Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/554/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216039
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714216039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa P. S.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomS.XX,XXXXXS.,protiodporcoviPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 05 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 321,95 Eur s príslušenstvom o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/184/2014-39 z 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 312,- Eur a nahradiť
trovy konania vo výške 18,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomčiastočnevyhovelnávrhunavrhovateľanazaplateniesumy321,95
Eur,ktorésiuplatnilnavrhovateľnatomskutkovomzáklade,žedňa19.12.2008uzavrelsospoločnosťou
odporcu úverovú zmluvu č. 6780136 o poskytnutí úveru vo výške 1 327,76 Eur. Úver nesplácal v
dohodnutých termínoch a splátkach, preto mu odporca doúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 321,95 Eur
napriek tomu, že nárok odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol v úverovej zmluve dohodnutý.
Na splatenie úveru zaplatil v lehote do 11. 06. 2011 odporcovi celkove 1 960,- Eur. Odporca napriek
predžalobným výzvam z 25. 06. 2014 a 29. 07. 2014 dobrovoľne sumu 321,95 Eur, na ktorú podľa

navrhovateľa odporcovi nevznikol nárok, navrhovateľovi nevrátil. Odporca sa odvolával na všeobecné
podmienky úverovej zmluvy, v ktorých je uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany navrhovateľa vzniká veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, ktorá je určená
na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z kópie listín predložených navrhovateľom a
pripojených spisov Okresného súdu Zvolen zistil, že účastníci skutočne uzavreli dňa 19. 12. 2008 zmluvu

o úvere, v ktorej bol navrhovateľ označený údajmi fyzickej osoby (meno, priezvisko, bydlisko, číslo
občianskeho preukazu, rodné číslo), ale aj údajmi živnostníka (obchodné meno, miesto podnikania,
údaj o zápise v živnostenskom registri) a vzhľadom na to okresný súd skúmal postavenie účastníkov
pri uzatváraní úverovej zmluvy. Uvažoval, že údaje o podnikateľovi je možné získať z verejného
živnostenského registra. Údaje o čísle občianskeho preukazu a rodnom čísle osoby mohol zistiť odporca
iba z občianskeho preukazu navrhovateľa. Označenie toho istého účastníka zmluvnej strany (dlžníka) je
v zmluve duplicitné jednak údajmi, ktoré identifikujú navrhovateľa ako občana a tiež ako fyzickú osobu

vykonávajúcu podnikateľskú činnosť. Na základe týchto úvah a zistení dospel k názoru, že označenie
zmluvných strán, konkrétne dlžníka v úverovej zmluve, je nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie
je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť. Výlučne zo znenia úverovej zmluvy
nie je možné vzhľadom na takéto označenie dlžníka jednoznačne určiť, či navrhovateľ uzavrel zmluvuako podnikateľ pod svojím obchodným menom alebo ako fyzická osoba nevykonávajúca podnikateľskú
činnosť - spotrebiteľ. Zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorý používa odporca ako
veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane. Návrh zmluvy bol vytvorený veriteľom a dlžník k

nemu iba pristúpil. Pri výklade zmluvy prihliadol súd na okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzatvorenie a
vyhodnotil ju ako zmluvu sprostredkovateľskú z dôvodu, že zmluvu uzatváral v mene veriteľa mandatár
na predtlačenom formulári, jej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Priamo v zmluve
sa nachádza vopred pripravené dojednanie, v rámci ktorého mal dlžník prehlásiť, na aký účel použije
finančné prostriedky z úveru. V tejto časti je vyznačený účel „podnikania“. Navrhovateľ pri výsluchu

pred súdom poprel, že by si požičal od odporcu peniaze za účelom výkonu podnikateľskej činnosti.
Peňažné prostriedky získané z úveru neboli zahrnuté do jeho účtovníctva. Súd vyhodnotil, že vyhlásenia
o účele poskytnutia finančných prostriedkov vo formulárovej zmluve nepreukazuje konanie navrhovateľa
v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy a nepreukazuje skutočný účel
použitia úveru. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07
konštatoval, že úverovú zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá zmluvu nepripravila, teda

