Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218697
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115218697.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloletú U. X., nar. XX. XX. XXXX, štátnej
občianky SR a ČR, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, dieťa matky M. X., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky SR, bytom SR, J. XXX, zast. JUDr.
Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Trenčín, Piaristická 273/201 a otca U. N., nar. XX. XX. XXXX,
štátneho občana ČR, trvale bytom Č., H., okres C., t.č. bytom ČR, Q. X, J. XXX/XX, o nariadenie návratu

maloletej do krajiny obvyklého pobytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom podaným dňa 14. 09. 2015 sa domáhal nariadenia návratu maloletej do krajiny obvyklého

pobytu ČR. Svoj návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletej. Maloletá je štátnym občanom ČR a SR,
matka je štátnym občanom SR a on je občanom ČR. Až do 31. 08. 2015 maloletá bývala spoločne
s obidvomi rodičmi v ČR v byte na adrese J. XXX/XX, Q. X. Medzi ním a matkou, ako rodičmi, došlo
k partnerskej kríze, ktorú matka riešila začiatkom roka 2015 podaním návrhu na zverenie maloletej do
svojej starostlivosti, avšak potom ako sa nezhody urovnali, svoj návrh zobrala späť a miestne príslušný
Obvodný súd pre Prahu 1 konanie v šiestom mesiaci r. 2015 zastavil. Toto rozhodnutie nenapadol nikto

z oprávnených odvolaním, takže nadobudlo právoplatnosť. Maloletá v deviatom mesiaci r. 2015 si mala
začala plniť základnú školskú dochádzku, bola prihlásená súčasne do dvoch škôl v ČR, pričom jednu
žiadosť podpísala aj matka. Matka bez toho, aby mu to oznámila, prihlásila maloletú rovnako aj do ZŠ
v J. a to bez jeho súhlasu a vedomia. Dňa 31. 08. 2015 odviezla maloletú na Slovensko. Potom, čo sa
pokúsil odviesť maloletú späť do ČR dosiahla matka flagrantne nepravdivými údajmi týkajúce sa miesta
obvyklého pobytu maloletej, nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bola mu uložená povinnosť

odovzdať maloletú matke. Toto uznesenie bolo dňa 05. 09. 2015 na území ČR vykonané a maloletá
sa tak v súčasnej dobe nachádza u matky. Proti predbežnému opatreniu podal odvolanie, v ktorom
namietol nedostatok právomoci slovenských súdov. Matka v predbežnom opatrení účelovo tvrdila, že s
maloletou býva na Slovensku už od r. 2014. V skutočnosti maloletá spolu s matkou na Slovensku iba
niekoľkokrát navštívila starých rodičov maloletej, vždy na dobu nanajvýš niekoľkých dní a ostatnú dobu
bývala maloletá u svojich rodičov v Prahe. Až do 04. 09. 2015 nebolo vydané žiadne rozhodnutie,

ktoré by právoplatne upravovalo starostlivosť o maloletú. Matka na základe vykonateľného predbežného
opatrenia mu zamedzila výkon jeho rodičovských práv a maloletú odviezla do štátu, kde maloletá nemá
a nikdy nemohla mať obvyklý pobyt v zmysle príslušných noriem medzinárodného práva.

Matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08. 10. 2015 žiadala návrh otca zamietnuť z dôvodu, že 1/ otec
nedokáže poskytnúť a zabezpečiť žiadne stabilné zázemie a prostredie maloletej, v ktorom by mohla

maloletá bez fyzickej, či psychickej ujmy bezprostredne vyrastať, 2/ obvyklým pobytom maloletej je SR
vzhľadom k porovnateľnej dĺžke pobytu maloletej na Slovensku a v ČR, širšie citové väzby na Slovensku(starí rodičia, kamaráti, spolužiaci...), v ČR nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie, kontakt s
deťmi v jej veku bol obmedzený, navštevovanie ZŠ, dlhodobé zdržiavanie sa na území SR. Ďalej v
návrhu uviedla, že maloletá je štátnou občiankou SR a ČR, trvalý pobyt má podľa jej trvalého pobytu

nahlásený od 28. 12. 2009 na adrese J. XXX v SR a podľa trvalého pobytu otca na adrese Obecného
úradu H. v ČR. Od r. 2008 s otcom žili v spoločnej domácnosti v prenajatom byte na adrese W. XX,
Q. X, ČR až rok po narodení maloletej, t.j. do r. 2010, kde sa z dôvodu nedoplatkov na nájomnom (na
úhradu dlžného nájomného minula veľkú časť peňazí, ktoré dostala od rodičov) museli z predmetného
bytu vysťahovať. Následne sa presťahovali opäť do nájomného bytu a to na adresu Q. X, J. XX. Počas

doby spolužitia s otcom maloletej sama a od narodenia spolu s ňou sa striedavo zdržiavali v prenajatom
byte spolu s otcom maloletej a to v ČR, naposledy na adrese J. XX, Q. X a v rodinnom dome jej
rodičov na území SR. Do definitívneho zhoršenia bytovej situácie celej rodiny v Q. boli jej pobyty spolu
s maloletou na Slovensku u jej rodičov vo frekvencii minimálne okolo 10× ročne po dobu 10-14 dní.
Dlhodobé neuhrádzanie nájomného a zálohových platieb za energiu (vo veľkom rozsahu postupne
splácané za výraznej finančnej podpory jej rodičov), začatie konania o vypratanie bytu a neriešenie

neúnosnej bytovej situácie zo strany otca maloletej malo za následok, že sa spolu s maloletou striedavo
zdržiavali na obidvoch už uvedených adresách. V posledných 18-20 mesiacoch s porovnateľnou dĺžkou
pobytu tak v ČR ako aj v SR. O každom takto relatívne dlhom pobyte na Slovensku otec maloletej
vždy vedel a nikdy sa tak nedialo proti jeho vôli. Maloletá v ČR nenavštevovala žiadne predškolské
zariadenie, celé dni trávila s ňou. Sociálny kontakt s inými deťmi v jej veku bol zabezpečený hlavne na

detských ihriskách, prípadne príležitostnými návštevami u známych a priateľov. Z dôvodu narušených
vzťahov otca maloletej k vlastnej matke bytom v J. zabezpečovala jej kontakt s vnučkou cestou na
alebo zo Slovenska. Od augusta 2015 s maloletou trvalo žije na Slovensku v dome svojich rodičov,
kde má maloletá zabezpečené všetky potreby. Odo dňa 02. 09. 2015 maloletá navštevuje 1. ročník
ZŠ s MŠ v J. na základe rozhodnutia o prijatí zo dňa 11. 02. 2015 č.k. 19/15. Okrem toho navštevuje

školský klub, chodí na tanečný krúžok a navštevuje základnú umeleckú školu hudobný a výtvarný odbor.
Prostredie, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, maloletej nie je neznáme. Okrem starých rodičov a
rodinných príbuzných má tu veľa svojich kamarátov a spolužiakov. Vzhľadom na odovzdanie bytu na
J. Y. W. Q. ku dňu 02. 10. 2015 jediným bydliskom maloletej je rodinný dom v J. so súpisným číslom
XXX. Pokiaľ otec tvrdí, že maloletá má obvyklý pobyt v ČR, nevymedzuje kde presne by to malo byť.

Miesto kde sa maloletá v Čechách zdržiavala, t.j. byt na J. Y. W. Q., nie je v súčasnosti možné považovať
za jej bydlisko a akýkoľvek vzťah k prostrediu, kde má podľa otca založený trvalý pobyt v Čechách na
obecnom úrade J. H., je vylúčený. Doba nájmu bytu na J. Y. XX bola dohodnutá do 31. 10. 2011, avšak
byt bol užívaný do 02. 10. 2015, kedy bol z jej strany ako nájomcovi odovzdaný právnemu zástupcovi
prenajímateľov (kľúče od bytu a podobne) z dôvodu uzavretia zmieru v rámci prebiehajúceho súdneho

konania o vypratanie bytu, vedeného pred Obvodným súdom pre Prahu 1 č.k. 31C/53/2015 iniciovaného
z dôvodu nehradenia nájomného, ktorý sa ku dňu 02. 10. 2015 vyšplhal na 292.000 Kč.

Kolízny opatrovník rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu z dôvodu, že nemá informácie, v akých
podmienkach sa otec zdržiava.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením a s rodným
listom maloletej, návrhmi matky podanými na Obvodný súd Praha 1 dňa 25. 02. 2015, uznesením
Obvodného súdu pre Prahu 1 č.k. 33Nc/4/2015-24 zo dňa 03. 03. 2015, uznesením Mestského súdu
v Prahe č.k. 39Co/116/2015-38 zo dňa 01. 04. 2015, uznesením Obvodného súdu pre Prahu 1 č.k.

33Nc/4/2015-50 zo dňa 12. 06. 2015, žiadosťou o prijatie maloletej k základnému vzdelávaniu zo dňa
29. 01. 2015 a zo dňa 20. 01. 2015, rozhodnutím o prijatí maloletej k základnému vzdelávaniu ZŠ W.
zo dňa 05. 02. 2015, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 31PPOm/1/2015-9 zo dňa 04. 09. 2015,
odvolaním otca voči uzneseniu 31PPOm/1/2015-9 zo dňa 04. 09. 2015, návrhom otca podaným na
Obvodný súd pre Prahu 1 zo dňa 08. 09. 2015, oznámením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu

detí a mládeže zo dňa 30. 09. 2015, oznámením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. 09. 2015,
oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 30. 09. 2015, oznámením ÚPSVaR Trenčín
zo dňa 06. 10. 2015, oznámením Obvodného oddelenia PZ Trenčianske Teplice zo dňa 05. 10. 2015,
oznámením Obce J. zo dňa 12. 10. 2015, vyjadrením otca zo dňa 14. 10. 2015, vyjadrením starých
rodičov maloletej zo strany matky zo dňa 16. 03. 2015, nájomnou zmluvou zo dňa 01. 11. 2010, podaním

zástupcu otca zo dňa 18. 12. 2014, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoPPOm/1/2015-45
zo dňa 29. 09. 2015, správou zo sociálneho zisťovania zo dňa 14. 10. 2015, záznamom z pohovoru
s maloletou, kresbou maloletej, charakteristikou maloletej zo školského zariadenia zo dňa 12. 10.
2015, vyjadrením otca zo dňa 22. 10. 2015, emailovým oznámením Centra pre medzinárodnoprávnuochranu detí a mládeže zo dňa 08. 12. 2015, správou o prešetrení pomerov v domácnosti otca zo dňa
26. 10. 2015, návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 06. 11. 2015, uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/208/2015-135 zo dňa 04. 12. 2015, odvolaním otca k návrhu matky

na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 05. 11. 2015, oznámením ÚPSVaR Trenčín zo dňa 10. 12.
2015, záznamom ÚPSVaR Trenčín zo dňa 18. 11. 2015, podaním ZŠ maloletej zo dňa 06. 11. 2015,
správou zo sociálneho šetrenia zo dňa 30. 11. 2015, správou z psychologických konzultácií zo dňa 15.
12. 2015, záznamom ÚPSVaR Trenčín zo dňa 05. 11. 2015, rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 1
č.k. 31C/53/2015-60 zo dňa 08. 12. 2015, podaním otca zo dňa 15. 12. 2015, rozhodnutím Okresného

