Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715203621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PARK - M,
s.r.o., so sídlom Kollárova 5781, 036 01 Martin, IČO: 46 072 241, proti žalovanému: BENETRIX, n.o., so
sídlom Priehradná 9A, 036 01 Martin, IČO: 37 983 725, zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Evou
Belicovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 588 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/81/2015-133 zo dňa 6.8.2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/81/2015-133 zo dňa 6.8.2015 v spojení s uznesením

(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 81/2015-131 zo dňa 18.9.2015 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 588 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe
8,25%ročnezosumy588Eurod1.2.2014dozaplateniaavovýrokuotrováchprvostupňovéhokonania,
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 588 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne zo

sumy 588 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobužalobcuzamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovy
konania vo výške 35 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 588 Eur s príslušenstvom, ktorú zdôvodnil tým, že žalovanému predal chladničku TPM-900, v.č.
120511. T, ktorý tovar dodal dňa 31.1.2013 a cenu vyúčtoval faktúrou č. 11130001 zo dňa 14.2.2013, s
lehotou splatnosti 28.2.2013, ktorú žalovaný neuhradil.

Okresný súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č.k. 18Cb/81/2015-19 zo dňa
1.4.2015, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu neuznal nárok žalobcu. Uviedol, že tovar špecifikovaný vo faktúre č. 11130001 nebol dodaný
žalovanému na základe objednávky, čo potvrdzuje chýbajúci údaj o čísle objednávky na dodacom liste
a tiež nepredloženie žiadnej objednávky zo strany žalobcu. Žalovaný prevzal chladničku TPM-90 v.č.
120511 s domnením, že ide o darovanie žalovanému ako neziskovej organizácii poskytujúcej sociálne

služby. Ako potvrdenie uvedenej skutočnosti podpísali žalovaný a žalobca dodací list. Podľa žalovaného
faktúra je účelovo vytvorená, keďže pre neexistenciu kúpno-predajného vzťahu medzi účastníkmi
nebola vôbec dohodnutá kúpna cena ani lehota plnenia. Pre neexistenciu kúpnej zmluvy žiadal žalobu
zamietnuť.Okresný súd za aplikácie ust. § 266 ods. 1, 2, 3, § 409 ods. 1, 2, § 448 ods. 2, § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka, § 49a Občianskeho zákonníka a s poukazom na vykonané dokazovanie mal preukázané,

že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neplatnosti právneho úkonu,
kúpnej zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Vychádzal z vôle účastníkov konania ako
zmluvných strán pri vzniku kúpnej zmluvy, t.j. aká bola skutočná vôľa strán v okamžiku urobenia
právneho úkonu. Výpoveďou svedka Kulmana na pojednávaní dňa 9.7.2015, ktorý ako štatutárny

zástupca konal pri vzniku tohto právneho úkonu za žalovaného ako kupujúceho a ktorý predložil návrh
na uzatvorenie zmluvy žalobcovi, mal preukázané a z jeho výpovede mal za nesporné, že žalovaný
predložil návrh na uzatvorenie odplatného právneho úkonu, keď svedok vypovedal, že mal v úmysle
chladničku v budúcnosti zaplatiť a tiež, že nebol v tom, že ju raz žalovaný žalobcovi vráti, čo vylučuje
právny úkon zmluvy o výpožičke. Okresný súd poukázal na to, že darovacia zmluva podľa ust. § 628
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva o výpožičke podľa ust. § 659 a nasl. Občianskeho

zákonníka, sú právne úkony, ktorých charakteristickým znakom je ich bezodplatnosť. Výpoveď svedka
p. Kulmana na pojednávaní dňa 9.7.2015 na strane žalovaného ako kupujúceho preukázala, že nebola
vôľa uzatvoriť právny úkon bezodplatne. Žalovaný predložil p. Matiovi, ktorý je a aj pri vzniku kúpnej
zmluvy bol štatutárnym zástupcom žalobcu, návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o dodávke chladničky s
úmyslom túto chladničku do budúcnosti zaplatiť za obvyklú cenu, za akú sa predávala takáto chladnička

na trhu. Medzi účastníkmi bola vôľa pri vzniku právneho úkonu (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
uzavrieť kúpnu zmluvu bez určenia ceny podľa ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný bol
potom ako kupujúci povinný podľa ust. § 409 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka zaplatiť kúpnu
cenu podľa ust. § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že kúpna zmluva nevznikla medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko
žalovaný rokoval ohľadne dodávky chladničky so spoločnosťou MEDIK - M, okresný súd vychádzal z
celéhoobsahusvedeckejvýpovedesvedka Kulmana,zktorejvyplynulo,žesvedokmalvedomosťotom,
že p. Matia, ktorému predložil návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, je štatutárnym zástupcom aj u žalobcu.
Svedok oslovil priamo p. Matiu o dodávku chladničky, pričom mal za to, že chladnička bude dodaná od