dlžníka a akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že ju uzatváral ako spotrebiteľ.
Obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru zisťoval okresný súd zo spisu Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 21Er/238/2010 a vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen,
UJKP PZ č. ČVS: ORP 664/OEK-ZV-2009 a zistil, že v bode 4 posledná veta úverových podmienok
je uvedené, že sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia

podmienok úverovej zmluvy čiastku 1,99 Eur a v bode 6, že v prípade porušenia svojich zmluvných
povinností uhradí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,02 Eur z čoho vyvodil, že navrhovateľom
uhradená suma v prospech odporcu vo výške 1 638,- Eur je suma, ktorú sa navrhovateľ ako dlžník
zaviazal zaplatiť odporcovi v úverovej zmluve (istina 1 327,76 Eur + poplatok 310,70 Eur) a zostávajúca
suma322,-Eurpoukázanáodporcovipozostávazozmluvnejpokuty312,-Eurapoplatkovzaupomienky

vo výške 9,95 Eur. Pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľa prejudiciálne skúmal
charakter zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa vyplývajúcu z jej neurčitosti, keď nie je
zrejmé, za aké konkrétne porušenie, ktorej zmluvnej podmienky dlžníka by mal veriteľovi vzniknúť

nárok na úhradu zmluvnej pokuty, či sa jedná o porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, či táto
môže byť vyžadovaná aj opakovane pri omeškaní s každou splátkou úveru bez ohľadu na počet dní
omeškania, resp. bez ohľadu na výšku sumy, s ktorou sa dostal dlžník do omeškania a považoval
ju aj za neprimerane vysokú v súvislosti s tým, že porušenie povinnosti dlžníka splatiť dlh včas a
riadne už v rámci zmluvných dojednaní bolo sankcionované aj úrokom z omeškania vo výške 0,25 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 91,25 % ročne. Z charakteru zmluvy súd vyvodil, že táto
zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne, navrhovateľ ako spotrebiteľ bol v postavení, že ju
buď bez výhrad príjme ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru alebo zmluvu neuzavrie.
Dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu v zmysle záverov Ústavného súdu Českej republiky
z 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11 nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale

len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktoré spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Keď súd pátral po všeobecných podmienkach poskytnutia úveru zistil, že v žiadnom súdnom spise
ani v spise orgánov činných v trestnom konaní nie je založená taká kópia zmluvy, ktorej súčasťou
by boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, aj keď podľa zmluvy mali byť podmienky na druhej
strane samotnej úverovej zmluvy. Napriek prehláseniu navrhovateľa v úverovej zmluve, že súhlasí so

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdzuje ich prevzatie dospel okresný súd k názoru,
že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je absolútne neplatným zmluvným dojednaním a
pokiaľ na základe tohto neplatného právneho úkonu navrhovateľ odporcovi plnil, získal odporca na úkor
navrhovateľabezdôvodnéobohateniepodľa§451ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré musí podľa
§ 456 Občianskeho zákonníka odporca vydať navrhovateľovi. Navrhovateľ však nesprávne uviedol, že

na zmluvnú pokutu zaplatil odporcovi až 321,95 Eur. Suma zodpovedajúca zmluvnej pokute je len 312,-
Eur, preto návrhu vyhovel iba v tejto časti a vo zvyšku o zaplatenie 9,95 Eur, čo tvorili poplatky za
upomienky, súd návrh zamietol, keďže zmluvné dojednanie ohľadne povinnosti dlžníka zaplatiť 1,99 Eur
ako poplatok za upomienku v prípade porušenia povinnosti dlžníka uhrádzať jednotlivé splátky riadne
a včas nepovažoval za neplatné.

