Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112207307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

ĽubomíraBundzelaaJUDr.RóbertaFoltánavprávnejvecižalobcu:JUDr.PeterSopko,LL.M.,sosídlom
Pavlínska 24, 917 01 Trnava, správca úpadcu ELSO, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Kúpeľná ul.
1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511 proti žalovanej: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, L. XXXX,
Rakúska republika, právne zastúpená: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.
k. 36Cbi/7/2012-140 zo dňa 18.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/7/2012-140 zo dňa 18.02.2015

p o t v r d z u j e v tomto znení:

Vyplatenie záväzku úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO:
31 337 511, žalovanej Q. J., narodenej XX.X.XXXX dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2011 je voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu
ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/33/2011, p r á v n e n e ú č i n n é.

Žalovaná j e p o v i n n á poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške
281.212,75 Eur do dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na účet úpadcu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132,64 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou prvostupňovému súdu dňa 5.4.2012 domáhal určenia, že právny
úkon - vyplatenie záväzku úpadcu voči žalovanej dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2011 je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom
úpadcu ELSO, spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, Šamorín v konkurznom konaní vedenom na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/33/2011. Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť v zmysle §
63 ods. 1 ZKR poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 281.212,75 eur do
dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na číslo účtu úpadcu.2. Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 36Cbi/7/2012-140 zo dňa 18.02.2015 rozhodol tak, že vyhovel
žalobe a vyslovil že:

Vyplatenie záväzku úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO:
31 337 511, žalovanej Q. J., narodenej XX.X.XXXX dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2011 je voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu
ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/33/2011, p r á v n e n e ú č i n n é.

3. Žalovaná j e p o v i n n á poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške
281.212,75 Eur do dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na účet úpadcu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132,64 do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

5. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd tým, že v konaní tak zostalo sporným, či napadnutým

právnym úkonom dlžník, úpadca zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom
a týmto právnym úkonom došlo zároveň k ukráteniu ich pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu
prihlásili prihláškou, teda či ide o právne úkon zvýhodňujúci niektorého veriteľa, ktorý je možné napadnúť
odporovateľnosťou v zmysle § 59 ZKR. V konaní bolo preukázané, že v konkurznom konaní vyhlásenom
na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky aj veritelia Ing. W. W. vo výške 2.762.165,57 eur (z

toho popretá správcom vo výške 346.798,44 eur) a spoločnosť Bývanie Centrum, s.r.o. vo výške
1.392.186,16 eur, pričom obe pohľadávky titulom pôžičky boli splatné v roku 2007 ešte pred vykonaním
napadnutého právneho úkonu v roku 2011, ktorým úpadca vyplatil svoje záväzky voči žalovanej.
Zaplatením pohľadávky žalovanej vo výške 281.212,75 eur úpadcom dňa 31.1.2011, tak žalovaná
získala lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu, čo znamená že úpadca žalovanú neoprávnene

zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu, ktorý mali v čase vykonania právneho úkonu už splatné
svoje pohľadávky, a ktorí si tieto pohľadávky aj prihlásili do konkurzného konania a boli správcom
uznané a tým aj zistené. Nakoľko žalovaná bola v čase vykonania právneho úkonu preukázateľne
osobou spriaznenou s úpadcom, tak sa aj v zmysle § 59 ods. 3 ZKR predkladá úpadok dlžníka v
tomto čase, pokiaľ nie je preukázaný opak, čo v konaní preukázané nebolo. K právnej obrane žalovanej

obsiahnutej v jej písomnom vyjadrení k žalobe prvostupňový súd uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Pre posúdenie toho či
bol napadnutý úkon zvýhodňujúcim právnym úkonom nie je podstatné, či bol záväzok veriteľov Ing. W.
zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva a či bola nehnuteľnosť zabezpečená zabezpečovacím
prevodom práva prevedená na Bývanie centrum s.r.o.. Táto skutočnosť je pre posúdenie zvýhodňujúcej

povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku právne bezvýznamná. Taktiež nie
je podstatné že žalovaná rozporuje postup predchádzajúceho správcu, nakoľko uznaním pohľadávky
správcom sa pohľadávka považuje za zistenú. Pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého
právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku nie je rozhodné taktiež kedy záväzok vznikol ale či
uskutočnením právneho úkonu došlo k zvýhodneniu žalovanej na úkor ostatných veriteľov a či sa tak

