Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203583
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203583.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Praha 1, Nové
město, Politických vězňu 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej I. G., M. 3, o zaplatenie 232,45 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/416/2013-47 z 24.1.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov tohto konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, vydania akého rozhodnutia sa žalobca podanou žalobou podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), domáhal, na čo poukázal, resp. čo žiadal a
nežiadal a, čo na jeho výzvu, aby predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi jeho právnou predchodkyňou
a žalovanou, uviedol. Ďalej uviedol, že žalovaná v súlade s čl.5 Nariadenia nedoručila mu odpoveď na

tlačivo C a pripojenú žalobu, že vykonal dôkazy v súlade s čl.7 ods.1 písm. b) v spojení s čl.9 ods.1-3
Nariadenia a to oboznámením sa so Zmenkou z 22.7.2009, ako aj so Zmluvou o úvere z 22.7.2009
uzavretou medzi predchodkyňou žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), pripojením fotokópie zo spisu Okresného súdu (ďalej len
OS) Rožňava 9Er/200/2011. Napokon uviedol, čo vyplýva z originálu zmenky predloženej žalobcom a zo
Zmluvy o úvere č.103000009 uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 a žalovanou
22.7.2009. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná

a preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie podľa Nariadenia, nakoľko
žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR) a žalovaná je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR). Predmetom konania
je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl., čo je v súlade s čl.2 a 3 cit.
Nariadenia. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva
s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. V prvom rade posúdil
platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák.č.191/50 Sb. - Zákon zmenkový

a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená v čl.1 druhej časti cit. zák. Citoval
znenie §,5,§ 11,§ 33,§ 48 ods.1,§ 75 a § 77 uvedeného zák. Preskúmal predloženú zmenku a zistil, že
ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené 2 možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
V zmenke sú totiž uvedené 2 údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s§ 37 ods.1 O. z. (citoval jeho znenie). Neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápisu zaplatím za túto zmenku pri predložení je uvedená zročnosť zmenky na videnie
a z údaja na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia je uvedená zročnosť zmenky na určitý

čas po dáte vystavenia. „Jedná sa“ teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je
to uvedené v § 33 ods.2 cit. zák. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú [rozhodnutie Najvyššieho
súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011]. Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a
n. cit. zák., kde sú taxatívne vymenované 4 spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob
určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok NS SR 1Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu

v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie - vistazmenky.
Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní (napr. za 30 dní po videní) nazývané lehotové
vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas po vystavení (napr. za 30 dní po vystavení)
nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná zmenka, ktorá má uvedený konkrétny
dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa
má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a to jednak na videnie a jednak

fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote štyroch 4 od vystavenia. Dospel k záveru, že predložená
zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods.1 uvedeného zák. a preto je podľa ods.2 cit. §
neplatná. Preto žalobu zamietol. Zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou
viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť
zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. V konaniach o právach

z indosovanej zmenky súd v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla (najmä § 495 O. z. a § 17 cit. zák.). Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej
osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa
úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je síce založený

na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať
práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový
veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť odlišná. „Naviac“
dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné
očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže mať celkom fatálne dôsledky v

podobne vzniku dlhovej špirály [IV.ÚS 457/10 Ústavného súdu (ďalej len ÚS) CZ]. Nie je možné totiž
prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej strany. Keďže zmenka
bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, ex offo preskúmal
zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve „sa jedná“ o neprijateľné zmluvné
podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť

platná zmenka. V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O. z. a z.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch,vsúladesoSmernicouRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Citoval znenie čl.2
písm. a) a čl.3 ods.1,2 smernice 93/13/EHS,§ 121 O. s. p.,§ 37,§ 39,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm.

k),5, § 54 O. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy a § 4 ods.6 z.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)
C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa

záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VPPÚ, teda jej obsah a ani konkrétne znenie
nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl.17 VOP (jeho znenie citoval),
je v priamom rozpore s § 4 ods.6 z.č.258/01 Z. z. Podľa zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým

úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal podľa čl.4 VPPÚ splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu
zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom
k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky považuje za podmienku, ktorá je podľa čl.2 písm. a) v spojení s ust.
prílohy ods.1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom

a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého
prísl. pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods.4 písm. k) O. z. požadovať od
spotrebiteľaneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímjehozáväzku.Takétozmluvnédojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods.5
O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového
úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je - podľa jeho názoru - v rozpore s dobrými

mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe
(následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od
15.1.2009, konkrétne § 369 ods.1 Obch. zák. platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nar.vl.č.87/95 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie
uvedeného zákonného ust. so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka
sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá
vo VPPÚ, je právnym úkonom obchádzajúcim zák., ktorý je podľa § 39 O. z. absolútne neplatný a
preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Zistil,
že oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods.2 písm. h),i),j) a k)

zák.č.258/01 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN
a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods.3 zák.č.258/01 Z. z. sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Z toho vyplýva, že Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru 500 € a nie
984 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke 842,45 €. „Naviac“ zmenka je v
rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nakoľko prísl. v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne

30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť
650 €, pričom v zmenke je až 842,45 €. Preto je takáto zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať. Aj
z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Výrok o trovách konania oprel o
§ 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešná
žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s
§ 221 ods. l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd svoje rozhodnutie
založil na čl.4 ods.4 Nariadenia s tým, že ho vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský
vzťah. 2. Súd uvádza, že na jeho výzvu síce neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a listiny

nepredložil, preto návrh zamietol. 3. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné,
aby ho súd vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a
splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne
irelevantnej požiadavky (pričom irelenvatnosť bola z jeho strany v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k
zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v

právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4.
Je nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a
vystaviteľomzmenky(vtomtokonanížalovanou).Jevlastníkomcennéhopapiera(málenzmenku),ktorý
nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle

platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným
papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového
nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 5. V
súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov (najmä Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 a rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002), ktorých právna úprava zmenkového

práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec, je zmenka
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Súdsaaplikácioupríslušnýchust.ozmenkeupravených
v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
6. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však
vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne
posúdenie veci. 7. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 8. Súd sauspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať
z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. zásadne nesúhlasí s tým, že
súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom

na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý
súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod
podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. 9. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú

predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim
súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods.1 O. s. p.) spôsobom zakotveným v § 157 ods.2 O. s. p. Z
odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže
byť a j situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v

konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil
(Nález ÚS SR III.ÚS 36/2010). 10. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku
a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,
ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právne poriadku nemôžu súvisieť. 11. V neposlednom rade

je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť
(nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovanou
mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho

konania. „Sú“ teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby preukázal. 12. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na
tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. 13. Ak
existujejehodôkaznápovinnosťvovzťahuknímtvrdenýmskutočnostiam,adabsurdumtvrdí,žeexistuje
ajdôkaznápovinnosťsúduvovzťahuksúdomtvrdenýmskutočnostiam.Opäťadabsurdum,aksúdsvoje

tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah),
neuniesoldôkaznébremenoanemôženatomtozákladezaložiťsvojerozhodnutie.Uvedenákonštrukcia
je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani oprávnenie
kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však
zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní

vystupuje nie proti 2 žalovaným (1. samotná žalovaná, 2. súd), ale proti jedinému žalovanému, pričom
súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.
14. Súd ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná,

tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z
22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval jej aktivitu.

Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie
je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.
s. p., súd porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti
a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa

Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo
jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie
je možné ničím iným nahradiť. 18. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo

dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke
za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 19. Súd z vlastnej iniciatívy, beznávrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných

skutočností. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej
pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu
nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 20. Súd
požadovalodnehopreukázanieskutočností,oktorýchobjektívnenemalžiadnuvedomosťatobôžnemal
k dispozícii požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná

jeho povinnosť mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú
z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka je celkom samostatným nárokom, nič
ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného vyplýva nesprávne právne posúdenie veci. 21. Súd nesúhlasil
s jeho názorom o tom, že významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto
jeho tvrdenie je v rozpore so spotrebiteľským právom. Súd síce poukazuje na predpisy európskeho
i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ust. (cit., či necit.) súdom tvrdený rozpor

nevyplýva. Tvrdenie súdu je tak opäť fabulované, ničím nepodložené a neodôvodnené. Rozhodnutie je
v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces a zakladá odvolací dôvod. 22. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie
citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom

zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval).
23. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na

seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval jej aktivitu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny
charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť
(§ 5 ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., súd porušil ust. o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné

prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. Súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný
zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého
obchodného styku. 25. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto
dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná

na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba
zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne
súhlasila. 26. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008
(citoval z neho). 27. Poukázal aj na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v
Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z ktorého citoval. 28. V okolnostiach rozhodnutia

súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespomosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť
záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke,
zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť
priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči
uplatnenej zmenke neformulovala. 29. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový

úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový
úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými
mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) „mohla môže“
byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal
zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 30. Súd

však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. 31. Poukázal na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000
z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia
citoval). 32. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu

vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 33. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od neho požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišnýprávny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
celkom neopodstatnená a ak požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil,
nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl.4 ods.4 Nariadenia. 34. Súd dospel k záveru, že zmenka

je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi
na zmenke napísaným údajom zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia. 35. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len
4 spôsobmi predpokladanými zák., inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti
zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zák. explicitne neudáva akým spôsobom

sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už
desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po r.1930 (konanie Ženevskej konferencie), od
kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja
zročnostiúdajnajmänasledovnýmislovnýmivyjadreniami:napredloženie,popredložení,pripredložení,
na videnie. Takéto označenie sa uvádza v staršej, ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K. - Spišiak,
J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944, s.217, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012,

s.182, Kovařík, Z. : Zákon směnečný a šekový. Praha 2011, s.130). 36. Je nesporné, že údaj, ktorý je
uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti pri predložení je tradičný údaj, ktorý sa používa
ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenky splatnej na videnie. 37. V zmysle čl. I § 34 ods.1
ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roku od dátumu vystavenia.
Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke

musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zák. explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení,
resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval
pochybnostiozameniteľnostisinýmúdajom.Jepotrebnémaťzároveňnazreteli,žezmenkapredstavuje
abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zák. prevoditeľná indosamentom, a preto sa
pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna

zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené
tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla
posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto,
komu, koľko, kedy a kde má platiť). 38. V tejto veci je na zmenke uvedené na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova na platenie,

predložiť. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie v lehote 4 rokov od vystavenia. Predložka v podľa
synonymického slovenského slovníka vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka počas.
Podstatné meno lehota podľa synonymického slovenského slovníka znamená obdobie ako určitý časový
úsek. Na základe uvedených výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka
má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia. Tzn., že uvedený údaj vymedzuje časový

úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na
platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie,
počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že
obdobie bolo predĺžené na 4 roky. 39. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom

lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka do, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia. Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a
význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky do ako bolo analyzované. Je potrebné mať na zreteli,
že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je možné vyjadriť aj inou slovnou kombináciou
bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmenkovom práve sa pri

výklade síce aplikuje princíp rigor cambialis, ktorý znamená zmenkovú prísnosť po formálnej stránke z
hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v
zmenkovom práve. 40. Na základe uvedeného údaj Zaplatím za túto zmenku pri predložení si navzájom
nekonkuruje s údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, pretože ide o 2 rozličné
údaje s 2 rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý

z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme aký typ ide z hľadiska
zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie. 41. Pokiaľ ide o argument, že NS SR mal v rozsudku 1Obdo 59/2010 z 26.1.2011
uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, a to na videnie a do
2 rokov od vystavenia, k tomuto uvádzal nasledovné. Je pravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I

§ 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by
robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok jej ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného
prípadu NS pri uvedení konštatácie Krajského súdu (ďalej len KS) v Nitre ako odvolacieho súdu (s.3
rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný celý text zmenky), že na listine boli uvedené 2rozdielne údaje splatnosti, a to splatná na videnie, t.j. ide o vistazmenku a zároveň splatná do 2 rokov od
vystavenia, t.j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom je pravdou, že text je na listine
vnútorne rozporný a KS v Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že zmenka je ničotná (neplatná).

Nad rámec uvedeného treba poznamenať, že NS SR ako súd dovolací sa touto otázkou v odôvodnení
rozhodnutia vôbec nezaoberal. V ňom posudzovanom prípade v tejto analýze sa však o takúto skutkovú
situáciu vôbec nejedná! V posudzovanom prípade je uvedený údaj splatnosti: na videnie, avšak iný údaj:
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1
ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ,

čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu na platenie predložiť.... Z toho dôvodu nie je možné vôbec
argumentovať cit. judikátom NS SR, pretože ide o skutkovo inú situáciu a navyše sa dovolací súd týmto
problémom ani vôbec nezaoberal. 42. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré
bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia
uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/l0/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v

jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. II. Súd zmaril konanie ako také a to porušením Nariadenia, čl.4 a 5, keď
vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu jeho práva na prístup
k súdu. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 21,5799 € bez

DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008
z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici
43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
Žalobca podaním (č.l.112) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s
ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné

späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,

podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených

hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

Podľa § 208 O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods.2 O. s. p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie žaloby späť,

alebo schváli zmier.
Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 4.5.2016 (doručenka pri č.l.113), avšak sa k nemu
nevyjadrila,ajkeďnatobolavyzvanáuznesením5Co/417/2015-113z28.4.2016,ktoréjejbolodoručené
tiež 4.5.2016 (doručenka pri č.l.113).
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ženepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.
h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku

ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania

alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací
dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil

správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:
Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.5) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich

vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej

zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.
Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k

ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.