Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Križáková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515223522.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti J.: O., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom - M. práce sociálnych vecí a rodiny v D., deti rodičov - matky: O. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. XX, D., prechodne bytom W. č. 5, D., zastúpená splnomocneným
zástupcom: K.. U. I., bytom K. č. XX, D. a otca: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. - A., adresa na
doručovanie súdnych písomností Ľ. U. č. 2, D., v konaní o návrhu o zmenu zverenia a zákaz styku, takto
r o z h o d o l :
Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletým I. J., nar. XX.XX.XXXX
bez obmedzenia na základe predchádzajúcej dohody s matkou.
Týmto s a m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 22P/95/2014-109 zo dňa 07.09.2015 v časti styku
otca s maloletými deťmi.
Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 06.11.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa matka maloletých detí O. a I. J.
domáhala zmeny zverenia a zákazu styku otca s maloletými deťmi. R. bol odôvodnený tým, že obe
maloleté deti v školskom roku XXXX/XXXX začali školskú dochádzku v U. škole na ulici A. č. X v
D.. R. maloletý I. trpí O. - N.u, a teda si vyžaduje zvýšenú pozornosť, trpezlivosť a špeciálny prístup,
hneď v septembri XXXX matka v spolupráci s triednou učiteľkou maloletého a riaditeľkou Základnej
školy riešila na návrh špeciálneho školského pedagóga dočasné umiestnenie maloletého do liečebno-
výchovného sanatória na H. ulici č. XX v D. z dôvodu zabezpečenia jeho zdravého vývoja a rozvoja
inteligenčného potenciálu prostredníctvom špeciálno-pedagogického prístupu, ktorý je vzhľadom na
diagnózu maloletého nevyhnutnosťou. Na prechod do tohto školského zariadenia bolo dieťa veľmi
citlivo pripravované nielen zo strany školy, ale aj matky a jej terajším partnerom, s ktorým spolu s
maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. K. sa vďaka ich prístupu na školu, nových spolužiakov a
aktivity, ktoré uvedená nová škola pre svojich žiakov zabezpečuje teší. Otec maloletého však absolútne
odmietal zmenu školského zariadenie maloletého syna a tiež špeciálny prístup k maloletému, čo koncom
septembra XXXX vyústilo do jeho výstupu v škole za prítomnosti syna, kedy slovne vulgárne a osočujúco
dehonestoval matku maloletého, čo ukončil až príchod triednej učiteľky maloletého. Od tejto udalosti sa
deti s otcom odmietajú stretávať a ak ho zbadajú, snažia sa mu akýmkoľvek spôsobom vyhnúť.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj maloletých detí, ako aj podstatným na vec
sa vzťahujúcim listinným spisovým materiálom, predovšetkým správami zo školských zariadení, ktoré
maloleté deti navštevujú.
V priebehu konania otec deklaroval, že nemieni momentálne deťom spôsobovať stres tým, že by ich
nútil stretávať sa s ním, pokiaľ je to aktuálne v rozpore s ich vôľou. Takýto prístup otca, ktorý sa o mal. I.
zaujíma, avšak nenúti ho ku kontaktu proti jeho vôli bol potvrdený aj správou Q.-výchovného sanatória
na H. 21 v D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navštevuje maloletý, v ktorej sa okrem iného uvádza, že počas
pobytu maloletého pozorovali jeho skľudnenie. Jeho pobyt v zariadení je hodnotený ako veľmi prínosný
predieťa,ktorébolovyňatézprostredia,vktoromdochádzalokukonfliktomastretommedzibiologickými
rodičmi, a ktoré dieťa prežívalo ako veľmi zaťažujúce. Aktuálne dieťa dobre prospieva a rozvíja sa.
Aktuálne sa mu v škole darí dobre, zaujíma sa o učivo a je šikovný. Na vyučovanie sa pripravuje kvalitne.
Otec maloletého prejavuje záujem o kontakt so synom, viac krát mu telefonoval a pokúsil sa ho navštíviť,
pričom prejavil záujem o syna aj formou darčekov, ktoré mu nechal pri rôznych príležitostiach, avšak
rešpektoval nechuť dieťaťa stretnúť sa s ním. O syna sa zaujímal aj formou osobných a telefonických
kontaktov so zamestnancami sanatória, pričom počas týchto kontaktov rešpektoval pravidlá zariadenia a
nedochádzalo ku konfliktom. I. sa pri osobnom rozhovore opakovane vyhýbal hovoriť o problematickom
vzťahu s biologickým otcom a počas pobytu opakovane odmietal či už osobné stretnutie s ním v
priestoroch zariadenia, alebo prevziať telefón od otca, avšak darčeky, ktoré mu otec nechal prijal. V
priebehu času sa už u dieťaťa neprejavujú tak striktne odmietavé postoje, ako na začiatku pobytu. Otec
sa pravidelne telefonicky informuje a rešpektuje správanie maloletého, nenúti ho do osobného stretnutia,
nevyvoláva konflikt, pokojne prijíma I. rozhodnutie. Maloletý sa počas vyučovacieho procesu postupne
upokojil, rešpektuje staršie deti, medzi ktoré bol preradený, sú pre neho vzorom. Rieši extrémne ťažké
príklady z matematiky, má výnimočné schopnosti. Triedna učiteľka s ním pracuje individuálne. I. vždy
vytrvalo čaká, kým príde čas na kontrolu vypočítaného. Zaslúži si veľkú pochvalu.
Maloletá O. sa na vyučovanie pripravuje nepravidelne, nie vždy má pomôcky. V prvom polroku bolo
celkové hodnotenie jej prospechu „prospel veľmi dobre“ (priemer X,X), jej správanie bolo hodnotené
ako veľmi dobré, primerané školskému poriadku, avšak v druhom polroku pozorovali v škole mierne
zhoršenie jej prospechu i správania.
Matka maloletých detí o. i. vyjadrila v priebehu konania vôľu zmeniť rodičovskou dohodu predchádzajúce
rozhodnutie o styku otca s deťmi tak, že tento bude ponechaný bez obmedzenia resp. vymedzenia
presných časov a to po ich predchádzajúcej dohode, pričom prezentovala, že tak ako v minulosti nemá
problém časom keď sa deti upokoja, umožniť im stretávanie sa s otcom. Momentálne ale deti otca
odmietajú, O. viac krát plakala, že jej je ľúto, že sa momentálne s otcom nestretáva. Matka podotkla, že
otec má možnosť prísť za dcérou pred školu, čo ale nevyužíva. V plači maloletá hovorila, že má otca
rada, ale momentálne sa s ním stretávať nedá, keďže je taký aký je. Uviedla, že si uvedomuje, že otec
pokiaľ počas styku s deťmi nemá neprimerané výbuchy, je pre ne prínosom a potvrdila, že zo stretnutí s
otcom deti nie vždy prichádzali rozrušené, hoci v zlom stave prišli možno 3x z piatych - ostatné dva razy
stretnutia prebiehali v pohode dokonca sa stalo, že deti s otcom chceli zostať dlhšie. Takto to bolo skôr
v čase kým boli ešte menšie, v poslednom čase, odkedy sa deti začali viac prejavovať ako osobnosti,
chodili rozrušené častejšie a musela ich následne niekoľko dní upokojovať. Podľa nej, vychádzajúc z
vyjadrení detí, im vadia otcove prejavy voči tretím ľuďom - hanbia sa zaňho, keď sa pred nimi snaží
neprimerane ich veku prezentovať svoje názory a núti ich, aby ich preberali, resp. opakovali, čo deti
pociťujú ako tlak a necítia sa s otcom príjemne.
Otec maloletých detí o. i. uviedol, že skutočnosť, že sa s ním deti odmietajú stretávať, považuje za
ich prirodzenú obrannú reakciu keď sa potrebujú zbaviť pretlaku, nakoľko doteraz boli trestané matkou
minimálne jej zjavnými reakciami za každý prejav ich detskej náklonnosti k otcovi. Nechce si ale na
deťoch vynucovať kontakt, aj keď momentálne je od nich fakticky odstrihnutý a majú dokonca zmenené
telefóny. S O. sa stretol keď ju počkal pred školou a povedal jej, že ju nebude nútiť aby sa stretávali. Trápi
ho ale, že sa deti nekontaktujú ani so starými rodičmi z jeho strany, na čo nevidel dôvod. Dodatočne
potvrdilsúhlassrodičovskoudohodou,ktoroudôjdekzmeneostatnéhorozhodnutiaostykusmaloletými
deťmi tak, že tento bude neobmedzený, ponechaný na predchádzajúcu dohodu rodičov, keď potvrdil, že
naďalej mieni rešpektovať aktuálnu nevôľu detí stretávať sa s ním, keď ich má naďalej v srdci a verí, že
to cítia samé, a teda sa nemieni domáhať núteného výkonu styku podľa predchádzajúceho rozhodnutia.Z vyjadrenia maloletého I. v priebehu konania súd zistil, že s otcom s stretávať nechce. Najskôr nechcel
povedať prečo, ale potom sa priznal, že sa za otca niekedy hanbil, napr. keď v škole nadával a keď
sa chcel porozprávať s riaditeľkou a začal hovoriť o fašistoch v politike. Nadával na K. školstva a takto
začal hovoriť aj pred deťmi, aj pred pani učiteľkou. Je pravda, že niekedy bolo s tatom aj fajn, ale teraz
sa s ním určite stretávať nechce. Toto spontánne a rezolútne zdôraznil niekoľko krát. Bol veľmi nadšený
z matematiky, ktorá ho baví a o ktorej nadšene rozpráva, uviedol, že v novej škole má viac kamarátov
a dokonca je v matematike lepší ako spolužiačka. Potvrdil, že otec sa teraz ani veľmi nedomáha ich
stretnutí.