MEDIK - M, lebo mal vedomosť o tom, že chladnička sa nachádza v sídle tejto spoločnosti. Svedok však
vypovedal aj o tom, že mal vedomosť, že p. Matia je štatutárnym zástupcom aj v iných spoločnostiach,
tiež u žalobcu a výslovne p. Matiu nežiadal ako štatutárneho zástupcu MEDIK - M o dodávku chladničky
od tejto spoločnosti. Podľa názoru okresného súdu bolo podstatné, že pri tomto právnom úkone za
žalobcu konala osoba oprávnená podľa ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka konať. Na základe

ústnej objednávky žalovaného prostredníctvom jeho štatutárneho zástupcu p. Kulmana, v rozhodnom
čase žalobca, za ktorého konal tiež jeho štatutárny zástupca, vyjadril súhlas s návrhom na uzatvorenie
zmluvy vykonaním určitého úkonu, ktorým bolo dodanie predmetnej chladničky do sídla žalovaného,
t.j. odoslaním tovaru. Tento určitý úkon nebol medzi účastníkmi sporný a bol preukázaný v konaní
listinným dôkazom - dodacím listom, na ktorom žalovaný prostredníctvom osoby poverenej štatutárnym

zástupcom potvrdil prevzatie chladničky práve od žalobcu dňa 31.1.2013, čím nesporne vznikla kúpna
zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim postupom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Dodací list zo dňa
31.1.2013 preukázal, že žalovaný prevzal chladničku od žalobcu - spoločnosti PARK - M, s.r.o.. V
dodacom liste je označený dodávateľ - žalobca, žalovaný ako odberateľ potvrdil na tomto dodacom

liste prevzatie chladničky a tento dodací list opatril okrem podpisu aj pečiatkou. Okresný súd tak mal
preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim,
čo preukázala aj faktúra č. 11130001 zo dňa 14.2.2013. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal doručenie
faktúrybezprostrednepododávkechladničky,keďžepodľavyjadreniažalovanéhobolafaktúradoručená
v decembri 2013, svedkyňa W. svojou svedeckou výpoveďou preukázala, že faktúra, ktorou žalobca

vyúčtoval kúpnu cenu žalovanému, bola u žalovaného zaúčtovaná. Pokiaľ chladnička mala vady a
žalovaný neuplatnil nároky z vád tovaru, podľa okresného súdu bolo takéto tvrdenie bez právnej
relevancie na platnosť kúpnej zmluvy, ako aj skutočnosti uvedené svedkyňou W. na pojednávaní,
že dodací list podpísala preto, lebo mala za to, že ide o výpožičku, nakoľko ona sama ohľadom
vzniku zmluvného vzťahu so žalobcom nekomunikovala, iba na základe pokynu štatutárneho zástupcu

žalovaného bola poverená predmet kúpnej zmluvy prevziať. Okresný súd uzavrel, že zmluva bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, za ktorých konali štatutárni zástupcovia. Dodací list bol
vypísaný, pričom svedkyňa prevzatie chladničky na dodacom liste potvrdila, čím žalovaný už pri vzniku
kúpnej zmluvy mal vedomosť o tom, s kým uzatvoril kúpnu zmluvu ako s predávajúcim. K výpovedisvedkyne W., v rámci ktorej vypovedala, že dodací list podpísala len preto, aby mali doklad o tom, kde
sa chladnička nachádza, alebo že išlo o „zdrap papiera", pre úplnosť okresný súd poukázal na prax
zavedenú u žalovaného, vyplývajúcu z listín na č.l. 75 a nasl., podľa ktorej žalovaný podpisoval dodacie

listy, ktoré sú vypísané od iného dodávateľa - ELASTIK - M, s.r.o., kde bol štatutárny zástupca tiež p.
Matia, rovnakým spôsobom ako bol dodací list od žalobcu, kde predmetom dodania bola chladnička. Aj
keď dodacie listy na č.l. 75 a nasl. sú od iného subjektu na strane dodávateľa ako je žalobca, okresný súd
zvýraznil tú skutočnosť, že za spoločnosť ELASTIK - M, s.r.o. konali vo vzťahu k žalovanému rovnaké
osobyakozažalobcupripredmetnejkúpnejzmluve.Práveskutočnosť,žezatietosubjektypriuzatváraní