úradu Trenčín odbor školstva zo dňa 09. 11. 2015, rozhodnutím ZŠ s MŠ J. zo dňa 15. 12. 2015,
verejnou vyhláškou Obecného úradu H. zo dňa 02. 11. 2011, podaním zástupcu otca zo dňa 30. 12.
2014,emailovoukomunikáciourodičov,dohodouopracovnejčinnostimatky,potvrdenímopatrovníckeho
práva otca podľa právneho poriadku ČR, vyjadrením otca zo dňa 18. 01. 2016, prísľubom zo dňa 18. 01.
2016, výpisom z registra trestov otca, emailovým oznámením Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže ČR, oznámením OOPZ Trenčianske Teplice zo dňa 18. 02. 2016 a záznamom o zásahu

zo dňa 05. 11. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec vo výpovediach uviedol, že s matkou sa zoznámil v Prahe asi v r. 2005/2006, kedy začali spolu
žiť, bývali v jeho ateliéri, pretože vtedy prebiehal jeho rozvod. V ateliéri bývali 2 roky spolu s matkou
maloletej a nepravidelne s nimi žili jeho 3 deti, ktoré k nemu chodili. Ateliér sa nachádzal na adrese H.

Y., ktorý sa prestal používať ako ateliér. Tejto nehnuteľnosti nebol vlastníkom, užíval ju na základe ústnej
dohody s vlastníkom jeho kamarátom V. F.. Maloletá sa narodila vo W. v ČR, má slovenské a české
štátne občianstvo. V období rokov 2008 až 2011 bývali na ulici W. v byte, ktorý mali prenajatý na základe
nájomnej zmluvy uzavretej matkou maloletej. V domácnosti žili spoločne s maloletou a jeho dvomi
synmi z predchádzajúceho manželstva, ktorí mu vtedy ešte oficiálne neboli zverení do starostlivosti

súdom, až následne. V r. 2010 alebo 2011 sa presťahovali na súčasnú adresu. V súčasnom byte bývali
na základe nájomnej zmluvy uzavretej s matkou z dôvodu, že každý rok si musela predlžovať pobyt
ako cudzí štátny občan a preto pri kontaktovaní s cudzineckou políciou bolo výhodné mať uzavretú
nájomnú zmluvu. V tejto domácnosti býval spolu s matkou, maloletou a jeho dvomi synmi. Častým
hosťom ich domácnosti bola aj jeho dcéra, ktorá mu nebola zverená do starostlivosti. Maloletá má

v ČR rovnaké trvalé bydlisko ako je jeho a je na adrese H. XX. Matka trvalé bydlisko v ČR nemá.
V mieste svojho trvalého bydliska od vysokoškolských čias nebýva. Maloletá bola a je stále vedená
v zdravotnom, sociálnom systéme ČR. V ČR má maloletá stále ošetrujúcu detskú lekárku, ktorú od
narodenia navštevovala, nikto ju z ambulancie ošetrujúceho lekára neodhlásil. Taktiež maloletá nebola
odhlásená od zubára. Matka plynulo bez prízvuku hovorí českým jazykom, materinským jazykom

maloletej je preto čeština. V domácnosti s maloletou hovorili v českom jazyku. Maloletá t.č. trocha ovláda
anglický jazyk a viac a viac slovenský jazyk. Pokiaľ matka s maloletou bola na území SR, hovorila s
ňou v českom jazyku. Maloletá nenavštevovala predškolské zariadenie, pretože vo veku 3 rokov jej
matka náhle ochorela, absolvovala veľa nemocničných pobytov. V r. 2012 matka začiatkom 4. mesiaca
bola hospitalizovaná a vrátila sa do domácnosti až pred Vianocami. Zdravotný stav matky bol vtedy

veľmi vážny, bola na hranici života a smrti. Počas tohto obdobia zabezpečoval starostlivosť o maloletú
spolu s dorastajúcimi deťmi. V r. 2013 sa zdravotný stav matky stabilizoval, nebola hospitalizovaná,
podrobovala sa ambulantnej liečbe. Matka však ešte 1× bola dlhodobo hospitalizovaná, opätovne bola
v ohrození života a to v r. 2014, resp. 2013. V treťom mesiaci r. 2015 matka absolvovala operáciu, bola 6
týždňov hospitalizovaná. Počas tohto obdobia zabezpečoval starostlivosť o maloletú za pomoci starších

detí. Polícia v ich domácnosti nezasahovala. Maloletá bola prihlásená na dve ZŠ v ČR, pričom jednu
vyberala samotná matka. Maloletá na obidvoch ZŠ absolvovala prijímacie pohovory, na obe ZŠ bola
prijatá. Jednu prihlášku do ZŠ podpisovala matka, druhú podpisoval sám, ale so súhlasom a vedomím
matky. Na prijímacích pohovoroch na jednej ZŠ boli s matkou spolu, na druhej ZŠ bol s maloletou sám,
pretože matka bola hospitalizovaná. Maloletá má na území SR starých rodičov, ktorých navštevovala.

Prvé 2 roky, relatívne často v porovnaní s ostatným obdobím, navštevovala starých rodičov na území
SR. V r. 2012 maloletá mohla byť s matkou na Slovensku maximálne 1-2 krát na dobu 1-2 týždňov,
pretože po príchode zo Slovenska matka nastúpila do nemocnice, v ktorej bola až do Vianoc 2012. V
r. 2012, pokiaľ matka odišla s maloletou na územie SR, bolo to s jeho vedomím, súhlasom. V r. 2013
bola matka spolu s maloletou na území SR 3×, lebo jej zdravotný stav jej nedovoľoval viacej vycestovať.

Matka podstupovala liečbu, užívala injekcie, ktoré sa jej podávali každých 14 dní, preto rozsah pobytu na
území SR nebol viac ako 10 dní. V r. 2014 maloletá bola na území SR odhadom 4-5 krát, maximálne na
dobu 10 dní z dôvodu injekčnej liečby matky. V r. 2015 matka pred operáciou podala návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a zverenie maloletej do svojej starostlivosti, o čom mu nepovedala, oznámili muto len sociálni pracovníci pri šetrení. Počas r. 2015, keď bola matka hospitalizovaná, spolu s maloletou
ju navštevoval a to každý deň, kedy maloletú k matke vodil na 2 hodiny, nechal ju pri nej a následne
ju vyzdvihol a odišiel. Z tohto dôvodu maloletá nenavštevovala predškolské zariadenie. Počas toho ako

prebiehalo konanie vo veci maloletej v ČR nesúhlasil s tým, aby matka s maloletou cestovala. V r. 2015 v
piatom alebo šiestom mesiaci matka s maloletou odišla na Slovensko na 10 dní a počas letných prázdnin
2× v rozpätí 10-12 dní. Návštevy na Slovensku matka odôvodňovala tým, že keď pôjde maloletá do školy,
nebude môcť chodiť k starým rodičom. Maloletá v tomto období bola na území SR s jeho súhlasom. Dňa
31. 08. 2015 matka spolu s maloletou z ich domácnosti v Q. odišla bez jeho vedomia a to počas jeho

prechádzky poobede. Počas prechádzky mu volala riaditeľka jednej ZŠ v Q., že jej matka oznámila, že
maloletá do ich školského zariadenia nenastúpi. Následne telefonicky kontaktoval matku, ale nepodarilo
sa mu dovolať. Okolo 19.00 h mu matka volala, že je na území SR, lebo musí niečo vybaviť s otcom.
Matke súhlas na vycestovanie s maloletou nedal. Počas jedného telefonického rozhovoru mu matka
oznámila, že chce dať maloletej v škole jednoročný odklad. Dňa 02. 09. 2015 sa skontaktoval so ZŠ
maloletej, kde mu riaditeľka potvrdila, že maloletá v ten deň bola v ich škole. S matkou následne nebolo

možné sa skontaktovať, preto ju osobne navštívil na Slovensku dňa 04. 09. a chcel riešiť vzniknutú
situáciu. Maloletá v ČR má jeho, troch súrodencov, babičku, deda, strýka, jeho deti, s ktorými sa veľmi
nestýka, lebo bývajú v Ostrave. Maloletá ho má rada, do svojich súrodencov je zamilovaná, rástla s nimi
každý deň. Jeho staršia dcéra je pre maloletú vzorom. Maloletá s bratmi trávila čas na počítači, chodili
na ihrisko. Starých rodičov v Čechách navštevovala málo, väčšinou pri ceste matky na Slovensko a to

zhruba 1-2 krát ročne. Maloletá má najbližších kamarátov deti ich známych a tiež deti z ihriska, pretože
je veľmi kamarátska. Naposledy, keď mala narodeniny, mala posedenie, mala pozvaných kamarátov. V
súvislosti s premiestnením maloletej na matku nepodal trestné oznámenie, nemá vedomosť o tom, že
by sa voči nemu na Slovensku alebo v Čechách viedlo trestné oznámenie. Potvrdil, že sa 1× voči nemu
viedlo trestné stíhanie za neplnenie si vyživovacej povinnosti, ale na tento skutok sa v r. 2013 vzťahovala

