Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112222006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: FORESPO TN a.s. so sídlom
Karloveská 34, Bratislava, IČO 45 573 751, práv. zast. AK HUŇADY s.r.o., Trnavská cesta 7, Bratislava,
IČO 47 233 532 proti žalovanému Arkádia TN, a.s. so sídlom Pod Sokolice 1/6673, Trenčín, IČO 36 321
699, o zaplatenie 52.500,- Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 36Cb/45/2013-65 zo dňa 23. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 641 Eur na účet
právneho zástupcu AK HUŇADY s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
52.500,- Eur s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 7.500,- Eur od 15.01.2012 do zaplatenia,
zo sumy 7.500,- Eur od 15.02.2012 do zaplatenia, zo sumy
7.500,- Eur od 15.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 7.500,- Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, zo sumy
7.500,- Eur od 18.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 7.500,- Eur od 20.06.2012 do zaplatenia, zo sumy
7.500,- Eur od 19.07.2012 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 3.150,- Eur a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 356,70 Eur. Rozhodol tak v neprítomnosti žalovaného
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a doručenie
predvolania mal vykázané v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa so
žalobou,snájomnouzmluvou,zmluvouobudúcejzmluveazmluvouozriadenívecnéhobremenazodňa
11.10.2011, s faktúrami, s upomienkami zo dňa 24.01.2012, zo dňa 29.02.2012, zo dňa 11.05.2012 a s
výzvou zo dňa 27.06.2012 zistil, že dňa 11.10.2011 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako
nájomcom Nájomnú zmluvu, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a zmluvu o zriadení vecného bremena,

ktorej predmetom, okrem iného, bol nájom nehnuteľností zapísaných na LV č. X, k.ú. Y. tak, ako boli
špecifikované v čl. II bode 1 uvedenej zmluvy. Podľa čl. V. bodu 1 predmetnej zmluvy sa žalovaný
zaviazal platiť dohodnuté nájomné v sume 6.250,- Eur bez DPH za každý, aj začatý mesiac nájmu.
Žalovaný doteraz neuhradil žalobcovi nájomné spolu v sume 52.500,- Eur, ktoré bolo vyfakturované
faktúrami: č. 10110215 zo dňa 31.12.2011, splatnou 14.01.2012 za mesiac december 2011 v sume
7.500,- Eur, č. 10120009 zo dňa 31.01.2012, splatnou 14.02.2012 za január 2012 v sume 7.500,- Eur,
č. 10120023 zo dňa 29.02.2012, splatnou 14.03.2012 za február 2012 v sume 7.500,- Eur, č. 10120038

zo dňa 04.04.2012, splatnou 18.04.2012 za marec 2013 v sume 7.500,- Eur, č. 10120058 zo dňa
03.05.2012, splatnou 17.05.2012 za apríl 2012 v sume 7.500,- Eur, č. 10120091 zo dňa 05.06.2012,
splatnou 19.06.2012 za máj 2012 v sume 7.500,- Eur a č. 10120107 zo dňa 04.07.2012, splatnou
18.07.2012 za jún 2012 v sume 7.500,- Eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení§ 663 a 667ods. 1 Obč. zák. a podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 a
konštatoval, že nakoľko žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil dohodnuté nájomné celkom vo výške
52.000 Eur, zaviazal ho k tomu spolu so zmluvne dohodnutým 0,05 % denným úrokom z omeškania odo

dňasplatnostijednotlivýchfaktúrdoichzaplatenia.Výrokonáhradetrovkonaniaodôvodnilustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože postupom prvostupňového