zmlúv konali vždy tie isté osoby ako ich zástupcovia, čo preukázala svedecká výpoveď svedkyne p. M.
Y. a nebolo to ani sporné medzi účastníkmi, okresný súd tieto okolnosti vyhodnotil ako zavedenú prax
aj medzi účastníkmi konania, nakoľko to pripustila povaha veci (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Podľa okresného súdu bola teda zavedená prax, že dodacie listy tak, ako v konajúcej veci, ani tie podľa
č.l. 75 a nasl. neboli vyplnené číslom dodacieho listu, neuvádzala sa v nich cena, pričom išlo o odplatné
právne úkony. Podľa okresného súdu o vôli účastníkov konania, uzavrieť kúpnu zmluvu svedčilo aj

ich následné správanie sa, keď žalobca nesporne, ako to preukázali účtovné doklady z účtovníctva
žalobcu, zaevidoval faktúru do svojho účtovníctva ako tržbu z predaja majetku, o čom predložil dôkazy.
Podľa okresného súdu bolo dôvodné prijať aj tvrdenie žalobcu o tom, že faktúru zaslal žalovanému
bezprostredne po tom, ako bola chladnička dodaná. Svedkyňa p. Y. vypovedala, že faktúru vystavila
po tom, čo jej bol doručený dodací list zo dňa 31.1.2013, ako to robila aj v prípadoch za spoločnosť

ELASTIK - M, o čom boli predložené dôkazy na č.l. 72 a nasl.. Podľa vyjadrenia svedkyne W.alovaný
faktúru tiež zaúčtoval, mal tak urobiť v decembri 2013, avšak nepredložil dôkazy o tom, že chladničku
eviduje z titulu bezodplatného právneho úkonu.

Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, nakoľko medzi

účastníkmikonaniabolaplatneuzatvorenákúpnazmluvapostupompodľaust.§409ods.2Obchodného
zákonníka v spojení s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola chladnička
špecifikovaná v dodacom liste zo dňa 31.1.2013 a rovnako špecifikovaná aj vo faktúre, kde bola
vyúčtovaná kúpna cena. Zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny,
a preto bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa ust. § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri

určení ceny podľa ust. § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka okresný súd vychádzal z cenovej ponuky
spoločnosti GASTRO GLOBAL s.r.o., keď podľa žalobcu v zmysle tejto cenovej ponuky bolo žalovanému
dodané aj ostatné zariadenie. Svedeckou výpoveďou svedka Kulmana bolo preukázané, že táto cenová
ponuka bola zaslaná p. Matiovi, ktorý spolupracoval so žalovaným pri zariaďovaní domu sociálnych
služieb žalovaného. Vo faktúre č. 11130001 podľa názoru okresného súdu účtovaná cena nebola v

rozpore s ust. § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka s ohľadom aj na skutočnosť, že ostatné zariadenia
boli žalovanému podľa tejto cenovej ponuky dodané, o čom vypovedal žalobca na pojednávaní dňa
11.6.2015 a žalovaný uvedené nerozporoval.

Okresný súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne podľa ust. § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a nárok na úrok z omeškania presahujúci súdom priznanú sadzbu 8,25 % ročne
zamietol. Žalobcovi nepriznal nárok na úrok z omeškania za uplatnenú dobu omeškania od 1.3.2013,
nakoľko žalobca nepreukázal omeškanie žalovaného za predmetné obdobie. Vzhľadom na doručenie
faktúry v decembri 2013 a určenia jej splatnosti jeden mesiac od dodania služby, okresný súd dospel

k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 1.2.2014, a preto nárok na úrok za omeškanie
presahujúce priznanú dobu omeškania, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 35 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobu zamietol
s priznaním náhrady trov konania. Žalovaný uviedol, že okresný súd napádaný rozsudok odôvodnil
tým, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle § 409 ods. 2 Obchodného