Navrhovateľ bol v konaní úspešnejší, preto by mu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, návrh na
priznanie náhrady trov konania navrhovateľ súdu nedoručil. Navrhovateľovi zo spisu ani žiadne trovy
nevyplývajú, keďže bol od poplatku v konaní oslobodený. Ak súd jeho návrhu vyhovel, povinnosť zaplatiťpoplatok z návrhu vznikla podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov odporcovi. Odporcovi uložil súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok
iba v pomernej časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel.

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorej súd návrhu vyhovel a rozhodol o trovách konania napadol
odvolaním odporca. Okresnému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.). Odporca tvrdil, že všeobecné podmienky

poskytnutia úveru predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Neboli vyhotovené na osobitnej
listine, s ktorou by sa navrhovateľ neoboznámil. Nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v hodnote
321,95 Eur bol zakotvený priamo v zmluve na jej opačnej strane, navrhovateľ sa s nimi oboznámil
a ak podpísal bez akýchkoľvek výhrad zmluvu o úvere, bol si dostatočne vedomý sankcií v prípade
neplatenia splátok v dohodnutých termínoch. Odporca je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute
nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere, preto nemusela byť dojednaná priamo v zmluve o

úvere. Tým nie je dotknuté jej vymáhanie v prípade, keď nastanú podmienky, za ktorých bola dohodnutá.
Zmluvná pokuta ako fakultatívna náležitosť zmluvy o úvere závisí len od dohody veriteľa a dlžníka. Ak
bola dohodnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nevidí odporca najmenší dôvod, aby
ju mal navrhovateľovi vrátiť. Navrhol postup okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh
navrhovateľa súd zamietne, prípadne vec zruší odvolací súd a vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ na odvolanie odporcu uviedol, že odporca zneužil nielen v jeho prípade, ale opakovane
dojednanie o zmluvnej pokute vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. S navrhovateľom nikto
o jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nejednal. V úverovej zmluve dojednanie o zmluvnej pokute
absentuje. Za nekalý spôsob konania odporcu označil tvrdenie, že všeobecné podmienky poskytnutia

úveru sú súčasťou zmluvy, aj keď nie sú podpisom potvrdené. Odporca uvádzal dlžníkov do omylu a
zneužíval svoje postavenie na neoprávnené obohatenie sa. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu
ako vecne správny.

Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dokazovanie nebolo potrebné zopakovať ani

doplniť. Odvolací súd vzhľadom na to prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd sa veľmi podrobne vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami pre správne
posúdenie veci. Vyhodnotil zmluvu o úvere z hľadiska označenia subjektov, či ide o zmluvu

spotrebiteľskú, skúmal jej obsah a celistvosť nielen z listín predložených účastníkmi, ale aj ďalších
súdnych spisov vedených na Okresnom súde Zvolen a Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
Zvolen, prihliadol na všetky tvrdenia účastníkov prednesené v spore, skutkový stav zistil správne a v
dostatočnom rozsahu a dospel aj k správnemu právnemu záveru. Podstatné z rozhodnutia okresného
súdu je konštatovanie, že navrhovateľ uzatváral zmluvu o úvere č. 6780136 z 19. 12. 2008 ako

spotrebiteľ, že odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1 327,76 Eur, ktorý spolu s poplatkom
za jeho poskytnutie mal navrhovateľ splatiť sumou 1 638,45 Eur, ale v skutočnosti navrhovateľ zaplatil
odporcovi 1 960,- Eur. Odporca v odvolaní potvrdil slovami „zmluvná pokuta bola dojednaná vo
všeobecných podmienkach a preto odporca nevidí najmenší dôvod, aby ju mal vrátiť navrhovateľovi“,
že zmluvnú pokutu navrhovateľ odporcovi zaplatil a tiež zistenie okresného súdu, že dohoda o zmluvnej

pokute nebola súčasťou zmluvy o úvere, bola obsiahnutá iba vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktoré neboli navrhovateľom podpísané.