stalo počas úpadku resp. či bol zvýhodňujúcim právnym úkonom úpadok vyvolaný. Právny zástupca
žalovanej na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru samotné uhradenie záväzku úpadcu voči
žalovanej nie je právnym úkonom ako takým a nie je možné ho ani preto úspešne žalobou odporovať.
S uvedeným právnym názorom nemožno súhlasiť. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právny
úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú. Je nepochybné, že uhradenie záväzku je prejavom vôle dlžníka
splniť svoj dlh voči veriteľovi a tento prejav vôle smeruje k zániku tých práv a povinností resp. právneho
pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, ktoré zákon s takýmto prejavom spája (splnením dlh zanikne,
§ 559 ods. 1 OZ). Súd konštatoval, že v danom prípade uhradenie záväzku zo strany úpadcu je
právnym úkonom, je právnym úkonom platným a je preto možné ho aj napadnúť odporovacou žalobou.

Žalovaná nepredniesla v konaní žiaden právne relevantný argument ktorým by vyvrátila dôvodnosť
žaloby. Žalovaná v konaní nepreukázala opak tvrdení žalobcu a neuviedla žiadne významné skutočnosti
spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Bolo na žalovanom, ak chcel byť procesne úspešný, aby uniesol v
konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o splnení všetkýchzákonných podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu a súd mal v konaní dostatočne
preukázané, že v konkurznom konaní úpadcu bola prihlásená a zistená aspoň jedna pohľadávka
(pohľadávky veriteľov Ing. W. W. a obchodnej spoločnosti Bývanie Centrum, s.r.o.), ktorá vznikla (v roku

2007) pred účinnosťou (31.1.2011) zvýhodňujúceho právneho úkonu - uhradenia záväzku úpadcu voči
žalovanej vo výške 281.212,75 eur a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené.
Zaplatením pohľadávky žalovanej, tak žalovaná získala lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu,
čo znamená že úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu, ktorý mali v
čase vykonania právneho úkonu už splatné svoje pohľadávky. Žalovaná bola v čase vykonania právneho

úkonu preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, a preto sa predkladá aj úpadok dlžníka v tomto
čase.
7. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie
všetkých zákonných podmienok odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, a preto žalobe ako
dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

8. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná dňa 18.3.2015 odvolanie, v ktorom namietala neurčitosť
a nevykonateľnosť napadnutého rozsudku a predovšetkým jeho nezákonnosť. Uviedla, že okresný
súd rozhodol v predmetnej veci prinajmenšom predčasne, keď na jednej strane nevykonal všetky
potrebné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu a na druhej strane vykonané dôkazy nesprávne
interpretoval, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a tiež použitie nesprávnych

ustanovení právnych predpisov. V tejto súvislosti poukázala na nesprávnu aplikáciu ustanovenia §
59 ods. 1,2,3,4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k žalovanej, konkrétne vo vzťahu
k predpokladanému úpadku a možnosti odporovať právny úkon počas troch rokov pred začatím
konkurzného konania. Podľa napadnutého rozsudku síce bola čiastka 281.212,75 Eur uhradená
žalovanej, avšak z vykonaných listinných dôkazov je zrejmé, že pohľadávku voči úpadcovi mal z

poskytnutej pôžičky manžel žalovanej. Práve z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru žalovanej
nevyhnutné skúmať aký bol konkrétny obsah záväzkového právneho vzťahu ktorého súčasťou mal byť
úkon vyplatenia záväzku dňa 31.1.2011, keď doposiaľ nebol riadne ustálený nielen jeho obsah, ale
dokonca ani jeho účastníci. Aj naďalej má žalovaná za to, že vyplatenie záväzku samo o sebe nie je
právnym úkonom ktorému možno úspešne odporovať bez zistenia konkrétneho obsahu záväzkového