zákonníka v spojení § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného toto rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný je právnická osoba, nezisková organizácia,
teda nie je podnikateľ, nie je zapísaný v obchodnom registri, živnostenskom registri a rovnako nie je
subjektom verejného práva. Podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka sa preto Obchodný zákonníknevzťahuje na právne vzťahy medzi žalovaným a podnikateľom. K písomnému uzavretiu akejkoľvek
dohody medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo, a preto nebolo možné aplikovať Obchodný zákonník.
Z uvedeného sa preto okresný súd nemohol odvolávať na ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ak bol okresný súd toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nejaký záväzkový vzťah,
tento sa musí spravovať výlučne Občianskym zákonníkom. Žalovaný uviedol, že chladnička TPM-900,
v.č. 120511 mu nebola dodaná na základe kúpnej zmluvy, ale bola darovaná, resp. vypožičaná bez
úroku. Tieto skutočnosti preukázal výpoveďou svedok Rudolf Kulman, osoba oprávnená konať v mene
žalovaného v čase dodania chladničky, ktorý uviedol, že dodávka nebola od žalobcu, a preto absentuje

aktívna právna legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku. Z výpovede svedka Kulmana
vyplývalo, že nevedel, za akú spoločnosť p. Matia koná, teda nebolo zrejmé, že bol oprávnený konať
za žalobcu. Svedok uviedol, že neboli dohodnuté žiadne konkrétne platobné podmienky. Okolnosť
zhodnej výšky sumy, za akú žalovaný chladničku nadobudol a za akú ju následne žalobcovi údajne
predal, nemá žiadny právny význam vo vzťahu pre posúdenie, či išlo o kúpnu zmluvu medzi účastníkmi
konania alebo o darovaciu zmluvu, resp. zmluvu o výpožičke. Svedkyňa Y. sama potvrdila, že na

rozdiel od iných plnení, v tomto prípade objednávku na chladničku nikto za žalovaného nevykonal a
cena za dodanie chladničky nebola dohadovaná so žalovaným, ale jej ju nariadil do faktúry napísať
konateľ žalobcu, čo dokazuje, že strany nemali úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu. Z výsluchu svedka
Kulmana a W. okrem iného vyplynulo, že chladnička ani nebola v majetku žalobcu, ale inej osoby, aj keď
svedkyňa Y. uviedla, že fyzicky pred dodaním síce bola v inej budove iného subjektu, ale údajne účtovne

patrila do majetku žalobcu, čo nebolo preukázané. Svedkyňa W. vylúčila, že by sa jednalo o kúpu
chladničky, keďže keby žalovaný vedel, že ju má kúpiť, nikdy by ju neprevzal. Žalovaný ako nezisková
organizácia si nemôže dovoliť podľa zákona č. 213/1997 Z.z. nakupovať takúto chladničku, ktorá inak nie
je najlacnejšia a dokonca bola používaná. S odkazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka žalovaný
uviedol, že by chladničku neprevzal od žalobcu, keby vedel, že je to nadobudnuté kúpnou zmluvou.

Podľa žalovaného nehodnovernosti existencie kúpnej zmluvy svedčí aj to, že faktúra č. 11130001 bola
doručená žalovanému až v decembri 2013, pričom nebolo preukázané, že mu bola doručená v období
dodávky chladničky (január 2013). Nebolo dokázané, že predmetná chladnička bola v zmysle dodacieho
listu aj dodaná, keďže svedkyňa W. uviedla, že chladnička podľa dodacieho listu z 31.1.2013 bola
vrátená a až potom bola dodaná tá chladnička, ktorej úhrady kúpnej ceny sa žalobca domáha. Táto

skutočnosť spôsobuje, že žalobca sa domáha úhrady za plnenie, ktoré mu bolo aj tak vrátené, preto
by prípadné vyhovenie jeho žalobe spôsobilo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Navyše, úkon
zaúčtovania faktúry do účtovníctva neznamená uznanie dlhu.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že aj keď žalovaný tvrdí, že

chladnička nebola dodaná na základe kúpnej zmluvy, do dnešného dňa neustálil svoj právny názor na to,
z akého dôvodu mala byť podľa neho chladnička dodaná. Aj vo svojom odvolaní stále uvádza darovanie,
resp. vypožičanie, čo sú dva úplne rôzne právne vzťahy. V priebehu dokazovania bolo jednoznačne
preukázané listinnými dôkazmi a aj výpoveďami svedkov, že medzi žalobcom a žalovaným sa jednalo
o predaj chladničky TPM - 900, v. č. 120511. Svedok Rudolf Kulman, ktorý bol oprávnený konať za

