Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/228/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220318
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1209220318.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov:
1. T. Z., bytom S. X, D., 2. O. N., bytom R. XX, 3. K.. K. N. A., bytom Q. XX, 4. E. N., R. XX, D., 5. Z. D.,
bytom D. X, D., 6. W.. K. J., O. X, D., 7. W.. K. J., O. X, D., 8. X.. A. J., O. X, D., 9. K. H., E. X, D., 10.
X. H., E. X, D., všetci zastúpení JUDr. Jozefom Malým, advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ
UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporkyni: O. P., bytom O. XXX, K., zast. KUTAN,

s. r. o., advokátska kancelária, Andrusova 1, Bratislava, zaplatenie 40.217 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

Odporkyni súd náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, n e p r i z n á v a .

II. Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 2 891,56 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 891,56 eur od 24. 03. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v 1. rade z a m i e t a .

Odporkyňajepovinnáuhradiťnavrhovateľoviv4.radesumu2891,56eurspolusúrokomzomeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2 891,56 eur od 24. 03. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v 4. rade z a m i e t a .

Odporkyňajepovinnáuhradiťnavrhovateľoviv5.radesumu2891,56eurspolusúrokomzomeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2 891,56 eur od 24. 03. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v 5. rade z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľom v 6. a 7. rade spoločne a nerozdielne sumu 2 891,56
eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy2891,56eurod24.03.2011dozaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 6. a 7. rade z a m i e t a .

Odporkyňajepovinnáuhradiťnavrhovateľoviv8.radesumu2891,56eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2 891,56 eur od 24. 03. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v 8. rade z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľom v 9. a 10. rade spoločne a nerozdielne sumu 2 891,56
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 891,56 eur od 24. 03. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 9. a 10. rade z a m i e t a .Žiadny z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 10. rade sa návrhom zo dňa 13. 11. 2009 domáhali od odporkyne vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 40 217,01 eur s príslušenstvom, a to každému podľa výšky ich
podielu na úhrade vyššie uvedenej sumy odporkyni, t. j. v sume 5 745,28 eur.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v okrese I., k. ú. K. tak ako sú špecifikované
v návrhu na začatie konania. Dňa 02. 06. 2003 bola uzatvorená dohoda o financovaní, ktorej
účastníkmi boli navrhovatelia vrátane odporkyne ako vlastníci na jednej strane a na druhej strane obec

Miloslavov. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na
vydanie stavebného povolenia k výstavbe inžinierskych sietí, ako aj financovanie samotnej výstavby
inžinierskych sietí. Podľa tejto dohody sa vlastníci dohodli s obcou na prevzatí všetkých finančných
záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o dielo, predmetom ktorých bude financovanie inžinierskych sietí.
Poverenými zástupcami vlastníkov sa stali odporkyňa, navrhovateľ v 5. rade a S. J.. Každý vlastník sa

zaviazal vložiť na účet obce stanovenú finančnú čiastku. Aj napriek tejto dohode vlastníci všetky finančné
prostriedky poukázali na účet odporkyne. Podľa listu zo dňa 23. 02. 2004 odporkyňa informovala
účastníkov dohody v akej hodnote sú povinní prispieť na výstavbu sietí, ktorá suma celkovo predstavuje
115 891,06 eur (3 491 334,- Sk), čo pre deväť pozemkov predstavovalo pre každého vlastníka
sumu 12 876,78 eur (387 926,- Sk). Obec K. listom zo dňa 20. 10. 2009 vyzvala odporkyňu na

usporiadanie podmienok zmluvy o dielo. Obec zároveň odporkyňu upozornila, aby pristúpila k úhrade
dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40 217,01 eur (1 211 577,59 Sk), nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ
vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Tento list obce bol doručený aj
ostatným vlastníkom. Na základe predmetného listu sa navrhovatelia dozvedeli o dlhu, ktorý majú voči
zhotoviteľovi a tým aj spreneverení finančných prostriedkov odporkyňou. Odporkyňa situáciu odmieta

riešiť a pred navrhovateľmi sa skrýva.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľov vyjadrila podaním zo dňa 27. 01. 2011, v ktorom uviedla, že
navrhovatelia nie sú na podanie návrhu aktívne legitimovaní. Dohody o vybudovaní inžinierskych sietí
uzatvárala ona sama a pomáhal jej manžel. Žalovaná suma sa týka údajne nezaplatenej kanalizácie a