vzťahu ktorého mal byť úkon vyplatenia súčasťou. Ďalej poukázala, že súdom predpokladaný úpadok
úpadcu ku dňu 31.1.2011 je v rozpore so všeobecnými známymi skutočnosťami, konkrétne z verejne
dostupnou súvahou odporcu ku dňu 31.12.2010 dostupnej na internetovej stránke D.. Podľa tejto súvahy
neprevyšuje hodnota záväzkov úpadcu hodnotu jeho majetku a teda úpadca nebol v čase keď malo
dôjsť k vyplateniu záväzku predĺžený. Platobná neschopnosť dlžníka bola v uvedenom čase taktiež

sporná, nakoľko skutočnosť že úpadca nemal v tom čase uhradený viac ako jeden záväzok viac ako
jednému veriteľovi nezakladá samo o sebe dôkaz o tom, že úpadca nebol schopný tieto záväzky splniť.
Ich neplnenie totiž mohlo mať pôvod aj v spornosti existencie týchto záväzkov a neochotu plniť záväzky
nemožno zamieňať s objektívnou neschopnosťou ich plnenia. Z uvedeného dôvodu žiadala žalovaná
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril aj žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2015
namietal neurčitosť námietok vznesených žalovanou v odvolacom konaní, keď žalovaná v písomne
podanom odvolaní neuviedla s akým článkom ústavy a s akými ústavnými zákonmi resp. akými zákonmi
a všeobecnoprávnymi predpismi je rozsudok prvostupňového súdu v rozpore, v čom mali spočívať
formálne a procesné vady resp. hmotnoprávne vady tohto rozhodnutia, aké dôkazy súd nevykonal za

účelom zistenia skutkového stavu, aké nesprávne právne predpisy mal súd uviesť, keď podľa názoru
žalovaného súd vec nesprávne právne posúdil a z akého dôvodu nepredložil súvahu k 31.12.2010
v konaní pred prvostupňovým súdom. K predmetnej súvahe žalobca uviedol, že žalovaný súvahu k
31.12.2010 nielenže nepredložil na prvom pojednávaní, ale ani ju neoznačil ako dôkaz v tomto konaní.
Žalobca túto skutočnosť zdôrazňuje najmä s prihliadnutím na ust. § 59 ods. 3 a § 60 ods. 2 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii podľa ktorých dôkazné bremeno za účelom preukázania či bol právny
úkon urobený počas úpadku dlžníka alebo spôsobil úpadok dlžníka znáša zpriaznená osoba, v danom
prípade žalovaná. Žalovaná však v prvostupňovom konaní obrátené dôkazné bremeno neuniesla a
dôkazy ktoré nepochybne mohla predložiť a označiť na prvom pojednávaní nepredložila a neoznačila.
Pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu je dôležitou súčasťou to, či týmto vyplatením peňažnej

čiastky došlo k zvýhodneniu žalovanej resp. ukráteniu veriteľov úpadcu. Z dôkazov vykonaných pred
prvostupňovým súdom, najmä z predloženého zoznamu pohľadávok je nepochybné, že záväzky úpadcu
v čase vyplatenia žalovanej sumy dňa 31.1.2011 presahovali hodnotu jeho likvidného majetku a teda
že vyplatením žalovanej sumy žalovanej bez ohľadu na právny dôvod došlo k ukráteniu ostatnýchveriteľovresp.kzvýhodneniužalovanej.Žalobcaďalejvovyjadreníuviedol,ženemôžeobstáťaniprávna
argumentácia žalovanej týkajúca sa pomeru majetku a záväzkov úpadcu podľa súvahy k 31.12.2010.
Podľa riadku 001 súvahy majetok úpadcu k 31.12.2010 predstavoval sumu 7,491.354,- Eur a záväzky

