Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607203759
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2607203759.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: W. Y. (predtým X.), nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
F., Y.. X.. M. XX, právne zastúpená: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., advokátka, so sídlom
Senec, Mierové námestie 3, proti odporcovi: F. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko F., F. XXX/X, právne
zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Skalica, Námestie slobody 2, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v

Senici č.k. 12C/66/2007-313 zo dňa 12.decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd určil, že do BSM účastníkov patrí:

1. Obývacia stena v hodnote 462,46 €,

2. Kuch. stôl + 4 stoličky v hodnote 332,65 €,
3. Prútené kreslo v hodnote 8,22 €,
4. Skrinka - kúpeľňa v hodnote 106,29 €,
5. Obraz v hodnote 22,60 €,
6. Galaskrine v hodnote 557,39 €,
7. Stropné svietidlo v hodnote 4,10 €,

8. Motorové vozidlo Škoda Fábia Combi 6Y ŠPZ: SI - 400 - AI v hodnote 3 764,19 €,
9. Hodnota členského podielu v OSBD / hodnota bytu nachádzajúci sa na P. ulici č.
v F. v hodnote 54 770 €

Vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje veci pod bodom
1., 2. a 9. a do výlučného vlastníctva odporcu veci pod bodom 3., 4., 5., 6. a 7. Rozhodol, že odporca je

povinný na úplné vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 2 663,67 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách rozhodol, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Určil povinnosť
účastníkom zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a nerozdielne v sume 1 800 € do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Senica. Z odôvodnenia vyplynulo, že
po právnej aplikácii ust. § 150 Občianskeho zákonníka, že dňa 31.5.2004 uzavreli účastníci dohodu
o prevode členských práv a povinností k 4-izbovému bytu na P. ulice č. XX v F.. Rozpornou otázkou

medzi účastníkmi bola hodnota členského podielu v OBSB k bytu na P. ulici v F.. Znalec z odboru
stavebníctva jeho hodnotu v čase zániku BSM stanovil na sumu 34 282,19 € a hodnotu v súčasnosti
ku dňu 25.4.2012 v sume 40 973,06 €. Navrhovateľka tento byt dňa 17.8.2009 odpredala za sumu 54
770 €. Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo právne posúdenie času, v ktorom sa má oceniť hodnota
členského podielu a či všeobecná hodnota členského podielu je súčasne i trhovou hodnotou bytu, keďže
pozánikuBSMbytnadobudladovlastníctvaaažpotomtentoodpredalatretejosobe.ZnalecIng.Patinka

na túto otázku odpovedal na pojednávaní kladne, teda, že všeobecná hodnota členského podielu sa
rovná trhovej cene bytu. Členský podiel v stavebnom bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotuktorá patrí do BSM, za predpokladu, že tvorila spoločné majetkové právo manželov. Rozhodnutím súdu
o zrušení spoločného nájmu manželov zaniká spoločné členstvo rozvedených manželov a výlučným
nájomcom a súčasne členom družstva sa stáva iba jeden z bývalých manželov. Ten z manželov, ktorý sa

nestal členom družstva má právo na primeranú náhradu vo výške zodpovedajúcej polovici členského
podielu, a to bez ohľadu na to, či druhý z manželov vykonal alebo nevykonal prevod členských práv
a povinností na iného, potom ako sa členský podiel stal výlučne jeho majetkovým právom. Podstatná
však je skutočnosť, že členský podiel v družstve, ako pôvodne spoločné právo manželov sa stáva
majetkovým právo len jedného z nich vo vzťahu k družstvu. Členský podiel zostáva ku dňu zániku

