Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607203759
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2607203759.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: W. Y. (predtým X.), nar.
XX.X.XXXX, bydlisko F., Y.. X.. M. XX, právne zastúpená: Doc. JUDr. Vlasta Kovalačíková, advokátka
so sídlom Senec, Mierové námestie 3, proti odporcovi: F. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko F., F. XXXX/X,
právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Skalica, Námestie slobody 2, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Senica, č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd určil napadnutým rozsudkom, že do BSM účastníkov patrí:
1. Obývacia stena v hodnote 462,46 €,

2. Kuch. stôl + 4 stoličky v hodnote 332,65 €,
3. Prútené kreslo v hodnote 8,22 €,
4. Skrinka - kúpeľňa v hodnote 106,29 €,
5. Obraz v hodnote 22,60 €,
6. Galaskrine v hodnote 557,39 €,
7. Stropné svietidlo v hodnote 4,10 €,

8. Motorové vozidlo Škoda Fábia Combi 6Y ŠPZ: SI - 400 - AI v hodnote 3 764,19 €,
9. Hodnota členského podielu v OSBD / hodnota bytu nachádzajúci
sa na P. ulici č. X v F. v hodnote 54 770 €
Vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal veci pod bodom 1.,
2.a9.adovýlučnéhovlastníctvaodporcuvecipodbodom3.,4.,5.,6.7.8.Odporcoviuložilpovinnosť na
úplné vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 2 663,67 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Určil

povinnosť účastníkom zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a nerozdielne v sume 1
800,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Senica. Súd doplnil výpovede
svedkov B. Z., matka navrhovateľky, I. Z., otec navrhovateľky, svedkyne U. X., sestry odporcu, svedka U.
E., svedkyne Ing. M. Z., svedka L. Z. a zistil skutkový stav Účastníci mohli do BSM nadobúdať majetok
v čase od jeho vzniku, t. j. od 30.5.1998 do zániku BSM, teda do 2.7.2005. Do BSM účastníkov patrili
hnuteľné veci celkom v hodnote 1 493,71 €, pričom sedacia súprava, dvojposteľ, koberec a bicykel

znalcovi nepredložili, s tým, že tieto veci boli zničené opotrebovaním po zániku BSM (sedacia súprava
nanovopotiahnutá). Horský bicykel, ktorý mal odporca nadobudnúť v roku 2003 by aj tak nemohol patriť
do masy BSM, keďže podľa navrhovateľky mal byť nadobudnutý trestnou činnosť, a teda vlastníctvok nemu by účastníci nenadobudli, keďže toto je možné nadobudnúť len kúpou, darovaním, dedením,
reštitúciou alebo výhrou zákonom uznaných výherných hrách. Ostatné nepredložené veci pre ich
nepatrnú zostatkovú hodnotu vo vzťahu k hodnote celej masy BSM a z dôvodu hospodárnosti konania,

aj keď v čase zániku BSM existovali, súd nedal znalcovi hypoteticky oceňovať. DO BSM účastníkov
nesporne patrí i automobil v hodnote 3 764,19 €, ktorý účastníci nenamietali. Rozpornou otázkou medzi
účastníkmi bola hodnota členského podielu v OBSB k bytu na P. ulici v F.. Znalec z odboru stavebníctva
jeho hodnota v čase zániku BSM stanovil na sumu 34 282,19 € a hodnotu v súčasnosti ku dňu 25.4.2012
v sume 40 973,06 €. Nesporným faktom bola i skutočnosť, že navrhovateľka tento byt dňa 17.8.2009

odpredala za sumu 54 770 €. Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo právne posúdenie času, v ktorom
sa má oceniť hodnota členského podielu ako i to, či všeobecná hodnota členského podielu je súčasne i
trhovou hodnotou bytu, keďže po zániku BSM byt nadobudla do vlastníctva a až potom tento odpredala
tretej osobe. Znalec Ing. Patinka na túto otázku odpovedal na pojednávaní kladne, teda, že všeobecná
hodnota členského podielu sa rovná trhovej cene bytu. Členský podiel v stavebnom bytovom družstve
predstavuje majetkovú hodnotu ktorá patrí do BSM, za predpokladu, že tvorila spoločné majetkové