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu
ochranu. Uviedol, že o uplatnenom nároku žalobcu a o prebiehajúcom konaní pred súdom prvého
stupňa sa paradoxne dozvedel až z obsahu napadnutého rozsudku, pretože zo strany prvostupňového
súdu mu nebola doručovaná ani doručená žiadna iná písomnosť, prvou písomnosťou bol až napadnutý
rozsudok. Žalovaný vyjadril prekvapenie, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku malo byť na
adresu spoločnosti doručovaných viacero zásielok, avšak ani jedna mu doručená nebola, a to napriek

skutočnosti, že zásielky určené pre neho ako právnickú osobu už dlhší čas po dobu niekoľkých
kalendárnych mesiacov sú doručované prostredníctvom samoobslužného uzamykateľného priečinka
umiestneného vo verejných priestoroch pošty - tzv. P.O.BOX. Žalovaný poukázal na právnu úpravu
obsiahnutú v ust. § 79 ods. 4 veta prvá, § 114 ods. 2,
§ 115 ods. 2, § 173 ods. 1 O.s.p. a zdôraznil, že hoci z vyššie citovaných zákonných ustanovení

vyplynula prvostupňovému súdu v súvislosti s vedením predmetného konania doručovať mu viaceré
listinné doklady a to minimálne žalobu, platobný rozkaz, uznesenie o zrušení platobného rozkazu, a
predvolania na pojednávania, súd prvého stupňa si túto povinnosť voči nemu nesplnil. V dôsledku
pochybení prvostupňového súdu v jeho procesnom postupe sa k žalobe nemohol vyjadriť a rozporovať
ju, nemohol navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bola mu odňatá možnosť zúčastňovať

sa na pojednávaniach a zvoliť si v predmetnom spore zástupcu z radov advokátov. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že súd prvého stupňa o uplatnenom nároku rozhodol výlučne na základe jednostranných
tvrdení žalobcu a listinných dôkazov ním predložených, tak ako to napokon vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Namietol dôvodnosť uplatneného nároku, lebo žalobca ako prenajímateľ si vo
vzťahu k nemu ako nájomcovi nesplnil zmluvnú povinnosť, keď mu neodovzdal predmet nájmu do

užívania. Samotná táto skutočnosť je dostatočným dôvodom spochybňujúcim opodstatnenosť podanej
žaloby. Uplatnený nárok je preto nedôvodný, javí sa ako špekulatívny, a teda okrem procesných
pochybení je aj z hľadiska právneho posúdenia veci rozhodnutie prvostupňového súdu nesprávne. Ďalej
poukázal na procesný postup pri doručovaní písomností v súdnom konaní, upravený v § 47 ods. 2 a § 48
ods. 2 O.s.p. Zdôraznil že, základným predpokladom pre tzv. fikciu doručenia v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.,

z ktorej vychádzal aj prvostupňový súd, je skutočnosť, že súdna zásielka určená pre účastníka súdneho
konania bola skutočne doručovaná resp., že bol vykonaný pokus o jej riadne doručenie. Žalovaný však
poukázal na to, že v prejednávanej veci fikcia doručenia nemohla nastať z dôvodu, že voči nemu nebol
vykonaný akýkoľvek pokus o doručenie súdnej zásielky v predmetnom konaní. Ak teda prvostupňový
súd riadne doručenie zásielky nevykonal a nedošlo ani k pokusu o takéto doručenie na pojednávanie

nariadené na 23.10.2013, nemohol prvostupňový súd vychádzať z tzv. fikcie doručenia a vec prejednať
a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správnyazároveňsiuplatnilavyčíslilnáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške641Eur.Argumentáciu

žalovaného uvedenú v odvolaní o odňatí možnosti konať pred súdom označil za účelovú. Uviedol, že
pokiaľ žalovanému nebolo možné doručovať žiadne písomnosti, tento stav bol spôsobený výhradne
konaním resp. nečinnosťou žalovaného, pretože všetky písomnosti boli žalovanému riadne doručované,
avšak vždy sa vrátili ako nedoručené. V súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa doručovania, na
ktorú poukázal žalovaný, uviedol, že ust. § 47 ods. 2 sa vzťahuje výlučne na doručovanie písomností

fyzickým osobám, a nie je ho možné aplikovať pri právnických osobách. Žalovaný ako právnická osoba
nemôže argumentovať tým, že v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. nedošlo k opakovanému doručovaniu
zásielok k ich uloženiu na pošte alebo orgáne obce a že nebol o doručovaní upovedomený. V súvislosti
s aplikáciou ust. § 48 ods. 2 O.s.p. žalobca uviedol, že nedoručená zásielka súdu sa považuje za
doručenú aj vtedy ak ten, ktorý je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. V súvislosti