amnestia. Od odchodu maloletej stále býva v tej istej domácnosti, kde má maloletá svoje hračky, knihy,
oblečenie. V súčasnej domácnosti nemá uzavretú žiadnu zmluvu, býva v nej na základe ničoho, ale rieši
to právnou cestou. Má záujem na uzavretí novej nájomnej zmluvy, čo predpokladá, že bude v priebehu
mesiaca, dvoch. Otec potvrdil, že si prevzal rozhodnutie, ktorým mu bola súdom uložená povinnosť
vysťahovaťsazosúčasnéhobytu,avšakvočirozhodnutiusúdupodalodvolanie.Naďalšompojednávaní

otec k svojej bytovej otázke uviedol, že naďalej užíva nehnuteľnosť, byt na J. Y. XX. S vlastníkmi
nehnuteľnosti sa zatiaľ nedohodol, prebiehajú jednania, v ktorých ho zastupujú jeho právni zástupcovia.
Situácia je zložitá, pretože vlastníkmi je 6 osôb, z ktorých 5 je za to, aby s ním bola uzavretá nájomná
zmluva a 1 je proti. Zatiaľ rieši otázku bývania v Prahe, zúčastnil sa nejakých ohliadok, o čom ale nevie
doložiť doklad. V súčasnosti žije v domácnosti s najstarším synom, mladší syn sa odsťahoval do svojho

bytu za svojim dievčaťom. Naďalej jeho domácnosť navštevuje aj staršia dcéra. Ďalej vo výpovediach
uviedol, že jeho príjem je nepravidelný, pohybuje sa okolo 20.000 Kč netto, potreboval by však dosiahnuť
príjem 30.000 Kč až 40.000 Kč brutto, aby mali zabezpečené to, na čo boli zvyknutí. V súčasnosti len
za nájom uhrádza 10.000 Kč plus sú tam energie, služby, pričom tieto od odchodu matky neuhrádza.
Jeho pracovná doba je nepravidelná, sú dni keď pracuje pár hodín, sú dni keď pracuje celý deň. Tri

roky nepodal daňové priznanie. Po dobu 3 rokov neuhradil vôbec daň, zdravotné, sociálne poistenie,
na čom má dlh. Potvrdil, že začiatkom r. 2014 pod vplyvom udalostí sa úplne psychicky zosypal, bol
hospitalizovaný, diagnostikovali mu počiatočnú úzkosť. Od tohto obdobia je pod pravidelným dohľadom
psychiatrov, pravidelne užíva depresíva, jeho zdravotný stav sa v porovnaní s rokom 2014 zlepšil. K
svojim finančným záväzkom uviedol, že ho má vo výške 140.000 Kč voči najstaršiemu synovi, ktorý

vznikol počas spolužitia s matkou maloletej v čase, keď bola vážne chorá a v tomto období im vznikol dlh
na nájomnom, ktorý sa vyplatil. Po dobu 10 rokov sa z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti vedie
voči nemu exekúcia na sumu okolo 10.000 Kč. Uvedený záväzok považuje za formálny, neuhradil ho,
zdá sa mu nezmyselný a najjednoduchším riešením o ktorom vie, je počkať až všetky deti budú plnoleté
a potom to riešiť s nimi. Taktiež zistil, že má záväzok voči dopravnému podniku v sume okolo 10.000

Kč. Aktuálne disponuje voľnými finančnými príspevkami v sume okolo 60.000 Kč až 70.000 Kč vrátanie
čiastok, ktoré bol nútený vybrať na právne rady. V ČR má úradne trvalé bydlisko na adrese H. XX okres
C.. Prechodné bydlisko úradne vedené nemá. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní osobné
motorové vozidlo. Nie je vlastníkom hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Najväčšiu hodnotu má počítač, ktorý
nie je jeho, je mu len pridelený na prácu. K možnosti zabezpečenia bývania uviedol, že má písomný

prísľub od V. F., ktorá je jeho dlhoročná priateľka, je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú mu môže poskytnúť
na bývanie. Ide o nehnuteľnosť vzdialenú od Prahy 50-60 km. V katastrálnom území, kde sa nachádza
nehnuteľnosť je ZŠ, ktorú pre maloletú v tomto katastrálnom území zatiaľ neriešil.Matka vo výpovediach uviedla, že do ČR odišla v r. 2004 z cestovateľsko-pracovných dôvodov.
Pracovala v Hoteli u Č. Ž. ako recepčná až do r. 2009, t.j. do narodenia maloletej. S otcom maloletej
sa zoznámila v r. 2005 prostredníctvom ich spoločného kamaráta. V r. 2006 s otcom začali spolu žiť v

prenajatom bytovom priestore kde pracovala. Pôvodne išlo o priestor určený na pracovné účely. V tomto
priestore žili až do konca októbra 2007. Za toto bývanie sa neplatil žiadny nájom a to na základe dohody
otca s vlastníkom. Na jar r. 2007 si prenajala 2-izbový byt, do ktorého sa otec odmietol odsťahovať z
dôvodu, že je nevyhovujúci, malý. Išlo o byt v Q. X, Č. X., v ktorom bývala 2 mesiace. V lete 2007 si
zobrala bezúčelovú pôžičku vo výške 20.000 Kč na presťahovanie, zariadenie bytu, v ktorom žili 2 roky

nazákladenájomnejzmluvyuzavretejsňou,pretožeotecbolbezpracovnejzmluvy,odmietalužvr.2006
platiť výživné, aktuálne prežíval ťažké obdobie, bol v rozvodovom konaní. Ako ďalší účastník nájomnej
zmluvy, ktorý mal právo užívať nehnuteľnosť bol otec a 3 deti. Nájomné bolo dohodnuté na 15.000
Kč, čo bola výška jej čistého príjmu. Jej príjem bol jediným príjmom v domácnosti. Otec mal pohyblivý,
nepravidelný príjem. V októbri 2010 dostali okamžitú výpoveď pre dlh na nájomnom cez 10.000 Kč.
Dňa 01. 11. 2010 uzavrela nájomnú zmluvu na byt, nachádzajúci sa v Q. X, J. Y. XX. Nájomnú zmluvu

uzatvárala ako nájomca bez otca, lebo v nej nechcel figurovať, v tom čase bol už exekučne stíhaný za
neplatenie výživného. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Po dohode s vlastníkmi naďalej
užívali byt, platili nájomné. Nájomné mali dohodnuté na 10.000 Kč a 2.000 Kč bol poplatok za užívanie
bytu. Ako ďalšie osoby oprávnené užívať túto nehnuteľnosť boli 4 deti otca a samotný otec. Dňa 24. 08.
2009 sa narodila maloletá vo W.. Maloletá narodením získala po nej slovenské štátne občianstvo a po

otcovi české štátne občianstvo. Maloletej boli vydané oba rodné listy a to tak slovenský, ako aj český.
V ČR mala udelený prechodný pobyt na dobu 99 rokov. V auguste 2015 sa odhlásila zo sociálneho
systému ČR, čo následne oznámila polícii a bol jej zrušený prechodný pobyt. Po narodení maloletej
bola na materskej dovolenke, poberala do 4 rokov rodičovský príspevok výške 3.800 Kč. V r. 2014
požiadala o predlženie rodičovskej dovolenky do 6. roku veku maloletej. V tomto období nepoberala

žiadne dávky, ale všetky poplatky spojené s dôchodkovým, zdravotným, sociálnym poistením uhrádzala
za ňu ČR. Od septembra 2009 synovia otca z predchádzajúceho manželstva žili s nimi v domácnosti,
aj keď otcovi neboli zverení. Taktiež nepravidelne k nim na návštevy chodila dcéra otca. Snažila sa o
vytvorenie vzťahu medzi nimi, avšak medzi maloletými deťmi otca a maloletou nie je bežný súrodenecký
vzťah. Maloletá v ČR nenavštevovala predškolské zariadenia z dôvodu, že vážne ochorela a otec sám

navrhoval, aby pokračovala v domácej starostlivosti o maloletú. Maloletá sporadicky navštevovala v
ČR, v čase keď sa tam zdržiavala, výtvarný krúžok, do ktorého chodila 1× maximálne za 2 mesiace.
MaloletánarodenímbolazaradenádosociálnehosystémuvČR.Odseptembra2015jemaloletávedená
vsociálnomsystémevSR.PotomakozrušilasvojezaradeniedosociálnehosystémuvČRbolamaloletá
automaticky vyradená zo sociálneho systému v ČR. V tejto časti konala bez súhlasu otca, ale s jeho

vedomím. Do zdravotného systému ČR bola maloletá zaradená od narodenia, na základe jej žiadosti
bola dňa 15. 09. 2015 z neho vyradená, na čo súhlas od otca nemala, ale oznámila mu to, ako aj nástup
maloletej na povinnú školskú dochádzku v SR. Maloletá v ČR mala svojho ošetrujúceho lekára a zubára.
Špecializovanú ambulanciu v ČR nenavštevovala. Maloletá v ČR bola prihlásená na 2 ZŠ, pričom jednu
prihlášku na ZŠ W. podpísal otec s jej vedomím a súhlasom a prihlášku na ZŠ S. V. podpísali obaja.

Maloletásazúčastnilaobochzápisov,naobeZŠbolaprijatá.Naprvomzápisebolismaloletouspoločne,
na druhom zápise bol len otec z dôvodu, že bola chorá. Maloletá tiež bola prijatá do ZŠ v Omšení.
S maloletou hovorila po slovensky do určitého času z dôvodu, že jazyky sú veľmi podobné a začala
si ich pliesť, preto prevažne s maloletou hovorila v českom jazyku. Apriórne maloletú pripravovala na
nástup do českej ZŠ. Sama plynulo, bez prízvuku ovláda český, slovenský, anglický jazyk. S maloletou

v Čechách prevažne hovorila v češtine a na Slovensku v slovenčine. V ČR má štyroch priateľov a
sesternicu žijúcu v Kladne. Pri príležitosti 6. narodenín sa pokúsila zorganizovať maloletej narodeninovú
oslavu. S maloletou trávila 24 hodín denne, všade s ňou chodila, či už na návštevy, prechádzky, výstavy.
Otecnadobudolopatrovníckeprávokmaloletejjejnarodením,poktoromuznalotcovstvo.Kvykonávaniu
opatrovníckeho práva uviedla, že žili ako rodina, ale od narodenia domácnosť, starostlivosť o maloletú

bola jej v rukách. Považovala za bežné rozdelenie rodiny tak, že žena sa stará o deti domácnosť a muž
zabezpečuje rodinu po finančnej stránke. Otec potreby maloletej zabezpečoval, nezarábal veľa. S otcom
maloletej mali spoločné peniaze. Finančne ich podporovali jej rodičia. Maloletá v sociálnom, zdravotnom
systéme v SR je vedená od 16. 09. 2015, odkedy má maloletá na území SR aj ošetrujúceho lekára a
zubára. Otázku výberu lekárov na území SR s otcom neriešila. Maloletá od prihlásenia do zdravotného

systému na území SR neabsolvovala žiadne špecializované vyšetrenie. Maloletá nie je vedená na
území v žiadnej špecializovanej ambulancii. V januári 2016 je maloletá objednaná k pedopsychiatričke.
Vyšetrenie neabsolvovala z dôvodu, že sa radila v škole a stav maloletej po odpadnutí zásahov otca
do vyučovacieho procesu sa ustálil. Maloletá mala trvalý pobyt v ČR na adrese Lechovice 5, avšakzistila, že od februára 2011 bola vyhlásená verejná vyhláška, ktorou maloletej a otcovi bolo zrušené
miesto trvalého bydliska v obci. V máji 2012 bola prvýkrát hospitalizovaná na dobu 8 týždňov a to v
piatok a šiestom mesiaci. Maloletá vtedy zotrvala v domácnosti otca spolu s nevlastnými súrodencami.

