Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211390
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812211390.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I. G. Z., s.r.o. so sídlom N., A. 5, L.: XX XXX XXX
zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o., so sídlom N., A. X proti odporkyni L. O., bytom A.,
Y. Y. XC/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R. D. C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
A., D.. U., zastúpeného M.. V. Y., advokátom so sídlom U., J. G. X/A, U., o zaplatenie 1775,06 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

13. mája 2014 č. k. 9C/76/2013-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti istiny s
príslušenstvom p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 283,32 eur na účet právneho
zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č. ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedeného v H.
banke a.s. do X dní.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 290,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 20,75 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.08.2009 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.09.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.10.2009
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.11.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur
od 11.12.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.01.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo

sumy 20,75 eur od 11.02.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.03.2010 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.04.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.05.2010
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 20,75 eur od 11.06.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 41,50
eur od 11.07.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti konanie zastavil. Ďalej rozhodol o vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi vo výške 89,07 eur, ktorého vrátenie vykoná po právoplatnosti rozhodnutia
príslušný daňový úrad. Navrhovateľovi uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 421,24 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
odporkyňa uzatvorila dňa 31.8.2005 so Z. v ktorej sa sporiteľňa zaviazala poskytnúť odporkyni úver
vo výške 23 000,- Sk - 763,46 eur, a to jednorazovo a bezhotovostne. Odporkyňa úver čerpala
v plnej výške dňa 31.8.2005. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala splatiť dohodnutý úrok 17,30 %
ročne, úroková sadzba bola určená ako pevná až do konečnej splatnosti úrokov. V zmysle zmluvy
bola odporkyňa povinná úver splácať v mesačných splátkach vo výške 625 Sk - 20,75 eur, pričom

prvá splátka bola splatná 10.9.2005 a posledná 10.8.2010. Odporkyňa uhradila 120 eur. I keď v
danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojimcharakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa podpísala
navrhovateľovi vo formulári pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú

ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č.l.27, súd uvedený právny úkon
uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje celkom nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na
istinu vo výške 1375,15 eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny,
ale aj úroku a rôznych v uznaní záväzku bližšie nešpecifikovaných poplatkov. Pokiaľ ide o vznesenú

námietku premlčania, podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania z takejto
zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Splátky úveru boli
splatné vždy k 10.dňu v mesiaci, nepremlčané sú splátky splatné v období troch rokov pred podaním
návrhu, počnúc od 10.6.2009 do konečnej splatnosti, t.j. do 10.8.2010. Ide o 15 splátok t.j. celkom
splátkyvovýške290,50 eur.Súdpretopriznalnavrhovateľovilentietonepremlčanésplátkyspríslušným

zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil s poukazom na
späťvzatie návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 106,5 eur.
Keďže súd konanie v časti zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním, súd
podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v platnom znení (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo

výške 89,07 eur vypočítaného z časti návrhu, ktorý bol vzatý späť / 1484,56 eur/ .Zároveň v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd
priznal z každej jednotlivej splátky úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby platnej ku dňu
splatnosti každej splátky, a to až do zaplatenia. Za dôvodný považoval súd aj nárok navrhovateľa na
zmluvný úrok 17,30 % ročne zo žalovanej sumy , ktorý uplatňuje navrhovateľ v jednotlivých splátkach

a ktorý je odplatou za poskytnutie úveru, teda podľa názoru súdu patrí po dobu trvania zmluvy ( táto
doteraz nie je vypovedaná, ani od nej navrhovateľ ani jeho právni predchodcovia neodstúpili) a splácania
úveru. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomernenepatrnejčasti.Súdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavedľajšiehoúčastníkapoposúdení

čiastkového rozhodnutia, ktorým sa konanie aj v časti späťvzatej končí, teda zastavenia konania pre
späťvzatie, prišiel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a
preto je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Zavinenie na strane
navrhovateľaspočívavtom,ževzalnávrhnazačatiekonaniaspäťbezuvedeniadôvodu.Vzhľadomvšak
navyjadrenievedľajšiehoúčastníkajemožnékonštatovať,žeprávonavrhovateľanazaplatenievnávrhu

uvedenej sumy bolo premlčané. V konaní mali účastníci čiastočný úspech, avšak prevažne úspešní boli
odporkyňa a vedľajší účastník. Vzhľadom na pôvodne žalovanú sumu 1775.06 eur a sumu priznanú
súdom 290,50 eur, by predstavoval neúspech navrhovateľa, v prípade že by nezobral návrh včasti späť
83,63 % a úspech 16,37 %, čo znamená, že navrhovateľ bol prevažne neúspešný, neúspech 67,26 %.
Tomutoneúspechunaopakzodpovedáčistýúspechodporkyneavedľajšiehoúčastníka,vrozsahu67,26

%, neúspešní bola teda v pomerne nepatrnej časti, preto súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi,ktorýtrovyuplatnilvcelomrozsahu,421,24eur.Právnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníka
vznikli trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 1775,06 eur, odmena za jeden úkon právnej služby
podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje 81,33 eur , pričom ide o úkony - prevzatie
a príprava zastúpenia 81,33 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné vyjadrenie z 28.10.2013 81,33

eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné vyjadrenie zo 7.5.5.2014 81,33 eur + režijný paušál 7,81 eur
spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú v sume sú 267,65 eur + 20% DPH 17,87
eur. Ďalej vznikli JUDr. Y. trovy z titulu náhrady cestovného § 15 písm. a/ vyhlášky za cestu z U. - C.
na pojednávanie 13.11.2013 a späť motorovým vozidlom S. spotreba 7 litrov benzínu N na 100 km, šlo
o účelné využitie motorového vozidla, spolu s úsporou času , spolu s cestovným a náhradou za stratu

času, keďže oznámenie o odročení predmetného pojednávania bolo právnemu zástupcovi zo strany
súdu oznámené, až keď sa už nachádzal na ceste na pojednávanie v C.. Uplatnil náhradu cestovného a
náhradu za stratu času dňa 13.11.2013 len na tento úsek vo výške 57,6 eur (ako náhradu cestovného za
200 km pri základnej náhrade 0,183 eur a spotrebe 7 l/100 km, cene za liter paliva 1,5 eur), a za stratu
času za šesť začatých polhodín (6x 13,02 eur) teda 78,12, spolu 135,72 eur, túto náhradu mu súd priznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti v ktorej súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že v prípade trov vedľajšieho účastníka
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a poukázal

na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základne právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR. Zdôraznil, že na priznanie náhrady
trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O.s.p. a to najmä účelnosť
vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy
skúmať. Vedľajší účastník - F.a - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu

pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Je zrejmé, že na to aby združenie mohlo
napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako
vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú

v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Zdôraznil, že združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav a vôľu odporcu, pričom nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje , že ide o spotrebiteľskú
vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní v ktorých pre vstup nebol žiadny
dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv

spotrebiteľa , ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Mal
za to, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní bolo nadbytočné, účelové a
nehospodárne a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 107,25 eur.

Odporkyňa podala odvolanie proti výroku rozsudku o splatnosti istiny s príslušenstvom. Dôvodila, že je
nezamestnaná, je vedená na úrade práce, poberá hmotnú núdzu a má 14 ročnú školopovinnú dcéru.
Pokiaľ sa zamestná, je ochotná splácať pohľadávku navrhovateľa.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdiťapriznaťmunáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške27,58
eur. Uviedol, že podanie vedľajšieho účastníka, týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich
efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské
právnické vzdelanie. Bez ohľadu na predpoklad hmotno-právnych poznatkov združenia zriadeného

na ochranu spotrebiteľa je v občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesno-právneho
uplatnenia hmotného práva. Vedľajší účastník nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu
bez vstupu do súdneho konania za účelom posúdenia dôvodnosti žalobného nároku. K vyčísleniu trov
konania a ich špecifikácií dochádza až pri učinení odôvodneného písomného podania ako reakcie
na uplatňovaný nárok, resp. po meritórnom rozhodnutí vo veci. Je preto nedôvodné z uvedeného

usudzovať účelovosť a nehospodárnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Mal za to, že jeho
vstup do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd konanie v prevažnej časti zastavil v
dôsledku späťvzatia žaloby navrhovateľom po jeho vstupe do konania a po prednesení argumentácie
obsiahnutej v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany
spotrebiteľa v súdnom konaní. Treba vziať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci v prevažnej