právo manželov. Rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu manželov zaniká spoločné členstvo
rozvedených manželov a výlučným nájomcom a súčasne členom družstva sa stáva iba jeden z bývalých
manželov. Ten z manželov, ktorý sa nestal členom družstva má právo na primeranú náhradu vo výške
zodpovedajúcej polovici členského podielu a to bez ohľadu na to, či druhý z manželov vykonal alebo
nevykonal prevod členských práv a povinností na iného, potom ako sa členský podiel stal výlučne jeho

majetkovým právom. Podstatná však je skutočnosť, že členský podiel v družstve, ako pôvodne spoločné
právo manželov sa stáva majetkovým právo len jedného z nich vo vzťahu k družstvu. Tak, že členský
podiel zostáva ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom manželov, keďže rozhodnutím
o zrušení práva spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, žiadnym spôsobom
nedochádza k jeho vyporiadaniu. V tomto rozhodnutí súdu sa totiž to neurčuje hodnota členského

podielu a ani akú sumu má ten z manželov ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi
uhradiť. Medzi hodnoty, ktoré treba v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí
aj zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve, ale len za predpokladu, že po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom
v družstve. Ak došlo k ich prevodu do vyporiadania, treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú,

vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdd/9/97) Ak prevedie ten z
manželov,ktorýsastalporozvodemanželstvavýlučnýmčlenomdružstva,počaskonaniaovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov svoj členský podiel odplatne na inú osobu za vyššiu sumu,
než bola odhadnutá ako obvyklá cena, je namieste vychádzať z tejto reálnej ceny a dať jej prednosť
pred hypotetickou cenou určenou znaleckým posudkom, keďže aj táto „reálna“ cena je cenou obvyklou,

lebo za ňu sa prevod uskutočnil. Napokon je aj spravodlivé, aby sa na výťažku z predaja skôr spoločnej
veci (ktorá po rozvode nebola zhodnotená) podieľal predchádzajúci spoluvlastník, ktorý dosiaľ nedostal
z tohto titulu vyporiadanie, a to vo výške zodpovedajúcej podielom účastníkov. (uznesenie NS ČR z
31.1.2007, sp. zn. 22Cdo 1350/2005). Prvostupňový súd do vyporiadania BSM zahrnul sumu 54 770
€ za ktorú navrhovateľka byt predala. Takto potom hodnota masy BSM účastníkov predstavuje sumu

60 027,90 € (automobil 3 764,19 €, hnuteľné veci 1 493,71 €, hodnota členských práv a povinností/
byt 54 770 €). Podie pripadajúci na jedného z účastníkov je potom 30 013,95 € (60 027,90 €/2). Pri
hore uvedenom vyporiadaní do výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55
565,11 € (54 770, € + 795,11 €), do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4 462,79 € (3 764,19
€ + 698,60 €). Takto pri zachovaní zásad uvedených v ustanovení § 150 O. z. by navrhovateľka na

úplné vyporiadanie BSM mala odporcovi vyplatiť sumu 25 551,16 € (55 565,11 € - 30
013,95 €; 30 013,95 € - 4 462,79 €). V rámci širšieho vyporiadania BSM súd po doplnení dokazovania
v zmysle pokynov odvolacieho súdu jednoznačne uzavrel, že navrhovateľka preukázala svoj prínos
do BSM vo výške 850 000 Sk (28 214,83 €) a to predložením darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2004,
výpisom z vkladnej knižky na meno I. Z. a zhodnými výpoveďami navrhovateľky a svedkov: otca a matky

navrhovateľky I. Z. a W. Z., Ing. M. Z.. Navrhovateľka a svedkovia zhodne tvrdili, že suma 850 000 Sk
za prevod členského podielu dotknutého bytu na P. ulici bola odovzdaná v banke Z. V., a.s. osobne do
rúk Ing. Z. otcom navrhovateľky I. Z. za prítomnosti navrhovateľky. Svedkyňa Ing. Z. zároveň vysvetlila
dôvod rozdielností jej výpovedí a síce, že po pojednávaní si sadla doma s manželom a pri rozhovore
s ním si spomenula, že peniaze jej odovzdal otec navrhovateľky v banke Z. V. a.s. a šlo o sumu 850