vodovodu, preto o jej zaplatenie ju môže žalovať iba stavebník týchto inžinierskych sietí, nakoľko len s
ním je v právnom vzťahu. Navyše navrhovatelia v 2. a 3. rade sa na vybudovaní sietí nepodieľali žiadnou
čiastkou a teda nemajú voči odporkyni žiadny nárok. Navrhovateľ v 5. rade má nárok len na polovicu ním
uplatneného nároku, nakoľko bol v čase financovania ženatý a keďže sa rozviedol polovica jeho podielu
by mala patriť jeho manželke. Situácia bola pri uzavieraní dohody taká, že obec nemala peniaze, preto

starosta oznámil, že ak chcú inžinierske siete, musia si ich zaplatiť. Nakoľko všetci vlastníci súhlasili,
každý vrátane nej mal zaplatiť cca 11 219,54 eur (338 000,- Sk). Všetci sa dohodli, že peniaze budú
vkladať na jej účet, čo sa aj stalo. Siete sa postavili, boli riadne skolaudované a používajú sa. Má za
to, že momentom pripojenia na siete nárok navrhovateľov na žalovanú sumu zanikol. Peniaze, ktoré
poskytli, boli určené na výstavbu inžinierskych sietí a na ich riadne pripojenie, k čomu aj došlo. Pokiaľ

ide o dlh voči staviteľovi inžinierskych sietí, nie je pravda, že žiadne peniaze nedostal, nakoľko mu
bolo odovzdaných viac ako 6 638,78 eur (200 000,- Sk). V podstate celý problém vznikol listom zo dňa
20. 10. 2009, ktorý obec zaslala všetkým vlastníkom, kde sa len potvrdzuje, že v právnom vzťahu so
staviteľom, t. j. spoločnosťou K-STAV s.r.o. je len ona sama. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľov, že
ich chcela úmyselne obrať o peniaze, nakoľko inžinierske siete sú skolaudované a vyplatené, okrem

časti dlžnej sumy spoločnosti K-STAV s.r.o., avšak uvedené sa odporkyňa snaží riešiť. Odporkyňa z
opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľov. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd na pojednávaní zo dňa 25. 05. 2011 na návrh navrhovateľov pripustil zmenu žalobného petitu tak, že
navrhovatelia sa okrem vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40 217,01 eur, t. j. každý vo výške

5 745,28 eur, domáhajú aj vydania bezdôvodného obohatenia z titulu predaja inžinierskych sietí, každý
vo výške 2 891,56 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Úrok z omeškania si navrhovatelia v
rozšírenej časti návrhu uplatňujú pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie vyplývajúce zo zmluvy s SPP, a. s.
odo dňa 01. 07. 2006 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplývajúceho zo zmluvy so ZSE, a.s. úrok vo výške 9,5 % od 19. 04. 2006 do zaplatenia.Právny zástupca navrhovateľov vzal návrh navrhovateľov v 2. a 3. rade späť a konanie žiadal v tejto
časti zastaviť. Odporkyňa so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasila. Náhradu trov konania si v jeho
späťvzatej časti neuplatnila.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

S poukazom na uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené v bode

I. výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v časti návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade so súhlasom
odporkyne zastavil. O trovách konania v jeho zastavenej časti rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa

v 1. rade, navrhovateľky v 4. rade, odporkyne, svedka S. J. a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z dohody o financovaní zo dňa 02. 06. 2003 vyplýva, že bola uzatvorená medzi navrhovateľmi
a odporkyňou (vlastníkmi) na strane jednej a obcou na strane druhej. Predmetom dohody bolo

financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia na
výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby inžinierskych sietí. V zmysle
dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré pre obec vyplynú zo
zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná finančné prostriedky
poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete.

Z výzvy na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo zo dňa 20. 10. 2009 vyplýva, že obec odporkyňu
upozornila, aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40 217,01 eur (1 211 577,59 Sk),
nakoľko v opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať.

Z listu odporkyne zo dňa 23. 02. 2004 vyplýva, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku
je vo výške 12 876,78 eur (387 926,- Sk).

Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi odporkyňou ako objednávateľom a spoločnosťou K-STAV s.r.o. ako
zhotoviteľom zo dňa 01. 06. 2004 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo zhotovenie inžinierskych sietí

(vodovodu, kanalizácie a domových prípojok).

Zo splátkového kalendára zo dňa 12. 05. 2005 vyplýva, že manžel odporkyne sa zaviazal splatiť dlh 1
000 000,- Sk to 12 mesiacov od podpísania splátkového kalendára.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou zo dňa 30.
06. 2006 vyplýva, že SPP, a.s. od odporkyne odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340 000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim, t. j. odporkyňou a kupujúcim, t. j. spoločnosťou
Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 18. 04. 2006 vyplýva, že previedla vlastnícke právo k

distribučnému rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444 000,- Sk.

Z výzvy na preukázania vlastníckeho práva zo dňa 27. 04. 2011 vyplýva, že Západoslovenská
energetika, a.s. vyzvala odporkyňu na preukázanie vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v časepredaja, inak na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom.

Z výpovede svedka S. J. vyplýva, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o výstavbe vodovodných a
kanalizačnýchsietí.Jednalprevažnesjejmanželom,avšakzmluvuuzavrelanavrhovateľka.Celástavba
stála cca 1 411 000,- Sk. Z tejto sumy mu bolo uhradených 200 000,- Sk. S odporkyňou má spravený
splátkový kalendár, avšak peňažné prostriedky stále nemá uhradené a odporkyňa ich ani nespláca.
Voči odporkyni návrh na súd nepodal, lebo vždy keď to s ňou a jej manželom riešil, povedali mu, že to

zaplatia. Mal poistku, že stavba nebola skolaudovaná, ale teraz už je, lebo majitelia domov mu sľúbili,
že od odporkyne dlžnú sumu vymôžu. V splátkovom kalendári nie je celá dlžná sumu. Uzavrel ho len
o časti dlhu vo výške 1 000 000,-Sk.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že sa pridŕža písomne podaného návrhu. Vybavovanie sietí
organizoval a mal na starosti manžel odporkyne. Problém nastal, keď zistili, že p. J. neboli vyplatené

peniaze za výstavbu vodovodných a kanalizačných sietí. Pán J. im v dobrej viere aj napriek tomu vydal
papiere potrebné na kolaudáciu stavieb a navrhovatelia mu naproti tomu sľúbili, že sa postarajú o to,
že dlžné peniaze bude mať zaplatené.

Navrhovateľkav4.radesauviedla,žesapridŕžapísomnepodanéhonávrhu.Nazloženiesumysimusela

vziať úver, ktorý dodnes spláca. Nakoniec zistila, že peniaze neboli použité tak, ako mali byť.

Právny zástupca navrhovateľov v priebehu konania zotrval na písomne podanom návrhu. K veci ďalej
uviedol, že navrhovatelia majú za to, že odporkyňa zadržiava ich peniaze bez právneho dôvodu. K
rozšírenému návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovatelia sa približne v čase podania návrhu

dozvedeli, že odporkyňa inžinierske siete predala. Za prevod plynárenského zariadenia odporkyňa
obdŕžalasumuvovýške11285,93eur.Zaprevodvlastníckehoprávakdistribučnémurozvoduelektrickej
energie obdŕžala sumu 14 738,10 eur. Tieto sumy mali byť vlastníkom, t. j. účastníkom dohody o
financovaní po odpredaji inžinierskych sietí vyplatené v podiele 1/9, t. j. zo zmluvy s SPP každému vo
výške 1 637,57 eur a zo zmluvy so ZSE každému vo výške 1 637,57 eur. Odporkyňa nemala žiadny

právnytitulnaponechaniesitýchtozmlúv,pretožedobrevedela,ženiejesamavlastníčkouinžinierskych
sietí. Pokiaľ ide o premlčanie, odporkyňa konala vedome, s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť, a teda
právo navrhovateľov nie je premlčané. Pokiaľ ide o výzvu ZSE, a.s. odporkyni na vrátenie peňazí za
predaj inžinierskych sietí táto rieši vzťah medzi odporkyňou a ZSE, a.s., preto v tomto konaní nie je
právne relevantná.

Odporkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že všetky dohody a zmluvy boli realizované a uzatvárané
len ňou, aj keď rokovania uskutočňoval jej manžel. Z účtu, na ktorom boli zložené finančné prostriedky
boli uhrádzané sumy za vybudovanie elektrických sietí a plynových prípojok. Nakoľko sa s manželom
ocitli vo finančnej tiesni, zvyšok týchto peňazí použili na súkromné účely. V súčasnosti sú dlžní iba pánovi

J.. Uviedla, že navrhovatelia dostali všetko, čo dostať mali. Nevie kde bolo koľko peňazí poukazovaných.
Nemá o tom žiadne záznamy a žiadne vyúčtovanie nevyhotovovala.

Právny zástupca odporkyne k veci v priebehu konania uviedol, že návrh navrhovateľov je zmätočný, voči
odporkyni nedôvodný a tiež premlčaný v objektívnej premlčacej lehote. Odporkyňa bola pri vybavovaní

výstavby inžinierskych sietí stratová, nakoľko inžinierske siete stáli viac než bolo vlastníkmi zložené.
Dohodaofinancovaníjevtomtokonaníprávneirelevantná.Medziodporkyňouanavrhovateľmiexistoval
právny vzťah zo zmluvy o dielo, pričom cena diela bola vyššia než poskytnuté preddavky.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu 24. 03. 2011), ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že

návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný, preto návrhu v časti vydania bezdôvodného obohatenia
získaného predajom inžinierskych sietí vyhovel a vo zvyšnej časti, t. j. časti vydania bezdôvodného
obohatenia získaného titulom nevyplatenia ceny diela obchodnej spoločnosti K-STAV, s.r.o. ako
nedôvodný zamietol.

Odporkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľov v objektívnej premlčacej
lehote. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľov.

Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej lehoty, súd má za preukázané, že navrhovatelia sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia v časti nároku, ktorý predstavuje dlh voči spoločnosti K-STAV, s. r. o.

dozvedeli najskôr listom zo dňa 20. 10. 2009, kedy im bolo oznámené, že cena diela nebola riadne a
včas uhradená. Ak návrh podali na súd dňa 13. 11. 2009, podali ho v subjektívnej dvojročnej lehote.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie odporkyne, ktoré mala získať odpredajom inžinierskych sietí, o ich
predaji sa navrhovatelia dozvedeli až v čase podania návrhu na začatie konania, čo odporkyňa nijako
nesporovala. V čase podania návrhu (dňa 13. 11. 2009) preto nárok navrhovateľov nebol v subjektívnej

lehote premlčaný ani v tejto časti.

Odporkyňa v konaní tvrdila, že celý nárok navrhovateľov je premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe. Súd má za to, že bezdôvodné obohatenie v časti nevyplatenia ceny diela (spoločnosti K-
STAV) vzniklo najskôr v rokoch 2003 a 2004 kedy navrhovatelia peňažné prostriedky vkladali na účet

odporkyne. Pokiaľ ide o premlčanie druhej časti nároku navrhovateľov, kúpne zmluvy s SPP, a.s. a
Západoslovenskou energetikou, a.s. boli uzatvorené v roku 2006. Súd má za to, že v oboch prípadoch
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa úmyselne neuhradila cenu diela jeho zhotoviteľovi,
pričom skutočnosť že sa tak stalo, nesporuje ani ona sama, keď uviedla, že sa s manželom ocitli vofinančných problémoch a tak časť vyzbieraných peňažných prostriedkov použili na vlastné účely. O
úmysle v prípade odpredaja inžinierskych sietí niet pochýb, nakoľko odporkyňa preukázateľne odpredala
siete na základe kúpnych zmlúv a kúpnu cenu ostatným vlastníkom pozemkov nevyplatila. K uplynutiu

objektívnej premlčacej doby tak v časti nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom nevyplatenia ceny diela spoločnosti K-STAV, s.r.o. dôjde najskôr v roku 2013. K premlčaniu druhej
časti nároku navrhovateľov v objektívnej premlčacej dobe dôjde až v roku 2016.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že návrh navrhovateľov nie je

premlčaný v žiadnej jeho časti, a to tak v subjektívnej ako ani v objektívnej lehote.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že peňažné prostriedky
poskytnuté navrhovateľmi odporkyni mali slúžiť na úhradu inžinierskych sietí. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovatelia dali odporkyni peňažné prostriedky za účelom, aby na ich účet zabezpečila výstavbu
inžinierskych sietí. Odporkyňa v konaní zloženie peňažných prostriedkov a ani ich výšku nesporovala.

Namietala síce nárok navrhovateľov v 2. a 3. rade, títo však svoj návrh vzali späť a konanie bolo v
tejto časti zastavené. Ďalej odporkyňa namietala výšku nároku navrhovateľa v 5. rade, ktorý bol v čase
financovanie inžinierskych sietí ženatý a dnes je rozvedený. V tejto súvislosti súd uvádza, že spôsob
vyporiadania sa bývalých manželov nie je predmetom tohto konania. Je vecou navrhovateľa v 5. rade,
akým spôsobom sa vyporiada so svojou bývalou manželkou. Výšku podielov ostatných navrhovateľov

mal súd za preukázanú zo zhodných tvrdení účastníkov konania a táto skutočnosť v konaní sporná ani
nebola.

Hoci bola uzavretá Dohoda o financovaní táto je vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu.
Dohoda o financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na

strane druhej. V zmysle tejto zmluvy sa však neplnilo. Peňažné prostriedky neboli poskytnuté obci ale
odporkyni, pričom ako to uviedli zhodne účastníci konania, peňažné prostriedky boli odporkyni zverené
na zabezpečenie vybudovania sietí. Táto dohoda účastníkov konania predstavuje dohodu rôznu od
dohody o financovaní a v zmysle tejto ústnej dohody sa aj plnilo, t. j. navrhovatelia zložil finančné
prostriedky na účet odporkyne.

Pokiaľideoprvúčasťnárokunavrhovateľov,atovydaniebezdôvodnéhoobohateniaztitulunevyplatenia
ceny diela spoločnosti K-STAV, s. r. o., navrhovatelia sa v tejto časti domáhajú vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 40 217,- eur (1 211 577,60 Sk), ktorá predstavuje neuhradenú časť diela podľa
oznámenia obce zo dňa 20. 10. 2009. Je teda zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú len tých finančných

prostriedkov, ktoré neboli uhradené za zmluvu o dielo voči spoločnosti K-STAV, s. r. o., a to práve z
titulu, že neboli uhradené, hoci boli odporkyni riadne poskytnuté. V konaní nebolo sporné, že stavby a
aj inžinierske siete sú už riadne skolaudované, a používajú sa. Navrhovatelia síce p. Kunovi (konateľovi
spoločnosti K-STAV, s. r. o.) sľúbili za doklady potrebné ku skolaudovaniu, že sa mu peniaze budú
zaplatené, nijako však nepreukázali, že by menovanej spoločnosti cenu diela uhradili alebo sa zaviazali

uhradiť. V konaní teda nepreukázali, že plnili to čo podľa práva mala plniť odporkyňa. Naproti tomu
odporkyňa predložila splátkový kalendár zo dňa 12. 05. 2007 uzatvorený so zhotoviteľom diela, v ktorom
sa jej manžel zaviazal uhradiť dlh zo zmluvy o dielo do 12 mesiacov. K plneniu v zmysle splátkového
kalendára síce nedošlo, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, že dlh zo zmluvy o dielo je dlhom
odporkyne, nie však navrhovateľov. Zhotoviteľ diela sa splnenia dlhu môže domáhať len voči odporkyni,

resp. na základe splátkového kalendára zo dňa 12. 05. 2007 aj voči jej manželovi. Skutočnosť, že
dlžníkom zhotoviteľa je odporkyňa potvrdil v konaní aj svedok Kuna ako konateľ zhotoviteľa diela. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia majú skolaudované inžinierske siete, za ktorým účelom poskytli
odporkyni peňažné prostriedky. Voči navrhovateľom je právne bez významu skutočnosť, že cena diela
neboladoposiaľuhradená,nakoľkomajúto,načoposkytliodporkynipeňažnéprostriedky.Navrhovatelia

nemajú žiadny záväzok voči zhotoviteľovi diela a tento je výlučne záväzkom odporkyne.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľov v tejto
časti ich návrhu voči nej bezdôvodne neobohatila. Navrhovatelia sa v tejto časti ich návrhu domáhali voči
odporkynijedinecenydiela,ktorúneuhradilaspoločnostiK-STAV,s.r.o.Odporkyňavšaknavrhovateľom