BSM spoločným majetkovým právom manželov, keďže rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu
a o zániku spoločného členstva v družstve, žiadnym spôsobom nedochádza k jeho vyporiadaniu.
Medzi hodnoty, ktoré treba v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí aj
zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve, ale len za predpokladu, že po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom
v družstve. Ak došlo k ich prevodu do vyporiadania, treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú,

vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdd/9/97) Ak prevedie ten z
manželov,ktorýsastalporozvodemanželstvavýlučnýmčlenomdružstva,počaskonaniaovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov svoj členský podiel odplatne na inú osobu za vyššiu sumu,
než bola odhadnutá ako obvyklá cena, je namieste vychádzať z tejto reálnej ceny a dať jej prednosť
pred hypotetickou cenou určenou znaleckým posudkom, keďže aj táto „reálna“ cena je cenou obvyklou,

lebo za ňu sa prevod uskutočnil. Napokon je aj spravodlivé, aby sa na výťažku z predaja skôr spoločnej
veci (ktorá po rozvode nebola zhodnotená) podieľal predchádzajúci spoluvlastník, ktorý dosiaľ nedostal
z tohto titulu vyporiadanie, a to vo výške zodpovedajúcej podielom účastníkov. (uznesenie NS ČR z
31.1.2007, sp. zn. 22Cdo 1350/2005) I keď uvedená, ako i súvisiaca judikatúra dotýkajúca sa riešenia
tohto právneho problému sa týka „len“ prevodu práv a povinností k členskému podielu v bytovom

družstve je podľa názoru súdu potrebné, vzhľadom na vývoj cien a správanie sa účastníkov dohôd o
prevode členského podielu ako v minulosti tak aj v súčasnej dobe zareagovať pri riešení tejto právnej
otázky tak, že všeobecná hodnota členského podielu sa rovná trhovej cene samotného bytu. K tomuto
záveru súd viedli tie úvahy, že pri zohľadnení princípov trhového hospodárstva a zabezpečenia rovnosti
práv a povinností postavenia účastníkov túto rovnosť zabezpečí len také vyporiadanie BSM, v ktorom

v konkrétnom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti prechádzajúce na jedného z bývalých
manželov, zodpovedať tým majetkovým hodnotám, za ktoré je možné v konkrétnych podmienkach,
teda v danom čase a mieste tieto práva a povinnosti nadobudnúť. To znamená, že pre vyporiadanie
týchto hodnôt v žiadnom prípade nemá byť rozhodujúca výška hodnoty členského podielu, ale vždy
hodnota za akú je v konkrétnom prípade možné tieto práva a povinnosti nadobudnúť. Len takýto záver

môže zodpovedať rovnému postaveniu účastníkov. Odôvodnenie tohto záveru sa opiera o situáciu na
trhu s bytmi, keďže z praxe je zrejmé, že trh s bytmi pri stanovovaní kúpnej ceny bytu ktorý je vo
vlastníctve fyzickej osoby pri prevode medzi fyzickými osobami a cenou prevodu práv a povinností
spojených s členstvom v bytovom družstve vôbec nerozlišuje. Tento záver je zrejmý z praxe na území
celej SR aj v minulosti, keď tzv. „doplatok“ pri prevode členských práv a povinností v bytovom družstve

predstavoval nikde nezaznamenanú sumu trhovej hodnoty samotného bytu. Z týchto dôvodov súd do
vyporiadania BSM zahrnul sumu 54 770 € za ktorú navrhovateľka byt predala. Hodnota masy BSM
účastníkov predstavuje sumu 60 027,90 € (automobil 3 764,19 €, hnuteľné veci 1 493,71 €, hodnota
členských práv a povinností/byt 54 770 €). Podiel pripadajúci na jedného z účastníkov je potom 30
013,95 € (60 027,90 €/2). Do výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55

565,11 € (54 770 € + 795,11 €), do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4 462,79 € (3 764,19
€ + 698,60 €). Takto pri zachovaní zásad uvedených v ustanovení § 150 O.s.p. by navrhovateľka na
úplné vyporiadanie BSM mala odporcovi vyplatiť sumu 25 551,16 € (55 565,11 € - 30 013,95 €; 30
013,95 € - 4 462,79 €). V rámci širšieho vyporiadania BSM súd dospel k návrhu, že navrhovateľka
preukázala svoj prínos vo výške 850 000 Sk ( 28 214,83 €), keďže vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že fin. prostriedky boli v deň uzavretia dohody o prevode členských práv a povinností
vybrané z účtu jej rodičov a svedkyňa Ing. Z. potvrdila, že tieto jej odovzdávala navrhovateľka v banke.
V tejto časti dokazovania sa stal odporca podľa súdu prvého stupňa nedôveryhodný, keď tvrdil, že
tieto fin. prostriedky odovzdávali spoločne účastníci prevodcom buď v byte alebo dome prevodcov.
V ostatných prínosoch, ktoré žiadala navrhovateľka započítať vo svoj prospech neuniesla dôkazné