K. O. taktiež potvrdila, že sa teraz otec ani nesnaží o stretávanie. Ona by sa s ním možno aj chcela
stretnúť, ale keby sa zmenil. Necítili sa s ním často príjemne, keď pred nimi nerozprával pekne na mamu;
čo konkrétne nechce reprodukovať. Robil napr. scény aj v autobuse, kedy sa za neho hanbili.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej
domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a
maloletého dieťaťa.
Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je, aby uplatňoval pri styku s
maloletým dieťaťom len pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove dieťaťa, a nie aby maril výsledky
riadnej výchovy dieťaťa druhým rodičom. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, je, aby so
zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku tohto rodiča s maloletým dieťaťom,
a to hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi
právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým
nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení
Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z
rodičov nestráca druhý rodič ani ďalšie rodičovské práva a v prípade nezhody rodičov v podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, t.j. aj v záležitostiach školskej dochádzky
je potrebné, aby sa rodičia spoločne dohodli; v prípade nezhody rodičov má ktorýkoľvek z nich právo
obrátiť sa na súd s návrhom na rozhodnutie podľa § 35 Zákona o rodine.
Je nepochybné, pričom tento názor je prezentovaný tak vnútroštátnou súdnou praxou, ako aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek
vonkajšiehotlakuzostranydruhéhorodiča.Zovšetkýchpravidielapovinnostídbaťnapravidelnýkontakt
rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s
jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu
rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré
musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt.
Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú
zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči
druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, prípadne k jeho odlišným predstavám o
výchove dieťaťa nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie alebo
zákaz styku nemôže byť ani prechodná nechuť dieťaťa na stretnutie vyvolaná vonkajšími okolnosťami,
resp. práve nezhodou rodičov. Prípadné okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré k viedli k
zmenenému postoju dieťaťa a svojou závažnosťou by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských
práv a povinností, musia byť v konaní riadne preukázané. Odmietanie dieťaťa samé o sebe však
nepredstavuje dôvod na zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je
naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah
medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajnéhocharakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len
v jednoznačne odôvodnených prípadoch.
Súd v každom štádiu konania dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa§78ods.1Zákonaorodinedohodyasúdnerozhodnutiao výživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V priebehu konania rodičia maloletých detí J. dospeli teda k dohode, ktorá rešpektuje aktuálnu vôľu
maloletých detí, že stretávanie sa otca s deťmi bude ponechané na ich bezprostrednú dohodu, práve za
zohľadneniastavuazáujmovdetí.Kolíznaopatrovníčkanavrhlarodičovskúdohoduschváliťspoukazom
na to, že kopíruje aktuálne rozhodnutie samotných detí, ktoré vyjadrili svoju vôľu aj pred súdom. K
žiadosti o zákaz styku, ktorá nebola vyslovene stiahnutá, ale v dôsledku uzavretia rodičovskej dohody
v znení, ako je podpísaná v súdnom spise stratila opodstatnenie, odporučila súdu návrh v tejto časti
zamietnuť.
Nakoľko rodičovská dohoda uzavretá v predmetnom konaní zodpovedá záujmom maloletých detí, súd
ju aj s prihliadnutím na názor kolízneho opatrovníka v plnom rozsahu schváli.
Vzhľadom na neprítomnosť matky a jej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX nedošlo z jej strany s výslovnému späťvzatiu návrhu na zákaz styku, hoci upustenie od
takejto žiadosti zo strany matky vyplýva implicitne z jej vôle umožniť otcovi styk s deťmi v závislosti od
vôle detí. Bez takého procesného úkonu súd však nemohol konanie v tejto časti zastaviť, avšak nakoľko
v kontexte rodičovskej dohody stratilo opodstatnenie, pričom dôvodnosť takéhoto závažného zásahu do
rodičovských práv otca navyše ani nevyplynula z obsahu vykonaného dokazovania, súd návrh v tejto
časti ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(akomáodvolacísúdrozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.