úpadcu k tomuto dátumu podľa riadku 088 predstavovali sumu 7,474.794,- Eur. V prípade ak by boli tieto
údaje aktuálne k 31.1.2011 je nepochybné, že vyplatenie žalovanej sumy žalovanej by došlo k zníženiu
majetku úpadcu, ktorý by po úhrade žalovanej sumy bol nižší ako záväzok úpadcu. Bez ohľadu na
vyššie uvedené žalobca pripomína, že žalovaná v prvostupňovom konaní neuniesla dôkazné bremeno
čo do preukázania neexistencie úpadku úpadcu v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu

resp. nepreukázanie, že žalovanou odporovateľným právnym úkonom nedošlo k úpadku úpadcu a to
predovšetkým z dôvodu, že žalovaná v prvostupňovom konaní nepredložila akýkoľvek dôkaz týkajúci sa
majetkovej a záväzkovej finančnej situácie úpadcu k 31.1.2010 a vykonanie takého dôkazu na prvom
pojednávaní ani nenavrhla.
10. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto
možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
11. V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že

rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods.
1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak
kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť
napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
12. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
14. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý

vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

15. Na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:
16. V súvislosti s námietkou žalovanej, že napadnutý rozsudok je neurčitý, nevykonateľný, nezákonný,

resp. že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, odvolací súd sa s týmto nestotožňuje. Odvolací
súd poukazuje predovšetkým na to, že z vyjadrenia oboch účastníkov a z ďalších listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je jednoznačne preukázané, že dňa 31.1.2011 úpadca ELSO,
spol. s r.o. ktorého je žalobca správcom vyplatil žalovanej svoj záväzok vo výške 281.212,75 Eur.
Žalobca preukázal, že predmetným právnym úkonom úpadcu bol zvýhodnený veriteľ - žalovaná pred

ďalšími veriteľmi ktorí mali splatné pohľadávky už v čase vykonania predmetného úkonu a ktoré si
svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Odvolací súd sa stotožňuje
s argumentáciou prvostupňového súdu, že týmto úkonom došlo k zvýhodneniu žalovanej oproti
iným veriteľom. Žalobca v konaní preukázal, že v čase uskutočnenia zvýhodňovacieho úkonu t.j. k
31.1.2011 mal úpadca viacero veriteľov, ktorí mali v čase uskutočnenia zvýhodňovacieho úkonu splatné

pohľadávky a ktorých výška je v zjavnom nepomere k likvidnému majetku úpadcu.

17. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že čiastka 281.212,75 Eur bola síce uhradená jej, avšak z
vykonanýchlistinnýchdôkazovjezrejmé,žepohľadávkuvočiúpadcovimalzposkytnutejpôžičkymanžel
žalovanej, táto skutočnosť je právne irelevantná vo vzťahu k tomuto konaniu, pretože z vykonaného

dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že uhradenie záväzku voči žalovanej v celkovej sume
281.212,75 Eur došlo v hotovosti úpadcom do rúk žalovanej dňa 31.1.2011, o čom svedčí aj kópia
výdavkového pokladničného dokladu.18. V súvislosti s nepredložením súvahy ktorú namieta žalovaná vo svojom odvolaní sa odvolací
súd stotožňuje s právnym názorom ktorý vyslovil žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2015,
podľa ktorého bolo povinnosťou žalovanej označiť tento dôkaz na prvom pojednávaní resp. tento

dôkaz predložiť na prvom pojednávaní, aby sa ním mohol súd zaoberať. Žalovanej sa nepodarilo
v priebehu celého konania preukázať neexistenciu úpadku v čase uskutočnenia odporovateľného
právneho úkonu resp. žalovaná v konaní pred prvostupňovým súdom nepredložila relevantný dôkaz
týkajúcisamajetkovejazáväzkovejfinančnejsituácieúpadcuk31.1.2010avykonanietakéhodôkazuna
prvom pojednávaní ani nenavrhla. Pokiaľ ide o samotnú súvahu k 31.12.2010, odvolací súd rovnako ako

žalobca poznamenáva, že táto súvaha bola aktuálna len k tomuto dátumu t.j. 31.12.2010 a nepreukazuje
pomer majetku a záväzkov úpadcu k 31.1.2011 kedy došlo k vyplateniu žalovanej sumy žalovanej.
19. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku chýba v časti
priznania trov žalobcovi mena v ktorej má byť uhradená suma 132,64 Eur, v tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že túto pisársku chybu napravil odvolací súd tým, že rozhodnutie resp. výrok
prvostupňového rozhodnutia opravil vo svojom výroku.

20. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi nepriznal trovy

odvolacieho konania, pretože si ich neuplatnil v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
v lehote 3 pracovných dní.

22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.