Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203844
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814203844.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č.25, Bratislava, IČO:
36865141, proti povinnému: U. M., XX.X.XXXX, XXX XX Č. Č.. XXX, o vymoženie 116,- Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. 9 Er/406/2014-24
zo dňa 18. novembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod sp.zn. G. XXXXX/XX zo dňa 14.3.2014 podľa § 44 ods.2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení v spojení s § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej

zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu oprávneného a povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený elektronickým podaním zo dňa 7. decembra
2015. Žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci exekučným súdom podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., prekročenie rámca svojej
preskúmavacej právomoci. Na zistený skutkový stav bol aplikovaný nesprávny právny predpis. Namietal

preskúmavanie rozhodcovského konania vzhľadom na zákonom stanovenú podmienku na zastavenie
exekúcie, ak rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konania zaväzuje k niečomu nedovolenému.
Postupom a výkladom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.) dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Bola dohodnutá rozhodcovská doložka
podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného úkonu. Exekučný titul bol

vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa osobitného zákona o rozhodcovskom konaní.
Poukázal na rozväzovaciu podmienku, ktorú si zmluvné strany dohodli v prípade, ak niektorá podá návrh
na začatie konania na všeobecný súd, čím povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovela a v súlade

s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého je správne. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a k tomu dodáva:Oprávnený inicioval exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom pod sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa 24.7.2013. Rozhodcovský súd vyvodzoval
svoje oprávnenie prejednávať a rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy, ktorú mal uzavrieť

oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom dňa 27.5.2011. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná
v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy rovnako zo dňa 27.5.2011, kde oprávnený ako veriteľ poskytol
povinnému ako dlžníkovi úver 200,- Eur s poplatkom 184,- Eur. Dlžník pristupoval k podmienkam
vopred pripraveným dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah,
prípadne poznať dôsledok svojho konania. Aj keď rozhodcovská zmluva v čl. II bode 1 uvádza, že

všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú rozhodované pred: a) Stálym rozhodcovským
súdom, b) všeobecným súdom SR, v čl. III nerieši otázku rozdielu medzi rozhodcovským konaním
a konaním pred všeobecným súdom. Navyše sa dojednáva príslušnosť rozhodcovského súdu so
sídlom v C., ktoré je totožné so sídlom dodávateľa služieb, čo samo o sebe predstavuje podľa
európskej spotrebiteľskej judikatúry nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva
spotrebiteľa nezaväzuje, pričom dojednanie rozhodcovského súdu znamená nekalú rozhodcovskú

doložku v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné miesto rozhodcovského konania a sídlo rozhodcu v
C. nevytvára účinnú ochranu práv spotrebiteľa a bráni dlžníkovi uplatniť svoje práva proti veriteľovi v
súdnom konaní. Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva v
danej veci je neprijateľná a spotrebiteľovi bola vnútená. Núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu pred rozhodcovským súdom v sídle dodávateľa služieb, na rozdiel od sídla všeobecného súdu

podľa bydliska spotrebiteľa. Formulárová dohoda o voľbe rozhodcovského súdu a rozhodcovského
konania nedostatočne objasňuje vôľu povinného súhlasiť s rozhodovaním sporu pred rozhodcom, kde
naviac nie je dostatočne povinnému objasnený rozdiel medzi konaním na rozhodcovskom súde alebo
pred všeobecným súdom.

Ak nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, potom vo veci rozhodoval rozhodca bez
právomoci. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou
zmluvou. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe takého exekučného titulu zamietol. Odvolací súd je toho
názoru, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že

podmienky,zaakýchsarozhodcovskékonanieuskutoční,budúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti
preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj
platný zákon o rozhodcovskom konaní.

Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,
či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho
odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú

konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.

Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd dostatočne zistil skutkový stav
a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.