Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/301/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204282
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813204282.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ S. H., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXX/XX,
R., X/ D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42 264 154, Lehnice 725, o zaplatenie 2.690,54
€ s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o zaplatenie 850,79 € s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalované v 1/ a 2/ rade sú povinné zaplatiť žalobcovi sumu 1.441,44 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.05.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.06.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.07.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.08.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.09.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.10.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.11.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.12.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.01.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.02.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.03.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 22,88 € od 21.04.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 22,88 € od 21.05.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 22,88 € od 21.06.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 22,88 € od 21.07.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 22,88 € od 21.08.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 22,88 € od 21.09.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 22,88 € od 21.10.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 22,88 € od 21.11.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.11.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.01.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.02.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.03.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.04.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 22,88 € od 21.05.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 869,44 € od 21.06.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 23.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
v 1/ rade S. H. a žalovanú v 2/ rade D. E. zaplatiť mu sumu 2690,54 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2522,62 € od 29.6.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil
tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zo dňa 28.06.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v 1/ rade a poručiteľovi. Žalovaná v 2/ rade
je na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/115/2012 dedičom po poručiteľovi D. H., ktorý zomrel
dňa 10.04.2012. Postupca a žalovaná v 1/ rade uzatvorili dňa 05.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0561361850, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške (1659,69 €) 50.000 Sk s tým, že
postupca poskytne žalovanej v 1/ rade a poručiteľovi úver a žalovaná v 1/ rade a dlžník sa zaviazali
splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a
náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 2690,54 €, ktorá pozostávala z istiny 2522,62 € a vyčíslených úrokov
vo výške 167,92 €. Žalovaná v 1/ rade a poručiteľ nesplnili svoj záväzok splatiť poskytnutý úver,
preto žalobca v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
12.06.2012. Žalované do dnešného dňa svoj dlh neuhradili ani čiastočne. Dňa 11.11.2011 žalobca
uzatvoril so žalovanou v 1/ rade Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako aj
nákladyinkasnéhokonania,ktorésižalobcavtomtokonaníneuplatňuje.Ďalejuviedol,žezastávanázor,
žezmluvaobsahujevšetkyznakyaspĺňavšetkypodstatnénáležitostizmluvyoúverepodľa§497 až507
Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.06.2011, t. j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalované ku dňu spísania žaloby neuhradili žiadnu sumu.
Podaním doručeným súdu dňa 05.06.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaných OZ
slovenských spotrebiteľov OZ, ktorý však vo veci nepodal žiadne vyjadrenie.
Žalobca podaním zo dňa 23.02.2015 upravil žalobný návrh a to tak, že od žalovaných v 1/ a 2/ rade
požaduje zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania návrhu na začatie konania,
t. j. 75 nepremlčaných splátok vo výške 1839,75 € spolu s príslušenstvom s tým, že žalovaná v 2/ rade
je povinná zaplatiť najviac sumu zodpovedajúcu jej dedičskému podielu. Vo zvyšnej časti zobral návrh
na začatie konania späť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami žalobcu, čiastočným
späťvzatím a zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná v 1/ rade a poručiteľ, nebohý D. H. ako dlžníci uzatvorili
dňa 05.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561361850 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v
sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol
žalovanej v 1/ rade a poručiteľovi poskytnutý úver vo výške 1659,69 € (50.000 Sk), ktorý sa zaviazali ako
dlžníci splácať v mesačných splátkach po 24,53 € (739 Sk) k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosť úveru bola určená na deň 20.07.2015, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu
zmluvy 10,60% ročne a RPMN 5,92 %.
Podľa čl. V. bod 2 zmluvy žalovaní ako dlžník vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásili, že sa oboznámili so Sadzobníkom a
súhlasia s ním.
Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.V bode 5. článku 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).
V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).
Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.
Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).
Podľa čl. 7 bod 7.3.1. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva, spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom, nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečerpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.
Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní.
Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky.Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 12.6.2012 adresovaným
žalovaným oznámil, že pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ich na splnenie povinnosti najneskôr do
15 dní od doručenia tejto výzvy.
Listom zo dňa 12.06.2012 žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti z
ich strany vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 12.06.2012 a vyzval ich k splateniu dlžnej sumy
vo výške 2690,54 € do 15 dní od doručenia tohto oznámenia.
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.6.2011 zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda
zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s
postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.
Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.07.2015, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 2.690,54 € a istina celkom sumu 2.522,62 €, istina do spl sumu 2.522,62 €, v ďalšom
bol uvedený počet dní omeškania 1255.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak
aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanou v 1/ rade a poručiteľom
ako dlžníkmi zo dňa 05.08.2005, na základe ktorej zmluvy im bol poskytnutý úver v sume 1.659,69 €,
ktorý sa zaviazali splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju
vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzavretej medzi
ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na žalobcu
ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov
s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa
§ 470 ods. 2 OZ, ak je viac dedičov zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5D/115/2012 poručiteľ D. H.,
dlžník, ktorý uzavrel zmluvu, zomrel dňa 10.04.2012, t. j. po začatí súdneho konania a ako dedičia
zo zákona v I. skupine prichádzajú do úvahy manželka a deti a to S. H. (žalovaná v 1/ rade), D. E.,
rod. H., nar. XX.X.XXXX, S. R. I. S. M., pričom dedičia o vyporiadaní dedičstva uzavreli dohodu, na
základe ktorej nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva nadobudla D. E. v celosti v pomere k
vlastníckemu podielu poručiteľa bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim spoludedičom, čím je daná
pasívna legitimácia žalovanej v 2/ rade.
Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovanými ako dlžníkmi, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaní oboznámili,
súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 19.16 žalovaní ako klient výslovne súhlasili
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo
podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka ako postupca disponovala
súhlasom žalovaných na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu - žalobcu. Postúpenie na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a postupcom bolo platné a účinné a teda je daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika, ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho konania (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych
predpisov; ďalej len „OSP“ ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o nároku.
Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá 20.07.2015. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 23.04.2010, žaloba bola podaná dňa 23.04.2013. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 21.5.2010.
Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje iba nárok na zaplatenie 75 nepremlčaných splátok za použitia
štvorročnej všeobecnej premlčacej lehoty.
K aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať
na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava
odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej
veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník
ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok, kde na uvedené
nemá vplyv ani skutočnosť uvádzaná vedľajším účastníkom, že v čase postúpenia pohľadávky boli
žalované v omeškaní 1255 dní.
Pokiaľ ide o uznanie záväzku žalovanou v 1/ rade, toto bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom
listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie
môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď
je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným
spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou,
priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a
urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie
prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď
samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Samotné uznanie záväzku sa v dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní
dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v
poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva,
že záväzok žalovaná uznala dňa 11.11.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce
spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo ešte v čase, keď dlh ešte nebol
premlčaný.
Po tomto skonštatovaní ako aj aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou premlčania
ako aj po postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu
nároku.
Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1839,75 € predstavujúcej 75 nepremlčaných splátok
spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške z jednotlivých splátok úveru do zaplatenia.
Pokiaľideojednotlivénárokyžalobcu,úverbolžalovanýmposkytnutýpriúrokovejsadzbe10,60%ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2005, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 5,45% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, lebo výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými
ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,65 € (50 Sk) mesačne.
Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,65 € predstavuje
sumu 22,88 € ( výška splátky 24,53 € - poplatok 1,65 €), pričom nepremlčanými bolo 63 splátok, ktorých
splatnosť nastala po 21.05.2010 každá v sume 22,88 €, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy
1441,44 € a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že novelizácia bola akýmsi
vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako
účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre
finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na poplatok v rámci splátok, ktoré sa mali stať
splatnými po 20.7.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok na poplatok za
správu úveru obsiahnutý v splátkach po 20.7.2013 žalobcovi nepriznal.
V danom prípade ide o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako
súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách, splátky splatné do 20.7.2013. Súd
dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Ak žalobca ako
veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne tento úver
spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalované ako spotrebitelia, ktoré
predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu
vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru
uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol.
Keďže sa žalované dostali s plnením peňažnej čiastky do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania avšak iba zo sumy 1441,44 € tak, ako ju vypočítal vyššie po nepriznaní nároku na poplatok
za správu úveru a to odo dňa 21.05.2009 do zaplatenia vo výške tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len ,,OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V danom prípade súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 850,79 € zastavil z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti, čím žalobca procesne zavinil zastavenie konania
v tejto časti žalobného návrhu, čo súd považoval za úspech žalovaných. V zostávajúcej časti žaloby o
zaplatenie sumy 1441,44 € s príslušenstvom, tejto žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu.
Úspech účastníkov v percentuálnom vyjadrení teda u žalobcu predstavuje 53% a u žalovaných 47%, čo
znamená, že úspech účastníkov je v zásade rovnaký, preto súd v zmysle tak, že účastníkom konania
vrátane vedľajšieho účastníka náhradu konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.