Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal,

aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 440 eur
titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V návrhu uviedol,
že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu bližšie odôvodnil v rozsiahlom návrhu, ktorý bol po obsahovej stránke
totožný s ďalšími obdobnými návrhmi týkajúcimi rovnakého nároku v iných veciach a charakterizoval

ho nevydaním rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 10.2.2009, teda s omeškaním viac
ako 8 mesiacov. Poukázal na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávnym úradným postupom a márnym uplynutím času došlo

k reálnemu ohrozeniu legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ špecifikoval nárok na majetkovú škodu vo výške 125 eur,
ktorá pozostáva z nároku na správu pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur. Čo sa týka náhrady
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, tento nárok vyčíslil s ohľadom na rozhodovaciu prax
Ústavného súdu, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 660 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s
vydaním rozhodnutia v rozsahu 8 mesiacov činí 440 eur.Odporcovi,ktorémubol návrhdoručený,vosvojompísomnomvyjadrenížiadal,abysúd návrh zamietol.
Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na
konkrétne dôkazy, žiadne však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Ďalej

uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné
prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca
nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.

Od 1.6.2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že lehota 15 dní sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/
Exekučného poriadku), nevzťahuje sa však na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, pričom
posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu je zložitý proces. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri
každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ podľa názoru
odporcu nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha
a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, vznik škody a ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa

odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda nesprávnym úradným postupom okresného
súdu a preto návrh považuje za nedôvodný.

Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, neprevyšujúci sumu 1.000 eur / § 200ea OSP/, súd s poukazom
na ustanovenie § 115a ods.2 a § 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a to na

základe listinných dokladov, ktoré spis obsahuje.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 12 Er 918/2008,
zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na
okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360,

článkom v denníku SME z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12 Er 918/2008 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 7838/08, proti povinnému: Y. T., bytom P., I., pre vymoženie
pohľadávky vo výške 7.680,- Sk / 254,93 eur / s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na

súd dňa 24.10.2008 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 4.9.2008.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 04271/08. Okresný súd Levice vydal
poverenie č. 5402 055597 na vykonanie exekúcie dňa 10.2.2009. Povinný Y. T. zomrel dňa XX.X.XXXX
a dňa XX.X.XXXX podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods.1

písm.c) zák.č. 233/1995 Z.z., nakoľko zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Súd uznesením č.k.
12 Er 918/2008-35 zo dňa 17.4.2014 exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.6.2014.Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012,

25.5.2012 a 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich podania
už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6
mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .

Súd sa taktiež zaoberal aj námietkou premlčania nároku, ktorú vzniesol odporca s poukazom na to, že
k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009, pričom právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky od kedy sa poškodený o škode dozvedel. V prípade, ak mala navrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku /premlčacia lehota/ uplynula
po 3 rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto

považujú nárok na náhradu škody za premlčaný, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
boli podané na MS SR dňa 23.4.2012.

V danom prípade je nepochybné, že návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bol podaný
dňa 4.9.2008 a žiadosť na súd o vydanie poverenia dňa 24.10.2008. Podľa § 44 ods.2 Exekučného

poriadku súd mal vydať poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o vydanie
poverenia, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 12 Er 918/2008 súd
poverenie vydal dňa 10.2.2009, teda v lehote 109 dní.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Navrhovateľ tvrdí, že mu vznikla škoda nevydaním rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia v
zákonom stanovenej lehote, keď o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol s
omeškaním viac ako 8 mesiacov. Majetková škoda predstavuje náklady na správu pohľadávky vo výške

70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou stavu
konania vo výške 15 eur, t.j. spolu vo výške 125 eur. Hoci je táto škoda vyčíslená paušálne a v rovnakej
výške ako vo všetkých ostatných konaniach, možno konštatovať, že nárok na náhradu škody sa opiera
o nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a teda škoda vznikla ako následok oneskorenia

exekučného súdu v období po uplynutí 15- tich dní od podania žiadosti o vydanie poverenia až do
vydania poverenia t.j. od 9.11.2008 do 10.2.2009. Rovnako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch predstavuje satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a vyčíslená je za obdobie
nečinnosti súdu od 9.11.2008 do 10.2.2009 a to analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR,
podľa ktorej pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní sa za každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu 440 eur /55 eur za každý mesiac, pričom exekučný súd bol podľa jeho tvrdenia nečinný
v danej veci 8 mesiacov/.