Za asistencie jej rodičov, nevlastných súrodencov otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú. Počas
jej nasledujúcej hospitalizácie od 01. 12. do 12. 12. 2012 otec nesúhlasil s tým, aby maloletá bola u
jej rodičov, preto zotrvala v domácnosti otca spolu s nevlastnými súrodencami, ktorí otcovi pomáhali v
starostlivosti o maloletú. V r. 2013 bola hospitalizovaná v piatom mesiaci na dobu 10 dní. O maloletú
sa v tomto období staral otec s nevlastnými súrodencami. V r. 2014 hospitalizovaná nebola. V treťom a

štvrtom mesiaci r. 2015 po dobu 4 týždňov bola hospitalizovaná. Počas tejto hospitalizácie starostlivosť
o maloletú zabezpečoval otec s nevlastnými súrodencami. Jej rodičia v tom čase chodili len na návštevy.
Maloletá zotrvala v domácnosti otca, pretože otec nesúhlasil s tým, aby maloletá bola ponechaná u jej
rodičov. Prvýkrát od narodenia maloletej bola na území SR v decembri 2009 na 4 týždne. Následne na
územie SR chodila častejšie. Do mája 2015 chodila na územie SR na 4 týždne v priebehu 2 mesiacov
a to so súhlasom otca. Od mája 2015 ako jej bolo diagnostikované ochorenie a nastavená injekčná

liečba v 4-týždňových intervaloch sa intenzita pobytu maloletej na území SR a ČR nezmenila, zmenila
sa len doba trvania na 14 dní. Spravidla 14 dní sa zdržiavala na území SR a 14 dní na území ČR. S
maloletou na územie SR chodila so súhlasom otca. Odo dňa 31. 08. 2015 sa s maloletou nepretržite
zdržiava na území SR. Súhlas na nepretržitý pobyt maloletej na území SR od otca nemala, zdržiava
sa tu s maloletou z titulu jej trvalého pobytu a tiež z titulu, že v ČR nemá zabezpečené bývanie. Od

31. 08. 2015 od otca nepožadovala súhlas na pobyt maloletej na územie SR a to ani ústne, písomne.
Otcovi však oznámila nástup maloletej do ZŠ v J.. Matka poprela vo výpovedi tvrdenia otca o tom, že
v ich domácnosti v ČR by nezasahovala polícia. V tejto súvislosti uviedla, že polícia v ich domácnosti
zasahovala v novembri 2014 z dôvodu, že otec jej bránil v odchode z domácnosti na prechádzku a
druhýkrát dňa 05. 01. 2015, kedy jej bolo bránené v opustení spoločnej domácnosti, pričom to bolo

vopred naplánované. Už v tom čase išlo o jej odchod na územie SR s maloletou so súhlasom otca. V
prípade nariadenia návratu maloletej do ČR, maloletú bude nasledovať, aj keď nevie, kde by s maloletou
bývala, pretože to zatiaľ neriešila. Na zabezpečenie bývania v ČR nemá finančné prostriedky. Pokiaľ
v súvislosti s umožnením styku otca s maloletou na každý druhý týždeň v ČR uviedla, že počas tohto
obdobia chcela prespať u rodinných známych, ale ide len o možnosť prespatia na 1-2 noci, nie je to

možné brať za ubytovanie. Vo výpovedi spochybňovala tvrdenia otca o možnosti naďalej užívať byt na
Opletalovej ulici a v tejto súvislosti možnosť uzavretia nájomnej zmluvy, pretože podľa jej informácií otca
sa z tejto nehnuteľnosti márne snažia vysťahovať, otec túto nehnuteľnosť užíva z titulu arogancie. K
možnosti bývania v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom V. F. uviedla, že ide len o priateľskú službu, pokiaľ
sama V. F. otcom predložený prísľub napísala. Nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je V. F. sa jej nejaví ako

reálna na ubytovanie otca s maloletou. Ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva vlastníčka s manželom a 4 deťmi.
Z dôvodu odvolania otca bolo rozhodnuté o prijatí maloletej do ZŠ v J. zrušení. Riaditeľka školy vydala
nové rozhodnutie o prijatí maloletej, voči ktorému sa otec odvolal a t.č. prebieha odvolacie konanie.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu uvádzala, že 1/ obvyklý pobyt maloletej sa nedá určiť s

prihliadnutím na dĺžku a frekvenciu pobytu maloletej tak v ČR aj v SR a po 2/ súd by nemal nariadiť
návratmaloletejsprihliadnutímnačl.13písm.b/Haagskehodohovoru,pretožesapreukázalaexistencia
vážneho nebezpečenstva, že návrat maloletej by ju vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo inak by
ju priviedol do neznesiteľnej situácie a to v dvoch rovinách. V prvej rovine z dôvodu, že by sa návratom
maloletej fakticky znemožnil styk matky s maloletou, vzhľadom na jej finančné pomery, existujúci dlh na

nájomnom a jej chorobu a tým znížené zárobkové možnosti matky. V druhej rovine z dôvodu, že v konaní
sa nepreukázalo ani len prostredie, kde by maloletá mohla byť. Preukázalo sa, že otec nemá žiadny
právny vzťah k žiadnej nehnuteľnosti, čiže ani nájomný vzťah k bytu na J. Y., ale ani iný žiadny vzťah
k akejkoľvek nehnuteľnosti. Otec neplatí dane, nepodáva daňové priznanie, neplatil výživné. Maloleté
dieťa konaním otca má trvalý pobyt v ČR na Obecnom úrade v H., je v podstate v ČR bezdomovcom.

Bolo tiež preukázané, že nie je žiadne prostredie, kde by maloletá v pokoji mohla vyrastať a kde by
sa napĺňali jej potreby, ktoré majú byť maloletému dieťaťu garantované. Z príslušného orgánu v ČR
nebolo dokázané, že by boli vykonané primerané opatrenia, aby sa zabezpečila ochrana maloletej
po jej návrate. Zároveň k otcom predloženému dokladu označenému ako prísľub uviedol, že z neho
nevyplýva na akú nehnuteľnosť sa vzťahuje, či sa týka maloletej, prípadne aj matky, neuvádza koľko

osôb v nehnuteľnosti poskytnutej otcovi aktuálne býva, aká je veľká a za akých podmienok by v nej bolo
poskytnuté ubytovanie.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym zistil, že matka má vytvorené vhodné
podmienky pre výchovu, starostlivosť o maloletú. Z pohovoru s maloletou vyplynulo, že má vytvorený
vzťah k obidvom rodičom, žiadneho z nich nepreferuje, pri oboch sa cíti komfortne. Maloletá má

blízky vzťah k nevlastným súrodencom. V tomto smere poprel tvrdenia matky o neštandardnom vzťahu
maloletej k nevlastným súrodencom. V súčasnej škole sa maloletá aklimatizovala. Prostredníctvom
psychológa medzi rodičmi došlo k dohode o styku otca s maloletou, ktorý sa neuskutočnil.

Z rodného listu maloletej vyplýva, že sa narodila v ČR, W. XX, matke M. X., nar. XX. XX. XXXX a otcovi

U. N., nar. XX. XX. XXXX.

Z otcom predložených rozhodnutí Obvodného súdu pre Prahu 1 a návrhov podaných matkou na
Obvodný súd pre Prahu 1 vyplýva, že matka dňa 25. 02. 2015 sa domáhala úpravy práv a povinností k
maloletej tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne, splatné poštovou poukážkou vopred vždy do 10. dňa

v mesiaci k jej rukám. V návrhu matka uviedla, že po narodení maloletej nastúpila na 4-ročnú variantu
rodičovskej dovolenky, po uplynutí ktorej sa s otcom dohodli na pokračovaní domácej výchovy a výučby
maloletej. Maloletá nenavštevuje predškolské zariadenie, je v jej celodennej starostlivosti, zdravotné a
sociálne poistenie je jej hradené českým štátom. Finančne ju podporujú rodičia, ktorí hradia jej časté
cesty s maloletou za účelom návštev tak jej rodičov, ako aj rodičov zo strany otca. Otec sa živí ako grafik,

roky nepodal daňové priznanie. Dňa 03. 04. 2014 otec opustil spoločnú domácnosť a po dobu 1 týždňa
sa zdržiaval u priateľov mimo Prahy. Následne navštívil Centrum krízovej intervencie Bohunice, kde mu
bola navrhnutá psychoterapia a farmakologická liečba pre opakujúce sa depresívne stavy. V liečbe ďalej
nepokračoval, predpísané antidepresíva prestal bez porady s lekárom užívať, terapiu nenavštevuje.
Dňa 14. 04. 2014 sa jeho starší syn odsťahoval späť k matke, kde sa doposiaľ zdržiava. Otec nie je

dlhodobo schopný finančne zabezpečiť domácnosť. Dňa 20. 02. 2015 obdržali výzvu k vyprataniu bytu
na adrese J. XX, Q. X z dôvodu neplatenia nájomného. V tejto situácii je schopná zabezpečiť maloletú
odchodom do miesta svojho trvalého bydliska a rovnako trvalého bydliska maloletej na území SR. Na
miesto trvalého bydliska je maloletá zvyknutá, starých rodičov v ňom navštevovala, v jej prítomnosti,
obvykle každý mesiac. Maloletá dostatočne ovláda slovenský jazyk. Matka zároveň dňa 25. 02. 2015

podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila rovnakými skutočnosťami ako
návrh vo veci samej. Naviac uviedla, že ku dňu 28. 02. 2015 sú vyzvaní opustiť nájomné bývanie. V
prípade, že jej nebude možné vycestovať s maloletou do miesta jej trvalého bydliska, ako aj trvalého
bydliska maloletej, bude nútená požiadať v ČR o azylové bývanie. Obvodný súd pre Prahu 1 uznesením
č.k. 33Nc/4/2015-24 zo dňa 03. 03. 2015 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Mestský súd v Prahe uznesením č.k. 39Co/116/2015-38 zo dňa 01. 04. 2015 uznesenie súdu 1. stupňa
potvrdil. Uznesením č.k. 33Nc/4/2015-50 zo dňa 12. 06. 2015 Obvodný súd pre Prahu 1 konanie vo veci
pre späťvzatie návrhu matky zastavil. Zároveň v odôvodnení je uvedené, že matka svoj návrh zobrala
späť s tým, že pomery v rodine sa upravili, obnovili spolužitie, otec je už v súčasnosti schopný zabezpečiť
potreby rodiny a nie je treba upravovať pomery dieťaťa súdne.

