Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Radošická Vallová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/841/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214202599.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. U.
XXXX/XXX, U., toho času na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou Tatianou Szabóovou,
tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. Mgr.
Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 220,24 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. júna 2015
č. k. 8C/223/2014-71 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby na strane odporkyne ako vedľajší účastník
do konania vstúpilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42
326 923. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 93 ods. 2 OSP a konštatovaním, že tretia osoba sa
stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane
niektorého z účastníkov. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA doručilo súdu oznámenie dňa 11.
08. 2014. Okrem toho mal za to, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na návrh.
Naviac, považoval za potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, účinného do 31. 12.
2014 nevyplývalo, že súčasťou podnetu vedľajšieho účastníka musí byť zároveň súhlas toho účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že zo žiadneho
ustanovenia § 93 OSP nevyplývalo, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní len v takých veciach,
ktorých predmetom je ochrana práv účastníkov konania tak, že je navrhovateľov alebo odporcov v jednej
veci niekoľko. Pokiaľ išlo o súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka, bolo zrejmé,
že ak by odporca vyjadril svoj nesúhlas, ktorý nemusí byť žiadnym spôsobom odôvodňovaný, súd by
vstup vedľajšieho účastníka nepripustil. Dňa 21. 04. 2015 bolo odporcovi doručené oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane s tým, že má možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od
doručenia. Zároveň bol poučený, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že
ku vstupu vedľajšieho účastníka nemá výhrady a s jeho vstupom do konania súhlasí. Odporca nedoručil
súdu žiadne vyjadrenie, avšak z takéhoto konania odporcu nebolo možné vyvodzovať tú skutočnosť,
že so vstupom vedľajšieho účastníka nesúhlasí. Ďalej uviedol, že cieľom prijatia ustanovenia § 93 ods.
2 bolo poskytnúť ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. (z osobitnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.), preto nepripustenie vedľajšieho účastníka z dôvodu,
že chýba výslovný súhlas odporcu s jeho vstupom by bolo v rozpore s účelom, pre ktorý bola právna
úprava prijatá. Ohľadom ďalšej námietky navrhovateľa, týkajúcej sa tzv. skráteného konania, súd prvého
stupňa bol toho názoru, že z obsahu spisu vyplýva, že platobný rozkaz vydaný nebol s poukazom naustanovenie § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku. V tomto štádiu konania preto
už nebolo možné hovoriť o tzv. skrátenom konaní. S ohľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA dôvodný a zákonom
prípustný, pretože v prejednávanej veci nešlo o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšieho
účastníka. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na skutočnosť, že odporca nevyjadril nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, súd prvého stupňa o námietke neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva rozhodol tak, že jej nevyhovel a pripustil, aby vedľajší účastník do konania na
strane odporcu vstúpil.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych
konaní upravuje vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá má nadobudnúť účinnosť
01. 01. 2015 tak, že dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 OSP a odstraňuje interpretačné problémy praxe
súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník
vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Návrh vychádzal zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu SR, že ani takýto vedľajší
účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri komu chce v konaní vystupovať, resp. že ani
účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám
neželá. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 č. C-470/12 dospel k názoru,
že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je
v rozpore s právom Európskej únie. Podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy podľa neho mohlo
združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného
spotrebiteľom. Okrem toho mal za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka bol
súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu
pritom vyplývala zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/13 zo dňa 19. 06. 2013. S ohľadom na vyššie uvedené uviedol, že
podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka
do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho,
aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Bolo potom otázne, či je účelom vstupu do konaní
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania, preto navrhol, aby odvolací
súd v zmysle § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do
konania sa nepripúšťa a zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, poukazujúc na
to, že s účinnosťou od 15. 10. 2008 OSP zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vstupovať ako
vedľajší účastník v konaní. Podľa jeho názoru, na vstup do konania postačuje preukázať, že vstupujúci
vedľajší účastník je právnická osoba a jej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených
práv. Zastal názor, že nie je potrebný výslovný súhlas odporcu na vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporcu do konania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Pl. ÚS 1/2014-9,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 a rozhodnutia krajských súdov v danej veci.
Ohľadne novelizácie OSP zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01. 01. 2015, dodal, že táto sa na daný
prípad nevzťahuje, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej
zo záruk právnej istoty. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnou argumentáciou,
navrhol konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP a požiadať Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka na strane konania
žalovaných spotrebiteľov, ako aj otázku trov konania v prípade nepripustenia vedľajšieho účastníka
v spotrebiteľských sporoch do konania na strane žalovaného spotrebiteľa. Alternatívne navrhol, aby
odvolací súd v súlade s § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušil a podal na Ústavný súd Slovenskej
republiky návrh na začatie konania o súlade § 93 ods. 6 OSP účinného od 01. 01. 2015 s čl. 1 ods.
1 Ústavy SR, nakoľko pri absencii intertemporálneho ustanovenia, toto zákonné ustanovenie nerieši
situáciu, podľa ktorej právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré začali a do ktorých vstúpili vedľajší
účastníci do 31. 12. 2014. V danej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/20/2010 zo
dňa 10. 03. 2011 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001 z
13. novembra 2002 II. ÚS 132/02 a z 5. apríla III. ÚS 171/2006. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu,
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015 do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 11. 02. 2014 podal na Okresnom súde Komárno žalobu
s návrhom na vydanie platobného rozkazu, v rámci ktorého sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy
220,24 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení. Odporca sa zaviazal
riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory
prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Celková neuhradená suma v čase postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 220,24 eura.
Podaním zo dňa 07. 08. 2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu
- Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Súd prvého stupňa predmetné oznámenie zaslal
účastníkom konania, pričom podaním zo dňa 26. 11. 2014 navrhovateľ vzniesol námietku voči vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Dôvodil tým, že pre vstup spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho
účastníka do tohto konania neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetom konania nebola
ochrana práv spotrebiteľov. Okrem toho namietal, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho
strane výslovne nesúhlasil. Naviac, takéto aktivity spotrebiteľského združenia nie sú žiadnou pridanou
hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, čo v praxi
aj súdy robia.
Súd prvého stupňa, zaoberajúc sa námietkou navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že pripustil, aby do konania na strane odporcu
vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO:
42 326 923.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.
Je tomu tak z dôvodu, že zákon umožňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa
alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať buď na výzvu účastníka konania, alebo na podnet
samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od okamžiku začatia konania až do vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu,
že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Novela Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je,
že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť ajsúhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Prihliadnuc na skutočnosť, že základným princípom materiálneho právneho štátu je princíp právnej
istoty, ktorý okrem iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd
prvého stupňa správne na daný prípad neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.
01. 2015. Naviac, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra
2013 sp. zn. 3Cdo 280/2013 odvolací súd dodáva, že ani v čase vstupu vedľajšieho účastníka do
konania na strane odporcu sama skutočnosť, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa prejavila vôľu vstúpiť do určitého konania, bez ďalšieho ešte neznamenala, že jej procesný
úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvolával vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto
právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP ešte neznamenal, že jej vstup do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka bol vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedal zákonu
procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania
ako vedľajší účastník a vyzval ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci mohli
vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený postup
bol zachovaný aj v danom prípade, a to oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do
konania navrhovateľovi, ako aj odporcovi, pričom odporca tento vstup vedľajšieho účastníka nenamietal,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.