inžinierske siete zabezpečila, sumu, ktorá je predmetom tohto nároku z časti uhradila, a zvyšnú časť
bude musieť uhradiť, nakoľko predstavuje jej vlastný záväzok. Tým, že odporkyňa zverené finančné
prostriedky nepoužila riadne a včas na úhradu ceny za dielo síce konala v rozpore s dohodou, v zmysle
ktorej od navrhovateľov prevzala peňažné prostriedky, nakoľko sa však na úhradu dlžnej sumy zaviazalaona sama, na úkor navrhovateľov sa bezdôvodne neobohatila. Nie je teda povinná tieto peňažné
prostriedky navrhovateľom vydať. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľov v tejto časti ako
nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o druhú časť nároku, navrhovatelia sa v konaní po zmene návrhu domáhali voči odporkyni
aj bezdôvodného obohatenia každý vo výške 2 891,56 eur z dôvodu, že odporkyňa prevzala za
predaj inžinierskych sietí kúpnu cenu vo výške 11 285,93 eur od SPP a.s. a sumu 14 738,10
eur od Západoslovenskej energetiky, a.s. Každý z navrhovateľov sa domáhal 1/9 z kúpnej ceny (v

prípade manželov spoločne a nerozdielne 1/9 kúpnej ceny), nakoľko inžinierske siete spolufinancovalo
9 vlastníkov pozemkov. Odporkyňa v konaní nesporovala, že peňažné prostriedky od jednotlivých
navrhovateľov prevzala a nesporovala ani výšku týchto peňažných prostriedkov. Súd mal preto výšku
podielov jednotlivých navrhovateľov za preukázanú.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia poskytli odporkyni peňažné prostriedky

za účelom zabezpečenie inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala zabezpečiť na ich účet.
Navrhovateľka preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete predať, nakoľko
tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov. Ak tak urobila a utŕženú
kúpnu cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila. Kúpna
cena,zaktorúbolisieteodpredané,prináležívšetkýmspolufinancujúcimnavrhovateľom,naktorýchúčet

boli inžinierske siete vybudované. Keďže odporkyňa inžinierske siete speňažila, bola povinná každému
zo spolufinancujúcich vlastníkov vyplatiť jeho podiel z kúpnej ceny, t. j. každému podiel vo výške 2
891,56 eur. Súd preto návrhu navrhovateľov v tejto časti vyhovel a odporkyňu zaviazal na úhradu vyššie
uvedenej sumy navrhovateľom (v prípade manželov spoločne a nerozdielne).

Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že uvedené spoločnosti sa mienia domáhať absolútnej neplatnosti
kúpnych zmlúv, na základe ktorých odporkyňa kúpne ceny za inžinierske siete obdŕžala, súd pri
rozhodovaní vychádza z právneho stavu v čase rozhodovania. V súčasnosti na strane odporkyne
bezdôvodné obohatenie existuje, nakoľko navrhovateľom ich podiel z predaja inžinierskych sietí
nevyplatila. To či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP, a. s. budú v budúcnosti domáhať

neplatnosti právnych úkonov je vo vzťahu k tomuto konaniu právne bez významu.

V časti príslušenstva súd návrhu navrhovateľov čiastočne vyhovel. Nakoľko si navrhovatelia uplatnili
úrok z omeškania už odo dňa nasledujúce po podpísaní kúpnych zmlúv odporkyňou, avšak nijako
nepreukázali doručenie účinnej výzvy odporkyni na splnenie dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia),

súdnavrhovateľompriznalkistineajúrokzomeškaniaododňa,kedyboloodporkynidoručenédoplnenie
a zmena petitu, t. j. na pojednávaní zo dňa 23. 03. 2011. Odporkyňa sa nedostala do omeškania skôr
ako v nasledujúci deň, t. j. dňa 24. 03. 2011. Navrhovateľom preto prináleží úrok z omeškania vo výške
9 % priznanej istiny ročne od 24. 03. 2011 až do zaplatenia (úroková sadzba ECB ku dňu 24. 03. 2011
bola vo výške 1 %) Vo zvyšne časti súd návrh navrhovateľov v časti príslušenstva zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tak navrhovatelia ako aj odporkyňa boli len čiastočne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.