Z otcom predložených dokladov vyplýva, že podal žiadosť o prijatie maloletej do ZŠ W. a to dňa 29.
01. 2015 a matka podala žiadosť o prijatie maloletej k základnému vzdelávaniu na ZŠ S. V. dňa 20. 01.
2015. Maloletá rozhodnutím ZŠ W. zo dňa 05. 02. 2015 bola prijatá k základnému vzdelávaniu.

ZoznámeniaOkresnéhosúduTrenčínarodičmidoloženýchrozhodnutívyplýva,žeOkresnýsúdTrenčín
uznesením č.k. 31PPOm/1/2015-9 zo dňa 04. 09. 2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
otcovi povinnosť maloletú odovzdať do osobnej starostlivosti matky potom ako otec maloletú proti vôli
pracovníkovškolynasiluvyložilcezokno,ktorésanachádzalonaprízemíbudovyanáslednesňouušiel.
VzniknutúsituáciuriešiloajOOPZTrenčianskeTeplice.Súdvrozhodnutíkonštatoval,žemaloletážijeod

r.2014naadreseOmšenie200spolusmatkou.Kmaloletejdoposiaľneboliupravenéprávaapovinnosti.
Voči nariadenému predbežnému opatreniu otec podal odvolanie, v ktorom namietal právomoc súdov SR
a pobyt maloletej na území SR od r. 2014. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17CoPPOm/1/2015-45
zo dňa 29. 09. 2015 uznesenie Okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Dňa 06. 11. 2015 matka na Okresný súd Trenčín podala návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd maloletú dočasne odovzdal, do rozhodnutia vo veci
samej, do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 31P/208/2015-135 zo dňa
04. 12. 2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú dočasne ponechal v starostlivosti matky
a to do rozhodnutia veci vedenej na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod spis. zn. 32P/37/2015. Už vodôvodnení tohto rozhodnutia súd konštatoval, že obvyklým pobytom maloletej je ČR, voči ktorému
podal otec odvolanie.

Otec v písomnom vyjadrení datovanom dňa 14. 10. 2015 spochybňoval 1/ tvrdenia matky uvedené v
jej písomnom vyjadrení, že s maloletou trávila na Slovensku značnú dobu, vo frekvencii minimálne 10×
ročne po dobu 10-14 dní, 2/ neschopnosť postarať sa o maloletú, 3/ nevytvorenie bytových podmienok
pre výchovu maloletej. K prvej námietke doložil vyjadrenie starých rodičov maloletej zo strany matky
datované 16. 03. 2015, z ktorého vyplýva, že maloletá pravidelne k nim cestovala na návštevy vlakom na

10-14 dní, niekedy dlhšie. K druhej námietke uviedol, že počas choroby matky a dlhodobej hospitalizácie
zabezpečoval starostlivosť o maloletú. To, že je o maloletú schopný sa postarať svedčí aj to, že z
rozvedeného manželstva mu boli zverené do starostlivosti dve deti. K bytovým podmienkam uviedol, že
nájomnú zmluvu s prenajímateľmi uzatvárala matka sama bez jeho účasti. V súčasnej dobe prebiehajú
medzi ním a prenajímateľmi nové jednania, ich výsledkom bude buď to, že sa spolu so svojimi deťmi,
s ktorými spoločne býva, odsťahuje, alebo bude s ním uzavretá nová nájomná zmluva. K vyjadreniu

pripojil aj nájomnú zmluvu uzavretú so 6 prenajímateľmi a matkou s tým, že matka ako nájomca sa môže
prihlásiť k trvalému bydlisku na adrese prenajímaného bytu a tiež, že vedľa nájomcu bude byt užívať
otec a 4 deti. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 11. 2010 do 31. 10. 2011. Dátumom
uzavretia zmluvy je deň 01. 11. 2010. K svojej bytovej otázke otec súdu doručil ďalšie vyjadrenie
datovanédňa22.10.2015,vktoromuviedol,žejednaniasvlastníkmibytunaďalejprebiehajú.Vprípade,

že by neboli úspešné, má pre seba a svoju rodinu zaistené náhradné nájomné bývanie na inom mieste
v Prahe. Zároveň otec súdu pripojil komunikáciu jeho zástupcu s právnym zástupcom vlastníkov bytu,
datované dňa 18. 12. 2014, z ktorého vyplýva, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi prenajímateľmi
a matkou maloletej. Otec teda nie je osobou, ktorá by voči vlastníkom bytu bola v postavení dlžníka,
pretože nikdy nebol a ani nie je nájomcom predmetného bytu, ale jeho užívacie právo bolo odvodené od

užívacieho práva nájomkyne, matky maloletej. Výšku dlhu vyčíslil na sumu pohybujúcu sa okolo 160.000
Kč, ktorú je otec ochotný prevziať v 1, t.j. vo výške 80.000 Kč. Z vyjadrenia zástupcu otca zo dňa 30. 12.
2014 vyplýva, že otec je ochotný zaplatiť vlastníkom na základe dohody o vyrovnaní čiastku 160.000 Kč,
celkom v 16 kvartálnych splátkach so splatnosťou dňom 01. 04. 2015 a očakáva preto rýchle uzavretie
záležitosti.

Z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 1 č.k. 31C/53/2015-60 zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva, že sa vedie
konanie o vypratanie bytu. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie tak, že konanie voči
matke bolo zastavené, otcovi bola uložená povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia byt
vypratať a vyprataný odovzdať vlastníkom.

Z matkou predloženej verejnej vyhlášky Obecného úradu H. zo dňa 02. 11. 2011 vyplýva, že otcovi a
maloletej bola uložená písomnosť a to rozhodnutie o zrušení trvalého bydliska v ich obci.

Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže datované dňom 30. 09. 2015

vyplýva, že žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletej neprijalo, ani nevedie spis maloletej.
Žiadosť o poskytnutie súčinnosti v súvislosti so zabezpečením všetkých súdnych rozhodnutí týkajúcich
sa maloletej vydaných súdmi ČR, dokladu o návšteve predškolského zariadenia maloletej, dokladu o
zaradení maloletej do sociálneho, zdravotného systému, prihlásenia na trvalý, resp. prechodný pobyt,
dokladu o štátnom občianstve, dokladu o prebiehajúcich trestných konaniach vedených voči rodičom v

ČR, dokladu o prípadných zásahoch polície, resp. sociálnych orgánov v domácnosti maloletej, dokladu
preukazujúceho nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom, dokladu o možných vhodných, opatreniach
pre maloletú v prípade nariadenia návratu, postúpili ústrednému orgánu, ktorý im oznámil, že sociálne
šetrenievdomácnostiotcazdôvodujehonespoluprácenebolomožnévykonaťaozaobstaraniespoluso
zaslanímostatnýchdokladovbolpožiadanýpriamootec(viďč.l.178).Centrumpremedzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeže k emailovému oznámeniu pripojilo správu z výsledkov šetrenia pomerov,
datovanejdňom26.10.2015,vykonanéMestskoučasťouPraha1,úradmestskejčasti,odborsociálnych
vecí a zdravotníctva, z ktorého vyplynulo, že s otcom bolo komunikované telefonicky. Pri komunikácii
uviedol, že je veľmi pracovne vyťažený a veľa času mu zaberá cestovanie na Slovensko k súdnemu
konaniu. Otcovi bol navrhnutý termín šetrenia, ktorý nepotvrdil. V podstate podmieňoval šetrenie

zaslaním správy zo šetrenia jeho predaním priamo na pojednávaní sudcovi, s čím nesúhlasili a preto k
prešetreniu pomerov nedošlo. Až dňa 12. 01. 2016 súdu bolo doručené potvrdenie Ústredného orgánu
ČR o nadobudnutí rodičovskej zodpovednosti otcom narodením maloletej.Z dôvodu postupu Ústredného orgánu ČR súd otcovi odročujúcim uznesením z pojednávania zo dňa
17. 12. 2015 uložil povinnosť doložiť súdu výpis z registra trestov, daňové priznanie za posledné 3 roky,
doklad o existencii, neexistencii nedoplatkov na zdravotnom, sociálnom poistení, dani, nájomnú zmluvu.

K súdom uloženej povinnosti otec v podaní datovanom dňa 15. 12. 2015 uviedol, že nebude preukazovať
svoje majetkové pomery a príjmy, rovnako nebude dokladať matkou spomínaný právoplatný rozsudok
Okresného súdu v Přibramy, ktorým mu bol uložený podmienečný trest za neplatenie výživného, výpis
z registra trestov, nájomnú zmluvu. V podaní zo dňa 18. 01. 2016 otec uvádzal, že súdom požadované
listiny o jeho nezadĺženosti sú nadbytočné, resp. šikanózne, svoje finančné záväzky je schopný v

relatívne krátkom časovom horizonte uspokojiť. K bytovým podmienkam pripojil prísľub datovaný dňom
18. 01. 2015, v ktorom V. F. uviedla, že na žiadosť otca potvrdzuje, že mu navrhla v prípade, že to bude
potrebné, možnosť využívať priestory vo svojej nehnuteľnosti k bývaniu za podmienok, ktoré by boli
upresnené neskôr. Vzhľadom k ich dlhodobému priateľstvu by to bolo pre otca priaznivé. Jedná sa o
rodinný dom so záhradou na adrese X.Š. XXX, okres Z. A.. Otec k tomuto vyjadreniu pripojil výpis z
registra trestov, z ktorého vyplýva, že nemá záznam o odsúdení.