Súd dospel k záveru, že ak by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda, tak sa o nej a o jej výške pri

štandardnej starostlivosti o svoj nárok a riadnej spolupráci so súdnym exekútorom mohol dozvedieť už
po vydaní poverenia, resp. po doručení poverenia súdnemu exekútorovi t.j. 17.2.2009, kedy si prípadnú
škodu za omeškanie súdu s vydaním poverenia mohol aj po prvý raz riadne vyčísliť, keďže mu už
bola známa dĺžka omeškania súdu pri vydaní poverenia. Svoj nárok si tak mal uplatniť v súlade s
§ 19 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku v zákonom stanovenej

premlčacej lehote, ktorá mu začala plynúť po doručení poverenia exekútorovi t.j od 18.2.2009 a uplynula
dňa 18.2.2012. Nakoľko navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podalnaMSSRdňa23.4.2012, učiniltakužpouplynutípremlčacejdobyatedajehonárokjepremlčaný.Už s ohľadom na uvedené je daný dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ by však nárok navrhovateľa
nebol premlčaný, sú dané aj ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno nárok považovať za opodstatnený.

Z rozsiahleho odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že navrhovateľ sa nárokov na náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy domáha s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice
sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Nakoľko v predmetnej veci zo spisu Okresného súdu Levice vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia
bola podaná dňa 24.10.2008, súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tomto
čase.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami
o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú

lehotu na vydanie poverenia a dĺžka v ktorej rozhodol je neprimeraná, čím došlo i k prieťahom v konaní.
Súd však v tomto konaní neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný
preskúmaťÚstavnýsúdnapodkladeústavnejsťažnosti,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z., účinnom v čase podania žiadosti o vydanie
poverenia, vyplýva, že pred vydaním poverenia je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak nie je zistený rozpor so zákonom, je na vydanie poverenia
stanovená lehota 15-tich dní od doručenia žiadosti.

V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 24.10.2008 / návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 4.9.2008/, pričom exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 04271/08, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu prípadného rozporu so zákonom.

Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie č. 5402 055597 dňa 10.2.2009, teda v lehote 109 dní od podania žiadosti,
ktorú lehotu súd s ohľadom na množstvo vecí, ktoré v tomto období napadli na exekučné oddelenia
súdov, nepovažuje za neprimeranú. Zároveň súd považuje za potrebné doplniť, že podľa § 44 ods.2
Exekučnéhoporiadkusamalexekučnýsúdeštepredvydanímpovereniazaoberaťnielenformálnou,ale

aj materiálnou vykonateľnosťou exekučného titulu a podrobiť skúmaniu i platnosť rozhodcovskej doložky
a exekučného titulu a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom, bol povinný
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Keďže aplikačná prax aj v ostatných
obdobných prípadoch dospela k záveru, že rozhodcovská doložka nie je platná a teda exekučnýtitul nie je z materiálneho hľadiska vykonateľný, exekúcia v danom prípade vôbec nemala prebiehať,
pretože takýto exekučný titul nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov
právneho vzťahu. Teda aj v tomto konkrétnom prípade pri dôslednom skúmaní podmienok na vydanie

poverenia, súčasťou čoho je aj skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, by súd musel
dospieť k názoru, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 04271/08 nie je z hľadiska materiálneho vykonateľný, čo malo
mať za následok zamietnutie žiadosti na vydanie poverenia a zastavenie exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný
predpokladprenároknanáhraduškodyatoprotiprávnyúkonresp.škodováudalosť,t.j.vdanomprípade
nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o
žiadosti na vydanie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 8 mesiacov, čím

porušil ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku. Súd dospel k názoru, že márnym uplynutím
zákonnej lehoty na vydanie poverenia a jeho vydaním v lehote 109 dní nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ktorý by mal mať za následok vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, keď exekúcia v tomto prípade síce začala prebiehať s oneskorením, avšak vzhľadom
na to, že exekučný titul nebol vykonateľný, nemala prebiehať vôbec. Navyše exekučné konanie bolo

na návrh oprávneného uznesením č.k. 12 Er 918/2008-35 zo dňa 17.4.2014 medzičasom právoplatne
zastavené. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení
prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup.

Nakoľko v konaní nebol zistený namietaný nesprávny úradný postup, nemohol navrhovateľovi vzniknúť

ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto nebolo potrebné sa týmto nárokom z hľadiska
jeho špecifikácie a výšky ďalej zaoberať. Vzhľadom na nepreukázanie existencie zodpovednostných
predpokladov, súd považoval nárok navrhovateľa za neopodstatnený a preto návrh v plnom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona