Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810202139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8810202139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislav Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov 1/ P.. U. Q., bývajúceho vo Q.
nad S., na ul. F. č. XXX/XX a 2/ Y. Q., bývajúcej vo Q. nad S., na ul. F. č. XXX/XX, právne zastúpených
U.. G.. P. F., advokátom, so sídlom vo Q. nad S., na X. E. č. XX/XX, proti žalovaným 1/ G.. U. L.,
bývajúcemu vo Q. nad S., na ul. F. č. XXXX/XX, a 2/ P. M., bývajúcemu vo Q. nad S., na ul. F. č. XXXX,
právne zastúpeným U.. T. O., advokátom so sídlom vo Q. nad S., na ul. M. R. Q. č. XXXX, o zaplatenie
sumy 99,58 Eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
10.11.2015 č.k. 5C/73/2010-62 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť
žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur.

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v
1/ a 2/ rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol a žalovanému
v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu medzi

žalobcami v 1/ rade a 2/ rade a žalovaným v 2/ rade vyslovil, že títo účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 12.12.2008 č.k. 6C 193/04-185
boli žalovaní v 1/ a 2/ rade okrem iného zaviazaní na zaplatenie sumy 3.000,-Sk, predstavujúcej
náklady kopacích prác spojených s úpravou vydaného pozemku a odstraňovania zvyškov po čističke
odpadových vôd umiestnených v zemi. Toto rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v

Prešove zo dňa 28.05.2009 č.k. 7Co 66/09-201 . Následne vo veci bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 16.02.2010 č.k. 6C 193/04-219 s tým, že nárok na zaplatenie sumy 99,58 Eur ( 3.000 Sk) bol
vylúčený na samostatné konanie.

Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že žalobcovia vo vzťahu k tomuto nároku uniesli dôkazné
bremeno iba v časti týkajúcej sa prác realizovaných dňa 23.9.2004. Vykonanie týchto prác preukázali
samotní žalobcovia pri svojich výpovediach, ako aj v konaní vypočutý svedok B. L.. Vyplatenie sumy

1.500,-Sk za práce vykonané dňa 23.9.2004 vyplýva i z predloženej kópie výdavkového pokladničného
dokladu. Podľa svedka B. L. tento realizoval výkopové práce spolu s bratom, vnukom a synovcom. Tieto
mali byť vykonávané na dvakrát. V prvý deň odkryli rúry a následne po odstránení nejakých hadičiek
sa výkop zasypal. Druhý deň bol vykonaný výkop v hĺbke asi jeden meter s dĺžkou sedem metrov. Privýkope bola odkrytá betónová rúra a táto sa následne zaslepila tak, že kameňmi bol vyplnený priemer
rúry a rúra bola zabetónovaná. Betónovať sa nemohlo asi dve hodiny po tom, čo žalovaný v 2/ rade
pustil vodu a táto následne vytekala cez rúru.

Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovaných a škodou predstavujúcou odmenu 1.500,- Sk zaplatenú za prvý deň výkopových prác.

Výkonom prác uskutočnených v druhý deň prác už boli preukázateľne odstránené následky

protiprávneho konania žalovaného v 2/ rade, ktorý cez odpadovú rúru odvádzal odpadové vody zo
svojich nehnuteľností na pozemok žalobcov, čím ho preukázateľne znehodnocoval. Žalobcovia tak,
využijúc oprávnenie uvedené v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka, hrozbu neoprávneného zásahu
do ich vlastníckeho práva odvrátili zaslepením rúry, ktorou na ich pozemok boli odvádzané odpadové
vodyžalovanéhov2/rade.Nákladystýmspojenévovýške49,79Eurpredstavujúškodu,ktorážalobcom
preukázateľnevzniklaazaktorúzodpovedážalovanýv2/rade,pričomotázkavlastníctvazabetónovanej

rúry je pre posúdenie nároku irelevantná.

Pokiaľ ide o sumu 49,79 Eur vyplatenú 4 osobám za prácu vykonávanú v rozsahu 5 hodín, táto je
primeraná rozsahu prác potrebných na zaslepenie rúry betónom.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť žalobcom
v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Ako dôvod

uviedli, že betónová skruž, do ktorej boli vyústené rúry na prepravu odpadových vôd od žalovaných v 1/
a 2/ rade bola umiestnená na pozemku žalobcov. Po odstránení čističky a skruže z pozemku žalobcov
ostali v zemi kanalizačné zbytky. Tieto kanalizačné zbytky neboli z pozemku žalobcov odstránené, neboli
vodotesne uzavreté, boli funkčné a spôsobovali vytekanie odpadových vôd na pozemok žalobcov, čím
dochádzalokjehoznehodnocovaniu.Ztohtodôvodubolopotrebnétietokanalizačnézbytkybuďvykopať

alebo ich utesniť tak, aby z nich nevytekala odpadová voda. Preto bolo potrebné uskutočniť výkopové
práce. V konaní vypočutý svedok potvrdil vykonávanie kopacích prác v dvoch dňoch, ktoré sa týkali tej
istej časti pozemku a tých istých odpadových rúr žalovaných v 1/ a 2/ rade. Kopacie práce boli vykonané
v roku 2004. Žalovaní v 1/ a 2/ rade zaústili konce svojich odpadových rúr do tej istej betónovej skruže
na pozemku žalobcov. Výkop podľa svedka bol vykonaný aj pri betónovej skruži, kde logicky museli

byť zaústené konce odpadových rúr oboch žalovaných. Žalovaný v 1/ rade odstránil odpadovú rúru
až v roku 2007, teda tri roky po vynaložení finančných prostriedkov žalobcami. Uvedené vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.5.2007 a preto náklady na kopacie práce z roku 2004 boli dôvodne
uplatnené aj voči žalovanému v 1/ rade. Čo sa týka trov konania vo veci išlo o 10 - ročný susedský spor,
kde viaceré tvrdenia aj dôkazy sa objavili až počasia konania samého. Je preto dôvodné náhradu trov

konania žiadnej zo strán nepriznať.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 120
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádzazo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s

dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonajúvšetkynavrhnutédôkazy,prípadnevýnimočneajiné

než navrhnuté dôkazy a súd aj napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Vprejednávanejvecižalobcovianičímprávnevýznamnýmnepreukázali,abynákladynavýkopovépráce

vo výške 49,79 Eur ( 1.500 Sk) vykonané dňa 16.9.2004 ( 1 . deň výkopových prác) mali znášať žalovaní.
Dôkazom opaku nie je ani výpoveď svedka B. L.. Podľa jeho výpovede na pojednávaní konanom dňa
20.10.2015 v prvý deň výkopových prác bol urobený výkop a následne po odstránení nejakých hadičiek
sa výkop zasypal, nakoľko to bolo v poriadku. Vychádzajúc z uvedeného v 1. deň výkopových prác
žiadna činnosť zameraná na zamedzenie vytekania odpadovej vody na pozemok žalobcov zrealizovaná

nebola. Pri týchto prácach chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou
predstavujúcou náklady žalobcov vynaložené za prvý deň výkopových prác. Rovnako odstránenie
odpadovej rúry žalovaným v 1/ rade až v roku 2007, teda tri roky po vynaložení finančných prostriedkov
žalobcaminezakladánároknanáhraduškody.Akžalovanýv1/radeodpadovúrúruodstránilvroku2007
jezrejmé,žetátoodpadovárúranemohlabyťodstránenáprivýkopovýchprácachvroku2004.Žalobcom

tak žiadne náklady súvisiace s odstránením tejto odpadovej rúry vzniknúť nemohli. Žalovaný v 1/ rade
sa nemôže podieľať ani na znášaní nákladov vo výške 49,79 Eur za práce vykonané dňa 23.9.2004
( 2. deň výkopových prác) pri zaslepovaní rúry betónom. K zabetónovaniu rúry podľa vyjadrení oboch
žalobcov na pojednávaní konanom dňa 2.6.2015 došlo preto, lebo žalovaný v 2/ rade do nej neustále
vypúšťal odpad. Na tomto protiprávnom konaní sa žalovaný v 1/ rade vôbec nepodieľal. Z jeho strany

k porušeniu žiadnej právnej povinnosti nedošlo.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok, s výnimkou
nenapadnutého výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu
49,79 Eur ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods.1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní
úspešní žalovaní v 1/ a 2/ rade náhradu trov tohto štádia konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.