Právny vzťah medzi účastníkmi je v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné podriadiť
ustanoveniam Občianskeho zákonníka z dôvodu, že účastníkom tohto právneho vzťahu bol navrhovateľ

ako spotrebiteľ. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu v § 544 až 545a.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Okresnýsúdsprávneskúmal,čipísomnázmluvaoúvereč.6780136z19.12.2008obsahovalapísomné
dojednanie o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu. Jeho skutkový záver, že

dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy o úvere zodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Odporca ani netvrdí, že sa s navrhovateľom v zmluve o úvere na zmluvnej pokute pre prípad porušenia
zmluvných povinností dohodol, jeho obrana je založená len na tvrdení, že dojednanie o zmluvnej pokute
môže byť aj obsahom všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú podľa vyhlásenia účastníkov
zmluvy o úvere súčasťou základnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že navrhovateľ

ani nemal k dispozícii všeobecné podmienky poskytnutia úveru, odporca nepredložil dôkaz, ktorý by
vyvrátil tvrdenie navrhovateľa, že tieto všeobecné podmienky nemal k dispozícii a nepodpísal ich.

Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je iba
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je platné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v uznesení sp. zn. 2Cdo/245/2010 z 30. novembra 2011 vyslovil záver, že všeobecné obchodné

podmienky sú pre strany zmluvy, ktorej súčasť majú tvoriť záväzné len v prípade, ak boli zmluvnej strane
známe (znalosť týchto podmienok musí preukázať strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva)
a písomná forma právneho úkonu, ktorý má byť obsiahnutý vo všeobecných podmienkach je zachovaná
len v prípade, ak je tento dokument podpísaný zmluvnými stranami. Ak zákon vyžaduje písomnú formu
právneho úkonu a všeobecné obchodné podmienky neboli zmluvnými stranami podpísané, právny úkon

nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. I keď predmetom konania vedeného na najvyššom súde
pod sp. zn. 2Cdo/245/2010 bolo skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, rozhodnutie je aplikovateľné
aj na prejednávanú vec.

K rovnakému záveru, že pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje odkaz v

základnej zmluve na všeobecné obchodné podmienky, ale je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj
druhý predpoklad, to znamená známosť všeobecných zmluvných podmienok alebo ich priloženie k
zmluve preto, aby boli tieto všeobecné obchodné podmienky záväzné pre účastníkov dospel aj Ústavný
súd Českej republiky v rozhodnutí, na ktoré odkázal už súd prvého stupňa sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.
11. 2013. Ústavný súd Českej republiky v citovanom rozhodnutí konštatoval, že aj v spotrebiteľských

zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť v zákonných limitoch, medzi ktoré
patrí, že nesmú (pod hrozbou absolútnej neplatnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka)
obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamená k ujme spotrebiteľa značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu,
aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy vpisovať dohody technického a vysvetľujúceho charakteru.

Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom skryl
dodávateľ zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie zmluvnej pokuty).
Ak dodávateľ sa správa takto popísaným spôsobom, nepoctivo, tomuto jeho konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu. V bode 33 nálezu I. ÚS 3512/11 Ústavný súd Českej republiky vyslovil konečný

záver, že dojednanie o zmluvnej pokute alebo rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve nemôže
byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy, t. j.
listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje.

Správny je záver okresného súdu, že z neplatnej zmluvnej podmienky nevznikol odporcovi nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 312,- Eur. Ak napriek tomu navrhovateľ odporcovi zmluvnú
pokutu zaplatil, odporca získal na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného
právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
navrhovateľovi vznikla odporcovi podľa § 456 Občianskeho zákonníka.

Odvolanie odporcu nebolo dôvodné, preto odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel.

Navrhovateľ si neuplatnil náhradu trov konania ani v odvolacom konaní. Napriek jeho úspechu v
odvolacom konaní mu náhrada trov odvolacieho konania prisúdená podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.