žalovaného a ktorý s konateľom žalobcu Milanom Matiom dohodoval dodanie chladničky, jednoznačne
uviedol, že si bol vedomý toho, že za chladničku zaplatí a za chladničku by aj bol zaplatil, keby nebolo
došlo k zmenám v orgánoch žalovaného a k strate jeho oprávnenia konať za žalovaného. Je tak zrejmé,
žemedzip.Kulmanomakozástupcomžalovanéhoap.Matiom,konateľomžalobcu,sajednaloodohodu
okúpechladničky.Svedkyňap.W.nikdynebolaprítomnápridohodovanípodmienokdodaniachladničky,

chladničku na základe pokynu p. Kulmana len prevzala, a preto jej vyjadrenia o tom, že sa nejednalo o
kúpu, možno považovať podľa žalobcu za jej ničím nepotvrdenú domnienku. Aj keď žalovaný spočiatku
tvrdil, že o existencii faktúry č. 11130001 zo dňa 14.02.2013 na sumu 588 Eur, s lehotou splatnosti
28.02.2013, za kúpu chladničky TPM - 900, v. č. 120511, sa dozvedel až začiatkom roku 2015, neskôr
sa preukázalo, že faktúru mal už v roku 2013 a mal ju aj zaevidovanú v účtovníctve, teda vedel o

svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že ako nezisková organizácia
si nemôže dovoliť v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. a štatútu dovoliť nakupovať takúto chladničku, tak
takéto tvrdenie žalobca považoval za zavádzajúce a klamlivé, pretože v zákone č. 213/1997 Z.z. a ani
v štatúte žalovaného nie sú žiadne také obmedzenia, ktoré by žalovanému zakazovali nákup takéhoto
tovaru, alebo ho inak obmedzovali pri nákupe takéhoto tovaru. Podľa žalobcu okresný súd vykonal

rozsiahle dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156
ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v

spojení s uznesením (opravným) vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 588 Eur s
príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/393/2015-164 zo dňa 23.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2016,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p. predmetom odvolacieho konania krajského súdu bol rozsudok
prvostupňového súdu, ktorý bol preskúmavaný v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalovaným
v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.10.2015, vo vzťahu k napadnutému výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 588 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách
prvostupňového konania, a to len z tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred

prvostupňovým súdom, za splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu, ktorá bola
obsahom predvolania na nariadené pojednávanie a bola vykonaná aj v zmysle obsahu Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 6.8.2015 (konkrétne na č.l. 125 rub spisu).

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorým tvrdil nesprávne právne posúdenie okresného súdu, pokiaľ

na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, bola zo
strany krajského súdu urobená výzva podľa ust. § 213 ods. 2 O.s.p. na č.l. 160 spisu zo dňa 12.04.2016,
podľa ktorej v lehote 10 dní bol daný priestor stranám vyjadriť sa k možnosti použitia ustanovení
Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2016 uviedol, že okresný súd rozhodol vo veci správne.
Zobral však na vedomie, že odvolací súd môže byť názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, t.j.
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu poukázal na postavenie sporových strán, ust.
§ 261, § 262 Obchodného zákonníka s tým, že ak je súd toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol nejaký záväzkový vzťah, musí sa tento vzťah spravovať výlučne Občianskym zákonníkom.

Krajský súd sa pred vyhlásením rozhodnutia v predmetnej sporovej veci oboznámil s dôkazmi, ktoré

boli vykonané pred okresným súdom, a to dodacím listom zo dňa 31.1.2013, faktúrou č. 11130001,
výpisom z obchodného registra na žalobcu, výpisom z registra organizácií žalovaného, štatútom
neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby BENETRIX, n.o., ďalšími pripojenými
listinnými dôkazmi. Z obsahu týchto listín nevyplynulo, že by žalovaný bol označený údajmi, ktoré
identifikujú žalovaného ako podnikateľa, naopak, zo Štatútu neziskovej organizácie poskytujúcej

všeobecne prospešné služby BENETRIX, n.o. zo dňa 29.09.2005 (č.l. 44-46 spisu) zistil, že došlo
k založeniu neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách,
poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších zmien a doplnkov, čo korešponduje s
údajmi vyplývajúcimi z Výpisu z registra neziskových organizácií na č.l. 16 spisu, čím bolo zrejmé, že
žalovaný v tomto vzťahu vystupoval vzhľadom k zisteným údajom ako nie podnikateľ, ale nezisková

