Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/214/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220041
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314220041.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. H., pre vymoženie
847,62 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod č.k. EX 23768/14, o udelenie poverenia, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 09.04.2015, č.k. 5Er/1163/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu
trov nepriznal, ako aj rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil pomocou ust. § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 103, § 104 ods. 1,
§ 146 ods. 1 písm. c), § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom
súde exekučné konanie pod spisovou značkou 17Er/145/2007. Súd si preto nechal pripojiť konečné

rozhodnutie v predmetnej veci, v ktorej tamojší súd uznesením č.k. 17Er/145/2007-30 zo dňa 02.12.2010
zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.149,17 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 4829/06 zo dňa 26.10.2006. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2013. Exekučné konanie je možné začať len na základe návrhu
a je začaté dňom, kedy prišiel súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Podanie návrhu

na vykonanie exekúcie má, rovnako ako podanie návrhu na začatie konania, procesnoprávne, ako aj
hmotnoprávne dôsledky. Medzi procesnoprávne dôsledky podania návrhu patrí napr. vznik prekážky
litispendencie, vznik prekážky res iudicatae, ako aj účinky založenia a trvania právomoci. Súd mal z
pripojeného rozhodnutia tamojšieho súdu preukázané, že v predmetnej veci účastníkov konania už na
tamojšom súde prebiehala exekúcia na vymoženie rovnakej pohľadávky priznanej totožným exekučným
titulom, ktorú súd z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky zakladajúcej

právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal vyššie uvedený exekučný titul, v zmysle § 57 ods. 2
Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia osobitných zákonov, smernice rady Európskej únie
a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, zastavil. Súd prvého stupňa vychádzajúc z uvedených
skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a
exekučné konanie zastavil, nakoľko v danom prípade tu existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom
ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že v tejto fáze exekučného

konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu vo vyššie označenej exekučnej veci exekučný
súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo
108/2012 ako aj 7Cdo 57/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104

ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné
konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukazoval
na vôľu zákonodarca, ktoré v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako

vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 44 ods.
2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O.s.p., pretože
takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Na tejto
skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v §
36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251

ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie O.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak
Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17Er/145/2007
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 4829/06 zo dňa 26.10.2006, exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul

je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b)
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).

Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré

trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o
ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú

istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré
však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné prejednávať znova.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.