bremeno, keď žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nepreukazovala skutočný spôsob použitia týchto
fin. prostriedkov a nie je zrejmé, že peniaze darované jednotlivými darovacími zmluvami boli použité
na účel deklarovaný v týchto zmluvách. Naviac, keď svedok E. potvrdil, že za uskutočnené práce v
byte ho vyplácal odporca, svedkyňa X. počas rekonštrukcie do bytu s odporcom chodila, nosila stravurobotníkom, ktoré skutočnosti navrhovateľka opakovanie popierala. Na druhej strane však ani odporca
neuniesol dôkazné bremeno k sume 285 000 Sk darovanej jeho otcom, keď nešpecifikoval spôsob
ich použitia a navrhovateľka poprela, že by jej tieto fin. prostriedky odovzdal. Čo sa týka investícii

účastníkov do bytu na F. ulici je potrebné podľa súdu prvého stupňa poukázať na skutočnosť, že v
čase ich vykonávania (rok 2002) ani jeden z účastníkov nebol vlastníkom tohto bytu. Je len zhoda
okolností,žeodporcasastaljehovlastníkom,aleažpozánikuBSM.Vprípade,žebytentobytnadobudla
tretia osoba, účastníci by na žalobu o náhradu škody prípadne bezdôvodné obohatenie nenašli oporu
v zákone, keďže jeho pôvodným vlastníkom bola právnická osoba ktorá tento byt prenajímala. Preto

tieto investície neboli do vyporiadania BSM zahrnuté. Tak isto prínos navrhovateľky v sume 210 000
Sk, ktorý mala získať odpredajom chaty súd do vyporiadania BSM nepojal a to z toho dôvodu, že zo
zmluvy o predaji tejto nehnuteľnosti vyplýva, že bola odpredaná za sumu 49 660 Sk dňa 7.6.2000,
pričom peniaze boli vyplatené pred podpisom zmluvy, pričom automobil ktorý mal byť z časti za túto
sumu kúpený bol do prevádzky prvý krát uvedený 11.7.2001, takže z tejto časovej disproporcie vyplýva
pochybnosť o navrhovateľkou tvrdenom použití týchto peňažných prostriedkov. Na viac navrhovateľka

žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť, že časť kúpnej ceny mala byť uhradená u odpredaja
pôvodného automobilu účastníkov značky Favorit v sume 70 000 Sk. Čo sa týka pasíva, a to záväzku
účastníkov na vrátenie pôžičky v sume 30 000 Sk rodičom navrhovateľky, matka navrhovateľky uviedla,
že tieto fin. prostriedky dala dcére, mala ich v hotovosti v domácnosti, a navrhovateľka mala zaplatiť
časť poistnej sumy na životnej poistke odporcu. Odporca tieto skutočnosti poprel. Súd má za to, že ani v

tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Takto potom v rámci širšieho vyporiadania BSM
po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850 000 Sk (28 214,83 €) súd zaviazal odporcu na úplné
vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu 2663,67 € (28 214,83 € - 25 551,16 €). O náhrade trov
súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. s určením, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný, a v pomere ich vzájomným

návrhom ako žiadali BSM vyporiadať rovnomerne. Súdny poplatok z predmetu konania v sume 1 800 €
sú povinní zaplatiť účastníci spoločne a nerozdielne s tým, že súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty
vyporiadaného BSM (položka č. 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v zastúpení svojho právneho zástupcu. Ako odvolací
dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
že konanie postihnuté prepadov, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Poukázal, že súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM nepreukázaný prínos navrhovateľky vo výške 850

