Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228297
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114228297.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s r.o., advokátska kancelária, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX,
XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: H. zastúpené JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátom, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 418,99 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
27.3.2015, č.k. 13C 225/2014-72 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98,99

Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.7.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
uviedol, že v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a náhrady škody však súd považoval žalobu za

nedôvodnú.

Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu (okrem možnosti jej moderácie) je jednak jej platné
dojednanie urobené určitým a zrozumiteľným zmluvným vymedzením zabezpečovanej povinnosti a
záväzku povinnej osoby zaplatiť konkrétnu zmluvnú pokutu pri jej porušení, a zároveň porušenie
takto vymedzenej povinnosti povinným subjektom. Ak bolo pritom zmluvnou pokutou zabezpečené

splnenie viacerých povinností, pre posúdenie skutkového stavu a nároku uplatneného v súdnom konaní
(pre vymedzenie predmetu konania a odlíšenie od iných nárokov na základe iných skutočností) je
rozhodujúce skutkové vymedzenie porušenia povinnosti (a z nej vyplývajúceho nároku) uvedené v
návrhu.

V prejednávanej veci však žalobca predmet konania v časti zmluvnej pokuty vymedzil iba dojednaním

zmluvnej pokuty, t.j. povinnosťou žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu (ktorý bližšie neurčil) s
povinnosťou v opačnom prípade zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 90,- Eur, porušenie tejto povinnosti
všakvnávrhunetvrdilanároknazmluvnúpokutuaninijakokonkrétnejšienevymedzil.Žalobcavovzťahu
k tomuto nároku teda, okrem potenciálneho záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, netvrdil a ani nepreukázal
porušenie povinnosti, teda ostatné predpoklady (právne skutočnosti), ktoré by k tomuto potenciálnemu
záväzku pristúpili a odôvodňovali ho. V tejto súvislosti, nad rámec žalobcom vymedzených skutkových

okolností (keďže v súvislosti so zmluvnou pokutou výslovne a konkrétne ani len netvrdil porušenie
povinnosti zo zmluvy v ktorej bola dojednaná), súd len pre úplnosť poznamenáva, že ani z predloženýchpríloh nie je zrejmé, že by žalovaná porušila povinnosť „zotrvať v zmluvnom vzťahu“. Vzhľadom na
uvedené mal preto súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
neuniesol, teda v čase rozhodovania súd z tvrdených skutkových okolností nezistil právny dôvod, podľa

ktorého by bola žalovaná povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto ho, podľa toho ako bol predmet
konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že s prihliadnutím na zabezpečovanú povinnosť, ktorou bolo v
podstate len 12-mesačné zotrvanie v zmluvnom vzťahu za dohodnutých podmienok - bez ďalšieho

osobitného protiplnenia (pri fakturovanom mesačnom poplatku za službu TV Extra vo výške 7,- Eur), a
ktorej hodnotu a význam žalobca v tomto prípade nijako bližšie nešpecifikoval, súd (ak by aj žalobca
tvrdil a preukázal porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom z dodatku) požadovanú
zmluvnú pokutu 90,- Eur, vzhľadom na kalkulovanú cenu služby za celé obdobie viazanosti 12 x 7,- Eur
= 84,- Eur (a to v prípade zotrvania v zmluvnom vzťahu aj s poukazom na záväzok žalobcu poskytovať
službu a potrebou odpočítať s tým spojené náklady) považoval v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k)

Občianskeho zákonníka aj za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (keďže
je dokonca vyššia ako hodnota záväzku). Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v tejto
časti ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty pre neunesenie bremena tvrdenia (rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nárok na zmluvnú pokutu) ako aj jej neprimeranú výšku zamietol.

Vo vzťahu k náhrade škody súd poukazuje na to, že medzi nevyhnutné predpoklady vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Škodou treba
rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou, resp. oproti stavu jeho rozmnoženia ak by ku škodnej udalosti nedošlo. Žalobca však žiadne

rozhodujúce skutočnosti o vzniku konkrétnej škody a jej výške v dôsledku porušenia právnej povinnosti
žalovaným netvrdil a ani nepreukázal.

Žalobca síce tvrdil, že žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (ktorú nešpecifikoval), uplatnenú škodu však v tejto súvislosti vymedzil iba rozdielom medzi

predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia.

Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva
telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. V prípade ak by totiž žalovaná
aj v zmluvnom vzťahu zotrvala, nič by to nemenilo na zmluvnej cene telekomunikačného zariadenia,

ktorá bola nepodmienená a konečná. Rozdiel medzi žalobcom tvrdenou skutočnou a akciovou cenou
tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu neskôr reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu v tejto súvislosti, ak obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu, preto nedošlo.

V súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu, v porovnaní so
situáciou keby v ňom zotrvala (a žalobca jej ďalej poskytoval služby a žalovaná za to uhrádzala
dojednanú cenu), by do úvahy prípadne prichádzala škoda vo forme ušlého zisku, ani túto však nemožno
stotožňovať s poskytnutou zľavou na telekomunikačné zariadenie. Ušlý zisk je totiž ujma spočívajúca

v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ku
ktorému by inak s ohľadom na očakávaný pravidelný beh vecí došlo (predpokladaný príjem mínus
náklady - časové, pracovné, vecné, atď.) V danom prípade sa však cena telekomunikačného zariadenia,
ani pri ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, už meniť a doplácať nemala. Vzhľadom na uvedené, keďže
žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 230,- Eur žiadne ďalšie konkrétne skutočnosti (k inému

zmenšeniu resp. nerealizovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt) netvrdil a nepreukázal, súd takto
skutkovo vymedzený nárok zamietol aj v tejto časti.

Čo sa týka náhrady trov konania súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o
trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov

v konaní, keď v prevyšujúcej časti bola v konaní úspešná žalovaná a mala by tak nárok na náhradu
pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli,
a pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.O trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovanej, súd rozhodoval
tiež podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaná, popri ktorej sa konania zúčastnili, a od

ktorej postavenia svoj úspech odvodzujú, mala vo veci úspech len čiastočný. Vedľajší účastník tak mal
nárok na náhradu len pomernej časti trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
jeho práva, keďže však ich trovy pozostávali len z trov právneho zastúpenia, ktoré súd na uplatňovanie
alebo bránenie práva žalovanej proti žalobcovi v prejednávanej veci nepovažoval za účelné, súd mu
ich náhradu nepriznal.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Os.p., ktorá predpokladá len čiastočný úspech vo veci a
náhradu pomernej časti trov konania, súd poukazuje na to, že vedľajší účastník vo svojom poslednom
písomnom podaní (v rozpore s obsahom predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstupuje
iba ohľadom samostatného nároku titulom náhrady škody (kde mala napokon žalovaná plný úspech),
procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však neumožňujú vedľajším účastníkom vstup do konania

iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho postavenia
(podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. majú rovnaké práva a povinnosti). Konanie (z pohľadu žalovanej) pritom
tvorí jeden celok, jeho predmet i žalovaných (na podporu ktorých do konania združenie vstúpilo) určuje
žalobca, ktorý je dominus litis, a vedľajší účastník ním nedisponuje. V tejto súvislosti, na podporu
záveru o vstupe vedľajšieho účastníka do celého konania (vzhľadom na dodatočné deklarovanie jeho

obmedzeného vstupu), súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník do konania vstúpil už svojim prvým
podaním, a to neobmedzene, a v písomnom podaní zo dňa 5.11.2014 vzniesol námietku premlčania
celej uplatnenej pohľadávky žalobcu. Napokon súd pripomína, že aj pri určení trov právneho zastúpenia
(odmeny advokáta za zastupovanie) podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu úkonu
(základ, z ktorého sa určuje sadzba odmeny) považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo

práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Pri súčasnom posudzovaní účelnosti uplatnených trov konania súd prihliadal na celkový predmet
konania, postavenie konajúcich subjektov, a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na
uplatňovanie alebo bránenie bráva žalovaného, a k priebehu a výsledku konania.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku

pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní trov,
ako vyplýva z ust. § 150 O.s.p., pritom súd prihliada aj na okolnosti kedy (a teda aj či) účastník uviedol
skutočnosti a dôkazy (významné v konaní).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších
účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy
(vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup všetkých vedľajších účastníkov
a regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov

žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity
a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako
vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej úvahe), či

boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a zároveň aj
potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá súdneho konania
a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento
účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. ... Vedľajšíúčastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si

vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

V prejednávanej veci si pritom vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania už vo vstupe do konania,

a to už za samotné prevzatie a prípravu zastúpenia (hoci za účastníka označený nebol a do konania
vstúpiť nemusel) a všeobecne formulovaný odpor proti platobnému rozkazu (v ktorom vedľajší účastník
všeobecne namietal iba neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vzniesol všeobecne
formulovanú námietku premlčania), a za vyjadrenie (ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou
procesnou situáciou, a v ktorom iba všeobecne spochybnil nárok na náhradu škody a spochybnil jej
výpočet). Za stavu, kedy však

1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
2. vedľajším účastníkom tvrdené premlčanie a ani neprijateľné zmluvné podmienky, vo vzťahu k náhrade

škody, súd nezistil,
3. uplatnené úkony iba deklarovali (zrejmé) všeobecné právo resp. právne posúdenie (neprípustnosť
neprijateľných zmluvných podmienok a predpoklady náhrady škody), s poukazom na zásadu iura novit
curia (súd pozná právo), a
4. z obsahu týchto úkonov vyplýva, že sa týkali a boli vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých

obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony, ktoré neboli
spôsobiléalebopotrebnénaprivodeniepriaznivejšiehorozhodnutiaprežalovanú,zavynaloženéúčelne,
a teda za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristikutzv.hromadnýchvecí,zároveňjavíakoodporujúcerozumnosti,atedaakozneužitiepráva
na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Len pre úplnosť súd dodáva, že rovnakým postupom by zrejme v tomto prípade nepriznal náhradu trov

právneho zastúpenia za doterajšie úkony ani prípadne úspešnému žalobcovi, nakoľko jeho zastúpenie
advokátom v doterajšom konaní sa javí byť rovnako iba formálne a neúčelné, keď aj žaloba vykazuje
znaky tzv. formulárového návrhu s adresou na doručovanie ďalších písomností (a zrejme tak aj pôvodu
žaloby) priamo u žalobcu.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie
vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti náhrady trov zrušil a priznal
vedľajšiemu účastníkovi 100 % náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., lebo
ten mal v časti, v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech. Ďalej uviedol, že ako vedľajší účastník
namietal len opodstatnenosť nároku žalobu na zaplatenie sumy 230 Eur titulom náhrady škody. V tejto

časti súd návrh zamietol, teda žalovaná bola úspešná v celom rozsahu obrany vznesenej vedľajším
účastníkom. Vedľajší účastník je toho názoru, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka mal vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. V žalobe sú spojené skutkovo a právne
samostatné nároky.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je
dôvodné.

Predmetom konania v prejednávanej veci boli samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny

poskytnutých telekomunikačných služieb, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok na náhradu
škody. Pri takýchto právach zo samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka
posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený bol úspešný
a v akom rozsahu a v ktorom zasa nie. Trovy treba potom separovať a osobitne o nich rozhodnúť.Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby,
t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci

samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola
čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov.
V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok,
ktorý by inak mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom,
môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne tak, že žalovaný

môže byť zaviazaný žalobcovi a žalobca zase žalovanému.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania je potrebné pripomenúť skutočnosť, podľa ktorej žalobca
mal v konaní úspech iba ohľadom nároku na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb,
v dôsledku čoho sa pri rozhodovaní o nich malo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách
konania žalobcu však už bolo právoplatne rozhodnuté a to tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania

nepriznala. Vo vzťahu k ostatným nárokom žalobca nemal ani čiastočný úspech a preto pri rozhodovaní
o trovách konania vedľajšieho účastníka nebolo možné vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p..

So záverom súdu o neúčelnosti trov spojených s úkonmi vedľajšieho účastníka sa odvolací súd
nestotožňuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že po vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane

žalovanej súd prvého stupňa uznesením zo dňa 1.12.2014 uložil žalovanej, aby sa v lehote 15 - tich dní
od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a oznámila či nárok uznáva. Toto uznesenie
bolo vedľajšiemu účastníkovi doručené 4.12.2014 a vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril 15.12.2014.
Samotný súd poukazuje na to, že vedľajší účastník vo vyjadrení spochybnil nárok na náhradu škody a
spochybnil jej výpočet. Akou zvláštnou procesnou situáciou mal vedľajší účastník vyjadrenie odôvodniť,

aby bolo podľa názoru súdu prvého stupňa akceptovateľné, súd nevysvetlil.

Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. rozsudok

vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.