Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207947
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113207947.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: K. L., bydliskom A. X/XX-XX, G. V.,
o zaplatenie zmenkovej sumy 556,34 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,85 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. októbra 2013, č. k. 36CbZm/26/2013-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie
zmenkovej sumy 556,34 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,85 eur, podľa článku 4 odsek 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007“) a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007 sa
jedná o cezhraničný spor. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je
daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí
v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd prvého stupňa

určil rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca
so žalovanou zvolili rozhodujúce právo) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o úvere - uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení
zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali

iný ako slovenský právny poriadok). Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nariadenia č. 861/2007 je dané
konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaná netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd prvého
stupňa pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov
obsiahnutých v súdnom spise. Dokazovanie vykonal oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu
z obchodného registra, plnomocenstvom, vlastnou zmenkou vystavenou žalovanou dňa 10.11.2008,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.06.2013, zmluvou o úvere č. 3610389 a všeobecných

podmienok poskytnutia úveru. Preskúmaním veci súd prvého stupňa zistil, že dňa 10.11.2008 žalovaná
uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej
len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3810204, podľa ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 300 eur. V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v
prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho

z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky,pôvodne vystavenej vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu z uvedenej zmluvy o
úvere č. 3610389, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi čiastku 653,26 eur v 12 mesačných
splátkach po 54,44 eur. Súd prvého stupňa pri posudzovaní, či zmluva, na základe ktorej vznikla

pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky
uzavrel, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
predvídané v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela, pričom vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely. Bez ohľadu

na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech

veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Vzhľadom
na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako
aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy, sa celá zmluva (jej obsah i
účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa
zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo žalobcovi,

resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo
na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola
(napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne
domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp.zn. 4 Obo
161/2007). Súd prvého stupňa bol toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť

ani z toho dôvodu, že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods.
4 písm. k), l) OZ a z toho dôvodu neplatná. Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ ale i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá i právna úprava
zák. č. 258/2001 Z. z., súd prvého stupňa sa záverom zaoberal naviac aj samotnou zmenkou (hoci právo

na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. prijať. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25
% ročne so zákonom. Podľa čl. I § 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku, a to na 6
% ročne. Ak uvedený úrok bol označený ako "zmenkový úrok", jedná sa o zmenkový úrok upravený v
čl. I § 48, ktorého výška je v rozpore so zákonom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd

prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu
v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a
žalovanej ich nepriznal, nakoľko právo na ich náhradu si neuplatnila ani nevyčíslila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok

v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Tvrdil, že v prejednávanej veci

došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia,
ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom
na § 120 OSP žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou.
Súdvychádzalenzoskutočnostítvrdenýchúčastníkmikonaniaavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastníci
navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou

zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli a ani im neumožnil sa k
vykonanému dokazovaniu vyjadriť. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP umožňuje súdu vykonať v sporovom
konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je
vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť

zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako
predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo
právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie
je možné ničím iným nahradiť. Nakoľko žalovaná na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia nevznieslanámietky voči zmenke, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu zaplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na
ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.

Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávky nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala.
Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky
a neobjektívne podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do
práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných

ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
Súd predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže
robiť sám súd. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením

ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v
sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má

všetkyzákonompredpísanénáležitosti,atedaideoplatnúzmenku.Napadnutýrozsudokjepodľanázoru
žalobcu prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť
vyplýva jednak zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého
stupňa nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa

postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným
spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a
právnym argumentom, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech. Súdny dvor (v rozsudku z 02.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08
P) rozhodol, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len

právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež
zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným
súdom ex offo, na ktorých chce založiť svoje rozhodnutie. Žalovaná vystavila zmenku, ktorú dobrovoľne
podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná
na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky, s takouto sadzbou zmenkového úroku žalovaná

jednoznačne súhlasila. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke vrátane zmenkového úroku. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa
nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Súd prvého stupňa
by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok, ktorý sa neprieči dobrým

mravom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie
v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 OSP) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.

1 písm. a) až g) OSP a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu
tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 OSP). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221

ods. 1 písm. f) OSP, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy

556,34 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 556,34 eur od 13.06.2009 do zaplatenia, 6
% ročného úroku zo sumy 556,34 eur od 19.10.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,85 eur a
náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.

Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia,
v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a
do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 10.11.2008 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 OSP. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.

Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a

prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ako bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší
procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu
prvéhostupňa(exekučnéhospisu),vktorommalremitent,spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,postavenie
oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd

prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 OSP verejne
vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 OSP vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5

Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať
ako všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k

pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo
zmenky. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi
nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere

závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z
nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného
bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu
skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkovýchpoznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných
dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému)
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy

spotrebiteľskej, keď plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len
za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa,
nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu
prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy
na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i

žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP. V spise sa na č. l. 23a až 23b nachádza poučenie účastníka, pri

č. l. 21 sa nachádza doručenka právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie,
avšak na doručenke sa nachádza označenie spisu (36CbZm/18/2013), ktoré nezodpovedá označeniu
predmetného spisu (36CbZm/26/2013). Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP je konkrétnym
vyjadrenímgenerálnejpoučovacejpovinnostipodľa§5OSPasúdjepovinnýjuvykonaťajvprípade,keď
je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP je vyjadrením koncentrácie občianskeho

sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti
a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má
rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne
aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a
predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru,

že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový
základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však
účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený

zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné
podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) OSP správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 OSP vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.