000 Sk, tieto závery súdu však nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Navrhovateľka tvrdila, že
sama poskytla zo svojho výlučného vlastníctva všetky peňažné prostriedky na kúpu spoločného bytu,
respektíve na nadobudnutie práv súvisiacich s členským podielom v bytovom družstve, svedkyňa Z.
však uviedla iba toľko, že cena za byt bola asi 500 000 Sk. Odporca sa vyjadril že zarábal peniaze,
ale zarobené peniaze odovzdával navrhovateľke. Všetky finančné záležitosti vybavovala navrhovateľka,

tiež dojednávala prevod s pani Z.. Tvrdenia navrhovateľky a svedkyne Z. sú rozdielne. V konaní bola
preukázaná cena len v sume 500 000 Sk. Svedkyňa Z. si už na okolnosti predaja bytu nepamätala,
nepamätala či v priestoroch banky boli aj iné osoby. Súd však uviedol, že odporca nie je dôveryhodný,
keď tvrdil, že sa predaja zúčastnil, hoci účasť odporcu vyplýva z obsahu zmluvy o prevode a súd
formuluje záver, že v banke z účtu rodičov navrhovateľky boli vybraté peniaze a zaplatené svedkyni

Z., ako keby to bolo v jednej banke. No z návrhu navrhovateľky však vyplýva, že rodičia navrhovateľky
nemali žiaden účet v banke Y., ale len vo X. a Z.. Svedkyňa Z. tiež neuvádzala akú mala vedomosť
o pôvode peňazí, ktoré jej navrhovateľka odovzdávala. Odporca uvádzal, že o žiadnych daroch
navrhovateľky od jej rodičov nevie, čo je teda zjavné, že bol byt kúpený zo spoločných úspor účastníkov,
rodičia navrhovateľky žiadne peniaze na žiaden účet navrhovateľky nikdy neprevádzali. Samotný dôkaz,

že sa v banke z rúk navrhovateľky do rúk svedkyne odovzdávali peniaze nie je dôkazom toho, odkiaľ
peniaze sú a že by nemali patriť do BSM účastníkov. Súd prvého stupňa uvádza, že odporca neuniesol
dôkazné bremeno, že do spoločného majetku prispel sumou 285 000 Sk ako dar od svojho nebohého
otca. Tento záver súdu však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Z vykonaného dokazovania vyplýva
totižprínosodporcuposkytnutímdarovanejsumydospoločnéhomajetku,čopotvrdilavosvojejvýpovedi

svedkyňa U. X.. Súd sa nevysporiadal aj s tou skutočnosťou, že odporca počas trvania manželstva bol
zárobkovo činný len on sám, že zabezpečoval príjmy pre rodinu zo svojej mzdy za brigádnické práce
v Rakúsku počas dovoleniek odporcu. Podľa odvolateľa sa za najzávažnejšie pochybenie súdu prvého
stupňa považuje použitie zjavne chybného výpočtového vzorca pre vyrovnanie podielov účastníkov.Súd prvého stupňa uvádza v rozsudku na čísle listu 9 v 5. odseku výpočet, z ktorého vychádzal a
odporca konštatuje, že uvedením predmetného výpočtu súd nedostatočne naplnil svoju povinnosť uviesť
v odôvodnení rozsudku ako súd dospel k sume, ktorú prvý z účastníkov je povinný uhradiť druhému

(rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky zo 17. 12. 2000 za 11 spisová značka 22 Cdo 1433/99).
Súd prvého stupňa vlastne ani žiadny preskúmateľný výpočet neuviedol. V odôvodnení rozsudku je
uvedený vzorec 28.214,83 - 25.221,16 = 2663,67 v eurách, ktorý nie je dostatočne odôvodnený a
ide o zjavne chybnú aplikáciu východiskových údajov. Súd použil nesprávny spôsob určenia hodnoty,
ktorá suma medzi účastníkmi vyporiadať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.