Zo správy zo sociálneho zisťovania zo dňa 14. 10. 2015 vyplýva, že matka spolu s maloletou v
súčasnosti býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Matka v domácnosti svojich rodičov má pre
výchovu maloletej vytvorené vhodné bytové podmienky. Na základe požiadavky súdu bol s maloletou za
prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických služieb vykonaný pohovor, počas ktorého

mala maloletá problém s komunikáciou v slovenskom jazyku. Počas pohovoru sa vyjadrovala, že chce
bývať s matkou u starých rodičov v Omšení. Toto svoje tvrdenie podložila tým, že bývajú na dedine v
rodinnom dome a má tam veľa priateľov. O súčasnej situácii sa vyjadrila v zmysle, že otec sa zmenil,
nemá mamu rád a podobne. Podľa názoru prezentovaného kolíznym opatrovníkom sú tieto vyjadrenia
maloletej ovplyvnené matkou, resp. prostredím, v ktorom maloletá t.č. žije. Vzhľadom na vek maloletej

nemala kapacity na to, aby sa takto vyjadrovala. Z pohovoru vyplynulo, že maloletá má napriek týmto
tvrdeniam pozitívny vzťah k otcovi, rovnako k matke a jej rodičom. Ako pozitívny bol zhodnotený aj vzťah
maloletej k rodine zo strany otca, hlavne k nevlastným súrodencom. Maloletá počas pohovoru vykonala
kresbu, z ktorej je zrejmé, že pociťuje vnútorný zmätok a napätie, vzťah k rodičom bol zhodnotený ako
ambivalentný. Z vývojového hľadiska je kresba maloletej na úrovni priemeru až ľahkého podpriemeru,

hlavne po formálnej stránke kresby, ktorá zaostáva za obsahovou. Viaceré ukazovatele aj na kresbe
aj počas pohovoru (napr. dieťa hovorí českým jazykom, chýbajú jej súrodenci, nevie kde teraz býva)
nasvedčujú tomu, že dieťa prežíva vnútorný zmätok z toho, že bolo vytrhnuté z prirodzeného prostredia.
Z pohovoru s maloletou vyplynula aj podstatná skutočnosť, ktorou je, že nevedela označiť adresu
svojho súčasného bydliska, pričom adresu bydliska v Prahe vedela a správne ho aj označila. Kolízny

opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania pripojil aj oznámenie ošetrujúcej lekárky, z ktorej vyplýva,
žemaloletájeprihlásenávstarostlivostiMUDr.V.od17.09.2015.Maloletánepotrebuježiadnušpeciálnu
starostlivosť. Z priloženej charakteristiky maloletej zo ZŠ vyplynulo, že maloletá komunikuje zväčša v
češtine, čo nie je problémom. Do školy chodí pekne a čisto oblečená. Matka sa pravidelne kontaktuje s
triednou učiteľkou. Po vyučovaní maloletú vyzdvihuje zo školského klubu matka, prípadne stará matka.

Kolízny opatrovník v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Trenčín vo veci nariadenia
predbežného opatrenia vykonal sociálne šetrenie a zo správy datovanej dňom 30. 11. 2015 vyplýva,
že bytové podmienky matky sa nezmenili. S maloletou bol opätovne vykonaný pohovor, pri ktorom sa
vyjadrila, že do školy chodí rada. Navštevuje 3 záujmové krúžky v rámci ZŠ a to tanečný, hudobný,
výtvarný. Na otázku, či sa stretáva s otcom odpovedala, že áno a to vtedy, keď po ňu chodí do školy,

chce si ju vziať so sebou do Čiech a „vtedy vždy hledám něco, kde by som se mohla zachytit“. Na otázku,
či sa chce s otcom stretávať a či jej chýba sestra uviedla „ja jsem mu řekla, že k nemu nebudeme chodit
až když po mňa nebude chodit do školy. On ma chce vzít proti mojej vôli. Ja budu chodit do školy tady,
a za otcom půjdeme až o velkých prázdninách v léte. Nemám ráda, když se otec chová zle k mamince.
V Q. nám nedával peníze na jídlo a nás neuživil, byl zlej na maminku, museli sme odejít“. Z dôvodu

konfliktného vzťahu rodičov a zabezpečenia styku otca s maloletou bola rodičom poskytnutá pomoc na
referáte poradensko-psychologických služieb, pričom zo správy z psychologických konzultácii vyplýva,
že maloletá pri nich pôsobila spontánne, uviedla, že je veľmi rada, že sa stretla s nevlastnou sestrou,
ktorú už veľmi dlho nevidela, bolo jej za ňou smutno. V úvode konzultácie boli vyjadrenia maloletej na
stranu otca negatívne, hovorila o tom, že ju uniesol proti jej vôli, že bol na mamu zlý, že sa nestaral

ani o svoje staršie deti a že im nedával peniaze na jedlo. Niektoré vyjadrenia maloletej nezodpovedali
jej veku. Na záver konzultácie už hovorila, že na ňu je tatino veľmi milý a dobrý, že sa spolu zvykli
hrávať, chodievali na výlety. Napriek tomu otca vníma ako prísnejšieho, nemá z neho strach, pretože
aj keď ho nahnevá, kričí len veľmi zriedkavo, prípadne musí ostať vo svojej izbe. Maloletá vyjadrila tiežželanie, aby boli opäť všetci spolu (mama, otec, sestra a bratia). Počas spoločnej konzultácie s otcom
a nevlastnou sestrou R. pôsobila uvoľnene a bezprostredne, veľa sa s otcom smiala.

Vzhľadom na oznámenia školy maloletej o zásahu otca do vyučovacieho procesu, jeho odvedenie
maloletej bez súhlasu matky a záznamov z telefonických pohovorov rodičov súd dotazoval Obvodné
oddelenie PZ Trenčianske Teplice a zistil, že matka dňa 04. 09. 2015 podala oznámenie na otca, ktoré
boli predložené Okresnému úradu v Trenčíne. Dňa 05. 11. 2015 bolo na základe oznámenia matky
vykonané objasňovanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal otec dopustiť tým,

že bez vedomia matky prišiel do budovy ZŠ, ktorú maloletá navštevuje a následne ju zobral z triedy a
budovy školy. Po oznámení matky bola na miesto vyslaná hliadka, ktorá počas cesty do obce Omšenie
spozorovala motorové vozidlo s EČ ČR, ktoré následne zastavili a skontrolovali, pričom zistili, že vo
vozidle sa nachádza maloletá so svojim otcom. Po skončení objasňovania veci oznámenia matky bola
predložená na Okresný úrad Trenčín. Dňa 18. 11. 2015 učiteľkou maloletej bolo oznámené, že otec sa
opätovne pokúšal zobrať maloletú zo školy. Na miesto sa dostavila hliadka. Za prítomnosti polície sa

matka a otec dohodli na umožnení stretnutia maloletej s otcom, po ktorom si maloletú zobrala matka.
V tomto prípade nebolo podané oznámenie.

Z dôvodu nerešpektovania súdom uloženej povinnosti otcovi súd požiadal Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní stavov konania

vedeného na Obvodnom súde Praha 1 pod spis. zn. 32P/37/2015, 31C/53/2015, zisťovaní podmienok
pre prípadný návrat maloletej do ČR podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia EÚ č. 2201/2003. Centrum
medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže súdu dňa 19. 02. 2016 preposlalo email Ústredného
orgánu ČR, z ktorého vyplýva, že konanie vedené na Okresnom súde pre Prahu 1 pod spis. zn.
32P/37/2015-87 podal otec, v ktorom žiada striedavú osobnú starostlivosť. Vo veci nebolo rozhodnuté,

nebolo nariadené pojednávanie. Súd si vyžiadal sociálne šetrenie v mieste bydliska maloletej na
Slovensku. Príjem otca zistený nebol. Konanie vedené na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod spis. zn.
31C/53/2015 nie je skončené, bolo podané odvolanie dňa 18. 01. 2016. V súvislosti so zabezpečením
primeraných opatrení na ochranu maloletej v prípade nariadenia návratu bolo príslušným sociálnym
orgánom uvedené, že prípad maloletej vedú ako dokument Non (trvale je rodina hlásená na adrese

úradu H. okres C.). Zo spisovej dokumentácie je známe, že v mieste posledného bydliska hrozilo rodine
vysťahovanie z bytu z dôvodu dlhodobo neplateného nájmu otcom. Rodine bola poskytnutá štandardná
poradenská činnosť. Rodičom bolo doporučené podať návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti
jedného z rodičov, poprípade navrhnúť úpravu styku s dieťaťom. Súd by mal možnosť dôkaznými
prostriedkami poukázať na to, kto je lepší vo výchove, ku ktorému rodičovi má maloletá bližší vzťah,

kto pre ňu predstavuje istotu a bezpečie. Zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že otec skutočne rodinu
uvrhol do krízovej situácie v dôsledku neplnenia si základných povinností (nájom). Zo spisu naopak
nie je známe akým spôsobom sa podieľal otec na starostlivosti o maloletú, ani ako pevný bol ich
vzťah. Poradenstvo bolo rodičom poskytnuté už v 6. mesiaci r. 2015, kedy im bolo v rámci zlepšenia
komunikácie odporúčané navštevovať poradňu.

Z oznámenia Obce J., Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín, ÚPSVaR Trenčín vyplýva, že matka bola
vedená v evidencii sociálnej poisťovne v období od 01. 04. 2003 do 23. 06. 2003, nebola a nie je
poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Odo dňa 16. 09. 2015 je matka vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Matka má trvalý pobyt nahlásený v Obci Omšenie od 04. 06. 1998 a maloletá od 28.

12. 2009.

Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín zo dňa 09. 11. 2015 vyplýva, že bolo zrušené rozhodnutie
riaditeľa ZŠ o prijatí maloletej do ich školského zariadenia a vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie. Z rozhodnutia ZŠ spolu s MŠ J. zo dňa 15. 12. 2015 vyplýva, že maloletá bola prijatá do

tohto školského zariadenia s nástupom od 01. 09. 2015, ktoré z dôvodu odvolania otca nenadobudlo
právoplatnosť.