organizácia. Krajský súd pri riešení otázky, ktorý právny predpis bolo potrebné použiť pri posudzovaní
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny a obrany žalovaného, poukazuje na
to, že pôsobnosť Obchodného zákonníka na oblasť obchodno-záväzkových vzťahov je špecifikovaná
v jeho ust. § 261. Toto ustanovenie vymedzuje, ktoré vzťahy sú obchodnými záväzkovými vzťahmi vzmysle Obchodného zákonníka, pre ktoré platí úprava Obchodného zákonníka. Obchodný charakter
záväzkového vzťahu podľa úpravy Obchodného zákonníka vyplýva buď z toho, že ide o vzťah
medzi podnikateľmi pri ich podnikaní alebo aj medzi podnikateľom pri jeho podnikaní a štátom alebo

samosprávnou územnou jednotkou pri zabezpečení verejných potrieb, poprípade štátnou organizáciou,
na ktorú bolo zabezpečenie verejných potrieb štátom prenesené alebo z povahy veci samej, z povahy
určitýchtypickýchobchodnýchalebopodnikateľskýchkonaní,zurčitýchzmlúv,ktorýmbolnazákladeich
povahy tento charakter priznaný. Čo sa týka predmetného právneho vzťahu, žalobca bol podnikateľom,
aležalovanýnebolpodnikateľom,aleneziskovouorganizáciou,atedaichprávnyvzťahrozhodnenepatrí

dosférypodnikania,tedanebolanaplnenápodmienka,žeišloovzťahtýkajúcisapodnikania,atýmnešlo
o vzťah, ktorý má obchodný charakter, a preto nie je dôvod, aby preň platila špeciálna úprava. Právny
vzťah účastníkov sa riadil v plnom rozsahu úpravou Občianskeho zákonníka (primerane rozsudok NS
ČR sp. zn. 33Odo 849/2004, III. ÚS 140/1999).

Odvolací súd sa nestotožnil s posúdením charakteru sporu okresným súdom, ktorý uzavrel, že ide o spor

obchodno-právny a z tohto záveru, pokiaľ ide o podradenie zmluvného vzťahu účastníkov, vychádzal z
ustanovení Obchodného zákonníka ako hmotného práva.

Napriektomu,žesakrajskýsúdnestotožnilsprávnymposúdenímokresnéhosúdu,tátookolnosťnemala
vplyv na potvrdenie rozsudku v napadnutých výrokoch podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 588 Eur s príslušenstvom,
titulom predaja chladničky TPM-900, v.č. 120511. T, ktorú žalovanému dodal dňa 31.1.2013 a jeho cenu
vyúčtoval faktúrou č. 11130001, ktorú faktúru žalovaný neuhradil.

Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav veci a záver okresného súdu,
s odkazom na tvrdenie poskytnuté v prvostupňovom konaní, podľa ktorého predmetná chladnička bola
žalobcom darovaná, resp. vypožičaná bez úroku, čo podľa žalovaného bolo preukázané výpoveďou
svedka Rudolfa Kulmana, svedkyne Y. i W., ako aj, že chladnička ani nebola v majetku žalobcu, ale
inej osoby, spolu s tvrdením, že v zmysle dodacieho listu bola dodaná iná chladnička. Krajský súd k

odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že tieto neboli relevantné a okresným súdom zistený skutkový
stav vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré dalo dostatočný základ pre záver okresného
súdu o uzavretí kúpnej zmluvy.

Pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti návrhu žalobcu a obrany žalovaného správne

prvostupňový súd zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či medzi účastníkmi konania došlo k
založeniu právneho vzťahu kúpnej zmluvy a súčasne skúmal, či účastníci dostatočne určili podstatné
náležitosti tohto právneho úkonu, keď vychádzal z výkladu prejavu vôle aj v zmysle ust. § 35
Občianskeho zákonníka. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že výklad prejavu vôle upravuje
Občiansky zákonník a základné prvky právneho úkonu sú vôľa a jej prejav, pričom právne následky

sa priznávajú len v spojení vôle a prejavu, pričom prejav je podriadený funkciou vôle. V súvislosti s
odvolacounámietkoužalovaného,týkajúcousaexistencieaplatnostikúpnejzmluvyajehoargumentácii,
krajský súd poukazuje na to, že zmluva sa skladá z dvoch jednostranných, obsahovo celkom zhodných
a vzájomne adresovaných právnych úkonov, a to návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia tohto návrhu na
uzavretie zmluvy. Podstatou zmluvy je teda súhlasný prejav vôle zmluvných strán, viažuci sa primárne

k uzavretiu zmluvy. K tomu, aby mohla zmluva vzniknúť, je treba, aby sa stretli zhodné prejavy vôle
kontrahujúcich strán. To platí všeobecne pre všetky zmluvy, teda aj pre kúpnu zmluvu. Platí to rovnako
pre zmluvy, ktoré boli uzatvorené konkludentným spôsobom. Zároveň uvádza, že spomedzi znakov
definujúcich právny úkon, má zásadný význam jednota vôle a prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje
vôľa, neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav vôle.

Vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým
predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom
prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal a či
skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba poznamenať, že existencia vôle sa pri jej prejave posudzuje
predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle

urobený. Z okolností spojených s uzavretím a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne
na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s uzavretím zmluvy a následné konanie účastníkov.Krajský súd uvádza, že na vznik zmluvy ust. § 588 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby sa strany
dohodli na podstatných náležitostiach, t.j. na predmete kúpy a na kúpnej cene.

Žalobca v konaní tvrdil, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy dodal žalovanému tovar dňa 31.01.2013,
a to chladničku TPM-900, v.č. 120511, na preukázanie ktorého tvrdenia predložil dodací list zo dňa
31.01.2013 a navrhol výsluch svedka p. Kulmana, ktorý v rozhodnom čase konal za žalovaného. Svedok
RudolfKulmandoZápisniceopojednávanízodňa9.7.2015(č.l.108-116spisu)potvrdil,ževsúvislostis
technickou prípravou spustenia Domova sociálnych služieb BENETRIX, n.o. spolupracoval s p. Matiom,

zabezpečoval zariadenie, chod a sfunkčnenie tejto spoločnosti, v rámci ktorej spolupráce sa obrátil na p.
Matiu, či by mu nepomohol s chladničkou, aby ju v deň spustenia na prevádzke mal. Výslovne uviedol,
že to nebol dar zo strany p. Matiu a bol vnútorne presvedčený, že za tú chladničku zaplatí, v cenových
reláciách, ktoré sú platné na trhu, za cenu ako je v cenovej ponuke. Zároveň potvrdil, že nebol v tom, že
predmetná chladnička bude raz vrátená. Svedkyňa p. Eva Pĺžíková potvrdila, že záležitosti týkajúce sa
dodania chladničky zabezpečoval p. Kulman a rovnako potvrdila, že faktúra od žalobcu bola v decembri

roku 2013 zaúčtovaná. Do júna 2014 neriešila úhrady, robil to len p. Kulman a ohľadne chladničky nikdy
rečsp.Kulmanomnepadla.Čosatýkadodacieholistu,tentoodpisovala.Zosvedeckejvýpovedesvedka
p.Kulmana, ktorý potvrdil tvrdenie žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako
aj vo väzbe na obsah listinných dôkazov, i samotné vyjadrenie svedkyňa p. Pĺžíkovej, súhlasí krajský súd
so záverom prvostupňového súdu, že tak zo strany žalobcu, ako i zo strany žalovaného bola prejavená

slobodná a vážna vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k predmetu
kúpy, a to chladničky TPM-900, v.č. 120511. Predmetom kúpnej zmluvy teda bola hnuteľná vec určená
individuálne a druhovo, s dohodnutou cenou.

Vo vzťahu k podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to kúpnej cene uvádza odvolací súd, že dohoda

o spôsobe úhrady kúpnej ceny nie je z hľadiska posúdenia platnosti kúpnej zmluvy právne rozhodná.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že strany sa dohodli na predmete kúpy, ktorý bol
špecifikovaný a cene. V danom prípade kúpna cena bola stanovená spôsobom, ktorým bolo nepochybne
možné určiť jej výšku, a to odkazom na cenovú ponuku. Cena tak teda bola dohodnutá iným spôsobom,
než uvedením peňažnej čiastky, avšak bol to spôsob, ktorým ju bolo možné nepochybne určiť. V danom

prípade išlo o tovar, ktorého cena nebola upravená cenovým predpisom, a svedok Rudolf Kulman
zaujal súhlasné stanovisko k otázke, či by za chladničku zaplatil cenu, ako vyplýva z cenovej ponuky
GASTRO GLOBAL s.r.o.. Z cenovej ponuky GASTRO GLOBAL s.r.o., nachádzajúcej sa na č.l. 69 - 70
spisu, nepochybne vyplynula cena chladiacej skrine vo výške 490 Eur, ktorá cena bola aj predmetom
faktúry žalobcu, a preto nebolo možné nesúhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že účastníci

dohodli aj podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, a to jej cenu. Čo sa týka predloženej cenovej ponuky
zo strany žalovaného, nebolo spochybnené, že táto bola základom pre odsúhlasenie celého zariadenia
na vydávanie stravy v roku 2012 regionálnym úradnom verejného zdravotníctva, pričom súčasťou
schvaľovania bola aj chladnička, teda regionálny úradom verejného zdravotníctva bola aj schválená
cenová ponuka na zariadenie, ktoré mal v roku 2012 pre žalovaného dodať GASTRO GLOBAL s.r.o.,

