo sumu 42,84 EUR
za nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 09/2013 - 10/2013 nasledovne :
- faktúrou č.: 5220987883 splatnou dňa 30.9.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 40,42 EUR,
- faktúrou č.: 5224585604 splatnou dňa 30.10.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 2,42 EUR.

Listom zo dňa 9.1.2014 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávky za neuhradené služby
42,84 EUR a zmluvnej pokuty a poplatku za mimosúdne vymáhanie v celkovej výške 266,02 EUR do
23.1.2014.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka ( OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavšaksúddospelkzáveru,ženárokžalobcunazaplatenienáhrady
škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom žalovaného, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a medzi spôsobenou škodou. Aj napriek tomu,
že zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu

za poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu
k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorú
žalobca poskytol žalovanému pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej
praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú
iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala

k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaný zvolil (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne
plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene
služieb bola započítaná hodnota telef. zariadenia.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha

z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. porušenie právnej povinnosti,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
4. zavinenie.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4

predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko

poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba

písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj

záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj

R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby
bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa

názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento
predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Aj napriek zisteniu, že žalovaný neplatil žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jeho
konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou

a zľavnenou cenou po zohľadnení času), pretože žalovaný bol aj tak povinný „zaplatiť celkovú kúpnu
cenu“ za telefón podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú
dobu.

Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu

o zaplatenie náhrady škody vo výške 182,42 EUR ako nedôvodný zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah
z titulu uzatvorenia zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejné
telekomunikačné služby. Žalovaný bol okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa

Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Žalobcavyúčtovalžalovanémuzaposkytnutéslužbycenuspoluvovýške42,84EUR.Keďžeposkytnutie
telekomunikačných služieb žalovanému sporné nebolo, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ich
cenu vo výške 42,84 EUR.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od
1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb, si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24.1.2014 do zaplatenia titulom omeškania s
plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 23.1.2014.
Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaný dostal do

omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu
bola 0,25 % a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25 % ročný úrok z omeškania.
Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej istiny, vyhovel.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.Pri uplatnenom nároku 225,26 EUR a priznanej sume 42,84 EUR mal žalobca v konaní len čiastočný
úspech vo výške 19,02 %, jeho neúspech bol 80,98 %. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza,
že žalovaný, ktorý bol úspešnejší, by mal nárok na 61,96 % svojich nákladov.

Vzhľadom k tomu, že žalobca bol vo veci pomerne neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).