Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208715
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715208715.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. O., bytom T., V. XX, štátny občan Slovenskej

republiky, o vymoženie 2.124,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. októbra 2015, č. k. 8Er/791/2015 - 20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 103, § 104 ods. 1, §
159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podal na tamojší okresný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na vymoženie istiny vo výške 2.124,89 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.
zn. SR 3119/07 zo dňa 22.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2007 a vykonateľnosť
dňa 14.06.2007. Súd prvého stupňa dôvodil, že v predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi

rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už vedené na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8Er/606/2007 exekučné konanie pre vymoženie rovnakého
práva na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 3119/07 zo dňa
22.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2007 a vykonateľnosť dňa 14.06.2007. Toto
predchádzajúce exekučné konanie skončilo uznesením Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení

exekúcie č. k. 8Er/606/2007 - 19 zo dňa 04.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 16CoE/108/2014 zo dňa 12.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2014, v zmysle
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku po tom, čo súd skonštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom.
Tento rozpor spočíval v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu
vec prejednať a rozhodnúť, je absolútne neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc
vo veci rozhodnúť. Súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie o zastavení

exekúcie pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie
rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ
v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie,
v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie
zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Záverom uviedol, že o trovách konania

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu
na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa
23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného exekučný súd
nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je

pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto

nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým
rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal

možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.

Rudolfa Krutého, PhD. dňa 19.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 2.124,89 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 22.05.2007, sp. zn. SR 3119/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 11.06.2007 a vykonateľnosť dňa 14.06.2007.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 04.10.2007 v
konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 8Er/606/2007 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 2.158,93 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3119/07 zo dňa

22.05.2007. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 8Er/606/2007
- 19 zo dňa 4. februára 2014 exekúciu zastavil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Bez platnej
rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc v spore z úverovej zmluvy rozhodovať a

rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Nemožno rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom bez platnej rozhodcovskej zmluvy je plnením právom nedovoleným
a nemožno ho vymáhať. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. zastavil. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/108/2014 - 89 zo dňa 12. mája 2014.V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V
ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 8Er/606/2007 - 19

zo dňa 4. februára 2014, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.06.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/108/2014 - 89
zodňa12.mája2014.Nakoľkouvedenýmuznesenímozastaveníexekúcieboloprávoplatnerozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričomskutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu

prvého stupňa č. k. 8Er/606/2007 - 19 zo dňa 4. februára 2014 v spojení s uznesením tunajšieho
krajského súdu č. k. 16CoE/108/2014 - 89 zo dňa 12. mája 2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a
teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako
to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .