Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/406/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206776
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213206776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: S. A., bytom R. XXXX/XX, P., v konaní zastúpený
opatrovníčkou P. A., bytom S. XXX, W. F. Z., o zaplatenie 804,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 804,- eur spolu s 0,25 %
úrokom denne zo sumy 804,- eur od 16.7.2009 do 28.9.2009, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
804,- eur od 29.9.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,68 eur, to všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 804,- eur od 29.9.2009 do
zaplatenia z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 804,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo
sumy 804,- eur od 16.7.2009 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 804,- eur od 29.9.2009 do
zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,68 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že akoindosatárnadobudolvšetkyprávazozmenky,ktorúodporcavystavildňa25.3.2009nazmenkovú
sumu 804,- eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 16.7.2009. Indosovaná zmenka

je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec, týkajúcu sa nárokov zo zmenky,
postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z.
Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 23.7.2013 o námietke

navrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak,
že miestne príslušným súdom je Okresný súd Komárno.Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu zo
17.12.2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 21.2.2014
zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a súčasne prerušil dané

konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie
v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 156/2013 zo dňa 16.10.2013. Po
tom, ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie prejudiciálneho konania späť a uznesením zo
4.6.2014 bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva
z registra Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z 6.11.2014 prerušil konanie vo veci do skončenia

prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14.
Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora,
uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo účinnosť, a tak Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd uznesením z 20.8.2015 zrušil odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie z 6.11.2014.

Odporcovi bola rozsudkom tunajšieho súdu z 19.7.2010 obmedzená spôsobilosť na právne úkony s

tým, že nemôže hospodáriť s finančnou čiastkou vyššou ako 50,- eur, nemôže robiť právne úkony,
ktorých predmet presahuje sumu 50,- eur a nemôže si osobne vybavovať na úradoch osobné a úradné
záležitosti. Súd súčasne ustanovil za opatrovníčku obmedzenému odporcovi P. A.Ú., s ktorou súd v tejto
veci konal.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ
je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Odporca, zastúpený opatrovníčkou, po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 27.2.2014)
podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal
v určenej lehote, hoci bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na

uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho
pojednávania a konajúci súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na
skutočnosť, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za
účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p.

oznámil dňa 23.11.2015 na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v W. F. Z. dňa 25.3.2009 na
zmenkovú sumu 804,- eur. Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 804,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od

16.7.2009. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu",
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným
menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné
číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok
I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1
citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950

Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.,
článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je

podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany)
účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka

vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§12 a 13 zákona
č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým

vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k
prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje
majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre

neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové
úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na
ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí

platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu
zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I

§ 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka
musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená
dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo
vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1
citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 29.9.2009, z

čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 29.9.2009, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom
na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť
vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej
predložením dňa 29.9.2009, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ

odporca nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky -
navrhovateľovi - zmenkovú sumu vo výške 804.- eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na
zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku

6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 804,- eur od 29.9.2009 až do zaplatenia. Tento úrok patrí
navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa
zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 2,68 eur.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy vo výške 804,- eur od 16.7.2009 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie
podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke.V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková
miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia
zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade

určené, že tento úrok patrí od 16.7.2009, preto možno konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje
v danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 804,- eur od 16.7.2009.
V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.
úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 %úroku podľa
čl. I § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo

preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po
vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej
doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej

sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri

každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na
oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej
literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů.

3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů.
Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok
nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti
zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie
dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek

a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb.(obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář-
Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,
Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.
Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa

16.10.2003 ). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý
úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon

nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 804,- eur od 16.7.2009
do 28.9.2009 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný
6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 29.9.2009. Súd preto návrh navrhovateľa v
prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená
a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci
nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia
zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to
tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon
zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť

zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka
ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie
ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť.Priznanienárokovvyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 804,- eur s 0,25%
zmenkovýmúrokomdennezosumy804,-eurod16.7.2009dozaplateniaaso6%úrokomročnezosumy
804,- eur od 29.9.2009 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,68 eur. Konajúci
súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej pohľadávky
vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovaného úroku 0,25 %
denne zo sumy 804,- eur od 16.7.2009 ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 1.12.2015 v sume 4683,30

eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 298,03 eur, istiny 804,- eur
a zmenkovej odmeny 2,68 eur, spolu v sume 5788,01 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 804,- eur,
úroku 0,25 % denne do 28.9.2009, čo zodpovedá sume 150,75 eur, zmenkovej odmeny 2,68 eur a 6 %
úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 298,03 eur, teda spolu 1255,46 eur, úspech navrhovateľa v
konaní predstavuje 21,69 % a úspech odporcu 78,31 %. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu 56,62

% jeho trov konania. Odporca si však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách
konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.