Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615206298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: Q. L., nar. XX.X.XXXX (toho času už plnoletý) a X. L., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u
matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský
Mikuláš, deti rodičov: matka - U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B., A. I. XXX/XX, právne zastúpená
JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v T. B., ul. V. XXX a otec - M. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. nad M., J. XX, právne zastúpený JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom v D., I. X,
o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania

matky a odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/18/2015-155 zo dňa
4. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrhy otca (o zníženie) i matky (o zvýšenie) na
zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom Q. a X. určenú naposledy rozsudkom
tamojšieho súdu č.k. 7P/26/2013-234 zo dňa 27.9.2013 v sume 180 eur (Q. ) a 160 eur (X.).

Vychádzal z preukázanej zmeny pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj u matky a otca. V prípade
detí ide o skutočnosť, že sú v období intenzívneho rastu, od poslednej úpravy výživného sa ich vek zvýšil
o takmer dva roky. Matka má v tejto spojitosti zvýšené výdavky súvisiace so záujmovými aktivitami detí,
ako aj ich zdravotným stavom, najmä v súvislosti s liečbou u čeľustného ortopéda.
Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu, ktorý v čase posledného rozhodovania predstavoval 1.156,89
eur, aktuálne ide o sumu 1.443 eur. Prvostupňový súd súčasne poukázal na okolnosť, že matka
vynaložila v rozhodnom období na kúpu fotoaparátu sumu 800 eur, čo je nadštandardný výdavok,

zároveň do masy hnuteľných vecí, ktorými môže jej rodina disponovať, pribudlo vozidlo o cene 22.430
eur,t.j.(cene)presahujúcejbežnúhodnotuvrámciposudzovaniaceloplošnéhospotrebiteľskéhospektra
obyvateľstva. S vozidlom je spojená mesačná splátku 414,76 eur za finančný prenájom na základe
uzavretej leasingovej zmluvy.
U otca došlo ku zmene zárobkových pomerov, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom
predstavoval jeho priemerný čistý mesačný príjem výšku 1.110,85 eur, aktuálne ide o 1.169,37 eur
mesačne. Zároveň podstatná a významná zmena pomerov na strane otca nastala dňa 13.8.2014, keď

sa mu narodilo tretie dieťa pochádzajúce z aktuálneho manželstva.
Nadväzne pri právnom posúdení veci súd I. stupňa konštatoval, že hoci osobné pomery na strane
maloletých by za iných podmienok odôvodňovali zvýšenie výživného, u otca došlo k zvýšeniu výdavkov
súvisiacich s výchovou a starostlivosťou o ďalšie dieťa. Na základe toho uzavrel, že sledujúc zachovanieproporcionality zamietol oba návrhy na zmenu výživného a to s poukazom na objektívne nespochybnený
vývoj životných nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti, ktorých vek sa od poslednej
úpravy výživného zvýšil o dva roky (na jednej strane), a okolnosť pribudnutia ďalšej vyživovacej

povinnosti u otca (na strane druhej), pri súčasnom zohľadnení aktuálnych príjmov a štandardných i
nadštandardných výdavkov oboch rodičov, valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o
rodine a berúc do úvahy možnosti a schopnosti otca i matky ako i potreby maloletých detí.
O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že ich náhradu
účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí a domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku v
podobe vyhovenia jej návrhu na zvýšenie výživného. Namietala nesprávnosť výpočtu rozsahu zvýšenia
jej príjmu. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti totiž jej príjem síce predstavoval len 1.156,89
eur, ale poberala aj príspevok na bývanie v sume 230,50 eur, po započítaní ktorého jej celkový príjem
predstavoval sumu 1.394 eur, pričom aktuálne jej príjem (v ktorom je zahrnutý aj príspevok na bývanie

a príspevok na udržiavanie odevov) tvorí čiastku 1.443 eur, k nárastu teda došlo len o sumu 55,61 eur.
Odvolateľka sa stotožnila so závermi okresného súdu o zvýšených výdavkoch na deti súvisiacich s
obdobím ich intenzívneho rastu, záujmovými aktivitami a zdravotným stavom, ktorá okolnosť však podľa
nej jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného a to napriek skutočnosti, že otcovi maloletých detí
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko došlo na jeho strane k zvýšeniu príjmu o 69,04 eur

mesačne. V danej spojitosti zdôraznila, že nemožno prihliadať na otcom predkladané výdavky, ako napr.
hypotéku, nakoľko ide podľa potvrdenia banky o úverový vzťah s manželkou otca a jej výlučné záväzky.
Výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je totiž práve manželka otca maloletých detí, pričom záložné právo
vzniklo pred uzavretím manželstva otca maloletých detí s B. L.. To isté platí vo vzťahu k poisteniu
nehnuteľnosti v sume 161 eur ročne. V reakcii na ďalšiu argumentáciu súdu uviedla, že fotoaparát bol

vynaložený pre potreby rodiny maloletých detí, obdobne motorové vozidlo bolo zabezpečené z dôvodu
nevyhnutnosti a je využívané jednak na prepravu maloletých detí za zdravotnou starostlivosťou, ako aj
do školského zariadenia, na prepravu za mimoškolskými aktivitami a do práce.
Okrem toho odvolateľka uviedla, že otec maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieva nad rámec
určeného výživného, s deťmi sa nestretáva, celú osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, pričom tieto

skutočnosti prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu nezohľadnil, rovnako nezobral do úvahy ani
valorizačnú klauzulu. Napokon poukázala na skutočnosť, že aj jej pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému B..

Rozsudok napadol odvolaním i otec maloletých detí a domáhal sa zníženia vyživovacej povinnosti.

Namietal, že z predložených listinných dokladov a z výpovedi matky nevyplývajú zvýšené náklady
maloletých detí a neboli ani preukázané iné výdavky, než aké boli hodnotené už v konaní vedenom pod
sp. zn. 7P/26/2013. Taktiež sa nestotožnil s hodnotením výšky vývoja životných nákladov ako objektívnej
okolnosti, ktorá by sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Samotné zvýšenie veku totiž
podľa odvolateľa nie je právne významným dôvodom, ktorý by zakladal zvýšenie výživného. Právne

významnou skutočnosťou je zvýšenie potrieb maloletých, čo však v konaní nebolo preukázané.
Podľa odvolateľa súd nezohľadnil rozhodujúce okolnosti, a to že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, zatiaľ čo matke sa zvýšila mzda o takmer 300 eur mesačne. Zároveň vytýkal súdu
bagatelizovanie výdavkov na maloletého D. a neprihliadnutie na skutočnosť, že si odvolateľ založil novú
rodinu a má nové bývanie, ktoré zabezpečuje z hypotekárneho úveru. Skutočnosť, že matke pribudla

vyživovacia povinnosť k B. označil za bezvýznamnú, nakoľko sa premietla už v rámci predchádzajúcej
úpravy vyživovacej povinnosti.
Odvolateľ uzavrel, že prvostupňový súd mal k veci pristupovať diferencovane a nekompenzovať zvýšené
potreby maloletého Q., maloletého X., ktoré neboli preukázané s potrebou na výživu maloletého D.,
ktoré boli jednoznačne preukázané. Nezákonnosť a nespravodlivosť tohto konania spočíva v použití

neexistujúcej zásady proporcionality, keď súd len kompenzoval vzájomné nároky troch detí, čo ale nie
je možné.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam rodičov ponechal rozhodnutie na zváženie
súdu. Návrh otca na zníženie výživného navrhoval zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletých detí,

požiadavke matky na zvýšenie výživného navrhol aspoň čiastočne vyhovieť.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec zopakoval svoju argumentáciu predloženú v odvolaní
a dodal, že je nutné prihliadať na otcom preukázané výdavky na hypotéku, nakoľko ju spláca práveon a to za účelom, že si založil novú domácnosť. V tomto dome býva aj jeho manželka - matka
maloletého D., ktorá má jediný príjem a to rodičovský príspevok v sume 230,20 eur mesačne. Ide
o bežné výdavky spojené s riadnym bývaním a riadnymi vyživovacími povinnosťami, nemá žiadne

nadštandardné výdavky obdobné výdavkom uvedený matkou.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka označila rozhodnutie súdu I. stupňa v časti o zamietnutí
návrhu na zníženie výživného za vecne správne. Zotrvala na prezentovaných tvrdeniach a zdôraznila,
že na pojednávaní presne špecifikovala výdavky spojené so školskými, mimoškolskými, bežnými a

inými potrebami detí, ďalej výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, pričom tieto zo strany otca
neboli rozporované a nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie v danej spojitosti. Maloletý Q. je aktuálne
študentom 2. ročníka Hotelovej akadémie, pričom v čase posledného rozhodovania navštevoval
základnú školu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie v merite veci podal k tomu

oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O.s.p. rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Východisko, na ktorom založil prvostupňový súd svoje rozhodnutie, t.j. porovnanie pomerov v čase
predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti s aktuálnou situáciou dotknutých subjektov ako i
následné pomenovanie/označenie okolností, ktoré predstavujú relevantnú zmenu určujúcich pomerov
je správne a má svoj právny základ v ustanovení § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého
(ustanovenia) súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Nadväzne sa odvolací súd stotožnil aj s vyhodnotením uvedených okolností, keď každá z uvedených
kvalifikovaných skutočností je sama o sebe spôsobilá viesť k zmene doterajšej úpravy vyživovacej
povinnosti a to či už v smere zvýšenia (nárast výdavkov u detí) alebo zníženia (pribudnutie vyživovacej
povinnostinastraneotca).Určujúcimaopodstatnenýmjevšakzáverprvostupňovéhosúdu,ževzájomný
účinok zistených zmien pomerov sa kompenzuje/vyrovnáva. V danej spojitosti krajský súd uvádza,

že odvolacia námietka otca o nemožnosti takejto kompenzácie absolútne nezodpovedá relevantnej
zákonnej úprave ani ustálenej aplikačnej praxi. V prípade kvalitatívnej zmeny protichodných kritérií
určovania výšky vyživovacej povinnosti v príslušnom/adekvátnom rozsahu (t.j. pochopiteľne nie v
prípade, ak zmena na jednej strane prevyšuje zmenu na strane druhej) ide o záver ( o kompenzácii)
logickýaopodstatnený.Inýmislovami,pripomerovanízákonnýchkritériíjesúdoprávnenývysloviťzáver,

že určitému nárastu výdavkov na strane jednej môže zodpovedať nárast výdavkov na strane druhej, čo
v konečnom dôsledku (ako tomu je i v súdenej veci) môže viesť k záveru o zachovaní výšky vyživovacej
povinnosti.
V príkrom rozpore s obsahom napadnutého rozsudku je taktiež zásadný argument otca, že súd
nezohľadnil pribudnutie vyživovacej povinnosti na jeho strane. Ide o nepochopiteľné a nesprávne

tvrdenie, nakoľko práve na zohľadnení tejto skutočnosti je založený záver napadnutého rozsudku.
Pokiaľ odvolateľ namieta nepreukázanie zvýšených výdavkov, odvolací súd do jeho pozornosti dáva
ustanovenie §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa pri zmene pomerov vždy prihliadne
na vývoj životných nákladov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je s vyšším vekom detí, ich rastom,
záujmovými aktivitami a zdravotným stavom spojený relevantný nárast výdavkov.

Naopak, náležitým je tvrdenie otca, že pribudnutie vyživovacej povinnosti (matke) k maloletému B.
už bolo posudzované v rámci predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti, nie je preto prípustné
túto skutočnosť opätovne zohľadňovať. Opodstatnenou je i argumentácia otca, že nemožno prehliadať/
ignorovať v rámci štruktúry jeho výdavkov náklady súvisiace so zabezpečím bývania, nakoľko ide o
základné výdavky súvisiaci so živobytím. Z toho pohľadu je bezpredmetné, že ide o vlastníctvo aktuálnej

manželky otca detí, jedná sa totiž o otázku (zabezpečenia) bývania otca, jeho maloletého dieťaťa,
resp. celej rodiny. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že náklady (napr. v podobe
nájomného) by otcovi vznikli pri zabezpečovaní bývania i v prípade, ak by bytovú otázku neriešil s
manželkou prevzatím hypotéky.

Pokiaľ ide o odvolanie matky, ani jej tvrdenie, že okresný súd neprihliadal na valorizačnú klauzulu,
nekorešponduje obsahu napadnutého rozhodnutia. Otázka rastu životných nákladov (okresným súdom
jednoznačne konštatovaného) bola totiž súčasťou komplexného posúdenia/záveru o kompenzácii
účinkov jednotlivých zistených zmien pomerov.Obdobne zavádzajúca je i námietka o účele zakúpenia fotoaparátu a vozidla. Konštatovanie okresného
súdu totiž ani v najmenšej miere nie je založené na úvahe o prípadnej neúčelnosti/ nepotrebnosti
uvedených vecí, ale o nadštandardnej hodnote týchto vecí, ktorý záver odvolateľka žiadnym spôsobom

nespochybnila. Zjednodušene - prvostupňový súd nevytýkal samotný fakt (resp. účelnosť) zakúpenia
fotoaparátu a vozidla, ale (oprávnene) hodnotil zakúpenie fotoaparátu a vozidla v nadštandardnej cene.
Vo vzťahu k argumentácii matky, že otec nad rámec určeného výživného nijako deťom neprispieva,
odvolací súd poznamenáva, že osobitné nespomenutie tejto okolnosti okresným súdom neznamená,
že by pri svojom rozhodovaní vychádzal z opačného záveru, t.j. že otec akokoľvek plní vyživovaciu

povinnosť i nad stanovený rámec.
Napokon, čo sa týka matkou vytýkanej okolnosti, že nedošlo k takému nárastu príjmu ako konštatoval
okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu celkový záver okresného súdu (o kompenzácii jednotlivých
zmien pomerov) by obstál i napriek tejto okolnosti, nakoľko je primárne založený na kompenzácii iných
rozhodujúcich skutočností a to pribudnutia vyživovacej povinnosti na strane jednej a náraste výdavkov
na strane druhej.

Z popísaných dôvodov odvolací súd potvrdil (meritórny) výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí
návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a návrhu otca na zvýženie vyživovacej povinnosti.
Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách konania. Zhodná procesná situácia i právna úprava sa
pritom vzťahuje i na konanie pred krajským súdom. Súdená vec totiž aj v štádiu odvolacieho konania je

naďalej konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Z toho titulu žiaden z účastníkov
nemá právo ani na náhradu trov odvolacieho konania (§ 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e