Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228787
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228787.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: AK JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: E. L. XX, XXX XX E., vedenej pod sp.zn. EX 807/13 súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavska Sobota,

na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1620,36-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/3149/2013-94 zo dňa 03.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie v danej veci je vedené
na podklade exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
so sídlom v Žiline sp.zn. RK-PC-968/13-LP zo dňa 30.04.2013. Zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2011, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý revolvingový úver
zo strany oprávneného, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Rozhodcovský súd si založil svoju právomoc prejednať
a rozhodnúť danú vec na základe osobitnej rozhodcovskej zmluvy k úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.12.2011, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.
Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva v zmysle citovaných bodov č. 2, 3 a 5 bola uzatvorená medzi

oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.. Z jej obsahu je badateľné, že bola vyhotovená
ako vopred predtlačený exemplár, do ktorého zásahy mohli byť uskutočnené len v minimálnej miere,
t.z. bolo možné vypísať len osobné údaje o dlžníkovi (meno, bydlisko a dátum narodenia). Povinný
okrem samotného prijatia rozhodcovskej zmluvy (jej podpisu) nemohol svojim prejavom vôle meniť alebo
dopĺňať jej obsah. Založenie príslušnosti rozhodcovského súdu v znení popísanom pod bodmi č. 2, 3 a
5 rozhodcovskej zmluvy mohol povinný ako spotrebiteľ len prijať alebo odmietnuť. Podstatným pre tento

prípad sa javí aj skutočnosť, že zmluva samotná obsahovala v bodoch č. 3 a č. 5
ustanovenie, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť bude
spočívať na strane podávajúcej žalobu, resp. žalobný návrh. Na základe tejto skutočnosti súd prijal
záver, že povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky pod uvedenými
ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola navrhnutá vopred a ktorá spočívala v dohodnutí si
riešenia sporov pred jedným z rozhodcovských súdov. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že

povinný mohol od tejto zmluvy podľa bodu č. 7 odstúpiť bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych
dní od uzavretia zmluvy. Táto skutočnosť sa pre posudzovanie, či boli zmluvné ustanovenia dohodnutéindividuálne alebo nie, javí ako irelevantná, pretože pre posúdenie otázky individuálneho dojednania
zmluvných ustanovení nie je podstatná skutočnosť, či povinný mohol od vopred predtlačenej zmluvy
odstúpiťalebonie,alečimoholdovopredpripravenejzmluvy,dohodyvlastnýmprejavomvôlevstupovať.

Preto ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané.
Ohľadne samotného určenia právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s poukázaním body č. 2, 3 a
5 rozhodcovskej zmluvy a posúdenia takéhoto určenia z hľadiska platnosti alebo neplatnosti, je
formulácia ustanovení zmluvy v uvedených bodoch značne nerovnovážna a v neprospech povinného

ako spotrebiteľa. Tento záver je odôvodnený tým, že
tieto ustanovenia síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na výber z možností tej zmluvnej strane,
ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských
súdov, ale v konečnom dôsledku v prípade, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený ako veriteľ na
rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť.
Takéto ustanovenie rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, pod sp.zn. 7ECdo/267/2013 zo dňa 09.01.2014) možné označiť len
za formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že
rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje takéto zakotvenie príslušnosti rozhodcovského súdu, nemožno
považovaťzaplatneuzavretúrozhodcovskúzmluvu,keďžeakoužbolouvedené,vsporoch,vktorýchby
bola voči povinnému uplatnená žaloba, musel by sa povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému

konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený
ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa povinný brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe
sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa
tým spôsobom, že svojim obsahom mu sťažujú slobodný výber na určenie spôsobu riešenia sporov
zo zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej strany, rozhodcovská zmluva nebola
uzavretá platne.
Nakoľko súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, neplatné účinky zmluvy spôsobujú aj

nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.

Bod č. 6 zmluvy o revolvingovom úvere pojednáva o dohodnutom predmete zmluvy, a to o poskytnutej
čiastke úveru vo výške 840,-Eur, splatnosti splátky úveru v počte 42 vždy ku 19. dňu v mesiaci vo výške
45,01-Eurspolusúrokmizaúver,celkovejčiastke,ktorúmusídlžníkzaplatiťvsume1890,42-Eur,RPMN

zaúvervhodnote69,88%,ročnejúrokovejsadzbeúveruvhodnote70,02%,priemernejRPMNzaúverv
hodnote 45,66 % ako aj náležitostiach prípadného poskytnutia revolvingu, t.j. jej dohodnutej poskytnutej
čiastkyvovýške442,90-Eur,celkovejčiastkeprirevolvingu,ktorúbymuseldlžníkzaplatiť,ktorázahŕňala
samotný revolving a úroky za celú dobu čerpania revolvingu vo výške 1080,24-Eur, predpokladanej
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v hodnote 55,63 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu v hodnote

76,21 % a ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania v hodnote 9 %.

Súd následne pristúpil k skúmaniu dojednania výšky odplaty, prostredníctvom ukazovateľa RPMN, ktorá
bola dohodnutá vo výške 69,88 %.
Pre posúdenie, či odplata dohodnutá podľa uvedeného bodu v zmluve o revolvingovom úvere bola

podstatne prevýšenou odplatou ako je obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, bolo potrebné určiť porovnávacie kritérium na základe ktorého
by následne bolo možné prijať záver o podstatne prevýšenej odplate alebo vysloviť opak.
Porovnávacie kritérium predstavujú štatistické údaje Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré
obsahovali súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi.

Podľa týchto štatistík bola priemerná výška RPMN za obdobný úver ako čerpal povinný, t.j. úver
od 1-5 rokov do 1500,-Eur, bez zabezpečenia, ku 4. štvrťroku 2011 (obdobie uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere) vo výške 45,23 %. Okrem tejto štatistiky súd porovnal dohodnutú odplatu za
úver, ktorej vyjadrením bola výška RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere s úrokovou
štatistikou Národnej banky Slovenska (). Táto úroková štatistika nových úverov
sleduje aj vývoj ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN, ktorá súvisí so spotrebiteľskými úvermi
a úvermi na bývanie pre sektor domácností. Za posudzované obdobie december 2011 bola RPMN
spotrebiteľských úverov vo výške 16,80 %.Pri porovnaní uvedených štatistických údajov s údajom hodnoty RPMN, ktorá bola dohodnutá v zmluve
o revolvingovom úvere je zrejmé, že hodnota odplaty vo výške 69,88 % nezodpovedá tzv. bežnému
priemeru hodnôt RPMN na finančnom trhu. Preto dohodnutá hodnota RPMN ako odplata za poskytnutý

úver predstavuje podstatne prevýšenú odplatu oproti odplatám, ktoré sú požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vzhľadom na tieto skutočnosti odplata nebola
dojednaná v rámci materiálnych predpokladov, ktoré ustanovuje § 53 ods.6 OZ. Takéto plnenie odplaty
zo strany povinného ako spotrebiteľa je potrebné potom označiť za právom nedovolené.

Súd z hľadiska posúdenia rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán skúmal dohodu o
poskytnutí služby, ktorá bola umiestnená do jednej listiny spolu s zmluvou o revolvingovom úvere pod
bodmi 8.1 - 8.6. Jej podstatou bolo, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že oprávnený ako veriteľ
sa zaviazal poskytnúť na žiadosť povinného ako dlžníka a za splnenia ďalších podmienok uvedených
v tejto dohode službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným a

záväzok povinného ako dlžníka zaplatiť odplatu za poskytnutie tejto služby. Podľa ustanovení bodu č.
8.2 tejto dohody sa poskytnutie tejto služby viaže na podmienku dlhodobej práceneschopnosti, ktorá
musí byť preukázaná náležitým lekárskym potvrdením alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou alebo dohodou o skončení o pracovného pomeru alebo
iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru. Zo znenia tohto bodu vyplýva, že

sa jedná o tzv. obligatórne povolenie odkladu splátok veriteľom, ak nastane u dlžníka situácia dlhodobej
práceneschopnosti. Uvedené znenie tohto bodu ale ďalej upravuje aj fakultatívne povolenie veriteľom
odkladu splátok a to vtedy, ak by sa jednalo o iné prípady ako prípady dlhodobej práceneschopnosti.
Vtedy sa už ale takéto povolenie splátok viaže na povolenie zo strany veriteľa. Za túto službu odkladu
splátok si v bode 8.4 zmluvné strany dohodli odplatu uvedenú pod bodom č. 8.1, vo výške 146,92-Eur,

ak by bol poskytnutý aj revolving, tak vo výške 76,20-Eur. Splatnosť odplaty za službu odkladu splátok
bola dohodnutá na deň uzavretia samotnej dohody o poskytnutí služby.
Dohoda o poskytnutí služby je vopred naformulovaná ako predtlačený text, ktorého znenie povinný
nemohol vlastnou vôľou ovplyvniť, a teda ju mohol len prijať alebo odmietnuť, nie je ju možné označiť za
individuálne dojednanú dohodu. Z hľadiska posúdenia rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán sa jej problematickými časťami javí splatnosť odplaty za (ne)poskytnutú službu. Za nerovnováhu
v právach a povinnostiach je možné považovať také ustanovenia uvedenej dohody, kde dlžník sa ešte
neobrátil so žiadosťou o odklad splátok (a ktorá, ak sa nejedná o dlhodobú práceneschopnosť musí byť
podľa bodu č. 8.2 ešte veriteľom preskúmaná), ale po uzavretí dohody o poskytnutí služby je nútený
ihneď uhradiť odmenu za ešte neposkytnutú službu. Zároveň nerovnováha v právach a povinnostiach je

ajvtom,keďdlžníkužzaplatíodplatuzaposkytnutieslužby(ktoráaleposkytnutánebola),následnepodá
žiadosť o odklad splátok a ešte musí byť jeho žiadosť, ak sa nejedná o dlhodobú práceneschopnosť,
samostatne posúdená veriteľom, či odklad splátok napriek zaplatenej odplate za poskytnutú službu
povolí. Zjednodušene je možné zhrnúť, že aj napriek tomu, ak dlžník zaplatí za dohodnutú službu
odplatu, nie je ešte isté, či jeho následnej žiadosti o odklad vôbec bude vyhovené. Za neprijateľnú

podmienku je možné označiť aj ustanovenie v bode č. 8.2, kde je uvedené, že na odloženie splátok
(aj napriek zaplateniu odmeny za túto službu) v iných prípadoch ako je dlhodobá práceneschopnosť,
nemá dlžník právny nárok. Teda, ak aj za službu dlžník ako povinný zaplatil, na jej poskytnutie zo strany
veriteľa ešte nemá právny nárok.

Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy
dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Uviedol, že:
- rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia
úverovej zmluvy. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne,

že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7
rozhodcovskej zmluvy, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní
od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik
rozhodcovskej zmluvy. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere,- za individuálne dojednané podľa § 53 ods.2 OZ sa považuje také ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol
ovplyvniť, čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky
na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného

vzťahu), mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán
bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy,
- je nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj
obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou,

- z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť
riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred
rozhodcovským súdom je upravené alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval
len pred arbitrážou,
- ustanovenia bodov 3 a 5 rozhodcovskej zmluvy sú v súlade s platnou právnou úpravou na ochranu
spotrebiteľa, zabezpečujú zmluvným stranám, teda aj povinnému také práva, ktoré zákon /napr. § 53

ods.4 písm. r) OZ/ pre ochranu spotrebiteľa vyžaduje,
- vzmysle§53ods.6OZsaodplatouobvyklouna finančnomtrhunemyslílen„bankovýtrh“,alefinančný
trh v celej jeho komplexnosti Obvyklá či bežná, zvyčajná odplata vyjadruje určitú mieru rovnovážnosti
odplát na finančnom trhu, teda priemer odplát, za ktoré je možné požičať si peňažné prostriedky. Z tohto
hľadiska je preto použiteľný údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj zákonodarca

určuje tento údaj ako porovnávacie kritérium opre posúdenie konkrétneho úveru toho-ktorého klienta
s priemerným obvyklým stavom na finančnom trhu. Na základe uvedeného RPMN úveru (69,88%)
poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú
odplatu, požadovanú za úveru na finančnom trhu,
- dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom (je osobitne podpisovaná, graficky

rozlíšená od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere), jej vznik nie je podmienkou pre vznik
zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku
veriteľom (oprávneným) poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Ide teda o úpravu takej
situácie, ktorá keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou
zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou

veriteľa ho poskytnúť, ak o to dlžník požiada, a to naviac bezodplatne. Uzavretie dohody naopak
zavádzaúpravu,ktorájevýhodnejšiaoprotizákonnejregulácii.Niejepretozrejméaodporujúcepodstate
veci, ako môže byť dojednanie dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech
spotrebiteľa a predstavovať hrubú nerovnováhu v jeho neprospech. Dohoda o poskytnutí služby preto
nemôže byť neprijateľnou podmienkou. V prípade využitia odkladu splátok sa dlžník v prvom rade vyhne

sankciám za omeškanie. Zároveň je potrebné zobrať do úvahy fakt, že splátky s odloženou splatnosťou
sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok.

V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 209,78-Eur.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj ako „O.s.p.“), postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie

okresného súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods.2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Poznámka „4ead)“ k § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku znie: Zákon č. 335/2014 Z.z.
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej

aj ako „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.
Podľa § 45 ods.2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj ZoRK vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.

Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť
vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa
na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj

adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Jedným z dôvodov na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v prejednávanej veci bolo aj konštatovanie exekučného súdu, že plnenie odplaty vo výške
69,88% zo strany povinného ako spotrebiteľa je právom nedovolené.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe

č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1
OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ústavný súd SR už v náleze z 28.
februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol
o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658

ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ)
predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek
výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých
úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Uvedený nález je pritom plne aplikovateľný aj v prípade

ak je predmetom posudzovania výška zmluvne dohodnutých úrokov z úveru.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie
(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom

zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v
súkromnom práve.
Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov - problematika dobrých mravov (na historickom
národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína

nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti.
Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) neobsahuje ustanovenie o tom, do akej
konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, predstavujúce odplatu za poskytnutie finančnýchprostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité
hranice vyplývajú z odvolateľom citovaného § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Existencia daného ustanovenia nevylučuje exekučný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úroku aj z hľadiska dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť,
že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len
dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze

oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné
právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený
(všeobecnou) dimenziou spravodlivosti. V zmysle tohto výkladu je potrebné sa pozerať aj na výšku
odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle §
53 ods. 6 OZ, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje
všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo

postavené, t.j. (okrem iného) aj na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok
je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba
predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v
rozhodnom období.
Záver okresného súdu o právnej nedovolenosti plnenia odplaty zo strany povinného ako spotrebiteľa

je správny a plne odôvodnený, nakoľko porovnaním dojednanej výšky RPMN s priemernou hodnotu
RPMN všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich úvery vedenou Ministerstvom financií SR (dostupnou
na stránke: ), táto v
rozhodnom období pre nezabezpečené úvery do 1500,-Eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov
predstavovala 45,23%. Dojednaná RPMN v zmluve o revolvingovom úvere (69,88 %), ktorá o viac

ako 24% prekračuje priemernú hodnotu RPMN úverov poskytovaných finančnými inštitúciami (teda aj
nebankovými subjektmi) v Slovenskej republike, t.j. predstavuje viac ako 151 % jej hodnoty, je dozaista
rozporná s dobrými mravmi. K odvolacím námietkam sa žiada dodať, že účastníkmi konania dojednaná
úroková sadzba by podľa názoru odvolacieho súdu neobstála ani pri posudzovaní súladu jej výšky zo
zákonným znením § 53 ods. 6 OZ.

Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd so záverom okresného súdu o tom, že plnenie odplaty vo
výške 69,88% zo strany povinného ako spotrebiteľa je právom nedovolené, a teda rozporné s dobrými
mravmi, plne stotožnil.

Na druhej strane odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou okresného súdu o neprijateľnosti

rozhodcovskej zmluvy ako aj o tom, že jej ustanovenia neboli individuálne dojednané. Zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté,
ak dodávateľ nepreukáže opak. V situácii, keď oprávnený exekučnému súdu predložil rozhodcovskú
zmluvu (č.l.10) na samostatnej listine, z jej obsahu (bod 1, 2, 3, 7) vyplýva, že povinný bol s ňou
oboznámený, uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o

revolvingovom úvere a povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (v primeranej lehote)
do 14 dní od jej uzatvorenia, potom za takéhoto stavu nie je dôvod, aby oprávnený vyvracal právnu
domnienku vyjadrenú v § 53 ods. 3 OZ (ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané), pretože uvedené
skutočnosti svedčia pre záver, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná aj keď bola

uzatvorená na predtlačenom formulári.

Z vyššie uvedených dôvodov, keď sa nemožno stotožniť s názorom okresného súdu, že rozhodcovská
zmluva, zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (ktorá nebola individuálne dojednaná), na druhej strane je

nesporné, tak ako konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, že povinný bol v
exekučnom titule zaviazaný na plnenie v rozpore s dobrými mravmi (plnenie právom nedovolené),
odvolací súd nemohol rozhodnúť inak, ako uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Vzhľadom na uvedené sa už nebolo potrebné zaoberať otázkou prípadnej neprijateľnosti dohody o
poskytnutí služby.

Nakoľko oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, náhrada trov odvolacieho konania mu nebola
priznaná.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.