000 Sk. V tejto časti dokazovania sa stal odporca nedôveryhodný, keď tvrdil, že tieto fin. prostriedky
odovzdávali spoločne účastníci prevodcom buď v byte alebo dome prevodcov. V prospech skutočnosti,
že dotknutý byt bol kúpený za finančné prostriedkov z daru od rodičov navrhovateľky, svedči aj to,
že odporca nepreukázal súdu, že v manželstve našetrili sumu 850 000 Sk, keď tento dňa 11.10.2011uviedol, že za 5 - 6 rokov práce a brigád v Rakúsku mohol zarobiť 700.000 až 900 000 Sk, čo pri
sume 900 000 Sk za 6 rokov predstavuje mesačne v priemere sumu 12 500 Sk, pričom podľa tvrdenia
odporcu, rodina mala výdavky 7000 Sk a navrhovateľka bola počas trvania manželstva viac materskej

ako v práci. Skutočnosť, že tento príjem uvádzaný odporcom je súčtom jeho príjmu z práce a brigád za
5 - 6 rokov dokazuje aj doplnenie jeho výpovede jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom
dňa 19.8.2014, kde tento uviedol, že nikto nikdy netvrdil, že odporca zarobil sumu 700 000 - 800 000
Sk na brigádach. V ostatných prínosoch v sume 15 999 €, ktoré žiadala navrhovateľka započítať vo
svoj prospech ako investície do dotknutého bytu na P., ktoré peniaze táto mala nadobudnúť darom od

svojich rodičov, súd dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla. Pokiaľ ide o prínos
odporcu v sume 285 000 Sk, ktorú sumu mal tento nadobudnúť darom od svojho otca začiatkom roka
2003, odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Svedkyňa U. X., ktorá je sestrou odporcu,
tvrdila, že v roku 2003 si ich zavolal ich otec a povedal im, že ona dostane byt a brat, čiže odporca
sumu 300 000 Sk, odovzdanie peňazí však nevidela. Tvrdila len, že jej to povedala matka, ktorej to
povedal otec. Svedkyňa B. X., matka odporcu, na rozdiel od svojej dcéry U. X. zasa tvrdila, že bola

prítomná pri tom, ako jej manžel a otec odporcu v čase, keď bol ťažko chorý, daroval u nich v domácnosti
v obálke peniaze odporcovi, sumu peňazí sa v nej nachádzajúcich však ani jeden neprepočítal. Z
uvedeného súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť skutočnosti, že deklarovaná suma 285 000
Sk bola odporcovi jeho otcom odovzdaná, keďže nielenže neexistuje žiadny písomný záznam o tomto
odovzdaní, ale odovzdanie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkýň U. X. a B. X., kým

svedkyňa U. X. povedala, že o odovzdaní jej povedala matka, ktorej to povedal otec a zasa svedkyňa
B. X. povedala, že bola prítomná pri odovzdaní peňazí. V neprospech odporcu tiež svedči fakt, že tento
prínoszačalsitentouplatňovaťažpopiatichrokochtrvaniasporu.NaviacsvedkyňaB.X.stalasapresúd
nedôveryhodnou, keď rovnako ako jej syn tvrdila, že v dotknutom byte oslavovali odporcove a vnukove
meniny dňa 26.8.2004, pričom z obsahu rozvodového spisu 5C/51/2005 vyplýva, že do dotknutého bytu

nasťahovala sa v septembri 2004 len navrhovateľka s maloletými deťmi, keďže odporca sa aj napriek
jej naliehaniu do bytu nasťahovať odmietol. Uvedené preukazuje výpoveď odporcu na pojednávaní
konanom dňa 27.4.2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/51/2005 „Do väčšieho bytu v septembri 2004
som sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať, lebo sme si nerozumeli a stále sme sa hádali
a rozhodol som sa, že keď budeme každý sám, bude to lepšie.“. Čo sa týka investícii účastníkov do

bytu na F. ulici je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase ich vykonávania (rok 2002) ani jeden z
účastníkov nebol vlastníkom tohto bytu. Je len zhoda okolností, že odporca sa stal jeho vlastníkom, ale
až po zániku BSM. V prípade, že by tento byt nadobudla tretia osoba, účastníci by na žalobu o náhradu
škody prípadne bezdôvodné obohatenie nenašli oporu v zákone, keďže jeho pôvodným vlastníkom
bola právnická osoba, ktorá tento byt prenajímala. Preto tieto investície neboli do vyporiadania BSM