Z matkou predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že dňa 15. 12. 2014 jej otec emailom oznámil, že
spoločnú domácnosť ukončili ku dňu 01. 12. 2014 a dňa 09. 05. 2015 jej dal ponuku, že sa behom 2-3

týždňov odsťahuje. Maloletá môže zostať s matkou a nemusí už o ňom nikdy počuť. Jeho ponuka je,
že ho už nebude nikdy nijako kontaktovať a že on nebude kontaktovať ich. Výživné pochopiteľne platiť
nebude, ale 1× ročne matke vystaví potvrdenie, že na dieťa si neuplatňuje daňové odpočty. Uvedený
email otec zaslal aj starému otcovi maloletej zo strany matky. Z matkou predložených dohôd o pracovnejčinnosti vyplýva, že má uzavreté 2 dohody o pracovnej činnosti, jednu so zamestnávateľom X. Ď. - R.
uzavretú na dobu určitú od 12. 10. 2015 do 11. 10. 2016 s pracovným zaradením pomocný pracovník
v potravinách a dohodnutou hodinovou mzdou 3,50 Eur a druhú s obchodnou spoločnosťou U. V..R..J..

uzavretú taktiež na dobu určitú od 24. 02. 2016 do 23. 02. 2017 s pracovným zaradením upratovačka
a dohodnutou odmenou 2,50 Eur na hodinu.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne

záväzky.

Podľa čl. 1, Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu
dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z.,
cieľom dohovoru je:
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu

alebo sú v ňom zadržiavané; a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
boli účinne dodržiavané v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie

alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď
spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a
b) v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo

samostatne, alebo by bolo vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo
uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo
správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 5 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, pre účely tohto

dohovoru: a/ „opatrovnícke právo“ znamená práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa a najmä
právo určiť miesto pobytu dieťaťa, b/ „právo styku“ znamená právo odviesť dieťa na obmedzený čas na
miesto iné ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

Podľa čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa

neoprávnene premiestnené alebo zadržané v zmysle Čl. 3 v deň začatia konania pred justičným alebo
správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán bez ďalšieho návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, pokiaľ sa nezistí, že dieťa sa už vžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, bez ohľadu na
ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť

návratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnickáosoba,ktoránesúhlasísjehovrátením,preukáže,
že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala, alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním; alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Podľa čl. 2 ods. 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci
a vykonávaní rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností pojem

„opatrovníckeprávo“zahŕňaprávaapovinnostisúvisiacesosobnoustarostlivosťouodieťa,najmäprávo
určiť miesto pobytu dieťaťa.Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
vykonávania výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie

dieťaťa, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom zo zákona, alebo
dohodou, ktorá má právne účinky, podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom malo dieťa
obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním; a po b/ za predpokladu, že v
čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne
alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.

Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona
jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu
druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súd

nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že
sa vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenia ochrany dieťaťa po jeho vrátení.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,

súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru,
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú
brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne
za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Štáty, ktoré
sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia

zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným konkrétnymi úradmi,
zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného
dozoru.

Cieľom Haagskeho dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom

medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Haagskeho dohovoru sa rozumie neoprávnené
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého
pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly
Haagskeho dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje
porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.

Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletej, ktorým podľa otca bola ČR,
pretože maloletá až do 31. 08. 2015 bývala spoločne s rodičmi v ČR v 9. mesiaci r. 2015 mala nastúpiť
do ZŠ v ČR (bola prihlásená do dvoch ZŠ v ČR, pričom jednu podpísala aj matka maloletej). Matka
prostredníctvom právneho zástupcu uvádzala, že obvyklý pobyt maloletej vzhľadom na frekvenciu a
dĺžkupobytovtakvČR,akoajSR,niejemožnéurčiť.Vtejtosúvislostipoukázalanaširšiesociálneväzby

maloletej na Slovensku (starí rodičia, kamaráti, spolužiaci, navštevovanie ZŠ, trvalý pobyt maloletej
na území SR na rozdiel od ČR, kde maloletá nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie, kontakt
s deťmi v jej veku bol obmedzený. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré
odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho rodinného prostredia, na tento účel berie do
úvahynajmätrvanie,pravidelnosť,podmienky,dôvodypobytunaúzemíčlenskéhoštátuapresťahovanie

sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové
znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritéria súd pri
posudzovaní obvyklého pobytu maloletej skúmal v súlade aj s kritériami pre posudzovanie obvyklého
pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá sa
narodila v ČR, má tak slovenské, ako aj české štátne občianstvo. Maloletá bola prihlásená na trvalý

pobyt tak na území ČR, ako aj SR. Maloletá od narodenia do 16. 09. 2015 bola vedená v sociálnom,
zdravotnom systéme ČR. V ČR mala svojho ošetrujúceho pediatra, zubára a tým pádom vedenú
zdravotnú dokumentáciu. Matka počas trvania rodičovskej dovolenky počas 3 rokov poberala rodičovský
príspevokzostranyČR.Pouplynutítejtodobyštátomzamatkuboliuhrádzanéodvodyatotakzdravotné
ako aj sociálne, dôchodkové v ČR. Maloletá podľa vyjadrenia matky navštevovala v ČR, aj keď v

minimálnom rozsahu ale navštevovala, výtvarný krúžok. Materinským jazykom maloletej je český jazyk,,
ktorý maloletá doposiaľ, aj od 31. 08. 2015, ako sa zdržiava na území SR, používa, čo potvrdzuje aj
pohovor s maloletou vykonaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a charakteristika ZŠ maloletej v
J.. Samotná matka uviedla, že maloletá sa prioritne pripravovala na nástup do ZŠ v ČR. Maloletá bolaprihlásená do dvoch ZŠ v ČR, pričom jednu prihlášku podpisoval otec, ale s vedomím, súhlasom matky
a druhú matka s vedomím a súhlasom otca. Matka bez vedomia a súhlasu otca maloletú prihlásila aj
do ZŠ na území SR. Samotná matka počas partnerskej krízy podala dňa 25. 02. 2015 návrh na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a nariadenie predbežného opatrenia na Obvodný
súd pre Prahu 1, v ktorom uviedla, že v jej prítomnosti maloletá obvykle každý mesiac navštevovala
starých rodičov na území SR. Skutočnosť, že zo strany matky išlo o návštevy na území SR potvrdzuje
aj samotné vyjadrenie starých rodičov zo strany matky zo dňa 16. 03. 2015, v ktorom uvádzali, že
maloletá s matkou pravidelne k nim cestovali na návštevy vlakom na 10-14 dní, niekedy dlhšie. Maloletá

v ČR, okrem svojho otca, má 3 nevlastných súrodencov, starých rodičov, uja a jeho deti. Z pohovoru
s maloletou vyplynulo, že má pozitívne väzby na svojich nevlastných súrodencov, starých rodičov zo
strany otca žijúcich v ČR a tiež k starým rodičom zo strany matky žijúcim na území SR. Maloletá pred
kolíznym opatrovníkom vedela správne uviesť adresu bydliska v ČR, pričom adresu bydliska na území
SR nevedela sama bez pomoci navedenia uviesť. Súd vzhľadom na mieru začlenenia v zmysle vyššie
citovaných kritérií dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej je ČR. Pokiaľ matka spochybňovala

obvyklý pobyt maloletej v ČR, jej tvrdenia sú plne v rozpore s jej konaním a to tým, že sama iniciovala
konaniavovecistarostlivostiomaloletúvČR,čímuznalaprávomocčeskýchsúdovkonaťarozhodovaťo
maloletej, mala záujem maloletú zaškoliť v ČR. K tvrdeniu rovnakej frekvencie pobytu maloletej na území
SR a ČR súd poznamenáva, že zo samotného tvrdenia matky v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv podaným v ČR a vyjadrenia jej rodičov vyplynulo, že

účelom pobytu maloletej na území SR boli návštevy, ktoré vzhľadom na svoj účel, charakter nezakladajú
obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Samotná matka emailom, ktorý jej adresoval otec dňa 15. 12. 2014
len potvrdila, že s otcom viedli spoločnú domácnosť. Súd mal tak preukázané, že došlo k zmene
obvyklého pobytu maloletej a preto sa následne zaoberal otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie
maloletej matkou mimo jej obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo

zadržiavaním maloletého dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba,
inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu,
na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo
zadržiavaním a v čase premiestnenia alebo zadržiavania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď
spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona narodením maloletej. Z výpovede tak
otca ako aj matky mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo aj vykonával a preto matka
bez súhlasu otca nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletej. Pokiaľ matka v súvislosti s výkonom
opatrovníckehoprávaotcapoukazovalanamierujehostarostlivostiomaloletú,tútoskutočnosťnemožno
vyhodnotiť tak, že by otec svoje opatrovnícke právo riadne nevykonával, pretože podľa samotného

vyjadrenia matky, otec s maloletou trávil čas počas jej hospitalizácie, zabezpečoval starostlivosť o
maloletú, riešil otázku zaškolenia maloletej, podieľal sa na jej potrebách. Súd tiež mal preukázané, že
na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod spis. zn. 32P/37/2015 prebieha konanie na návrh otca, ktorý sa
domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/208/2015-135 zo dňa 04. 12. 2015 súd maloletú dočasne

ponechal v osobnej starostlivosti matky a to do rozhodnutia vo veci vedenej na Obvodnom súde
pre Prahu 1 pod spis. zn. 32P/37/2015. Súd v ďalšom skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému
premiestneniu maloletej matkou alebo k jej neoprávnenému zadržiavaniu. Zmena pobytu dieťaťa je
možná len so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. Z konania
matky vyplynulo, že dňa 31. 08. 2015 premiestnila maloletú z ČR do SR za účelom trvalého zdržiavania

sa maloletej na území SR a návštevy ZŠ, na čo zo strany otca nemala, ako sama vo výpovedi potvrdila,
súhlas a to v žiadnej podobe, forme. Otec sa s premiestnením maloletej nezmieril, v tomto smere
vykonal kroky, podal návrh na nariadenie návratu maloletej, ako aj návrh na zverenie maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti. Súd tak mal preukázané, že zo strany matky došlo k neoprávnenému
premiestneniu maloletej v zmysle Dohovoru.

Súd mal za preukázané, že vo veci maloletej došlo k medzinárodnému únosu a je teda v zmysle
Haagskeho dohovoru povinnosť dieťa vrátiť. Haagsky dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých
nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. Otec vo vyjadreniach poukazoval na schopnosť zabezpečiť

starostlivosť o maloletú a vytvorením bytových podmienok pre jej výchovu. Matka prostredníctvom
právneho zástupcu poukazovala na čl. 13 písm. b/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, naplnenie ktorého vidí v dvoch rovinách. Prvá rovina spočíva v tom, že
nariadením návratu maloletej by sa fakticky znemožnil styk s matkou. Matka vzhľadom na finančnépomery, existujúci dlh na nájomnom, chorobu, znížené zárobkové možnosti, by mala veľmi vážny
problém prisťahovať sa do ČR, aby tam mohla byť s dieťaťom. Druhá rovina naplnenia čl. 13 písm.
b/ Haagskeho dohovoru spočíva v tom, že v konaní bolo preukázané, že otec neplatí dane, nepodáva

daňové priznanie, neplatí výživné, má na ňom dlh, neuhrádza odvody do zdravotnej poisťovne, trvalé
bydlisko má v Obci H., v dôsledku čoho je maloletá v ČR bezdomovcom. V konaní sa nepreukázalo
ani len prostredie, v ktorom by mohlo maloleté dieťa byť. Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR vo
svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňovali, že aj v prípade neoprávneného premiestnenia alebo
zadržiavania dieťaťa je potrebné v maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého

dieťaťa a dôsledne skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené v čl. 13 Haagskeho dohovoru
pre odmietnutie nariadenia návratu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrate dieťaťa do iného
zmluvného štátu Haagskeho dohovoru musí súd vychádzať z čo najstarostlivejšieho zistenia skutkového
stavu. Dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte
musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené všetky okolnosti,
z ktorých by bolo možné usudzovať skutočný postoj rodiča v zahraničí k súčasnému pobytu dieťaťa.

Ústavný súd SR v náleze z 23. 05. 2014 sp. zn. IV. ÚS 100/2014 s poukazom na ostatnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že sa v judikatúre ESĽP vo veciach rodičovských únosov
detí, čoraz častejšie prejavuje názor, že návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď je Haagsky
dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť
posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne

od veku, stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúsenosti. Z procesného
hľadiska má národný orgán konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a
faktorov materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a obdobnej povahy (rozsudok ESĽP č.
41615/07, S. L. V. verzus Švajčiarsko zo dňa 06. 07. 2010). Ústavný súd zdôraznil, že ESĽP vyžaduje
preskúmanienajlepšiehozáujmudieťaťavširšomkontexteakolenvovzťahukposúdeniu,činiesúdané

okolnosti podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru, teda výnimky z povinnosti nariadiť návrat. Vnútroštátne
súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by
dieťaťu v prípade návratu mala hroziť. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s
najlepším záujmom dieťaťa a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané v súlade s čl. 13, písm. b/
Haagskeho dohovoru. V danej veci súd zistil, že po narodení maloletej jej rodičia žili v nájomných

bytoch, pričom nájomné zmluvy boli uzatvárané vždy s matkou a otec spolu s maloletou mali od matky
odvodené užívacie právo. V priebehu pobytu maloletej v ČR matke bola daná výpoveď z nájmu z bytu
nachádzajúceho sa v Prahe na Vinohradskej ulici z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Následne matka
opätovne uzavrela nájomnú zmluvu na nájom bytu nachádzajúci sa na Opletalovej ulici 13 v Prahe, kde
v dôsledku neplatenia nájomného vznikol dlh vo výške okolo 292.000 Kč a to ku dňu 01. 10. 2015. Dňa

20. 02. 2015 rodičom maloletej bola doručená výzva k vyprataniu bytu práve z dôvodu neplatenia nájmu.
Matka dňa 02. 10. 2015 odovzdala vlastníkom byt spolu s kľúčmi, dohodla sa na úhrade časti nedoplatku
na nájomnom, čo bolo dôvodom, pre ktorý vlastníci, ako navrhovatelia, svoj návrh na vypratanie bytu
voči matke zobrali späť. Otcovi, aj keď neprávoplatným rozhodnutím bola uložená povinnosť vypratať
byt, v ktorom podľa vlastného vyjadrenia naďalej býva, užíva ho a to bez právneho titulu. Otec od

12. mesiaca r. 2014 prostredníctvom svojho zástupcu, ako to z ním predložených dokladov vyplynulo,
riešil otázku nedoplatku na nájomnom a podľa jeho vlastného vyjadrenia vo výpovedi prostredníctvom
svojich právnych zástupcov rieši možnosť uzavretia novej nájomnej zmluvy, ktorá počas celého konania
o nariadenie návratu maloletej nebola uzavretá. Otec, tak ako sám uviedol, predmetný byt užíva na
základe „ničoho“. Otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Súdu za

účelom preukázania zabezpečenia bytových podmienok pre maloletú v prípade nariadenia jej návratu
predložil prísľub V. F., ktorý súd nemôže považovať za reálny a spôsobilý zabezpečiť bývanie maloletej
v prípade nariadenia návratu maloletej. Z uvedeného dokladu nevyplývajú podstatné identifikačné údaje
vlastníka nehnuteľnosti, podmienky, za ktorých môže otec, prípadne maloletá užívať nehnuteľnosť a ani
z neho nevyplýva, že ide o nehnuteľnosť vhodnú na zabezpečenie bývania maloletej. Otec k prísľubu

nedoložil právne relevantný doklad preukazujúci, že práve osoba V. F., ktorá mu dala prísľub na užívanie
nehnuteľnosti a to rodinného domu v X., je aj skutočným vlastníkom. Súd sa v tomto smere stotožnil s
argumentáciou právneho zástupcu matky, ktorý tento doklad spochybňoval. Otec maloletej na území ČR
má trvalé bydlisko v Obci H., prechodné bydlisko na území ČR nemá. Otec vo výpovedi potvrdil, že po
dobu 3 rokov nepodáva daňové priznanie, neodvádza dane, odvody, vedie sa voči nemu exekúcia z titulu

neplatenia výživného a má ďalšie finančné záväzky, ktoré súdu riadne v celom rozsahu nešpecifikoval.
Otec k svojmu príjmu uvádzal, že ho má nepravidelný, pohybuje sa okolo 20.000 Kč netto, pričom by
potreboval dosiahnuť príjem aspoň 30.000 Kč až 40.000 Kč brutto, aby mal zabezpečené to, na čo
boli zvyknutí. Súd v prvom rade od otca požadoval preukázanie schopností v prípade návratu maloletejzabezpečiť jej základné potreby a to preukázaním najmä príjmu a bývania, na čo otec nereagoval,
prípadne vo svojom písomnom vyjadrení oznámil, že súdom požadované doklady nedoloží. Otec tak
súdu žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o zabezpečení maloletej

v ČR. V tomto smere súd musí konštatovať, že otec bol nečinný, nerešpektoval pokyny súdu. Súd
má za to, že otec od podania návrhu mal dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení
ohľadom vykonania vhodných opatrení pre návrat maloletej. Otec maloletej však svojim konaním súdu
nepreukázal svoj skutočný záujem na navrátení maloletej, ktoré súd v prvom rade požadoval od
otca. Súd preto dotazom prostredníctvom Ústredného orgánu ČR už pri nariaďovaní prvého termínu

pojednávania a následne opätovne zisťoval možnosti vytvorenia vhodných opatrení Českou republikou
pre návrat maloletej. Až na opakovanú výzvu Ústredným orgánom ČR bola oznámená možnosť riešenia
situácie maloletej a to podaním návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej na súd a to bez možnosti
zabezpečenia bývania, prípadne iného materiálneho zabezpečenia maloletej. Nariadenie Rady (ES)
č. 2201/2003 sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ, v ktorých je priamo vykonateľné a má
prednosť pred ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vo vzťahu k Haagskemu dohovoru je určitým lex

specialis, ktorý modifikuje dohovor v určitých ustanoveniach. V konaní o návrat dieťaťa do členského
štátu EÚ svojim čl. 11 ods. 4 dopĺňa Haagsky dohovor a striktnejšie stanovuje výnimku pre odmietnutie
návratu dieťaťa, ktorým je vykonanie primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa pred
jeho vrátením. Súd vzhľadom k tomu, že nemal preukázané vykonanie vhodných opatrení pre návrat
maloletej a po zohľadnení súčasnej bytovej, ekonomickej situácie otca, jeho návrh na nariadenie návratu

maloletej zamietol, v opačnom prípade by maloletú nariadením návratu priviedol do neznesiteľnej
situácie. Súd považuje za nutné uviesť, že práve otec svojim postojom v konaní nepreukázal vytvorenie
vhodných opatrení pre návrat maloletej do ČR a tým spôsobil, že matka dosiahla nenavrátenie maloletej.
Súd nevyhovel otcovi a ani právnemu zástupcovi matky, ktorí žiadali doplniť dokazovanie svedeckými
výpoveďami svojich rodinných príslušníkov, pretože skutočnosti, ku ktorým sa mali vyjadrovať, mal

súd buď preukázané, alebo sa míňali účelu svedeckej výpovede.. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že predmetom tohto konania nie je otázka preukazovania, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady
pre výchovu maloletej. K výhradám otca týkajúcim sa dĺžky konania súd uvádza, že v prejednávanej
veci boli nariadené 4 termíny pojednávania, z ktorých hneď prvé bolo odročené z dôvodu nesplnenia
procesných podmienok, druhé bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, tretie

na žiadosť otca, ktorý sa chcel poradiť so svojim právnym zástupcom a mať priestor doložiť doklady o
zabezpečení maloletej v prípade nariadenia jej návratu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle
aj rozhodnutia ESĽP ani 6-týždňová lehota stanovená Haagskym dohovorom na rozhodnutie v danej
veci nemôže brániť náležitému zisteniu skutkovému stavu, čo súd v prejednávanej veci počas celého
konania sledoval.

Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov postupoval podľa §
150 OSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo

postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť
dátumapodpis.Odvolanietrebapredložiťvtrochrovnopisoch,inaksúdzhotovíkópienatrovyodvolateľa
(§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.