Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210509
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5612210509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. NP 2551-2214), proti
odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073), v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonania,doručenýmtunajšiemusúdu27.09.2012,sanavrhovateľkavočiodporkyni
domáhala náhrady škody vo výške 125,- eur, nemajetkovej ujmy 330,- eur a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnila tým, že podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. D., X.. XX. XX.
XXXX, pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Exekučné konanie sa viedlo pod sp.
zn. Ex 11275/2008. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky navrhovateľky efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom mieste a vecne príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o udelení
poverenia v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, rozhodol až 26. 01. 2009 tak,
že udelil poverenie na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu po uplynutí zákonom
stanovenej doby viac ako 6 mesiacov. Prejednávaná vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa navrhovateľky neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k

vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Na základe uvedeného si navrhovateľka z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnila náhradu majetkovej škody predstavujúcu
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky navrhovateľka vynaložila prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70, - eur, na udržiavanie a
správu informačného systému 40,- eur a na administratívne spracovanie textu urgencií adresovaných

exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania 15,- eur, spolu
125,- eur. Okrem toho si navrhovateľka uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto
časti návrh odôvodnila tým, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavkena spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,

ale postupom súdu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, zamareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. V nadväznosti na určovanie primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy navrhovateľka poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky, z ktorej vyvodila, že na základe nečinnosti exekučného súdu trvajúcej 185 dní jej vznikol nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eura. Na záver navrhovateľka uviedla, že postupovala

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala odporkyňu o predbežné
prerokovanie jej nároku na náhradu škody, pričom odporkyňa do podania návrhu na začatie konania
pozitívne nereagovala.

Odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 10. 06. 2016 uviedla, že zotrváva na vyjadreniach, ktoré sú
založené na správe súdu pod Spr. 702/14 a Spr. 1156/14. Podľa jej stanoviska, ktoré bolo doručené

súdu v iných obdobných konania, návrh je podľa jej názoru zmätočný, nakoľko v ňom absentuje údaj
o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia podania na súd, ako aj o
dátume,kedysanavrhovateľkadozvedelaovznikuškody.Navrhovateľkazároveňnepredložilaanijeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľka prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd,

napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sama. Odporkyňa považuje tvrdenia navrhovateľky o tom,
že nemá vedomosť o spisovej značke ňou uvádzaného exekučného titulu, za klamlivé a zavádzajúce
minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem relevantným a jednoznačným
spôsobom identifikovať konanie, v ktorom jej mala byť spôsobená škoda. V danom momente nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľka namieta nezákonné konanie v podobe

nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote,
ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania navrhovateľka nepreukázala, že by využila možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, čiže že
by využila účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný súd nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporkyňa
uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol podaný pred
uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený nárok. Odporkyňa
zdôraznila, že navrhovateľka napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky neposkytla

žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorý sama požiadala. Nakoľko navrhovateľka nepreukázal požadované
skutočnosti, nebola ochotná preukázať, kedy sa dozvedela o škode ako ani neuniesla dôkazné bremeno
o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jej nárok za predbežne prerokovaný. V nadväznosti
na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí sa vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku
48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody,
pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za ušlý zisk podľa
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne nesprávne a

účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu
škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany ústavného
súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery
sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľky, ktorej obchodné praktiky na
trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať svoju pozornosť na
ochranuspotrebiteľskýchpráv.ZlistuEurópskejkomisieGenerálnehoriaditeľstvaprespravodlivosťčísloJUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii vyplýva,
že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľky dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Útvary Komisie sa o

uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného Krajským
súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľka a jej podnikateľská činnosť je vnímaná
verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja ju zároveň pre jej
praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že v takýchto prípadoch

súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľky, najmä v prípade návrhu na
vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľky automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo
porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na charakteristiku
správania sa navrhovateľky, je jej nárok na náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými mravmi,
keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej aktivite.
Navrhovateľka nepreukázala atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľka stav, v ktorom sa ocitla, zavinila sama, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14.06. 2016, na ktoré sa účastníci nedostavili. Odporkyňa
svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľka na predvolanie reagovala ospravedlnením a
žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohla naň pripraviť. Uviedla, že jej nebola
oznámená jej spisová značka a súd jej ani neodpovedal na jej písomný dopyt po oznámení o nariadenom
termíne pojednávania. Nakoľko neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 115 ods. 2 O. s. p., nie

je podľa navrhovateľky možné považovať lehotu na prípravu na pojednávanie za zachovanú.

Zo súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky si predvolanie na pojednávanie prevzal
dňa 26. 05. 2016. Súd nie je povinný oznamovať účastníkom ich spisové značky, pričom súčasťou spisu
nieježiadnepodanienavrhovateľky,ktorýmbysadomáhalaidentifikáciejejnávrhunazačatiekonania.V

predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/187/2012 si navrhovateľka prevzala viacero písomností, vrátane
súdnych rozhodnutí, vo veci podala odvolanie proti uzneseniu o neprerušení konania a preto má súd
za to, že navrhovateľke nič nebráni identifikovať svoj vlastný návrh na začatie konania podľa sp. zn.
súdneho konania. Nakoľko bola dodržaná zákonná lehota na prípravu pojednávania, súd neodročil
pojednávanie ale vec v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal aj v neprítomnosti účastníkov, pričom

prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 5Er/12/2009 bolo zistené, že oprávnená POHOTOVOSŤ, s. r. o,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Máčajom, sa
domáhala voči povinnému Y. D. X.. XX. XX. XXXX, bytom F.Š. XXX, vymoženia pohľadávky