zahrnuté. Tak isto prínos navrhovateľky v sume 210 000 Sk, ktorý mala získať odpredajom chaty súd
do vyporiadania BSM nepojal a to z toho dôvodu, že zo zmluvy o predaji tejto nehnuteľnosti vyplýva,
že bola odpredaná za sumu 49 660 Sk dňa 7.6.2000, pričom peniaze boli vyplatené pred podpisom
zmluvy, pričom automobil, ktorý mal byť z časti za túto sumu kúpený, bol do prevádzky prvýkrát uvedený
11.7.2001, takže z tejto časovej disproporcie vyplýva pochybnosť o navrhovateľkou tvrdenom použití

týchto peňažných prostriedkov. Naviac navrhovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť, že
časť kúpnej ceny mala byť uhradená u odpredaja pôvodného automobilu účastníkov značky Favorit v
sume 70 000 Sk.

Čosatýkapasíva,atozáväzkuúčastníkovnavráteniepôžičkyvsume30000Skrodičomnavrhovateľky,

samotná matka navrhovateľky uviedla, že tieto fin. prostriedky dala dcére, mala ich v hotovosti v
domácnosti, a navrhovateľka mala zaplatiť časť poistnej sumy na životnej poistke odporcu. Odporca
tieto skutočnosti poprel. Súd má za to, že ani v tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno.
Takto potom v rámci širšieho vyporiadania BSM po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850 000
Sk (28 214,83 €) súd zaviazal odporcu na úplné vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu 2

663,67 € (28 214,83 € - 25 551,16 €). O náhrade trov súd rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.
s určením, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov
mal v konaní úspech len čiastočný, a v pomere ich vzájomným návrhom ako žiadali BSM vyporiadať
rovnomerný. Súdny poplatok z predmetu konania v sume 1 800 € sú povinní zaplatiť účastníci spoločne
a nerozdielne s tým, že súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty vyporiadaného BSM (položka č. 6

písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov).Odvolanie proti celej výrokovej časti napadnutého rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Odporca odvolanie odôvodňuje tým, že a) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci; c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci potom, čo odvolací
súd zrušil predchádzajúci rozsudok č. k. 12C/66/2007-313 zo dňa 12.12.2012. Súd následne doplnil
dokazovanie o výsluchy svedkov a vo veci následne rozhodol rozsudkom dňa 12.2.2015. Súd prvého
stupňa vo vyššie uvedenej právnej veci správne určil rozsah majetku, ktorý patril do BSM účastníkov.

Súd prvého stupňa v podstate správne určil aj hodnotu vyporiadavaného majetku. Súd prvého stupňa
správne rozhodol aj o tom, ktoré položky hnuteľného majetku pripadnú tomu ktorému účastníkovi.
Súd prvého stupňa sa však dopustil závažného pochybenia pri rozhodovaní o spôsobe finančného
vyporiadania účastníkov a to tým, že a) súd opäť zohľadnil pri vyporiadaní BSM nepreukázaný
prínos navrhovateľky v sume 850 000,- Sk; b) súd opäť nezohľadnil pri vyporiadaní BSM preukázané
prínosy odporcu; c) súd sa opäť evidentne dopustil elementárnej výpočtovej chyby, keď použil zjavne

chybný výpočtový vzorec pre vyrovnanie podielov účastníkov, čím poškodil odporcu. Odporca preto na
odôvodnenie tohto odvolania v plnom rozsahu odkazuje na dôvody, ktoré odporca uviedol už vo svojom
predchádzajúcomodvolaníprotipredchádzajúcemurozsudkuč.k.12C/66/2007-313zodňa12.12.2012.
Odporca týmto podaním žiada, aby odvolací súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa pripustil možnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dôvodnosť tejto

požiadavky je daná aj tým, že súd prvého stupňa opakovane aplikoval spôsob výpočtu, ktorý je v
rozpore s akoukoľvek logikou, a ktorý nie je súladný s ustálenou judikatúrou (viď rozhodnutie NS SSR z
26.12.1977 sp. zn. 1Cz/105/1976 publikované napr. na str. 195 v Judikatúra vo veciach bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, Edmund Horváth, IURA EDITION 2008). Odporca žiada, aby odvolací súd
odvolaniuvyhovelaabynapadnutýrozsudokzrušilavrátilspäťsúduprvéhostupňaaleboabynapadnutý

rozsudok zmenil tak, že vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) účastníkov tak, ako
to odporca navrhoval a odôvodnil vo svojom podaní zo dňa 17.9.2010 (ako aj vo svojom podaní
z 31.12.2012), teda aby odvolací súd rozhodol o vyporiadaní BSM takto: „Z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) účastníkov sa prikazujú do výlučného vlastníctva
navrhovateľky: a) hnuteľné veci - obývacia stena v hodnote 462,46 eur, kuchynský stôl a 4 stoličky

v hodnote 332,65 eur; b) peniaze - 4. peňažná hotovosť v sume 29 218,84 eur. Z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) účastníkov sa prikazujú do výlučného vlastníctva
odporcu: a) hnuteľné veci - osobný automobil ŠKODA Fabia, Combi, r. v. 2001, EČV: SI-400AI v hodnote
3.764,19 eur, prútené kreslo v hodnote 8,22 eur, skrinka kúpeľňová v hodnote 106,29 eur, obraz v
hodnote 22,60 eur, galaskrine v hodnote 557,39 eur, stropné svietidlo v hodnote 4,10 eur; b) peniaze

- 10. peňažná hotovosť v sume 25 551,16 eur. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 25
551,16 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Vyjadrenie proti odvolaniu odporcu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka.
Okresný súd v Senici v zmysle pokynov obsiahnutých v uznesení Krajského súdu v Trnave

23Co/143/2013-346 zo dňa 26.2.2014 podrobne doplnil dokazovanie a jeho závery obsiahnuté v
rozsudku č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015 sú správne. Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy
v zmysle ust. § 132 O.s.p., na základe čoho dospel k skutkovým a právnym záverom obsiahnutým
v rozsudku č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015, pričom ich podrobne a vecne odôvodnil. S
poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľka konštatuje, že súd prvého stupňa na základe doplneného

dokazovania úplne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe čoho
vec správne právne posúdil. Navrhovateľka preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Senica 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015 ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,rozsudoksúduI.stupňajevecnesprávny.Odvolací

súd rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Rozsudkom OS Senica sp. zn. 5C/51/2005 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 30.5.1998
bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 27.4.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.7.2005. Navrhovateľkav návrhu uviedla, že účastníci od septembra 2004 nežili v spoločnej domácnosti a intímne spolužitie
ukončili v decembri 2003. Odporca vo výpovedi dňa 27.4.2005 uvádzal, že do väčšieho bytu v septembri
2004 sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať, lebo si nerozumeli a stále sa hádali a rozhodol

sa, že keď bude každý sám bude to lepšie.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva
a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň

faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca
aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie
spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej

ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu
na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny
a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.

Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť
správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého m Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady:

a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však
zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu
do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne
hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade
však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne.

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak
vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.
Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne

dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo
uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok.

Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na
zníženú(redukovanú)hodnotuveci(napr.vdôsledkujejspoločnéhoužívania)prizánikubezpodielového

spoluvlastníctva.

Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený
majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami
zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.

c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od
vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia
osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré znich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých
detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného
majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do

ďalšej výchovy.

d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi
manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto
osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých
spoluvlastníkov.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere
zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom
prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia,
než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému

manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom.

Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. februára 2014, č.k. 23Co/143/2013-346 na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. 12C/66/2007-313 zo dňa 12. decembra 2012,
odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V závere
odvolací súdu poukázal na to, že: „...skutkové zistenia, vykonané dokazovanie, nezodpovedá záverom
súduvjehoskutkovýchokolnostiach,vyhodnotenídôkazov,pretoženebolopreukázanéto,čosúdtvrdilv

záveroch. Dôkazy tomu nenasvedčujú. Prvostupňový súd tak dôsledne nezistil skutkový stav, nevykonal
dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov, tým sa doposiaľ stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pre súdom. Evidentné je v priebehu
konania, že prvostupňový súd dôkazy, ktoré vykonal zle, vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. jednotlivo
i v ich súhrne, preto musí jednoznačne výsluchmi účastníkov zistiť ich prínosy do BSM, ako i tvrdia je

práve dôkazné bremeno na účastníkov tieto okolnosti preukázať. V prípade navrhovateľky, podrobne
navrhovateľku dopočuje k odovzdávaniu peňazí, kde dochádzalo k odovzdaniu peňazí jej rodičmi a v
akej banke, tieto peniaze boli vyberané z akého účtu a nielen výpisom z vkladnej knižky, či z účtu rodičov,
musí tieto okolnosti preukázať. Samotné vybratie z účtu nepreukazuje, že peniaze, keď vybrali rodičia
navrhovateľky, ich darovali práve navrhovateľke na kúpu členského podielu družstevného bytu. Práve

rôznosť výpovedí a rozdielnosť svedkyne Ing. Z., ktorá tvrdila, že došlo k odovzdaniu peňazí v Y. V. a
naopak, navrhovateľka, ktorá tvrdila, že sa peniaze vybrali z účtu a hneď pri prepážke sa dali svedkyni,
niejedôkazom,žetietobolipožičanéjejrodičmi,pretožebolozistené,žeúčet,respektívevkladnáknižka
bola v Z. a nie v Y. V.. Tieto okolnosti, ktoré sú sporné, musí prvostupňový súd dostatočne odstrániť,
nezhody vo výpovediach daných svedkov i účastníčky navrhovateľky. Naopak, aj v prípade prínosu

odporcu do BSM peňazí, ktoré mal zase darovať jeho otec odporcovi, v prípade vypočutia jeho sestry,
svedkyne X., je potrebné podrobnejšie vypočutie, kedy boli peniaze odovzdávané, kto pri odovzdávaní
peňazí bol, aká výška peňazí bola, na čo, na aký účel boli používané, v ktorom období to bolo, naostatok
nielenhodnoteniedôkazovpodľaust.§132ods.1O.s.p.,toznamenájednotlivoivichsúhrne,jedôležité
pre končiace sa v štádiu vykonania dokazovania, ale aj samotné vyhotovenie rozhodnutia musí byť v

súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., to znamená, že odôvodnením svojho rozhodnutia musí okrem
stručných vyjadrení vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil. Musí dbať predovšetkým o to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Naostatok
je treba uviesť, že ako odvolací dôvod udával odporca ešte aj nutnosť poukázania výpočtu vyporiadania

BSM, ktorý výpočet musí previesť prvostupňový súd do svojho rozhodnutia, aby mohlo byť rozhodnutie
preskúmateľné. Je potreba v odôvodnení poukázať presne výpočet, ako dospel prvostupňový súd k
sume, ktorú je povinný ten ktorý účastník vyplatiť titulom vyporiadania BSM druhého účastníka, to
znamená, že je potrebné, aby súd uviedol čistú masu BSM, koľko z prikázaných vecí, či už hnuteľnýchalebo pohľadávok bolo prikázané tomu ktorému účastníkovi, aká finančná hodnota a aby vedel vyrátať
rozdiel, ktorý je finančným vyrovnaním druhého účastníka, ktorý získal menej ako polovicu z čistej
masyBSM.Takistotýmtospôsobomzdôvodníajvyrátaniesúdnehopoplatkuzodpovedajúcehopercentu

podľa položky zákona o súdnych poplatkoch.".

Pre naplnenie princípu vyporiadania BSM, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to,
čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok, tak zistenia

a závery súdu vychádzajú z vykonaného a doplneného dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho
súdu a správneho vyhodnotenia dôkazov. Prvostupňový súd v rámci širšieho vyporiadania BSM tak
uzavrel, že navrhovateľka preukázala svoj prínos do BSM vo výške 850 000 Sk (28 214,83 €) a to
predložením darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2004, výpisom z vkladnej knižky na meno I. Z. a zhodnými
výpoveďami navrhovateľky a svedkov: otca a matky navrhovateľky I. Z. a W. Z., Ing. M. Z.. Vyhodnotenie
zhodných tvrdení svedkov, že suma 850 000 Sk za prevod členského podielu dotknutého bytu na P.

