Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bianka Gelačíková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/562/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216051
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414216051.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o plnoleté
dieťa: V. Č., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - R.. F. Č., Z. Z., G. X, a otec - R.. V.
Č., Z. Z., G. X, o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV,
č.k. 13P/280/2014-94 zo dňa 07.07.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zaviazal otca plnením vyživovacej povinnosti na vtedy
maloletého V., I.. XX.XX.XXXX sumou XX € mesačne od 01.11.2011 do 017.11.2014. Zročné

výživné za uvedené obdobie v sume X.XXX € otcovi uložil zaplatiť v troch pravidelných mesačných
splátkach po X.XXX €, spolu s bežným od 07.07.2015, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku
návrh na určenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že za uvedené obdobie otec hradil výdavok maloletého v spojení
s jeho bývaním a z toho dôvodu určil nižšiu sumu na akej sa dohodli rodičia na čas po rozvode ich

manželstva, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že približne XX € mesačne poskytol otec na
bývanie maloletého, že hradil polovicu výdavkov rodiny za bývanie. Súd prvého stupňa mal preukázané,
že otec na výživu maloletého najmenej od novembra 2011 riadne a pravidelne neplatil. Súd prvého
stupňa konštatoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného vzhľadom k
vykonanému dokazovaniu a rodinnej situácii a skutočnosti, že otec riadne a pravidelne na skutočné
mesačné výdavky na vtedy maloletého V. neprispieval. Výšku výživného určil s prihliadnutím na výdavky

maloletého, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, učil zročné výživné a jeho podmienky
splatnosti.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec V.. Poukázal na platby ako úhrady zálohových predpisov

za úhradu platieb za užívanie bytu za rok 2011 až 2014. Na základe vyššie uvedených ním realizovaných
platieb namietal výšku zročného výživného. Ďalej uviedol, že realizoval platbu X.XXX,XX € v roku 2015
za 11 a 12 mesiac, ktorá tiež mala byť započítaná do zročného výživného. Správna výška zročného
výživného je podľa jeho výpočtov X.XXX,XX €.

Matka V. v odvolaní uviedla, že otec minimálne od začiatku roku 2011 uhrádzal časť nájomného bytu

na účet spoločenstva vlastníkov bytov. V nájomnom neboli nijako zohľadnené jeho reálne náklady na
existenciu,nepodieľalsanaúdržbebytu,nekupovalhygienicképotrebyanistravu.Používaldomavšetkočopotrebovalanezaujímalsaoto,začotozadovážila.Naakúkoľvekjejfinančnúpožiadavkuodpovedal,
že nemá peniaze, preto nie je dôvod považovať jeho platbu nájomného za vyplatenie výživného.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2
O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny záver a svoje rozhodnutie aj
riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd v predmetnej veci predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvého stupňa má preukázané
podmienky pre priznanie výživného podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, keď vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedenú
skutočnosť mal riadne súd preukázanú. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

K uvedenému je potrebné doplniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a je
to zákonné právo dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť nemožno kompenzovať s inými platbami. V konaní mal
súd prvého stupňa preukázané, že otec na výživu V. neprispel od roku 2011 a námietky, ktoré v odvolaní

uviedol a odvolával sa na poukazovanie platieb nájomného nemohol odvolací súd zohľadniť. Uvedené
platbyzohľadnilsúdprvéhostupňavstanovenívyživovacejpovinnosti.Vzhľadomnaskutočnosť,žebolo
nesporne preukázané, že otec na výživu vtedy maloletého V. žiadnou sumou neprispieval, odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, pričom je možné sa stotožniť aj so záverom
súdu prvého stupňa pokiaľ ide o spätné priznanie vyživovacej povinnosti. Je potrebné konštatovať, že

vyživovaciu povinnosť na vtedy maloletého V. výlučne zabezpečovala matka a otec sa na nej podieľal len
čiastočne úhradami nájomného, čo aj súd prvého stupňa zohľadnil pri určení výšky výživného, pričom
však nemožno nechať bez povšimnutia, že sám otec v uvedenom byte aj býval. Súd prvého stupňa
správne stanovil výšku vyživovacej povinnosti, keď aj otec bol povinný zabezpečovať odôvodnené
potreby maloletého.

Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody,
ktoré by boli v rozpore s týmito ustanoveniami by boli ako odporujúce zákonu absolútne neplatné. Nedá
sa ani dohodnúť, že sa rodič zbaví vyživovacej povinnosti voči dieťaťu jednorazovým plnením. Výživné
je osobný nárok dieťaťa, ktorý nemožno kompenzovať s inými platbami.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219
O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.