12. 1977 spisová značka 1 Cz 105/1976 ) z výroku odôvodnenia vyplýva, že celková hodnota aktív
patriacich do BSM účastníkov je 60 027,90 euro, z rozsudku je zrejmé, že hodnota hnuteľných vecí
prikázaných navrhovateľke je 795,11 eur. Navrhovateľka po zániku manželstva byt patriaci do BSM
sama predala a ponechala si celý výnos z predaja 54 770 euro. Súd prikázal hodnotu bytu 54 770
euro spolu s hnuteľnými vecami navrhovateľke v celkovej hodnote 55 565,11 eura, z rozsudku je
zrejmé, že odporcovi prikázal majetok v hodnote 4462,79 euro, podľa rozsudku súdu prvého stupňa by

navrhovateľka mala odporcovi pre úplné vyporiadanie zaplatiť 25 551,16 eur. Odporca sa domnieva, že
súd spravil pri výpočte výpočtovú chybu, keď pri svojom výpočte vydelil celkovú hodnotu BSM dvomi
až potom odpočítaval hodnotu údajného nároku navrhovateľky. Súd prvého stupňa zjavne použil pri
výpočte nesprávny postup mal postupovať ((60 027,90 - 28 214,83) v: 2) - 4462,79 =11 443,745 alebo
((60 0 27, 90: 2 ) - 4462,79 ) - (28 214,83: 2) =11 443,745. Súd mal teda priznať odporcovi nárok na

vyrovnanie v sume 11 443,75 eur, navrhovateľka nepreukázala, že na spoločný majetok vynaložila svoje
vlastné prostriedky a preto navrhovateľke nemohol vzniknúť nárok na akúkoľvek náhradu. Naopak bolo
preukázané, že navrhovateľka by mala odporcovi na úplné vyporiadanie zaplatiť 25 551,16 eur. Súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie postihnuté inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a to je dôvod, aby rozsudok súdu prvého stupňa odvolací
súd zrušil alebo alternatívne zmenil a vyporiadal BSM účastníkov ako to navrhol odporca.

Vyjadrenie sa k odvolaniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Ak popiera
odporca prínos navrhovateľky 850 000 Sk, tak zmluvami založenými v spise a výbermi z vkladných

knižiek a účtoch rodičov navrhovateľky, toto bolo preukázané, že v čase od 04.05.2004 do 11.11.2004
zo strany rodičov navrhovateľky bola darovaná celkovo suma 44 214 euro. Členský podiel bol získaný
28 214 eur a výlučne z prostriedkov navrhovateľky a to 16 000 eur, tiež výlučne z prostriedkov
navrhovateľky, bolo vložených do rekonštrukcie bytu. Babička navrhovateľke darovala 31.07.2002 510
000 Sk a 16.09.2002 46 000 Sk spolu 556 000 Sk čo je 18 455 eur. Z odôvodnenia rozsudku 5 C

51/2005 z 27.04.2005 po rozvode manželstva vyplýva, že účastníci spoločné hospodárenie prerušili v
septembri 2004 a k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a okresným stavebným bytovým
družstvom Senica došlo 22.06.2004, odporca v predmetnom byte nikdy nebýval jeho jediný podiel je
len v podpise zmluvy nakoľko v tom čase boli ešte manželia. Toto potvrdili aj svedkovia W. a I. Z..
Neobstoja umelo vykonštruované tvrdenia odporcu o tom, že v konaní bola preukázaná kúpa bytu len

vo výške 500 000 Sk, ani tvrdenia o odovzdávaní peňazí v banke, keďže si vraj nemala svedkyňa Z.
pamätať nič, o nadobudnutie a udržanie bytu sa zaslúžila výlučne navrhovateľka. Podľa odporcu súd
nesprávnevyhodnotiljehoprínosvovýške285000Sk.KonanieovyporiadanieBSMtrvaloodroku2007,
v priebehu celého konania ani odporca neuviedol, že mu bol jeho otec daroval túto sumu, uviedol to až
na pojednávaní 11.10.2011. Pre svoje tvrdenie nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Pre vyporiadanie

