Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206518
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812206518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. E. Q., bytom Y. č. XXX, proti
odporcovi Q. bane T., a.s., so sídlom T., Y. L. XX, IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 39,56 eur, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.novembra 2012, č. k. 16C/54/2012-44
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a rozšírenie návrhu o zaplatenie 22,96 eur a o zaplatenie 23,05 eur.

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 16,60 eur, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi o zaplatenie
39,56 eur. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z výsledkov
vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ bol v predchádzajúcom zamestnaní u

predchodcu odporcu poberateľom deputátneho uhlia, čo bolo medzi účastníkmi konania nesporné.
Deputátne uhlie bolo v minulosti poskytované navrhovateľovi v zmysle výnosu č. 1/1990 Zb. uvedeného
vyššie, ktorý výnos bol zákonom č. 1/1992 Zb. o mzde s účinnosťou od 16.01.1992 v celom rozsahu
zrušený, pričom nebol nahradený žiadnym právnym predpisom alebo kolektívnou zmluvou, ktoré by
upravovali právny nárok baníckych dôchodcov, vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch,
na plnenie deputátnych nárokov v uhoľnom baníctve. Dňa 01.07.2011 nadobudol účinnosť zákon č.
181/2011 Z.z. z 01.06.2011 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktorý v

§ 2 ods. 1 stanovil, že dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno
poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom na podporu podľa
písmena a/ baníctva, tradície a histórie banských činností, odstránenia následkov banskej činnosti... .
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, dotáciu podľa § 1 písm. a/ možno poskytnúť v uhoľnom baníctve, v rudnom
baníctve a nerudnom baníctve na a/ plnenie deputátnych nárokov v uhoľnom baníctve, na ktoré vznikol
nárok do 16.01.1992 baníckym dôchodcom, vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch (ďalej
len oprávnená osoba). Z § 12 ods. 1 cit. zákona výslovne vyplýva, že na dotáciu podľa tohto zákona

nie je právny nárok. Z uvedeného potom vyplýva, že dotácia poskytovaná Ministerstvom hospodárstva
SR na príslušný rozpočtový rok na plnenie deputátnych nárokov, na ktoré vznikol nárok do 16.01.1992 /
teda nie v súčasnosti/, je plnením v zmysle uvedeného zákona, na ktorý nie je žiaden právny nárok,
a teda je fakultatívnym /dobrovoľným/ plnením poskytnutým v súlade s citovaným zákonom, v danomprípade na podporu baníctva, tradície a histórie banských činností, odstránenia následkov banskej
činnosti. Z § 4 ods. 2 cit. zákona ďalej vyplýva, že ministerstvo poskytne poverenej organizácii finančné
prostriedky najviac 100 eur na jednu oprávnenú osobu v príslušnom rozpočtovom roku. V danom

prípade dotácia v zmysle citovaných zákonných ustanovení bola poskytnutá odporcovi ako príjemcovi a
poverenej organizácii v zmysle § 3 cit. zákona, a to na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 z
16.12.2011, ktorú poskytovateľ dotácie Ministerstvo hospodárstva SR a odporca ako príjemca, uzavreli
v zmysle § 51 Obč. zákonníka, t.j. ako nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
dotácie na splnenie účelu stanoveného v bode 1 článku III. zmluvy, t.j. na plnenie deputátnych nárokov

v uhoľnom baníctve, na ktoré vznikol nárok do 16.01.1992 baníckym dôchodcom, vdovám po baníkoch
alebo baníckych dôchodcoch v roku 2011. V článku VI. uvedenej zmluvy sa dohodlo, že prijímateľ
dotáciesazaväzujeposkytovaťdotáciuzosvojhoúčtu konečnémuprijímateľovi,t.j.osobe,ktorejvznikol
deputátny nárok v súlade s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 181/2011 Z. z., pričom prijímateľ dotácie
zodpovedá za dodržiavanie a splnenie všetkých náležitostí potrebných na vybavenie žiadosti zo strany
oprávnenej osoby, ktorej deputátny nárok vznikol v súlade s § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 181/2011