ulici bola odovzdaná v banke Z. V., a.s. osobne do rúk Ing. Z. otcom navrhovateľky I. Z. za prítomnosti
navrhovateľky, tým, že svedkyňa Ing. Z. vysvetlila dôvod rozdielností jej výpovedí, že po pojednávaní si
sadla doma s manželom a pri rozhovore s ním si spomenula, že peniaze jej odovzdal otec navrhovateľky
v banke Z. V. a.s. a šlo o sumu 850 000 Sk sa vyhodnotilo, že byt bol kúpený za finančné prostriedkov
z daru od rodičov navrhovateľky, svedči aj to, že odporca nepreukázal súdu, že v manželstve našetrili

sumu 850 000 Sk. V ostatných prínosoch v sume 15 999 €, ktoré žiadala navrhovateľka započítať vo svoj
prospech ako investície do dotknutého bytu na P., ktoré peniaze táto mala nadobudnúť darom od svojich
rodičov, súd dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla a žiadnym spôsobom
nekonkretizovala a nepreukazovala skutočný spôsob použitia týchto fin. prostriedkov.

Naopak tvrdený prínos odporcu v sume 285 000 Sk, ako mal tento nadobudnúť darom od svojho otca
začiatkom roka 2003, odporca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Svedkyňa U. X., sestra
odporcu tvrdila, že v roku 2003 si ich zavolal otec a povedal im, že ona dostane byt a brat - odporca
sumu 300 000 Sk, odovzdanie peňazí však nevidela. Tvrdila len, že jej to povedala matka. Svedkyňa
B. X., matka odporcu, na rozdiel od svojej dcéry U. X. tvrdila, že bola prítomná pri tom, ako jej manžel

a otec odporcu v čase, keď bol ťažko chorý, daroval u nich v domácnosti v obálke peniaze odporcovi,
sumu peňazí sa v nej nachádzajúcich však ani jeden neprepočítal. Neexistuje žiadny písomný záznam
o tomto odovzdaní, odovzdanie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkýň U. X. a B.
X., kým svedkyňa U. X. povedala, že o odovzdaní jej povedala matka, ktorej to povedal otec a zasa
svedkyňa B. X. povedala, že bola prítomná pri odovzdaní peňazí. V neprospech odporcu je fakt, že tento

prínos začal si tento uplatňovať až po piatich rokoch trvania sporu. Svedkyňa B. X. rovnako ako aj jej syn
- odporca tvrdila, že v dotknutom byte oslavovali odporcove a vnukove meniny dňa 26.8.2004, pričom z
obsahurozvodovéhospisu5C/51/2005vyplýva,žedodotknutéhobytunasťahovalasavseptembri2004
len navrhovateľka s maloletými deťmi, keďže odporca sa aj napriek jej naliehaniu do bytu nasťahovať
odmietol. Nakoniec aj sám potvrdil, že to bolo iba následne pri návšteve detí.

Takto potom je hodnota masy BSM účastníkov vyrátaná správne sumou 60 027,90 € (automobil
3 764,19 €, hnuteľné veci 1 493,71 €, hodnota členských práv a povinností/byt 54 770,- €). Podiel
pripadajúci na jedného z účastníkov by mal byť potom 30 013,95 € (60 027,90 €/2) pri zachovaní
základnej zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Tak ako vyporiadal súd do

výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55 565,11 € (54 770, € + 795,11 €),
do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4 462,79 € (3 764,19 € + 698,60 €). Takto pri zachovaní
zásad uvedených v ustanovení § 150 O. z. by navrhovateľka na úplné vyporiadanie BSM mala odporcovi
vyplatiť sumu 25 551,16 € (55 565,11 € - 30 013,95 €; 30 013,95 € - 4 462,79 €). Takto potom v rámci
širšieho vyporiadania BSM po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850 000,- Sk ( 28 214,83 €) súd

zaviazal odporcu na úplné vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu 2663,67 € (28 214,83 € -
25 551,16 €).

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd podľa ust. §219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142
ods. 1 O.s.p. pretože úspešná navrhovateľka v odvolacom konaní nežiadal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.