Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203340
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:5614203340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: H.

P. I., O..I.., T. XXXX/XXX, N., X.: XX XXX XXX, proti žalovanej: K. T., R.. XX.X.XXXX, Q. XXX/XX, C.
o zaplatenie 276,05 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 223,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
40,44 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 223,05 eur od 4.9.2014 do zaplatenia
a náhradu trov konania vo výške 10,23 eur to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 276,05 eur, spolu s vyčísleným

úrokom z omeškania vo výške 50,05 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 276,05 eur od
04.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 16,50 eur. Svoju žalobu odôvodil tým, že so
žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý
úver vo výške 191,20 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach
po 19,73 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaná bola
v omeškaní s úhradou svojho záväzku. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o
poskytnutí úveru bola žalovaný žalobcom vyzvaná listom zo dňa 28.5.2012 k splateniu celého zostatku

úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo
zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Podľa hlavy 18 ÚZP boli odporcovi
vyúčtovávané zmluvné pokuty a upomienky. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške
8,15% ročne. V žalobe uviedol, že ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 276,05 eur
a z toho istina sumu 86,53 eur, úrok 31,85 eur, zosplatnená istina 104,67 eur, poplatok za upomienku
36 eur, a zmluvná pokuta vo výške 17 eur.

Žalovaná so k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 24.11.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 191,20 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 19,73 eur a to v 12 mesačných splátkach. Žalovaná prehlásila, že sa pred

podpísaním zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, že sú jej všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a
prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 42,81 %
ročne, výška RPMN bola 53,40 % ročne, celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté v sume 45,56 eur.Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti H. P. I., a.s. - Základné ustaovenia
( ďalej len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273

Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou
H. P. I., O..I.. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť

úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa §3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je

zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky,
ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, a príp. úhrada
za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.
Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky, zníženej o výšku poplatku za vedenie
úverového účtu a v prípade poistenia o o výšku úhrady za poistenie a výšku poplatku za možnosť zmeny

splátky ( ak bola v úverovej zmluve dohodnutá ), a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež

spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade podľa § 3 a 4 tejto hlavy je spoločnosť oprávnená
od ÚZ odstúpi, pozastaviť čerpania už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. Zmluvné

stranysadohodli,ževprípadezosplatneniaúverupodľa§3písma),b)c)tejtohlavyprirastáneuhradený
úrok, na ktorého úhradu vznikol Spoločnosti nárok do doby zosplatnenia a neuhradenej úhrady za
poistenie k istine. Klient je odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9 p.a. vyšší, než bol dohodnutý
v ÚY s tým, že i tento úrok prirastá k istine, t.j. odo dňa zosplatnenia sa úročí istina vrátane čiastok k
nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel

ročnej úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve zvýšenej o 9% a skutočného počtu dní v danom roku).
Predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie ÚZ, v ÚP alebo v
právnych predpisoch.

V zmysle § 1 hlavy 18 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky

RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude
poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za
upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnená

zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení
úveruužnebudúpoplatkyzaupomienkuklientoviúčtované. spoločnosťjeoprávnenáklientovivyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4
eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.

Podľa hlavy 18 § 2 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
17,- eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná neuhradila do zosplatnenia ani jednu
splátku a dňa 28.05.2012 došlo k zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 28.05.2012 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanej oznámil,
že z dôvodu, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy, spoločnosť vyzýva k
splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka predstavuje 276,05 eur a vyzval ju na splatenie
do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.05.2012 zosplatnil celý úver a vyzval
ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou
zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
191,20eur.Jenepochybné,žežalobcaposkytolžalovanejúvervsume191,20euražalovanáneuhradila
žalobcovi žiadne finančné prostriedky.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval

žalovanej poplatok za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 2, 3 a 4.
Súd posúdil úhrady a nárok v tejto časti z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si neplnila
riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku vo výške 12,- eur za neprimeranú,
keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného

vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému
úkonu. Na základe uvedeného má potom súd za to, že predmetné dojednanie ja takým, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda
neplatné a preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal na úhradu istiny.Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve
dojednaný vo výške 40,61% ročne, pri prepočte podľa predloženého výpisu z účtu je zrejmé, že žalobca

vyčíslil úrok z úveru v sume 31,85 eur, čo predstavuje 16,66% ročný úrok..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2011 spotrebiteľský
úver1-5rokov)predstavovalaúrok12,91%p.a.Ztohojezrejmé,ževýškaúrokuzúveru,ktorýmžalobca
úročil úverovú istinu v značnej výške neprevyšuje úrok požadovaný bankami, teda je primeraný a možno
ho priznať vo vyčíslenej sume.

Ďalším žalovaným nárok je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur v zmysle Hlavy 18 §
2 úverových podmienok. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013,
sp. zn. I. ÚS 3512/2011, v zmysle ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce
právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv.

všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny,
na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie
o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedená pokuta
je súčasťou iba úverových podmienok. Uvedené vymedzenie v úverových podmienkach súd nemôže
považovať za platené písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sankčného úroku z omeškania
a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty a poplatku za upomienky, v predmetnej časti nároku na zaplatenie kapitalizovaného úroku z
omeškania súd žalobu zamietol. Keďže žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu 223,05 eur a
to z istiny 191,20 eur a úroku z úveru priznaného súdom v sume 31,85 eur, súd priznal žalobcovi nárok
na uplatňovaný kapitalizovaný úrok z omeškania spolu vo výške 40,44 eur, ktorý predstavuje 8,15%
ročný úrok z omeškania zo sumy 86,53 eur od 14.6.2012 do 3.9.2014 vo výške 15,69 eur, 8,15% ročný

úrok z omeškania zo sumy 31,85 eur od 14.6.2012 do 3.9.2014 vo výške 5,77 eur a 8,15% ročný úrok
z omeškania zo sumy 104,67 eur od 14.6.2012 do 3.9.2014 vo výške 18,98 eur, ktorá výška je v súlade
s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 223,05
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby z priznanej sumy, ktorého suma predstavuje
za obdobie od 14.06.2012 do 03.09.2014 pri úroku 8,15% ročne sumu 40,44 eur, čo predstavuje taktiež
úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 263,49 eur, čo predstavuje 81%,

žalovaná mala v konaní úspech vo výške 19%, teda žalobcovi vznikol nárok na úhradu alikvotnej časti
trov konania v rozsahu 62%. Keďže žalobca si náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu vyplýva iba
nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol uhradený vo výške 16,50 eur, súd priznal žalobcovi nárok
na alikvotnú časť iných trov konania vo výške 10,23 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.