Z. z.. Z uvedeného dojednania potom vyplýva, že v článku VI. bod 1 a 2 odporca na seba prevzal
záväzok poskytnúť / vyplatiť/ dotáciu zo svojho účtu konečnému prijímateľovi, t.j. oprávneným osobám,
pričom prevzal na seba zodpovednosť i za dodržiavanie a splnenie všetkých náležitostí potrebných
pre vybavenie žiadosti zo strany oprávnenej osoby, t.j. i všetkých povinností vyplývajúcich z platných
právnychpredpisov,apretojepodľanázorusúduodporcavdanomprípadepasívnelegitimovaný,keďže

podľa názoru navrhovateľa odporca nevykonal prerozdelenie dotácie oprávneným osobám v súlade s
platnými právnymi predpismi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi za rok 2011
patrí z poskytnutej dotácie deputátne plnenie, ktoré odporca stanovil vo výške 92,94 eur, sporné medzi
účastníkmi bolo, či z uvedeného deputátneho plnenia bol odporca oprávnený zraziť nielen odvody za
poberateľa plnenia na zdravotné a starobné poistenie, ale aj odvody vyplatené za zamestnávateľa, a to

na zdravotné , starobné poistenie, rezervný fond solidarity, v zmysle osobitných zákonov, daň z príjmu a
poštový poplatok vo výške 0,90 eur. Odporca z deputátneho plnenia zrazil i odvody za zamestnávateľa,
a to na zdravotné poistenie 4,64 eur, starobné poistenie 13,01 eur, rezervný fond solidarity 4,41 eur,
daň z príjmu 16,60 eur a poštový poplatok 0,90 eur, t.j. spolu 39,56 eur, ktorú sumu žiada navrhovateľ
v tomto konaní zaplatiť zo strany odporcu. V tej súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o

poskytnutí dotácie na rok 2011 z 16.12.2011 nestanovuje konkrétny spôsob prerozdelenia poskytnutej
dotácie vo výške 330.000 eur medzi všetky oprávnené osoby. V článku IV. zmluvy sa len dohodlo,
že výška uvedenej dotácie je 330.000 eur vrátane všetkých nákladov prijímateľa dotácie súvisiacich s
úhradou záväzkov voči všetkým oprávneným osobám. Obmedzenie je stanovené len v § 4 ods. 2 cit.
zákona, a to v rozsahu 100 eur na jednu oprávnenú osobu. Z uvedeného je potom zrejmé, že z uvedenej

dotácie poskytnutej MH SR odporca ako „ prerozdeľovateľ “ uvedenej dotácie oprávneným osobám, mal
z uvedenej dotácie uhradiť i všetky náklady súvisiace s úhradou záväzkov voči všetkým oprávneným
osobám, t.j. i náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu možno zaradiť i odvodové a daňové povinnosti v
zmysle zákonov č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a
zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako i náklady, medzi ktoré podľa

názoru súdu možno zahrnúť i hotové výdavky v súvislosti s výplatou deputátnych plnení, teda poštovné
náklady, ktoré v danom prípade predstavovali sumu 0,90 eur. Podľa názoru súdu z § 5 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, uvedené deputátne plnenie vyplácané z poskytnutej dotácie sa v
zmysle cit. ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 cit. zákona, považuje za jednorazový
nepravidelný príjem, ktorý príjem podlieha daňovej povinnosti ako príjem zo závislej činnosti, ktorá daň v

danom prípade predstavovala 19% zo sumy 87,38 eur /92,94 eur mínus odvody za poberateľa deputátu
na zdravotné a starobné poistenie 1,85 a 3,71/, čo predstavuje 16,60 eur. V tej súvislosti súd poukázal
na to, že s účinnosťou od 01.01.2011 podľa zákona č. 543/2010 Z. z., ktorým bol novelizovaný i zákon č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenísavzmysle§3ods.1zákonač.461/2003Z.z.zazárobkovúčinnosť
podľa tohto zákona považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo

závislej činnosti podľa osobitného predpisu, označeného bodom 5, ktorý odkazuje na § 5 ods. 1 písmeno
a/ažh/,odsek2a3zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmov,pričomzazamestnancavzmysle§4ods.2
azazamestnávateľapodľa§7zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnomod1.1.2011sazazamestnanca
naúčelydôchodkovéhopoisteniapovažujeajfyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladáprávona
nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a za zamestnávateľa v zmysle § 7 ods. 2) sa

považuje platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. 25a), pričom pod bodom 25a) je
uvedený § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného potom vyplýva,
že jednorazový príjem vyplácaný oprávneným osobám z titulu deputátneho plnenia z poskytnutej dotácie
je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a považuje sa i za príjem, ktorý navrhovateľa ako poberateľauvedeného príjmu, pre účely zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ale i zák. č. 580/2004 Z.
z. o zdravotnom poistení, stavia do roviny zamestnanca a odporcu ako zamestnávateľa a teda v
zmysle citovaných zákonov za platiteľov zdravotného a dôchodkového poistenia. Sadzba poistného na

starobné poistenie je stanovená v § 131 zák. č. 461/2003 Z. z. ods. 1 písm. a/ pre zamestnanca v
rozsahu 4% z vymeriavacieho základu a podľa písmena b/ pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý
nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 14% z vymeriavacieho základu, a teda v prípade starobného
poistenia sadzba pre zamestnávateľa predstavuje 14% z 92,94 eur, čo predstavuje 13,01 eur. Podľa §
137 písm. a/ uvedeného zákona sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa

4,75% z vymeriavacieho základu, čo v danom prípade zo sumy 92,94 eur predstavuje sumu 4,41 eur.
Povinnosť platiť z uvedeného jednorazového príjmu odvody i do zdravotného poistenia vyplýva z § 10 b
ods.1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, v spojení
s § 11 ods. 1 písm. a, c/ a ods. 3, 5 citovaného zákona, pričom sadzbu zdravotného poistenia pre
poskytovateľa i poberateľa takéhoto plnenia upravuje § 12 ods. 1 písm. a, d/ cit. zákona č. 580/2004
Z. z., pričom v danom prípade keďže navrhovateľ ako prijímateľ deputátneho plnenia je držiteľom

preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím, sadzba poistenia pre neho ako zamestnanca predstavuje
2% a pre poskytovateľa ako zamestnávateľa predstavuje 5 % , čo zo sumy 92,94 eur predstavuje
4,64 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca v súlade s článkom IV. zmluvy o poskytnutí dotácie
na rok 2011 uzavretej medzi poskytovateľom MH SR a odporcom z 16.12.2011 prerozdelil poskytnutú
dotáciu medzi všetky oprávnené osoby, pričom po odpočítaní vynaložených vyššie uvedených výdavkov,

ktoré mu vznikli so splnením uvedených zákonných povinností ako i hotových výdavkov / poštovného/,
rozdiel vyplatil oprávneným osobám, t.j. i navrhovateľovi, a preto súd s poukazom na všetko uvedené,
návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že Ing. Y. S.
nebola oprávnená v mene odporcu podať odpor, súd uviedol, že odporca v konaní predložil poverenie
vystavené Ing. T. S., ako predsedom predstavenstva a Ing. H. C., ako členom predstavenstva odporcu z

14.12.2006, v zmysle ktorého bola Ing. Y. S., riaditeľka odboru organizačno-právneho poverená v mene
odporcu, zastupovať odporcu vo všetkých právnych veciach pred súdmi všetkých stupňov, prokuratúrou,
exekútorskými úradmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, a poverená bola na všetky právne
úkony v záujme odporcu, ktoré je potrebné vykonať pred uvedenými orgánmi. V závere sa udáva, že toto
poverenia platí až do odvolania. Z uvedeného je potom zrejmé, že v mene odporcu podala odpor proti

platobnému rozkazu štatutárnymi orgánmi odporcu poverená osoba, a preto podaný odpor zo strany
odporcu mal riadne účinky včas podaného odporu podaného oprávnenou osobou . O trovách konania
účastníkov rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému účastníkovi, t.j. navrhovateľovi, ktorý
žiadal priznať náhradu trov konania, náhradu trov konania v zmysle cit. ustanovenia nepriznal, keďže
bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že žiadna dohoda o
poskytnutí dotácie medzi poskytovateľom dotácie a jej prijímateľom nemôže zaväzovať jeho, aby znášal
náklady banského podniku, ktoré mu zákon v súvislosti s poskytovaním deputátneho plnenia ukladá :
zák. č. 461/2003 Z. z. v § 128 ods. 1 písm. a/ 1,4 % vymeriavacieho základu, ods. 2 písm. b/ 1,6%

vymeriavacieho základu a v § 137 písm. a/ 4,75 % vymeriavacieho základu. Nakoľko je zdravotne ťažko
postihnutý, znižujú sa tieto zrážky pre neho aj poskytovateľa plnenia o 50%. Vymeriavací základ odporca
stanovil čiastkou 92,94 eur, odporcovi poslal preukaz ZŤP. Kontrolou po doručení rozsudku zistil, že
odporca túto zľavu u neho ani u seba neuplatňoval. Na zdravotné poistenie mu mal zraziť 0,7% t. j. 0,65
eur, v skutočnosti zrazil 1,85 eur, na starobné poistenie mu mal zraziť 2% t. j. 1,85 eur, v skutočnosti

zrazil 3,71 eur. Na zdravotné poistenie mal odviesť za seba taktiež 0,65 eur, odviedol a zrazil jemu 4,64
eur, na starobné poistenie mal odviesť za seba 8% t. j. 7,43 eur, odviedol a zrazil jemu 13,01 eur. Na
rezervný fond solidarity odviedol správne 4,75 % t. j. 4,41 eur, ale zrazil mu ich neoprávnene. V návrhu
požadoval priznanie aj 16,60 eur v domnení, že sa jedná o daň z príjmu odporcu, túto sumu mu však
vrátil daňový úrad, preto v tejto časti berie návrh späť. Čo sa týka naturálnej mzdy sa uvádzalo v predpise

1/1992 Zb. a toto znenie prevzal aj Zákonník práce v § 127 ods. 3 a 4. Odporca preto nemôže na základe
zmluvy o poskytnutí dotácie stanoviť výšku jemu patriaceho deputátneho plnenia sumou 100 eur a ešte
preniesť na neho povinnosť znášať zákonné odvody za neho. To by znamenalo ocenenie uhlia za 1/
q čiastkou 1,67 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti prvostupňovému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že deputátne plnenie,
poukazované baníckym dôchodcom a vdovám po zamestnancoch podliehalo podľa legislatívy platnej
v roku 2011 dani z príjmu fyzickej osoby a zároveň výška deputátneho plnenia bola vymeriavacímzákladom pre sociálne a zdravotné poistenie. Správna výška deputátneho plnenia u navrhovateľa je
92,94 eur a nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ neznášal žiadne „náklady banského podniku“,
pretože odporca nehradil z vlastných prostriedkov žiadne náklady spojené s poukázaním deputátnych

plnení, tieto všetky náklady boli hradené v dotácie v celkovej sume 330 000 eur v súlade s čl. IV
Zmluvyoposkytnutídotácie č.615/2011-4220-3200zodňa16.12.2011.Odporcapopoukázanívšetkých
deputátnych plnení dotáciu poskytovateľovi zúčtoval podľa čl. VII. Zmluvy. Zdôraznil, že dotáciu od
ministerstva nedostal na to, aby uspokojil plnenie deputátnych nárokov dôchodcov ako svoj záväzok
voči oprávneným osobám. Na dotáciu podľa zák. č. 181/2011 Z. z. nie je právny nárok, pretože v prípade

zrušenia cit. zákona, resp. nevyčlenenia príslušnej sumy v rozpočtovom roku zo štátneho rozpočtu si
žiadny banícky dôchodca nemôže nárokovať deputátne plnenie. Pokiaľ navrhovateľ namieta správnosť
vyčíslenia odvodov do príslušných fondov, tak tieto boli odvedené v správnej výške. V žiadnom z
ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. nie je ustanovené, že sadzba odvodov sociálneho poistenia je u
držiteľa preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby nižšia, resp. 50% ako uvádza navrhovateľ. Tento
režim, zníženie sadzby odvodov u zdravotne ťažko postihnutých osôb platí len pokiaľ ide o odvody do

zdravotného poistenia. U navrhovateľa boli realizované odvody z vymeriavacieho základu 92,94 eur v
správnych sadzbách nasledovne: starobné poistenie za poberateľa 3,71 eur /4%/ a za poskytovateľa
13,01 eur /14%/, zdravotné poistenie za poberateľa 1,85 eur /2%/ a za poskytovateľa 4,64 eur /5%/ a na
rezervný fond solidarity 4,41 eur /4,75%/. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s§ 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že jednorazový
príjem vyplácaný oprávneným osobám z titulu deputátneho plnenia z poskytnutej dotácie je príjem,
ktorý podlieha dani z príjmov a považuje sa i za príjem, ktorý navrhovateľa ako poberateľa uvedeného
príjmu pre účely zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale i zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení, stavia do roviny zamestnanca a odporcu ako zamestnávateľa a teda v zmysle citovaných

zákonov za platiteľov zdravotného a dôchodkového poistenia. Sadzba poistného na starobné poistenie
je stanovená v § 131 zák. č. 461/2003 Z. z. ods. 1 písm. a/ pre zamestnanca v rozsahu 4% z
vymeriavacieho základu a podľa písmena b/ pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ
podľa osobitného predpisu 14% z vymeriavacieho základu, a teda v prípade starobného poistenia
sadzba pre zamestnávateľa predstavuje 14% z 92,94 eur, čo predstavuje 13,01 eur. Podľa § 137 písm.

a/ uvedeného zákona sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75% z
vymeriavacieho základu, čo v danom prípade zo sumy 92,94 eur predstavuje sumu 4,41 eur. Povinnosť
platiť z uvedeného jednorazového príjmu odvody i do zdravotného poistenia vyplýva z § 10 b ods.1
písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, v spojení s
§ 11 ods. 1 písm. a, c/ a ods. 3, 5 citovaného zákona, pričom sadzbu zdravotného poistenia pre

poskytovateľa i poberateľa takéhoto plnenia upravuje § 12 ods. 1 písm. a, d/ cit. zákona č. 580/2004
Z. z., pričom v danom prípade keďže navrhovateľ ako prijímateľ deputátneho plnenia je držiteľom
preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím, sadzba poistenia pre neho ako zamestnanca predstavuje
2% a pre poskytovateľa ako zamestnávateľa predstavuje 5% , čo zo sumy 92,94 eur predstavuje
4,64 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca v súlade s článkom IV. zmluvy o poskytnutí dotácie

na rok 2011 uzavretej medzi poskytovateľom MH SR a odporcom z 16.12.2011 prerozdelil poskytnutú
dotáciu medzi všetky oprávnené osoby, pričom po odpočítaní vynaložených vyššie uvedených výdavkov,
ktoré mu vznikli so splnením uvedených zákonných povinností ako i hotových výdavkov, rozdiel vyplatil
oprávneným osobám, t.j. i navrhovateľovi, a preto návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje a zároveň v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné.

Odvolací súd tiež zdieľa názor, že deputátne plnenie v roku 2011 bolo realizované odporcom podľa § 3

písm. a/ zák. č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky ako organizáciou podľa osobitného predpisu /ďalej len "poverená organizácia"/ a na základe
Zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 z 16.12.2011 uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky ako poskytovateľom a HI.a, a.s. so sídlom v T., Y. sN. XX ako príjemcom. Z čl. IVtejto Zmluvy vyplýva, že celková výška dotácie poskytnutej prijímateľovi dotácie na základe uznesenia
odbornej komisie je 330 000 eur, vrátane všetkých nákladov prijímateľa dotácie súvisiacich s úhradou
záväzkov voči všetkým oprávneným osobám. Preto postup odporcu pri výpočte odvodov z deputátneho

plnenia na zdravotné poistenie, na dôchodkové poistenie a na rezervný fond solidarity, vrátane všetkých
nákladov /poštovné/ bol správny. Nakoľko odvody sa realizovali jednak za poberateľa /navrhovateľa/ a
jednak za samotného odporcu ako poskytovateľa podľa zák. č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení a podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platných v znení vyplácania
deputátneho plnenia, všetky tieto náklady realizované odporcom boli správne odpočítané od výšky

dotácie pre navrhovateľa v zmysle hore uvedeného čl. IV Zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011.
Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto nedôvodné.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní zároveň vzal svoj návrh o zaplatenie sumy 16,60 eur /ktorá
predstavovala daň z príjmu/ späť z dôvodu, že túto sumu mu vrátil daňový úrad, preto odvolací súd v
tejto časti pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil

v zmysle § 208 O.s.p..

Navrhovateľ ďalej svojím písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.03.213 rozšíril svoj
návrh aj o vrátenie neoprávnených zrážok za rok 2011 vo výške 22,96 eur a za rok 2012 vo výške 23,05
eur s odôvodnením, že ich mal znášať poskytovateľ deputátneho plnenia.

Odvolací súd však v zmysle § 95 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. nepripustil toto rozšírenie návrhu,
nakoľkovýsledkydoterajšiehodokazovaniabynemohlibyťpodkladomprekonanieozmenenomnávrhu.
Navrhovateľ len uviedol, o akú sumu rozširuje pôvodný návrh a bližšie nešpecifikoval, čo tieto sumy
predstavujú.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej časti ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok potvrdil aj vrátane výroku o náhrade trov konania, hoci
výrok, že navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva nebol správny. Správny výrok v danej veci
vzmysle§142ods.1O.s.p.malznieťtak,žeúspešnémuodporcovisanáhradutrovkonanianepriznáva.

Odporcavšaknepodalprotitomutovýrokuodvolanie,pretoodvolacísúdnemoholpristúpiťkjehozmene.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p., keď úspešnému odporcovi neboli tieto trovy priznané, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.