Martin, od ktorého žalovaný zariadenia mimo chladiacej skrine zakúpil, čo žalovaný nevyvrátil. To,
akým spôsobom prebiehal kontraktačný proces medzi žalobcom a žalovaným, vychádza i zo stavu ich
vzájomnej spolupráce a spôsobu komunikovania medzi týmito účastníkmi, keďže nebolo sporné, že p.
Matia pôsobí ako štatutárny orgán spoločnosti ELASTIC - M, s.r.o., ktorá rovnako spolupracovala so
žalovaným na obdobnom princípe.

K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu správne, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný
súd vychádzal z výpovede svedka p. Kulmana, ktorý potvrdil, že oslovil p. Matiu pri vedomosti, že
chladnička v tom čase sa nachádzala v spoločnosti MEDIK - M, n.o. a zároveň potvrdil vedomosť
o tom, že p. Matia je štatutárnym zástupcom v iných spoločnostiach. Svedok vo výpovedi výslovne

neuviedol, že p. Matiu žiadal o dodanie chladničky ako štatutárneho zástupcu spoločnosti MEDIK - M,
n.o.. Pokiaľ vykonané dokazovanie preukázalo, že predmetná chladnička vlastnícky patrila žalobcovi,
ktorý prostredníctvom štatutárneho zástupcu - p. Matiu konal a jednal pri uzatváraní zmluvy, s osobou
oprávnenou konať za žalovaného svedkom - p. Kulmanom, potom námietka nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu bola zhodnotená ako nedôvodná.

K žalovaným tvrdenému omylu pri uzatváraní zmluvy v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že tento
omyl zo strany žalovaného preukázaný nebol. Naopak, z výpovede svedka p. Kulmana jednoznačne
vyplynulo, že svedok mal vedomosť o tom, že dochádza z dodaniu chladničky na základe uzavretejkúpnej zmluvy, kde bol dostatočne špecifikovaný predmet s cenou tak, ako bola uvedená v cenovej
ponuke. Z doloženého dodacieho listu bolo preukázané, že došlo k prevzatiu tejto hnuteľnej veci
žalovaným. Týmto momentom tak podľa ust. § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudol žalovaný

vlastníctvokpredmetnejveci,sdôsledkomvznikupovinnostizaplatiťdohodnutúcenu.Právemomentom
prevzatia tejto hnuteľnej veci žalovaný mohol realizovať všetky zložky obsahu vlastníckeho práva. To,
že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a nie k zmluve o výpožičke, vyplývalo práve z výpovede svedka p.
Kulmana, ktorý uviedol ...„nebol som v tom, že ju raz vrátime...". Pokiaľ svedkyňa p. W. tvrdila, že dodací
list podpisovala len ako „zdrap papiera", tak odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ je predložený dodací

list obsahujúci identifikačné údaje dodávanej veci, ako i údaje o prevzatí tejto veci, tak je bez logického
významu, aby tento dodací list, vychádzajúc už z jeho názvu, slúžil len ako evidenčný doklad, keďže z
jeho názvu a obsahu nepochybne vyplýva, že ide o dodávku a potvrdzuje sa v ňom jej prevzatie. Na
základe uvedeného preto odvolací dôvod, že v danom prípade malo ísť len o zmluvu o vypožičaní, resp.
darovaciu zmluvu, nebol preukázaný. Sama o sebe skutočnosť, že faktúra č. 11130001 bola žalovanému
doručená až v decembri 2013, ktorou bola vyúčtovaná cena tovaru, bola bez vplyvu na uzavretý právny

vzťah.

Z uvedených záverov, preto pokiaľ okresný súd napadnutými výrokmi rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiťžalobcovisumu588Eurspoluspríslušenstvom,bolojehorozhodnutievecnesprávneakrajským
súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. spolu i so závislým výrokom o trovách prvostupňového

konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Úspešným účastníkom konania bol žalobca, ktorý ale v písomnom vyjadrení
k odvolaniu neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto z titulu absencie tohto

návrhu ako základnej podmienky bolo rozhodnuté tak, že sa žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.