BSM prác platia pravidlá obsiahnuté v ustanovení § 150 O.z. a podľa názoru navrhovateľky by práve
vtedy postupovala v rozpore s ustanovením § 150 O.z. a prvostupňový súd, ak by použil výpočet
odvolateľa. Ak by navrhovateľka po zániku manželstva byt patriaci do BSM sama predala a ponechala si
celkový výnos treba uviesť, že pri inom konaní bol spoločný nájom bytu zrušený a výlučnou nájomníčkou
bytu sa stala navrhovateľka, ktorá ho následne na základe kúpnej zmluvy získala do vlastníctva. Na

základe vykonaných dôkazov súd zistil správne skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam
na základe čoho vec správne právne posúdil. Preto navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a
priznať náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a dostatočne nezistil
skutkový stav.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov W. Z., I. Z., U. X., Ing. M. Z., L.
Z. a U. E..

Navrhovateľka vo svojej výpovedi ohľadne kúpy členského podielu od manželov Z. tvrdila, že bola v Z.

s ňou p. Z. a nevedela, či obaja rodičia, alebo len matka. Realizovaný výber 850 000 Sk prepočítala
banková úradníčka a na prepážke si túto sumu prevzala hneď p. Z.. Predložila na pojednávaní vkladnú
knižku s názvom Z. I., z ktorej preukazovala, že 31.05.2004 bol z nej výber 850 000 Sk. Naopak odporca
vo výpovedi presne uviedol, že finančné prostriedky na kúpu členského podielu mali zo svojich úspor,
že cenu za prevod členského podielu bytu vyplácali len oni dvaja manželom Z. v ich domácnosti v
spornombyte,alebovichrodinnomdome.Nikinýpritomnebol.Okremzmluvyoprevodečlenskýchpráv

mali pripravenú aj zmluvu, v ktorej bola uvedená suma 850 000 Sk, čo predávajúci odmietli podpísať.
Nevedel, kde tieto finančné prostriedky boli, či na účte v banke, alebo v domácnosti, ale všetky svoje
príjmy z brigád v Rakúsku odovzdával navrhovateľke. Za 5-6 rokov mohol v Rakúsku zarobiť okolo
700 000 - 900 000 Sk. Poprel, že by v byte nebýval. Nasťahovali sa tam spolu 25.08., oslavovali tam
spoločne meniny jeho a ich syna a 06.09. ho navrhovateľka z bytu vyhodila. Tvrdil, že sa podieľal na

rekonštrukcii bytu.

Ing. Z. len potvrdila vo svojej výpovedi, že so svojím manželom postupovali účastníkom konania členské
práva k bytu. Myslí si, že finančné prostriedky boli odovzdané v Y. banke v F., presne si to nepamätala,
ale vraj pri nej stála navrhovateľka a peniaze preberala asi od nej. Nepamätala si, či v priestoroch banky

bol aj odporca, či iný ich rodinný príslušník. V Y. preberala tieto peniaze preto, lebo tam mala účet a
chcela si tam peniaze vložiť. Myslela si, nevedela presne, že to bolo viac ako 500 000 Sk. Nezaujímalo ju
odkiaľ pochádzali tieto peniaze, či z úspor účastníkov, alebo z iného zdroja. Ani si nepamätala, či chceli
od nich podpísať účastníci iný doklad o poskytnutí peňazí. Svedok Z. tvrdil, že prevod členských práv
zabezpečovala manželka, videl účastníkov až 2 krát. Vie, že hodnota prevodu mal byť od 500 000 Sk až

800 000 Sk. Či tieto peniaze manželka prevzala a z akého zdroja pochádzali nevedel. On pri preberaní
a odovzdávaní peňazí nebol, vie, že sa to odohrávalo niekde v banke.

