Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209663
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213209663.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave,
Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. T., T. XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom
Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so
sídlomvKošiciach,ParkAngelinum2,ozaplatenie723,60euraspríslušenstvom,oodvolanívedľajšieho

účastníka proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 01. 2014 č. k. 15C/353/2013-89 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

723,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 12. 08. 2011 do zaplatenia a náhradu
trov konania, súdny poplatok v sume 43 eur, všetko v mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým,
že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Vyšiel zo zistenia, že účastníci konania
uzatvorili celkovo 3 Zmluvy o pripojení s ich dodatkami (č. A5190979 dňa 11. 09. 2010, č. A0353535
dňa 21. 12. 2011 a č. A5496480 dňa 04. 02. 2011), ktoré posúdil ako spotrebiteľské zmluvy podľa ust.

§ 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že na základe uvedených zmlúv odporcovi vznikla
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť cenu poskytnutých služieb najneskôr v deň splatnosti jednotlivých
faktúr v období od februára 2011 do apríla 2011 celkovo v sume 354,60 eura. Pre nesplnenie si tejto
povinnosti navrhovateľ pokusom o pokonávku vyzval odporcu na zaplatenie nedoplatku za služby ním
poskytované,akoajdohodnutejzmluvnejpokutynajneskôrdo11.08.2011,pričomodporcauhradilsumu
5 eur a zvyšnú časť dlžnej sumy nezaplatil. Zastal názor, že dohodnutá zmluvná pokuta predstavovala

paušalizovanúnáhraduškodypreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizostranyodporcu,ktorásankcia
bola vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získal pri uzatváraní dodatku k predmetným zmluvám o
pripojení. Výhodu poskytnutú odporcovi navrhovateľom vzhliadol v odpredaní mobilných zariadení za
akciové kúpne ceny, a to mobilný telefón zn. Sony Ericsson Vivaz v sume 29 eur, ktorého predajná
cena bola 280 eur, mobilný telefón zn. Nokia 1616 v sume 350 eur, ktorého predajná cena bola v
sume 394 eur a mobilné zariadenie zn. Huawei E182E USB modem v sume 1 eur, ktorého predajná

cena bola 80 eur. Poukázal na to, že navrhovateľ neplnením povinnosti zo strany odporcu neprišiel
len o sumu, za ktorú poskytol lacnejšie mobilný telefón a mobilné zariadenie odporcovi, ale aj o bližšie
nešpecifikované plnenie, ktoré by odporca navrhovateľovi poskytol za predpokladu, že by zotrval po
stanovenú dobu v zmluvnom vzťahu. Rezultoval, že navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu rozdielu
medzi trhovou cenou mobilných zariadení a akciovou cenou mobilných zariadení, ktorý predstavuje
náhradu škody, použijúc ust. § 544 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku v sume 723,60 eura, ktorá pozostáva zo sumy
349,60 eura ako ceny neuhradených služieb a z náhrady škody v sume 374 eura, ktorá predstavujerozdiel medzi akciovou a predajnou cenníkovou cenou mobilných telefónov a mobilného zariadenia. V
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.87/1995Z.z. priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej sumy od 12. 08. 2011 do zaplatenia vo výške 9,50 % ročne a

tieto s ohľadom na osobné a majetkové pomery odporcu povolil mu vyrovnať v splátkach. Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania,
ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 43 eur.

Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v
Košiciach, Park Angelinum 2, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v časti nároku na náhradu škody vo výške
374 eur a vrátenia veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že navrhovateľom
uplatnená zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom a teda je absolútne neplatná. Mal za to, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne zaoberal aplikáciou ust. § 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1 a § 420 OZ, a že navrhovateľ

porušil ust. § 4 ods. 3 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. Argumentoval, že rozdiel medzi kúpnou a
akciovou cenou telekomunikačných zariadení nie je výsledkom protiprávneho úkonu odporcu, ale
výsledkom vzájomnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže nedošlo k protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa, pretože za mobilné zariadenia obdržal dohodnutú kúpnu cenu, nárok
na náhradu vo výške rozdielu cien považoval za irelevantný. Navyše podotkol, že navrhovateľovi

nemohla vzniknúť škoda aj z toho dôvodu, že už nie je vlastníkom telekomunikačných zariadení a teda
neboli naplnené zákonné predpoklady zakladajúce nárok na náhradu škody. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozhodnutia iných súdov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považoval tiež za
nepreskúmateľné.

Navrhovateľ a odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Prv než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutých častiach bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
skúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

Podľa ust. § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

V predmetnej veci obsah spisu podáva, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom
Košice, Park Angelinum 2 (ďalej len združenie) procesným úkonom zo dňa 29. 04. 2014 oznámilo

svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a požiadalo o doručenie návrhu na
začatie konania s prílohami, resp. už vydanými rozhodnutiami. Učinilo tak po vyhlásení rozsudku č. k.
15C/353/2013-89 zo dňa 16. 01. 2014 vo veci samej. Následne súd prvého stupňa dňa 31 07. 2014
doručil združeniu rozsudok, na čo združenie dňa 01. 08. 2014 reagovalo opätovným oznámením o
vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu s požiadavkou doručenia návrhu na

začatie konania s prílohami a tiež i podaním odvolania. Na výzvu súdu adresovanú odporcovi, či súhlasí
so vstupom združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, ako i na jeho vyjadrenie k
odvolaniu vedľajšieho účastníka odporca nereagoval. Rovnako tak odporca nepodal ani odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa.