s tvrdením žalovaného o preberaní pošty prostredníctvom P.O.BOX. žalobca poukázal na skutočnosť,
že súdom doručované písomnosti si vyžadujú podpis oprávnenej osoby, preto neprichádzalo do úvahy
ich uloženie do priečinka P.O.BOX, ale bolo potrebné si ich vyzdvihnúť na pošte. V prípade ak si
adresát prostredníctvom oprávnenej osoby zásielku na pošte neprevezme, táto sa vráti súdu akonedoručená. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný si nedoručovanie súdnych zásielok zapríčinil sám
svoj nečinnosťou, teda nepreberaním si doručovaných zásielok, a to zrejme za účelom čo najdlhšieho
oddialenie rozhodnutia vo veci samej a jeho následného výkonu. Uviedol, že takéto obštrukčné konanie

žalovaného rozhodne nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku, a je vylúčené aby požívalo právnu
ochranu. Súd prvého stupňa si voči žalovanému splnil všetky zákonné povinnosti, nariadil vo veci dve
pojednávania, postupoval zákonným spôsobom, tak aby umožnil žalovanému uplatniť si právo konať
pred súdom, preto tvrdenie žalovaného o pochybení v procesnom postupe prvostupňového súdu
neobstojí. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o nedôvodnosti uplatneného nároku, žalobca uviedol, že

toto je nepravdivé a v rozpore so skutočnosťou, lebo predmet nájmu mu bol riadne odovzdaný, čo
vyplýva z nájomnej zmluvy zo dňa 11.10.2011, kde v článku VI. bod 1 je uvedené, že nájomca podpisom
zmluvy potvrdzuje prevzatie predmetu nájmu v stave spôsobilom na dohovorené užívanie. Žalobca tiež
uviedol, že žalovaný doposiaľ odovzdanie predmetu nájmu nespochybňoval, nespochybňoval ani to, že
predmet nájmu užíval a nenamietal ani žiadne ďalšie okolnosti týkajúce sa uzatvorenej nájomnej zmluvy,
vystavenia faktúr za nájom, upomienok a podobne. Žalobca odvolanie žalovaného označil za účelové s

cieľom oddialiť nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a jeho následný výkon.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý mu
nedoručil žiadnu z listín, ktoré mu bol v rámci prípravy na pojednávanie povinný doručiť v zmysle
príslušných ustanovení O.s.p., a ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa
23.10.2013inapriektomu,žemunedoručilpredvolanienapojednávanie,mubolaodňatámožnosťkonať
pred súdom. Okrem toho žalovaný vytýkal prvostupňovému súdu aj nesprávne právne posúdenie veci,

keď súd napriek tomu, že žalobca nepreukázal odovzdanie predmetu nájmu do užívania, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť nájomné spolu s príslušenstvom.

Odvolací súd sa teda najskôr zaoberal procesnou námietkou žalovaného, či mu postupom súdu prvého
stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.08.2012 došla súdu prvého stupňa žaloba žalobcu proti
žalovanému s návrhom na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami. Dňa 18.09.2012 súd prvého
stupňa vydal platobný rozkaz č. k. 36Rob/507/2012-37, ktorý doručoval žalovanému spolu so žalobou
a poučením, a ktorý žalovaný neprevzal na adrese svojho sídla zapísaného v obchodnom registri a

nepodarilo sa ho doručiť ani prostredníctvom polície, a to ani na adresu sídla žalovaného, ani na
adresu jeho predsedu predstavenstva, čo vyplýva zo správy polície o doručovaní zo dňa 08.11.2012
(v spise č. l. 40). Neúspešný bol aj ďalší pokus o doručenie platobného rozkazu na adresu bydliska
predsedupredstavenstvažalovaného,keďdoručovanázásielkanebolaprevzatáoodbernejlehoteadňa
09.01.2013 sa vrátila späť súdu (v spise č. l. 41). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznesením

zo dňa 22.01.2013 č. k. 36Rob/507/2012-44 platobný rozkaz zrušil postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie doručil právnemu zástupcovi žalobcu a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013.