časti úspešný, v dôsledku jeho aktivity a teda z hľadiska jeho samotného cieľa a poslania činnosti
združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa sú trovy konania, náhradu, ktorých požaduje, objektívne,
účelné. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto
by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov jeho združením na súdoch. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný

rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom spore vyplýva z nálezov ústavného súdu
SR,napr.II.ÚS78/03,II.ÚS31/04,II.ÚS 56/05.Predmetomjehočinnostijeochranaspotrebiteľov,ktorý
napĺňa aj tým, že v súlade s platnými právnymi predpismi vstupuje na stranu žalovaných spotrebiteľov
na ich podporu v súdnych konaniach. V konaní mu vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia právnym
zástupcom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď mu náhradu trov konania priznal.

Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkodvolaniuodporkyneavedľajšiehoúčastníkanavrhol,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa splatnosti istiny s príslušenstvom ako vecnesprávny potvrdil a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil v zmysle
podaného odvolania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (v časti týkajúcej sa splatnosti istiny s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov
konaniavovzťahumedzinavrhovateľomavedľajšímúčastníkom)podľa§212ods.1,§214ods.2O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a odvolanie odporkyne dôvodné
nie je.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonávať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie aj jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Hľadiskami pre úvahu súdu, či má byť odporkyni, ktorej platobnú povinnosť určil, priznaná výhoda
splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporkyne, ale aj konanie prejavené
v snahe o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich
nedodržania, ďalej sociálne pomery povinného, ale súčasne je potrebné prihliadať aj na výšku uloženej
povinnosti a záujmy oprávneného.

Predmetom preskúmavacieho konania odvolacím súdom je rozsudok súdu prvého stupňa v časti
týkajúcej sa splatnosti žalovanej istiny 290,50 eur s priznanými úrokmi, t.j. s príslušenstvom. Z
obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa (veriteľ) a odporkyňa (dlžník) uzatvorili dňa
31.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol

odporkyni úver vo výške 763,46 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške
20,75 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10.09.2005 a posledná 10.08.2010 . Odporkyňa uhradila na
úvere celkovo sumu 120 eur. Odporkyňa na viaceré výzvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
nereagovala, svoju povinnosť zo zmluvy o úvere riadne neplnila, pričom ku dňu podania žaloby
predstavovaljejdlhnaúveresumu1305,15eur,zmluvnéúrokyvovýške154,79euraúrokyzomeškania

vo výške 315,12 eur. Po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka navrhovateľ
zobral návrh v časti istiny vo výške 1484,56 eur s príslušenstvom späť a žiadal zaviazať odporkyňu
na zaplatenie 14-tich nepremlčaných splátok v celkovej výške 290,50 eur spolu s príslušenstvom. Súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku navrhovateľovi sumu 290,50 eur spolu s úrokom z omeškania podrobne špecifikovaným v

petite výroku napadnutého rozsudku. Vo zvyšnej časti pokiaľ ide o uplatnenú istinu 1484,56 eur s úrokom
z omeškania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Z odvolania odporkyne vyplýva, že vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, keď je nezamestnaná
a má jednu vyživovaciu povinnosť, žiadala o povolenie splácať navrhovateľovi súdom priznanú istinu v