Z návrhu navrhovateľky aj jej výpovedi však vyplýva, že rodičia navrhovateľky nemali žiaden účet v
banke Y., ale len vo X. a Z.. A tak vypovedala, že bola v Z. s ňou p. Z. a nevedela, či obaja rodičia,

alebo len matka. Realizovaný výber 850 000 Sk prepočítala banková úradníčka a na prepážke si túto
sumu prevzala hneď p. Z.. Svedkyňa Z. nevedela o pôvode peňazí. Myslela si, že finančné prostriedky
boli odovzdané v Y. banke v F., presne si to nepamätala, ale vraj pri nej stála navrhovateľka a peniaze
preberala asi od nej. Nepamätala si, či v priestoroch banky bol aj odporca, či iný ich rodinný príslušník.
V Y. preberala tieto peniaze preto, lebo tam mala účet a chcela si tam peniaze vložiť. Nezaujímalo ju

odkiaľ pochádzali tieto peniaze, tvrdenia navrhovateľky a svedkyne Z. sú teda rozdielne. V konaní bola
preukázaná len odovzdaná suma v sume 500 000 Sk. Rozpory a rozdiely vo výpovediach prvostupňový
súd vôbec neodstránil. Nebolo preto preukázané, aký je pôvod peňazí 850 000 Sk, ktoré mali byť vraj
zaplatené svedkom Z.. A vôbec už nebolo týmto preukázané, že peniaze dali rodičia navrhovateľky
navrhovateľke ako dar. Keďže ani miesto ani spôsob odovzdania peňazí nebolo navrhovateľkou,

odporcom a svedkami zhodne tvrdené. Svedkova ani nepotvrdili, že by pri odovzdaní peňazí bol niekto
iný ako navrhovateľka. Svedkyňa tvrdila, že v banke Y. došlo k odovzdaniu, lebo ona tam má účet a
chcela si tam peniaze hneď vložiť a navrhovateľka tvrdila, že to bolo v Z. (dokonca aj tvrdila, že vo X.),
potom na pojednávaní predložila vkladnú knižku s názvom Z. I., z ktorej preukazovala, že 31.05.2004
bol z nej výber 850 000 Sk. Tento listinný dôkaz, ktorý v spise nie je zaznamenaný aspoň kópiou z tejto

VK však nepreukazuje, že tieto vybraté peniaze z vkladnej knižky boli odovzdané ako dar navrhovateľke
od jej rodičov a následne vyplatené svedkyni Z..

Nikto túto skutočnosť tvrdenú navrhovateľkou nepotvrdil, nedosvedčil. Preto nemohol súd prvého
stupňa uzavrieť, že navrhovateľka preukázala svoj prínos vo výške 850 000 Sk (28 214,83 €), keďže

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že fin. prostriedky boli v deň uzavretia dohody o prevode
členských práv a povinností vybrané z účtu jej rodičov a svedkyňa Ing. Z. potvrdila, že tieto jej
odovzdávalanavrhovateľkavbanke.Vtejtočastidokazovaniasastalodporcapodľasúduprvéhostupňa
nedôveryhodný, keď tvrdil, že tieto fin. prostriedky odovzdávali spoločne účastníci prevodcom buď vbyte alebo v dome prevodcov. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vykonané
dôkazy nepreukázali tvrdenie navrhovateľky, že jej rodičia darovali 850 000 Sk.

Na druhej strane tiež záver prvostupňového súdu o tom, že ani odporca neuniesol dôkazné bremeno
k sume 285 000 Sk darovanej jeho otcom, keď nešpecifikoval spôsob ich použitia a navrhovateľka
poprela, že by jej tieto fin. prostriedky odovzdal, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Z vykonaného
dokazovania vyplýva totiž prínos odporcu poskytnutím darovanej sumy do spoločného majetku, čo
potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa U. X.. Svedkyňa potvrdila, že začiatkom roka 2003 si ju a

odporcu zavolal ich otec a svedkyni pripadne byt a odporcovi dá 300 000 Sk. Pri odovzdávaní týchto
peňazí nebola. Súd sa nevysporiadal aj s tou skutočnosťou, že odporca počas trvania manželstva bol
zárobkovo činný, zabezpečoval príjmy pre rodinu za brigádnické práce v Rakúsku. Preto aj tento záver
prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena o prínose odporcu 285 000 Sk darovaných jeho
otcom počas manželstva účastníkov, bol predčasný.

V oboch prípadoch skutkové zistenia, vykonané dokazovanie, nezodpovedá záverom súdu v jeho
skutkových okolnostiach, vyhodnotení dôkazov, pretože nebolo preukázané to, čo súd tvrdil v záveroch.
Dôkazy tomu nenasvedčujú. Prvostupňový súd tak dôsledne nezistil skutkový stav, nevykonal dôkazy
na preukázanie tvrdení účastníkov, tým sa doposiaľ stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pre súdom.

Evidentné je v priebehu konania, že prvostupňový súd dôkazy, ktoré vykonal zle, vyhodnotil v zmysle
ust. § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich súhrne, preto musí jednoznačne výsluchmi účastníkov zistiť ich
prínosy do BSM, ako i tvrdia je práve dôkazné bremeno na účastníkov tieto okolnosti preukázať. V
prípade navrhovateľky, podrobne navrhovateľku dopočuje k odovzdávaniu peňazí, kde dochádzalo k

odovzdaniupeňazíjejrodičmiavakejbanke,tietopeniazebolivyberanézakéhoúčtuanielenvýpisomz
vkladnej knižky, či z účtu rodičov, musí tieto okolnosti preukázať. Samotné vybratie z účtu nepreukazuje,
že peniaze, keď vybrali rodičia navrhovateľky, ich darovali práve navrhovateľke na kúpu členského
podielu družstevného bytu. Práve rôznosť výpovedí a rozdielnosť svedkyne Ing. Z., ktorá tvrdila, že
došlo k odovzdaniu peňazí v Y. V. a naopak, navrhovateľka, ktorá tvrdila, že sa peniaze vybrali z účtu

a hneď pri prepážke sa dali svedkyni, nie je dôkazom, že tieto boli požičané jej rodičmi, pretože bolo
zistené, že účet, respektíve vkladná knižka bola v Z. a nie v Y. V.. Tieto okolnosti, ktoré sú sporné,
musí prvostupňový súd dostatočne odstrániť, nezhody vo výpovediach daných svedkov i účastníčky
navrhovateľky. Naopak, aj v prípade prínosu odporcu do BSM peňazí, ktoré mal zase darovať jeho
otec odporcovi, v prípade vypočutia jeho sestry, svedkyne X., je potrebné podrobnejšie vypočutie, kedy

boli peniaze odovzdávané, kto pri odovzdávaní peňazí bol, aká výška peňazí bola, na čo, na aký účel
boli používané, v ktorom období to bolo, naostatok nielen hodnotenie dôkazov podľa ust. § 132 ods. 1
O.s.p., to znamená jednotlivo i v ich súhrne, je dôležité pre končiace sa v štádiu vykonania dokazovania,
ale aj samotné vyhotovenie rozhodnutia musí byť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., to znamená, že
odôvodnením svojho rozhodnutia musí okrem stručných vyjadrení vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Musí dbať predovšetkým o
to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Naostatok je treba uviesť, že ako odvolací dôvod udával odporca
ešte aj nutnosť poukázania výpočtu vyporiadania BSM, ktorý výpočet musí previesť prvostupňový súd
do svojho rozhodnutia, aby mohlo byť rozhodnutie preskúmateľné. Je potreba v odôvodnení poukázať

presne výpočet, ako dospel prvostupňový súd k sume, ktorú je povinný ten ktorý účastník vyplatiť titulom
vyporiadania BSM druhého účastníka, to znamená, že je potrebné, aby súd uviedol čistú masu BSM,
koľko z prikázaných vecí, či už hnuteľných alebo pohľadávok bolo prikázané tomu ktorému účastníkovi,
aká finančná hodnota a aby vedel vyrátať rozdiel, ktorý je finančným vyrovnaním druhého účastníka,
ktorý získal menej ako polovicu z čistej masy BSM. Takisto týmto spôsobom zdôvodní aj vyrátanie

súdneho poplatku zodpovedajúceho percentu podľa položky zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.