470,03 eur, úroku z omeškania 81,86 eur a 0,25 % denného úroku z omeškania zo sumy 150,04 eur od
18. 10. 2008 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania vo výške 150,20 eur. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava zo dňa 13. 08. 2008, sp. zn. SR 06043/08, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal
Rašla. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátom JUDr. Martinom Máčajom do zápisnice

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 07. 12. 2008. Súdny exekútor zaevidoval vec pod sp.
zn. Ex 11275/08 a dňa 12. 01. 2009 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Dňa 26. 01. 2009 bolo pod č. 5505 016136* súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému
udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré si exekútor prevzal dňa 30. 01. 2009.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 02. 2010, č. k. 5Er/12/2009 - 33 v spojení
s dopĺňacím uznesením zo dňa 16. 11. 2010, č. k. 5Er/12/2009 - 55 a uznesením Krajského súdu v
Žiline zo dňa 22. 08. 2012, č. k. 7CoE/40/2012 - 65 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul
priznáva navrhovateľke právo nedovolené zákonom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
04. 10. 2012.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľka žiadnym
spôsobomnepreukázalanaplnenieznakovzodpovednostnéhovzťahuzaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 185 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie

navrhovateľky sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 12. 01. 2009, pričom súd vydal poverenie 26. 01. 2009 a
doručilhosúdnemuexekútorovidňa30.01.2009.Nakoľkobolonáslednezistené,ženávrhnavykonanie
exekúcie je nedôvodný, exekučný súd exekúciu zastavil. Nesprávnym úradným postupom môže byť
akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom právomoci, v súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel

ustanovených právnym poriadkom. Bezpochyby, jedným z takýchto pravidiel sú aj zákonné lehoty
na rozhodnutie súdu. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne
majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Aj napriek tomu, že v

prejednávanej veci sa ukázalo tvrdenie navrhovateľky ako nepravdivé, súd považuje za potrebné uviesť,
že je potrebné prihliadnuť najmä na povahu procesného úkonu súdu spočívajúceho v rozhodnutí o
žiadostioudeleniepovereniaaprocesnýpostupexekučnéhosúdu,ktorýbolnevyhnutnýprerozhodnutie
vo veci. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľka a následne súdny exekútor podávali
návrhynavykonanieexekúciehromadne.Pokiaľnavrhovateľkapostupovalatakýmtospôsobom,musela

si byť sám vedomá, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude môcť rozhodnúť o všetkých jej
návrhoch v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o 15 dňovú lehotu na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú upravoval zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení
platnom v čase začatia exekučného konania Ex 11275/08, súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť,
že zákonodarca reagoval na enormný nárast exekučnej agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom

č. 102/2011 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou
došlo k upusteniu od povinnosti exekučných súdov rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych
zápisníc v uvedenej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu v predmetnom konaní
nebol ojedinelý, ale objektívne si ho vyžiadala situácia vzniknutá s tým, že navrhovateľka doručovala

prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na slovenské exekučné súdy enormné
množstvá návrhov na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na podnikateľské praktiky navrhovateľky a zrejmý
rozpor jej konania so spotrebiteľským právom, bolo preto namieste dôsledne preskúmať každú jednu
vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Lehota na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie uplynula v danej veci 27. 01. 2009, pričom poverenie súd udelil

26. 01. 2009 a toto bolo doručené exekútorovi dňa 30. 01. 2009, to znamená 18 dní po doručení žiadosti
o udelenie poverenia.

Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala ani výšku uplatnenej škody. Naviac, za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm vyplýva,

že navrhovateľka požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady sú
totožné s náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľka neuniesla ani
dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už len
samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľke v súvislosti s tým, že súd údajne
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnila.

Navrhovateľka si prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodila. Pri rozhodovaní
súd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že exekúcia, z ktorej si navrhovateľka odvodzuje svoj nárok,
bola právoplatne zastavená z dôvodu nevykonateľného exekučného titulu. Aj ak by čiastkový úkon
nebol vykonaný zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je finálny výsledok exekúcie,ktorá bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené nedôvodne, nemožno
priznať súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému

iba za splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní
preukázaný vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom
na osobu navrhovateľky, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť
následkov, ktoré mali navrhovateľke vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade
súd poukazuje na to, že exekúcia, v nadväznosti na ktorú si navrhovateľka uplatnila svoj nárok, bola

nedôvodná od začiatku, pričom k jej zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľky. Z bezprávia,
ktoré navodila navrhovateľka pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jej právo a konanie
podľaustanovenízákona č.514/2003Z.z.nemôžeslúžiťakourčitásatisfakciapreúčastníka,ktorý
nebol v súdnom konaní svojou vinou úspešný. Navyše si navrhovateľka zvolila súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa
13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľky,

je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného
poriadku. Ztýchtodôvodovsúdvyhodnotilnávrhakonedôvodnýajvčastiuplatnenejnemajetkovejujmy.
Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami
navrhovateľky v oblasti spotrebiteľských úverov bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej
komisie skúmané, či zo strany Slovenskej republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná a
odporkyňa,ktorámalavkonaníúspech,sitrovynevyčíslilaakudňuvyhláseniarozsudkuzospisužiadne
ani nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.