Následne súd prvého stupňa dňa 22.07.2013 nariadil pojednávanie na deň 28.08.2013 a predvolanie
spolu so žalobou vrátane príloh a poučenie o procesných právach a povinnostiach doručoval

žalovanému na adresu jeho sídla zapísaného v obchodnom registri. Zásielka sa súdu vrátila dňa
20.08.2013 ako neprevzatá v odbernej lehote so záznamom pošty o výhrade odnášky. Z tohto dôvodu
súd prvého stupňa dňa 28.08.2013 odročil pojednávanie na deň 23.10.2013, na ktoré predvolal
žalovaného pod hrozbou poriadkovej pokuty, a to prostredníctvom polície, ktorú zároveň požiadal o
prešetrenie sídla spoločnosti, prípadne o zistenie inej adresy, na ktorú by bolo zásielku možné doručiť

(v spise č. l. 51). Ako vyplýva zo správy polície zo dňa 09.10.2013 (v spise č. l. 52), zásielku, obsahom
ktorej bolo (podľa
č. l. 53 spisu) predvolanie na pojednávanie, žaloba spolu s prílohami a poučenie, sa žalovanému na
adresu jeho sídla (Pod Sokolice 1/6673, Trenčín) zapísaného v obchodnom registri nepodarilo doručiť.
Zo správy polície vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, že na uvedenej adrese firma nesídli a

nepodarilo sa získať informácie o tom, kde by mala sídliť. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 23.10.2013, súd prvého stupňa konštatoval u žalovaného fikciu doručenia v zmysle ust. § 48
ods. 2 O.s.p. a následne vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.Z ust. § 101 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného o odňatí práva konať
pred súdom neobstojí.

Žalovanému boli súdom prvého stupňa riadne doručované všetky súdne písomnosti vrátane predvolaní
na pojednávania na adresu jeho sídla zapísaného v obchodnom registri prostredníctvom pošty alebo
polície, a to v súlade s ust. § 45 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd doručuje písomnosť sám
alebo poštou, pričom písomnosť môže doručiť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce
alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj

prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p.
vyplýva, že ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v
obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,
písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Keďže, ako vyplýva z obsahu spisu, súdu prvého stupňa sa nepodarilo žiadnu z vyššie uvedených
písomností doručiť na adresu sídla žalovaného zapísaného v obchodnom registri, a to ani poštou, a ani
prostredníctvom polície a iná adresa žalovaného mu nebola známa, postupoval v súlade so zákonom,
keď vychádzal v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. z tzv. domnienky (fikcie) doručenia písomností žalovanému a

tiež konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom
prihliadol na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy.

V súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že mu nebolo doručované uznesenie o zrušení vydaného
platobného rozkazu, odvolací súd uvádza, že uznesenie, ktorým súd zruší platobný rozkaz pre

nemožnosť jeho doručenia odporcovi (žalovanému) v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p., sa celkom logicky
doručuje len žalobcovi, prípadne ďalším žalovaným, ktorí platobný rozkaz prevzali do vlastných rúk, a
nie tomu žalovanému, ktorému platobný rozkaz nebolo možné doručiť.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovanému sa postupom súdu prvého

stupňa možnosť konať pred súdom neodňala, a teda nebol daný odvolací dôvod žalovaného na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení
žalobcu a ním predložených listín a z nich vyvodil záver o dôvodnosti žaloby, hoci uplatnený nárok vôbec

nie je dôvodný, lebo žalobca mu neodovzdal predmet nájmu do užívania, odvolací súd zdôrazňuje, že
na túto námietku v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť s poukazom na ust. § 205a O.s.p., a
okrem toho, z článku VI. bod 1 nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 11.10.2011 vyplýva,
že žalovaný ako nájomca podpisom predmetnej zmluvy potvrdil prevzatie predmetu nájmu v stave
spôsobilom na dohovorené užívanie.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
O.s,p, upravujúcimi postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď vyvodil záver
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné spolu s dohodnutým úrokom z omeškania

podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. a § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny.

Žalobcovi,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,odvolacísúdpriznalnáhradutrovodvolaciehokonania
vo výške 641 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k odvolaniu á
526,13 Eur + 8,04 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH, vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.