splátkach a to až potom čo sa zamestná. Vzhľadom na čas od kedy bol podaný návrh navrhovateľa na
začatie konania (dňa 29.06.2012) a čas kedy súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol, mala možnosť
odporkyňa svoju snahu a záujem vec vysporiadať s navrhovateľom, preukázať tým, že mohla priebežne
dlh splácať v splátkach aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam, prípadne
uzavrela dohodu s navrhovateľom o splácaní zostatku pôžičky. Je potrebné poukázať na to, že zmluva

o splátkovom úvere bola uzavretá medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa ešte dňa
31.08.2005 pričom v zmysle zmluvy o pôžičke mala odporkyňa splácať mesačné splátky vo výške 20,75
eur, ktoré odporkyňa pravidelne nesplácala, doposiaľ zaplatila na poskytnutom úvere vo výške 763,46
eur len sumu 120 eur. Súd musí prihliadať nielen na pomery odporkyne ale aj na záujmy navrhovateľa.
Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody pre povolenie splátok.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti
istiny s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Ďalším predmetom preskúmania odvolacím súdom bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa o uložení
povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 421,24 eur

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví , že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd prvého stupňa založil napadnutú výrokovú časť rozsudku o náhrade trov konania medzi

navrhovateľom a vedľajším účastníkom na tom právnom názore, že odporkyňa a vedľajší účastník boli
neúspešní v pomerne nepatrnej časti - v rozsahu 67,26 % a preto súd priznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi v celom rozsahu t. j. vo výške 421,24 eur.

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výške náhrady trov konania za
nesprávne.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne
vynaložené, odvolací súd tieto odvolacie námietky navrhovateľa považoval za neopodstatnené. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická, alebo právnická osoba,
má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším

účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo
vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do
konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané,
že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a v
písomných podaniach zo dňa 23.10.2013 a 07.05.2014 sa podrobne vyjadril k podanému návrhu a

právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov
právneho zastúpenia. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti
priznania výšky náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorú náhradu mu súd prvého stupňa
priznal v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v celom rozsahu s poukazom na neúspech vedľajšieho
účastníka v konaní v napadnutej časti. V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal

proti odporkyni zaplatenia sumy 1775,06 eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie sumy 1484,56
eur s príslušenstvom zobral navrhovateľ návrh späť a v zostávajúcej časti - o zaplatenie sumy 290,50
eur bol navrhovateľ úspešný. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 1484,56 eur, v
tejto časti navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na pôvodne žalovanú sumu 1775,06 eur a
sumu priznanú súdom 290,50 eur, predstavuje neúspech navrhovateľa ( s prihliadnutím na zastavenie

konania zavinením navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1484,56 eur) 83,63 % a úspech 16,37 %,
čo znamená, že odporkyňa a vedľajší účastník boli úspešní v pomernej časti v rozsahu 67,26 % .
Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vznikli trovy konania za tri úkony právnej služby z hodnoty
sporu 1775,06 eur podľa § 10 ods. 1 ,2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, odmena za jeden úkon právnej pomoci á 81,33

eur. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia +
režijný paušál 7,81 eur, písomné vyjadrenie z 28.10.2013 á 81,33 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomne
vyjadrenie zo dňa 07.05.2014 á 81,33 eur + režijný paušál 7,81 eur, t.j. spolu 267,65 eur + 20 % DPH
17,87 eur. Ďalej mu patrí náhrada cestovného podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za cestu z U. -
C. na pojednávanie dňa 13.11.2013 a spať motorovým vozidlom VW B. evid. č. LC XXX AO, spotreba

7 L benzínu na 100 km, cena paliva za 1L - 1,50 eur, t.j. náhrada 57,60 eur, náhrada za stratu času 6
začatých polhodín x 13,02 eur, t.j. 78,12 eur. Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú 421,24 eur,
z toho 67,26 % predstavuje sumu 283,32 eur. Za danej procesnej situácie potom odvolací súd podľa
§ 142 ods.2 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na zaplatenie pomernej náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi vo výške 283,32 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným
vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na ich čiastočný
úspech a neúspech v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.