V nadväznosti na uvedené zistenia odvolací súd úvodom poznamenáva, že z právnej úpravy vedľajšieho
účastníctva obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v § 93 ods. 1 a § 93 ods. 2 OSP vyplývajú
niektoré rozdielnosti, ktoré sa v právnom postavení vedľajších účastníkov prejavujú vo viacerých
smeroch. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa
vzťahuje ust. § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane

ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho;
poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť
k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebovýsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví
aj na jeho právnych pomeroch.

Naproti tomu v prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku
účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia
na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na
výsledku sporu, tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právnickým osobám zriadeným
za účelom ochrany spotrebiteľa právny poriadok SR dáva široké možnosti uplatnenia ochrany práv,
za účelom ktorej boli zriadené a tieto môžu napr. vykonávať prieskumy, vyhodnocovať presadzovanie

práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, sledovať
implementáciu spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, vydávať periodiká, publikácie,
zaoberajúce sa spotrebiteľskou politikou, organizovať vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa, na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi, na základe súhlasu
spotrebiteľa a dodávateľa môžu sprostredkovať riešenie sporov medzi nimi pri vybavovaní reklamácií a

pod.. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo
všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je okrem týchto foriem aj návrh na začatie konania
alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v

konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo
s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník
vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení
všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má
právo podať i odvolanie v intenciách § 201 OSP. Toto ustanovenie s účinnosťou od 01. 09. 2003 však

rozoznáva vedľajších účastníkov, ktorí majú samostatné od účastníka nezávislé právo podať odvolanie a
to vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom a vedľajších účastníkov, ktorí majú právo podať odvolanie s obmedzením,
že tento ich úkon nemôže odporovať úkonu (vôli) nimi podporovaného účastníka. Právne názory
Najvyššieho súdu SR k otázke, či vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie proti prvostupňovému

rozhodnutiu aj vtedy, ak ho nepodá účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje sa postupne
kryštalizovali a dotvárali. V tomto smere dospel k záveru, že ak nejde o situáciu vyplývajúcu z
§ 201 veta druhá OSP, tak nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho
na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom. Dispozičná
zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu

rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania
na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok treba vyvodiť zo situácie, ak
(hlavný) účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom
vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si každý stráži svoje
práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa takáto pasivita účastníka

prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania (porovnaj uznesenie NS SR
sp. zn. 6Cdo/77/2014). Obdobne Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/384/2012 konštatoval,
že ak súd prvého stupňa vytvoril, takémuto účastníkovi (subjektu, o práva a povinnosti ktorého v
konaní bezprostredne ide), ktorý sám odvolanie nepodal, náležitú procesnú možnosť, aby sa vyjadril
k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom, účastník ale zostal pasívny a túto možnosť nevyužil, je

opodstatnený záver, že samotný účastník sa k procesnému úkonu vedľajšieho účastníka (t.j. odvolaniu)
stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmaná správnosť prvostupňového
rozhodnutia. Správnosť nasmerovania tohto postupného trendu v rozhodovaní najvyššieho súdu, (t.j.
aby vedľajší účastník, na ktorého sa nevzťahuje ustanovenie § 201 ods. 1 OSP, bol oprávnený podať
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len ak s tým výslovne súhlasí ním podporovaný

účastník), sa potvrdila aj prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. januára 2015. V
zmysle § 93 ods. 6 OSP v znení od uvedeného dňa totiž vedľajší účastník vtedy, ak z právneho predpisu
nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podaťodvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní (porovnaj
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/296/2014).

Posudzujúc predmetnú vec vo svetle týchto záverov, to znamená, že za situácie, keď odporcovi bola
doručená výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka do vlastných rúk dňa 17. 10.
2014, pričom odporca zostal pasívny a túto možnosť nevyužil, je opodstatnený záver, že odporca sa k
procesnému úkonu vedľajšieho účastníka (t. j. k odvolaniu združenia) stavia negatívne a nemá záujem,
aby v odvolacom konaní bola preskúmavaná správnosť napadnutého prvostupňového rozsudku (tomu

nasvedčuje i vyjadrenie odporcu podľa úradných záznamov na čl. 78 a 84 spisu, v ktorých žiadal umožniť
mu zaplatenie uplatnenej pohľadávky v splátkach po 100 eur mesačne a konať v jeho neprítomnosti a
tiež okolnosť, že sám odvolanie nepodal). Keďže v danej veci nejde ani o prípad, na ktorý sa vzťahuje
ust. § 201 ods. 1 OSP, odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP
odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko odmietnutie odvolania svojimi účinkami korešponduje zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.